Vianočné tradície na Slovensku: Od stromčeka po medovníky

Vianočné sviatky na Slovensku prešli za posledné storočie výraznou premenou. Kým kedysi odrážali odlišnosti medzi mestom a vidiekom, dnes sa mnohé tradície zjednocujú a prispôsobujú modernému spôsobu života.

Antropologička prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. priblížila, ako sa v minulosti líšili vianočné zvyky na Slovensku, ak porovnáme mesto vs. vidiek.

Rozdiely medzi mestom a vidiekom v minulosti

Pred sto rokmi boli Vianoce v meste a na vidieku dosť odlišné. Mnohé prvky, bez ktorých si Vianoce nevieme predstaviť totiž vznikali v mestskom či šľachtickom prostredí v nemeckých krajinách a na Slovensko sa šírili prostredníctvom mestského patriciátu, kde mali práve Nemci silné zastúpenie.

Ide o prvky ako adventný kalendár, ozdobený vianočný stromček a pod ním darčeky pre blízkych, ale aj vianočné stromy na mestských námestiach, okolo ktorých sa sústreďovali charitatívne aktivity, neskôr kultúrne programy. Naopak, na vidieku boli ustálené zvyky, ktoré boli známe celej lokálnej komunite a očakávalo sa, že budú aj dodržané.

V niektorých obciach boli návštevy kostola na katolíckej polnočnej omši spojené s plieskaním bičov, trúbením z kostolnej veže či spoločnými spevmi vianočných kolied. V mestách bola už v polovici 20. storočia väčšia tolerancia voľby či ísť alebo neísť do kostola. Od 50. rokov 20. storočia rokoch sa do mestského prostredia dostala postava Deda Mráza, kým na vidieku zostali lokálne komunity verné tradícii Ježiška ako nositeľa darčekov.

Koncom 20. storočia dochádza k unifikácii. Súvisí to s tým, že ekonomicky aktívni ľudia často dochádzajú za prácou do mesta, urbanizácia ako spôsob života sa šíri aj na vidiek, napriek tomu, že v súčasnosti žije na Slovensku viac obyvateľov vo vidieckych sídlach než mestských.

Teritoriálne, etnicky či konfesionálne miešané partnerstvá vytvárajú nové modely trávenia vianočného obdobia. Takže nie je výnimočné, keď v mestskej rodine strávia Vianoce pri počúvaní kolied a pozeraní obľúbených vianočných televíznych programov a vidiecka rodina strávi sviatky v exotickej destinácii.

Ale platí aj to, že keď sa obyvateľ mesta presunie počas sviatkov do svojho rodiska, správa sa tam podľa noriem vidieckeho spoločenstva a dodržiava miestne zvyky. Nezabudnime, že pravoslávni veriaci majú Vianoce o dva týždne posunuté, ale aj oni prežívajú sviatočné chvíle od 24. decembra, takže Vianoce môžu mať dvakrát.

Vianoce sú pre ľudí najvýznamnejší a zároveň spolu s novoročím aj najdlhší sviatok v roku, majú zachované pravidlá čo sa kedy deje, ale v spoločenskej rovine sa menia formy týchto aktivít. Neodmysliteľnou súčasťou je príprava na Vianoce - skôr praktická, než duchovná: upratovanie, výzdoba - aj súkromných aj verejných priestorov, vianočné piesne rôznej kvality znejú v médiách aj v obchodoch, sociálne siete na internete sú plné vianočných receptov, niektorí sa už od Mikuláša chvália vyzdobeným vianočným stromčekom, kým iní majú ešte plnú hlavu pracovných povinností, ktoré treba do Vianoc stihnúť.

Spoločné trávenie večerov aké bolo počas adventu charakteristické pre vidiecke spoločenstvo, nahradili firemné večierky, vianočné akadémie v školách, či stretnutia priateľov pri varenom vínku alebo pri bohatej ponuke kultúrnych programov. Zmenou prešlo aj vinšovanie - osobného, či v podobe vinšovníkov a obchôdzok betlehemcov, ktoré v priebehu 20. storočia doplnili či nahradili pohľadnice zasielané poštou, a tie v 21. storočí do veľkej miery nahradili elektronické internetové pozdravy.

V posledných desaťročiach sa mládežníci často po rodinnej Štedrej večeri v meste odoberú na posedenie s priateľmi v pohostinskom podniku, čo v 20. storočí nebolo bežné.

Zvyky sa menia aj v intímnejšej rodinnej rovine, avšak tu sa skôr zotrváva na konkrétnych medzigeneračne dedených tradíciách, zachovávajúcich organizáciu sviatku a sociálne roly.

