Všetky druhy oranžových malých tekvíc: Pestovanie, využitie a tipy od farmárky

Tekvice, ktoré k nám prišli z Ameriky, sa dobre udomácnili aj v našich podmienkach. S trochou starostlivosti ich zvládne pestovať aj začiatočník.

Pestovaniu tekvíc sa venujú hlavne moji rodičia už viac ako dvadsať, možno aj dvadsaťpäť rokov. Začali sa tomu venovať veľmi dávno, keďže sme z časti Slovenska, kde to bolo tradičné. V mnohých záhradách sa pestuje dodnes. Moji rodičia si privyrábali pestovaním tekvíc popri práci. A darilo sa im. Bola to sezónna záležitosť, nevyžadovalo to veľké úsilie, stačila vhodná pôda zbavená burín, párkrát to okopali, zálievku to nepotrebovalo, takže sa mohli súčasne venovať aj iným veciam. A keď prišla sezóna, tekvice sme zbierali ručne.

V rozhovore s Alenou Bernadičovou z Farmy Tekvička sme sa porozprávali o nenáročnosti pestovania tekvíc pre začiatočníkov aj o histórii ich farmy, kde sa pestovaniu venuje už viac ako 20 rokov. Pozrieme sa na špecifické odrody pestované na ich farme, zamerané na semienka bez šupky na lisovanie oleja, a vysvetlíme si proces výroby tekvicového oleja lisovaného za studena.

Čo je najdôležitejšie pri ich pestovaní? Poďme sa teda pozrieť na to, ako si vypestovať vlastné tekvice a aké druhy oranžových malých tekvíc sú najobľúbenejšie.

Základné informácie o pestovaní tekvíc

Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné. Nevyžadujú si extra veľkú starostlivosť a v podstate tekvici stačí aj ranná rosa. Netreba ju veľa zalievať, ale má rada vodu, poteší sa jej. Vieme ju tým pádom sadiť aj na miesta, kde nám nedočiahnu hadice s vodou. Najdôležitejšie je však, aby to bolo slnečné miesto a dobre priepustná pôda, také stanovište má veľmi rada.

Tekvica sa vysieva začiatkom, v polovici alebo koncom mája - podľa počasia. Pôda by mala byť teplá, nie príliš studená, aby semienka nezhnili. Určite sa dajú kúpiť, ale treba dôverovať predajcovi, pretože podľa listov sa často nedá rozpoznať, aký druh tekvice to je. Potom na vás môže čakať prekvapenie, čo sa nakoniec urodí. Pri semienkach máte istotu, na obale je vyobrazený presný druh, takže je to spoľahlivejšie.

Tekvica má rada úrodnú pôdu, najlepšie kompostovanú už na jeseň. Slnka máme posledné roky stále viac, môže sa stať, že ho má tekvica až priveľa. Menšie druhy, ako cukety, by som sadila asi po 35 cm. Najviac v období klíčenia a rastu mladých rastlín. Tekvica má plytké korene, takže jej často stačí ranná rosa. Vďaka veľkým listom si vytvára tieň pre plody a listami zároveň prijíma časť vlahy. Pre nás je najdôležitejšie a osvedčené používať originálne, kvalitné semená.

Starostlivosť je jednoduchá do času, kým sa rastliny nerozrastú a „nezatiahnu“ riadky. Odvtedy sa už do porastu nesmie vstupovať, ak by sme rastlinku pošliapali alebo zlomili výhonok, ďalej už nerastie.

Závisí od počasia. Tento rok bolo veľa dažďa a chladnejšie počasie, tekvice boli opelené neskôr, takže aj dozrievanie sa posunulo. Olejové tekvice s jadierkami bez šupky sme tento rok pozbierali až v polovici októbra. Jedlé tekvice (hokkaido, maslové, muškátové) treba odstrihnúť nožnicami. Nikdy ich nelámeme, mohli by sme poškodiť dužinu a tekvica by začala hniť. Pri zbere ich nikdy nelámeme, mohli by sme poškodiť dužinu a tekvica by začala hniť.

Tekvice sa dajú skladovať niekoľko mesiacov, no nie väčšinou až do jari. Dôležité je, aby neboli poškodené. Neskladujeme ich vo vlhku, ideálne je suché, tmavé a chladnejšie miesto. Musia mať stopku, bez nej sa rýchlejšie kazia.

Choroby veľmi nie - tekvica skôr reaguje na počasie. Potrebuje teplo, primeranú vlahu a nemá rada extrémne horúčavy. Zo škodcov sú najväčší problém myši.

Ako pestovali tekvicu americkí indiáni? Plodinu pestovali v symbióze s dvoma ďalšími plodinami, a to fazuľou a kukuricou.

Systém pestovania "Tri sestry".

Výber správnej odrody

Určite áno. Najdôležitejšie je vybrať si semienka, akú odrodu chceme pestovať podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať a potom už samotné pestovanie nie je vôbec náročné.

