Pestovanie cukrovej repy a jej výroba na Slovensku: Výzvy a budúcnosť

Slovenský cukrársky priemysel stojí na prahu zásadnej zmeny. Najväčší cukrovar v krajine, Považský cukor v Trenčianskej Teplej, definitívne ukončí výrobu cukru a spracovanie cukrovej repy. Rozhodla o tom jeho materská spoločnosť Nordzucker AG. Výsledkom bude ďalší úder pre potravinovú sebestačnosť Slovenska.

Považský cukor patrí medzi posledné dva funkčné cukrovary v krajine. Druhým je závod v Seredi, ktorý ovláda koncern Südzucker prostredníctvom rakúskej spoločnosti Agrana. Práve nemeckí investori dnes kontrolujú celý zvyšok domácej výroby cukru.

Cukrovar v Trenčianskej Teplej, fungujúci nepretržite 125 rokov, ktorý prežil dve svetové vojny, paradoxne končí v období mieru, otvorených hraníc a jednotného trhu. Historicky pritom cukrovarníctvo patrilo medzi piliere poľnohospodársko-priemyselného rozvoja Slovenska. Cukor nebol len komoditou, ale aj strategickou potravinou. Slovensko bolo ešte donedávna v tejto oblasti sebestačné a dokonca disponovalo vývozným potenciálom.

Žiaľ, situácia na trhu a rozhodnutie vlastníkov dospelo k tomu, že na Slovensku nám zostáva už len jeden cukrovar. Pritom v minulosti sme mali až 41 cukrovarov. Dnes sa táto pozícia dramaticky mení a na Slovensku zostáva jediný cukrovar v Seredi a krajina sa z výrobcu stáva čoraz viac dovozcom.

Cena cukru sa v priebehu niekoľkých rokov prepadla z úrovne 1,24 eura za kilogram na hodnoty okolo 65 až 75 centov. V takomto prostredí sa nerozhoduje o prežití fabrík podľa regionálnej tradície, ale podľa výnosnosti v rámci celej skupiny. A práve tu sa ukazuje citlivá otázka zahraničného vlastníctva.

Nordzucker oznámil, že výrobu cukru v Trenčianskej Teplej ukončí už v priebehu tohto roka. Spolu s tým skončí aj kontrahovanie a spracovanie cukrovej repy od domácich pestovateľov.

Firma tvrdí, že dlhodobo nevidí šancu na návrat k udržateľnému biznis modelu. „Na základe dlhodobého výhľadu sa neočakáva, že by výroba cukru mohla dosiahnuť úroveň ziskovosti potrebnú na dlhodobú rentabilnú prevádzku,“ uvádza spoločnosť.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč dnes verejnosť informoval o spoločnom stretnutí s Michalom Abelovičom (predsedom predstavenstva cukrovaru v Trenčianskej Teplej). Podľa Takáča boli však zo strany štátu na Slovensku vytvorené najlepšie podmienky na pestovanie cukrovej repy a výrobu cukru. Minulý rok bol zatvorený cukrovar v Rakúsku, ktorý produkoval viac ako 200-tisíc ton bieleho cukru.

„Má na to vplyv asi aj to, že cukru je prebytok a do určitej miery na to má vplyv aj správanie spotrebiteľa. Mladá generácia už toľko necukrí, ako to bolo možno zvykom pred desiatimi alebo dvadsiatimi rokmi,“ povedal Takáč.

Hlavným dôvodom je podľa cukrovaru kombinácia viacerých negatívnych faktorov, ktoré sa v posledných rokoch prehlbovali. Kľúčovú úlohu pritom zohráva klimatická zmena. Pestovanie cukrovej repy na Slovensku čoraz viac ovplyvňujú extrémy počasia - veľmi horúce letá, nepravidelné a nízke zrážky či rastúci výskyt chorôb a škodcov.

Firma upozorňuje okrem iného aj na prudko klesajúce objemy repy a zhoršujúcu sa kvalitu suroviny, najmä nižšiu cukornatosť. To výrazne komplikuje a predražuje samotné spracovanie. Problémom sú podľa spoločnosti aj vzťahy s dodávateľmi. Pestovanie cukrovej repy sa na Slovensku stáva čoraz menej životaschopným, čo vedie k poklesu záujmu zo strany farmárov. Výsledkom je dlhodobá ekonomická nevýhodnosť domácej produkcie cukru.

Ukončenie spracovania cukrovej repy bude mať vážne sociálne dôsledky. Prácu v cukrovare stratí približne polovica zamestnancov. V Považskom cukre dnes podľa SME pracuje 190 interných zamestnancov a ďalších 30 celoročných agentúrnych pracovníkov. Prepúšťanie sa tak dotkne desiatok rodín v regióne Trenčianskej Teplej a v jej okolí.