Vie sa, kto má zabezpečiť stromček, či ho zdobiť spoločne s deťmi, alebo urobiť deťom prekvapenie, opakujú sa rituály pri stole - slávnostný prípitok spravidla prednesie muž (gazda), tiež robí krížik na čelo s medom - ak sa taký zvyk v rodine zachoval, rozkrajuje sa jablko a zábavne veští z neho budúcnosť, všetci si vinšujú šťastné sviatky.

V niektorých rodinách si darčeky dávajú pred večerou, inde ich rozbaľujú po večeri, ba v niektorých od hmotných darov upúšťajú, podstatné je, že je rodina spolu. Pri stole je ustálené slávnostné prestieranie, sled jednotlivých chodov, hudobná kulisa, už neplatí, po večeri sa obvykle pustí televízia s vianočnými rozprávkami, ktoré dodávajú kolorit sviatku.

Prvý sviatok vianočný je venovaný užším rodinným návštevám a Druhý sviatok vianočný sa spoločensky otvára, zvyknú byť Štefanské zábavy, športové súťaže a napríklad v Soblahove pri Trenčíne sa konajú tradičné Štefanské jazdy na koňoch. V podobnom duchu sa nesú aj nasledujúce dni do konca roka, keďže deti majú prázdniny ľudia dovolenkujú a potešia sa programu, ktorý pripravia obce či dobrovoľnícke organizácie.

V týchto dňoch v niektorých regiónoch navštevujú domácnosti skupinky betlehemcov. Tento zvyk je dosiaľ rozšírený na širšom Podpoľaní, v Malohonte, Gemeri, aj na východnom Slovensku či na Orave. Betlehemské hry na strednom Slovensku sú dokonca zapísané na Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Počas Vianoc spoločnosť viac myslí aj na ľudí na jej okraji, organizujú sa charitatívne podujatia.

Vianočný jedálny lístok svedčí o tom, že slovo „tradičný“ je relatívne. Mnohí si nevedia Štedrú večeru predstaviť bez vyprážaného kapra v trojobale a zemiakového šalátu. Ale práve tieto jedlá nie sú na našom vianočnom stole až tak dlho, rozšírili sa počas posledných 100 rokov. Ryby jedli tam, kde boli k dispozícii, čo nebolo všade na území Slovenska.

Kapor sa rozšíril najmä po vzniku Československej republiky v roku 1918,keď začali na Slovensko dovážať kaprov z českých rybníkov. Trojobal - múka, vajce a strúhanka má pôvod v rakúskej kuchyni, kde súvisel so známym „víneršniclom“. A zemiakový šalát sa rozšíril až od prvej polovice 20. storočia najprv v mestách. Od príslušnosti k cirkvi záviselo, či bolo na štedrovečernom stole aj mäso, alebo sa konzumovalo až na Prvý sviatok vianočný a to v mnohých rodinách pretrváva dodnes.

Bohatosť stola dopĺňalo ovocie - spočiatku domáce, ku ktorému sú viazané aj zvyky, neskôr aj exotické. Pomaranče, mandarínky a banány boli v ére socializmu spočiatku odmenou za vystátie dlhého radu v obchode. V súčasnosti sa strácajú regionálne odlišnosti pri vianočnom jedálnom lístku, keďže je veľa manželstiev, v ktorých sú partneri z odlišných obcí či regiónov a prinášajú si do manželstva rôzne zvyky. Čo je na sviatočnom stole, závisí od dohody, alebo od kuchárky či kuchára.

Vianočné pečivo sa v rámci priestorovo bližšieho príbuzenstva darováva, vymieňa, inou alternatívou je, že sa jednoducho kúpi. Na druhej strane s vianočnými symbolmi sa môžeme stretnúť aj v krajinách ďalekého východu kde kresťanov veľa nie je - na letiskách, v obchodných centrách. Najmä obchodníci vedia, že Vianoce im môžu zdvihnúť tržby.

Globalizácia sa Vianociam nevyhla ani Vianoce globalizácii. Ďakujeme za rozhovor prof. PhDr. Zuzane Beňuškovej, CSc. z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v.

Vianočný stromček: Symbol Vianoc

Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete. Viete si predstaviť svoje Vianoce bez stromčeka? Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže neuveriteľne príjemnú atmosféru. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc. Viete však ako tradícia vianočného stromčeka vlastne vznikla a kde siahajú korene tejto vianočnej dominanty?

Presný pôvod a dôvod vianočného stromčeka je diskutabilný. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Len sa uvažuje o inšpirácii rôznymi staršími tradíciami, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom. Podobne ako mnoho prvkov, ktoré stále mylne považujeme za kresťanské.

Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Zelená bola a aj stále je symbolom života. Zelený stromček pritom nezvolili už od počiatku len tak náhodne. Zelená tráva, rovnako zelený les je živým lesom. Ihličnany majú to šťastie, že sú zelené aj v čase, keď to listnatým stromom so zeleňou veľmi nefunguje.

Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Nakoniec už samotné vešanie ozdôb malo mať obetný význam, alebo magické vlastnosti spojené s prilákaním hojnosti úrody na ďalší rok.

Prvé zmienky o vianočnom stromčeku

Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka.
Písal sa rok 1507.
Ďalšie písomné zmienky z Nemecka nachádzame aj v ďalších rokoch, spomínajú sa napríklad aj v niektorých dielach, či náboženských textoch.
Dokonca niekoľko zdrojov uvádza Johanna Wolfganga Goetheho ako opisoval v niektorom zo svojich diel stromček u strýka v roku 1765.

Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Ak hovoríme o pôvode stromčeka ako ho poznáme dnes, našli by sme jeho prvopočiatky v Nemecku. Za vznikov vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Za jeho vznikom stáli protestanti, čiže veriaci luteránskeho vyznania.

Rozšírenie stromčeka môže súvisieť so zákazom vystavovania jasličiek. To všetko približovalo bežným ľuďom aj negramotnému obyvateľstvu v obraze to, čo sa to vlastne oslavovalo. Po zrušení klaňania a uctievania jasličiek sa ich len pár podarilo zachrániť a dnes sú hodnotným historickým artefaktom. Uctievanie sa vtedy presunulo do domovov a mohlo podporiť záujem o iné predmety, ktorým sa prikladal symbolický význam.

Vývoj zdobenia vianočného stromčeka

Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Najstaršia spomínaná zmienka o zdobení stromčeka na Vianoce pochádza od kazateľa Geislera z Alsaska v Nemecku.

Vianočné stromčeky vždy nevyzerali, ako ich poznáme dnes. Väčšinou ich zdobili sviece, papierové ozdoby či sušené ovocie. Vianoce na severnom Uhorsku, čiže v súčasnom Slovensku, boli počas stredoveku oslavované veľmi skromne. Vianoce boli vždy o pôste. Štedrovečerný stôl hojnosti je výmysel až súčasnej doby, veď ešte pred sto rokmi sa nikde nechyrovalo, že by sa vôbec niečo okrem vody 24. decembra vzalo do úst.

V bežnej chudobnej roľníckej rodine sa vešali slamené ozdoby len tak na trám, alebo na vetvičky. Všetko malo mať magickú moc, vždy v tom bola mágia. Túžba po mágii a naplneniach svojich prosieb.

Stromčeky v súčasnej podobe sa po svojom presadení na Vianoce zdobili skôr skromne a nepôsobili nikdy tak honosne, ako dnes. Stromčeky boli najskôr ozdobené papierovými ozdobami. Papier bol však nedostatkovým tovarom na vidieku. Získavali ho len ako obalový materiál pri nákupe cukru, múky a podobne, ak nešlo o plátené vrecká. Chudobnejší preto zvolili slamu, vznikalo tak umenie slamených ozdôb. Dnešné zdobenie je často rodinnou udalosťou.

V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy.

Mimo sviečky a iné svetielka sú to hlavne vianočné gule, ktoré nahradili jablká, rôzne trblietka, no badať opäť trend vracania sa k slameným a dreveným prvkom. Objavujú sa aj dnes medovníky, a od socializmu sú populárne salónky, sety čokoládových salóniek, alebo rôzne figúrky. Slovensko má významný podnik s medzinárodným úspechom v rámci výroby vianočných ozdôb v podobe podniku Okrasa v Čadci, odkiaľ pochádzajú mnohé vianočné ozdoby za niekoľko desaťročí, o ktorých mnohí ani netušíme, že sú zo Slovenska.

Či už volíte jeden farebný odtieň alebo naň povešiate zmesku toho, čo ste za roky nazbierali. Či sa odvážite vytiahnuť krehké gule z fúkaného skla po starkých, alebo ste vďační za nerozbitné trvalky z obchodov. Či nakúpite salónky a kolekcie alebo vlastnoručne ozdobíte medovníkové srdiečka. Či už dlho pred sviatkami háčkujete hviezdičky alebo napochytre povystrihujete s deťmi papierové vločky.