Naša farma sa zameriava hlavne na dve odrody. Pestujeme tekvice, ktoré majú semienka so šupkou, a pestujeme tekvice olejnaté, tie majú semienka bez šupky. Posledné roky sa snažíme dopestovať aj ozdobné tekvičky. Tento rok sme mali zasiate aj halloweenske tekvice. Boli roky, keď sme mali aj rôzne iné: muškátovú, maslovú, hokkaido, aby sme priniesli zákazníkom aj tekvice, z ktorých si môžu niečo uvariť. Prevažne sa však zameriavame na tekvice, ktoré využívame na semená. Najdôležitejšie je vybrať si semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať.

Všetky sa sejú približne v rovnakom čase a to koncom alebo začiatkom mája, podľa počasia. Na začiatok určite hokkaido - je sladká, chutná a netreba ju šúpať. Veľmi obľúbené sú aj maslové tekvice, a samozrejme cukety, ktoré sa hodia na sladko aj na slano. Kto chce mať aj dekoráciu, môže skúsiť pár halloweenskych tekvíc alebo malé ozdobné tekvičky.

Každý typ či odroda tekvice má trochu iné vlastnosti, ale sejú sa v približne rovnakom čase. Áno, vo väčšine prípadov áno. V obchode, kde sú len tie najkrajšie prvotriedne plody, to rozoznáme ľahko. Vieme, či je to patizón, cuketa, ozdobná tekvička alebo hokkaido. Ale v záhrade to môže byť ťažšie, pretože tekvice sa medzi sebou môžu prepeliť a potom nás čaká malé prekvapenie. Nám sa to nestáva, pretože používame vždy originálne semená.

Druhy tekvíc

Hokkaido tekvica: Má typický guľatý tvar, menšie plody a sýtu červeno-oranžovú farbu. Vďaka jemnej orieškovej chuti a nenáročnej príprave sa stáva absolútnym favoritom medzi tekvicami. Ako jedinú spomedzi tekvíc ju pri varení netreba šúpať, keďže má veľmi jemnú šupku. Okrem toho viete hokkaido tekvicu využiť ako milú dekoráciu v interiéri, či exteriéri. Skvelo sa totiž hodí do jesenných aranžmánov!
Maslová tekvica: Má nápadný hruškovitý tvar a krémový, až svetlohnedý odtieň šupky. Dužina maslovej tekvice je pomerne hrubá, šťavnatá a má málo semien. Je sfarbená do sýto žltej, až oranžovej farby, ktorú jej dodáva betakarotén. Keďže obsahuje minimum kalórií, je skvelou voľbou pre ľudí, ktorí držia diétu.
Halloweenska tekvica: Halloweenske tekvice sú charakteristické tým, že majú krásnu sýtu oranžovú farbu a veľmi tenkú dužinu - práve preto sa dajú ľahko vyrezávať. Majú aj minimum semienok, takže sa do nich dá doslova „kresliť“ nožíkom. Naopak, bežné tekvice, ktoré pestujeme na semená, majú hrubú dužinu a tvrdú šupku, preto sa vyrezávajú omnoho ťažšie. Halloweenske sú vyšľachtené presne na tento účel.

Tekvica obyčajná - zvaná aj kabačka - plazivá odroda zo zlatožltou farbou plodu. Patizón - tekvica obyčajná patizónová - diskovitý tvar a svetlá farba. Cuketa - cukina - zucchini, courgette, cucurbita pepo - kultivar tekvice obyčajnej.

Ako vyrezať halloweenske tekvice

Ako využiť tekvicu v kuchyni

V kuchyni má maslová tekvica univerzálne využitie. Pripraviť si z nej viete chutnú polievku, omáčku, či prívarok. Hodí sa však aj na pečenie, i grilovanie.

Tekvicu hokkaido využijete v kuchyni, no poslúži vám aj na dekoračné účely.

Aj semienka sa dajú konzumovať - majú len trochu iný tvar než tie z olejnatých odrôd. Jediné, čo by som neodporúčala jesť, je šupka, býva totiž tvrdšia.

Ľudia ich bežne pečú a sú výborné. Odporúčam semienka však akejkoľvek tekvice nepremývať, dužina, ktorá na nich zostane, dodá výbornú chuť. Ja doma zámerne nechávam čo najviac dužiny a len pokropím mliekom a osolím, dám na plech a suším pri 100 °C s ventilátorom asi dve hodiny, kým šupka nepraská. My semienka musíme premyť, aby nesplesniveli. Sušíme ich na veľkoplošných sušičkách a skladujeme v surovom stave.

Že sa nešúpe je jej hlavná výhoda. Varí sa vcelku, pričom sa dužina rozpadne na vlákna podobné špagetám. Tekvica veľkoplodá (cucurbita maxima) má mohutné plody, ktoré môžu vážiť 30 aj viac kilogramov. Využitie tekvice veľkoplodej je v oblasti poľnohospodárstva ako krmivo, na výrobu oleja zo semien a rôznych jedál.

Na Slovensku sa na jeseň koná niekoľko desiatok tekvicových festivalov. Niektoré majú ráz folklórneho jarmoku, iné sú moderné, s hudbou, food truckmi a svetelnými inštaláciami.

V minulosti bola tekvica jedlom chudobných, pretože bola lacná, sýta a dalo sa z nej pripraviť množstvo pokrmov. Na západe Slovenska sa tradoval recept na tzv. Tekvica bola tiež dôležitou súčasťou zimných zásob - dobre uskladnená vydržala celé mesiace, často až do Vianoc.