Predseda predstavenstva spoločnosti Považský cukor Michal Abelovič pritom už pred dvoma rokmi upozorňoval, že Slovensko je z pohľadu európskeho trhu zanedbateľným hráčom: „Sme príliš malí. Naša ročná produkcia cukru je okolo 200-tisíc ton cukru, z čoho sa na Slovensku spotrebúva 175-tisíc ton, tvorí len 1,2 % produkcie cukru v Európe a Spojenom kráľovstve.

Hoci sa výroba cukru skončí, závod v Trenčianskej Teplej nezanikne. Nordzucker plánuje jeho transformáciu na obchodné a logistické centrum. Nový model má zabezpečovať zásobovanie domáceho trhu a zákazníkov v juhovýchodnej Európe. Podľa vedenia spoločnosti ide o reakciu na meniaci sa charakter celého odvetvia.

„Dnes sa náš priemysel nachádza vo fáze transformácie. Cukrovarnícke spoločnosti už nie sú len výrobcami, ale vyvíjajú sa smerom k strategickým distribučným a logistickým hráčom, ktorí spájajú trhy namiesto výroby.

Situácia Považského cukru sa zhoršila aj v posledných rokoch. V roku 2024 sa podnik prepadol do straty 26 miliónov eur. Dôvodom bol nečakaný pokles cien cukru v Európskej únii a slabá úroda repy spôsobená extrémne teplým a suchým letom. Cukrovar vyrobil približne o pätinu menej cukru, ako plánoval, čo výrazne zvýšilo jednotkové náklady.

Podobné problémy riešia aj ďalšie európske cukrovary. Za posledné dva roky v Európe skončilo päť závodov. Negatívne ich zasiahla lacná konkurencia z Ukrajiny a krajín Mercosuru, nižšia spotreba cukru a rast cien energií aj práce.

Cukrovary sú navyše jedinými podnikmi v potravinárstve, ktoré musia platiť emisné povolenky. To ich náklady ešte viac zvyšuje. V posledných mesiacoch skončili cukrovary v Španielsku, Francúzsku, Rakúsku aj Česku.

Po zatvorení rakúskeho závodu Agrany v Hrušovanoch nad Jevišovkou stratilo prácu 150 ľudí. Podľa portálu Finstat sa mala spoločnosť Považský cukor, a. s., dostať zo zisku +11,13 milióna eur (v roku 2023) do straty -26,13 milióna eur (v roku 2024), pričom tržby spoločnosti medziročne narástli o 4 percentá na 163,2 milióna eur.

Koniec výroby cukru v Trenčianskej Teplej tak nie je len príbehom jedného podniku, ale ďalším signálom hlbšej premeny slovenského aj európskeho potravinárstva.

Kombinácia klimatických zmien, rastúcich nákladov, tlaku lacného dovozu a klesajúcej spotreby postupne vytláča výrobu, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami považovaná za strategickú a samozrejmú. Slovensko sa tým dostáva do situácie, keď aj pri základných potravinách začína byť čoraz viac odkázané na zahraničie.

Z pohľadu zamestnancov však ide o tvrdý zásah, ktorý sa dotkne celého regiónu. Pre miestnu ekonomiku neznamená cukrovar len pracovné miesta, ale aj stabilitu pre dodávateľov, farmárov a ďalšie služby naviazané na jeho fungovanie. Hoci závod úplne nezanikne a prejde na logistickú a obchodnú činnosť, výroba ako taká sa zo Slovenska opäť vytratí.

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že cukrovarníctvo v Európe čelí rovnakým problémom naprieč hranicami. Uviedol to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD).

„My máme okolo 20 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa pestuje cukrová repa. Mali sme dva cukrovary, jeden v Trenčianskej Teplej a druhý v Seredi. (Po zatvorení cukrovaru) hovoríme o poklese pestovania cukrovej repy asi o 8 000 hektárov. Viac ako 10 000 hektárov cukrovej repy sa bude ďalej pestovať,“ spresnil Takáč.

Takáč koncom minulého týždňa hovoril o možnosti, že firmu odkúpi štát. Teraz k tomu dodal, že o kúpu cukrovaru sa zaujímali dva subjekty zo súkromného sektora. „Neviem, ako sa bude správať nemecký majiteľ, asi nie je technicky možné ho vyvlastniť,“ doplnil Takáč.

Väčšinový vlastník cukrovaru, nemecká spoločnosť Nordzucker Group, 5. februára informoval, že v spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej sa skončí výroba cukru a spracovanie cukrovej repy. Spoločnosť bude pokračovať a rozširovať svoje aktivity ako obchodné a logistické centrum zásobujúce domáci trh a ďalšie trhy juhovýchodnej Európy.

Základné princípy pestovania cukrovej repy

Dôležitosť pracovnej operácie „sejby“ je opodstatnené spomínať stále častejšie. Cukrovej repe v prvom vegetačnom roku chýba autoregulačná schopnosť a preto kvalitná sejba predurčuje výsledné proporcie pre dosiahnutie požadovaných parametrov pri pestovaní.