Vianočný stromček na Slovensku

Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Vianočný stromček, nie len holý strom či vetvičky, ozdobený tak ako poznáme dnes, sa teda na Slovensku dostával najskôr z Rakúska a na stredné či východné Slovensko sa šíril aj pre odmietanie niektorých rodín a kňazov len s ťažkosťami. Bolo tomu tak ešte aj v časoch prvej Československej republiky.

Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19.storočia a 30. rokoch 20.storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Na naše územie sa tradícia zdobiť vianočný stromček dostala až koncom 18. storočia z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a až koncom 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami. Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky.

Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi. Lokálne sa u nás používali aj zavesené kúsky obilia, čím sa pokúšali rodiny priniesť trochu mágie aj do budúceho roka do nasledujúcej úrodnej žatvy. Všetko malo mať magickú moc, vždy v tom bola mágia. Túžba po mágii a naplneniach svojich prosieb. Práve v tých učupených chalúpkach ešte predtým, ako sa v nich udomácnilo zelené ihličie, viseli nad štedro prestretým stolom slamené stromčeky.

Vyrábali sa z odloženej slamy z poslednej žatvy, ktorá sa namočená a narezaná krútila a skladala, až z nej zručné ruky obyčajných ľudí vytvorili neobyčajnú nádheru. Takémuto slamenému stromčeku sa tiež hovorilo muší raj, kvočka, či pavúk, zaplietli sa do neho aj klásky a dozdobil sa farebnými stužkami. Slamu počas Vianoc rozprestreli po celej izbe a do rohu postavili nevymlátený snop obilia. Aj tu znamenala slama túžbu po dobrej úrode, ako aj pripomenutie toho, že ňou boli vystlaté jasličky, do ktorých Mária uložila malého Ježiška.

Vráťme sa však k nášmu vianočnému stromčeku. Aj v jeho výzdobe sa odrážajú rôzne trendy. Niekto ide moderným smerom, niekto si dáva záležať na prírodnej dekorácii v duchu starých tradícií. Nech už je to u vás akokoľvek. Nech však pri tom stromčeku, ktorý sa u vás doma na Štedrý večer rozžiari, zažijete Vianoce plné lásky a pohody!

Kedy zdobiť vianočný stromček?

Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa stromček v slovenských domácnostiach zdobil až na Štedrý deň ráno. Bol to symbol príchodu Vianoc - deti sa zobudili, doma rozvoniaval kapor a koláče, a otec práve viazal posledné slamky na stromček. Tradícia hovorila, že stromček má priniesť radosť a svetlo presne v deň narodenia Ježiška - preto sa s ním čakalo až do 24. decembra. Ešte aj dnes sa mnoho rodín drží tejto krásnej symboliky - stromček ako darček samotný.

Moderná doba priniesla niečo nové - viac času a menej stresu. Mnoho ľudí stromček stavia už v polovici decembra (niekto dokonca v novembri 🫣). Prečo? Lebo chcú, aby si sviatočnú atmosféru užili dlhšie. A úprimne - pohľad na svetielka po práci v decembri dokáže zázraky 💫

Trendy z posledných rokov hovoria jasne:

50 % Slovákov zdobí stromček medzi 15.-20. decembrom
30 % ešte skôr - najmä rodiny s deťmi
20 % zostáva verných tradícii a zdobí až 24. 12.

Neexistuje správny deň, len tvoja tradícia. Ak chceš cítiť Vianoce dlhšie, začni skôr - 3D stromčeky vydržia krásne celé týždne bez jediného ihličia na zemi.

Odpoveď znie: vtedy, keď sa v tebe prebudia Vianoce. ❤️ Či už to je 1. decembra alebo 24. večer - hlavné je, že sa usmievaš, keď ho rozsvietiš.

Druhy vianočných stromčekov

Používame stromčeky umelé, aj živé. Každý si tak vyberie podľa vkusu a svojich možností. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky ponúkame v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky.

Mnohí z vás riešia každoročne otázku, či nenastala vhodná chvíľa na jeho obmenu. Zaobstarať si však živý vianočný stromček, alebo naopak umelý? Ktorý z nich je ekologickejší k prírode?

Kreatívny návod na vianočné ozdoby z orieškov

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc.

Nech sa akokoľvek Vianoce zmenili v priebehu vekov, rok od roka sú komerčnejšie. No nezabúdajme na to, že Vianoce sú jediný deň v roku, o ktorom vieme, že sa môžeme na ľudí okolo seba spoľahnúť. V tom, že budú myslieť aj na ostatných, pripomenú si tých, ktorí s nimi nie sú a mali by, spomenú si na vás aj ľudia, ktorých ste dlho nevideli a ľudia sú k sebe o niečo láskavejší.

tags: #vianočný #stromček #medovníky #tradície #Slovensko