Z hľadiska posúdenia nárokov technológií pestovania cukrovej repy na kvalitu osiva je samotná technológia stanovená predovšetkým vzdialenosťou výsevu, voľbou osiva, poľnou vzchádzavosťou a z toho vyplývajúcich kompletností, resp. nekompletností porastu.

Agrotechnický termín sejby - vegetačná doba cukrovej repy je 180 -210 dní, čo si vyžaduje skorú sejbu. Predĺženie vegetačnej doby má pozitívny vplyv na výšku úrody a jej kvalitu. Z hľadiska optimálnej vegetačnej doby je nutné akceptovať určité riziko vymrznutia. Osivo cukrovej repy dokáže klíčiť pri teplote pôdy 4-6°C a vzchádzať pri teplote 5-8°C v hĺbke sejby.

Ak nám pôdne podmienky umožňujú predsejbovú prípravu (teplota pôdy 5-8 °C, vlahové podmienky) minimalizujeme čas medzi otvorením pôdneho profilu(kompaktor) a uložením osiva do lôžka(sejačka).

Kvalita sejby je okrem presného rozmiestňovania osiva ovplyvňovaná aj hĺbkou sejby. Na ľahkých pôdach a za suchých podmienok sejeme do hĺbky 30-40 mm, na stredne ťažkých pôdach do hĺbky 30 mm a za vlhkých podmienok 25-30 mm na aktívnu kapilárnu vrstvu. Pri oneskorenej sejbe sa hĺbka sejby zvyšuje na 40 mm.

Plocha na pestovanie cukrovej repy sa zmenší z 20-tisíc na zhruba 10-tisíc hektárov, povedal minister pôdohospodárstva Richard Takáč v súvislosti s ukončením výroby cukru v Trenčianskej Teplej.

Bezorbové obrábanie pôdy je medzi poľnohospodármi čoraz obľúbenejšou technologickou možnosťou pestovania cukrovej repy. Hoci systémy bezorbového a pásového obrábania ponúkajú mnoho výhod, nesú so sebou aj určité riziká. Cukrová repa sa čoraz častejšie pestuje na poliach obrábaných systémami konzervačného obrábania pôdy , ktoré eliminujú potrebu pluhov.

Výber technológie pestovania cukrovej repy je kľúčový pre výrobné náklady, včasné spracovanie a zdravie pôdy. Charakteristickým znakom zjednodušeného obrábania pôdy je absencia inverzie ornice a ponechanie veľkého množstva slamy, napríklad, na povrchu poľa. Časť zvyškov sa zmieša s pôdou, zatiaľ čo časť zostáva na povrchu ako mulč. Bezorbové obrábanie pôdy môže pri správnom využití znižovať spotrebu pohonných hmôt a pracovný čas v porovnaní s tradičným obrábaním pôdy.

Princíp celoplošného hlbokého obrábania pôdy spočíva v kyprení a plytkom premiešaní pôdy na celom poli. Kyprenie uvoľňuje a prevzdušnuje pôdu, premiestňuje častice pôdy a čiastočne zapracováva a zakrýva rastlinné zvyšky.

Aby cukrová repa dosahovala vyššie výnosy, je kľúčová nielen starostlivosť, ale predovšetkým správna pôda a pravidelná analýza jej zloženia. Hlavným pravidlom konzervačného obrábania pôdy pri cukrovej repe je žiadne preorávanie ornice a pokrytie povrchu pôdy mulčom vyrobeným zo zvyškov plodín alebo biomasy z krycích plodín. Poľnohospodárske postupy by sa mali obmedziť na nevyhnutné minimum.

Medzi poľnohospodármi rastie záujem o technológie konzervačného obrábania pôdy, ktoré sa spoliehajú na rôzne varianty bezorbového obrábania a použitie medziplodín alebo slameného mulču. Konzervačné obrábanie pôdy je možné dosiahnuť aj bezorbovým obrábaním s priamou sejbou, ale nie je také populárne ako systém bezorbového obrábania.

Bohaté úrody cukrovej repy možno získať v úrodných, nekyslých pôdach bohatých na humus a minerály. Najlepším substrátom na pestovanie je pôda s regulovanými pomermi voda-vzduch, fyzikálnymi vlastnosťami, ktoré umožňujú prenikanie vzduchu aj vody hlboko do ornice, a so schopnosťou zadržiavať vodu. Najdôležitejšími vlastnosťami pôdy, určenej na pestovanie cukrovej repy je hlboká vrstva orného humusu (do 30 cm), hrudkovitá štruktúra a vysoká biologická aktivita pôdy.

Je samozrejmé, že pole by nemalo obsahovať kamene, kompaktné pevné látky, veľké prázdne priestory naplnené vzduchom alebo vrstvy podložia príliš nasýtené vodou. Príliš kyslá alebo zásaditá pôda nie je optimálna pre pestovanie. Najvyšší výnosový potenciál cukrovej repy je tiež určený pH pôdy, ktoré by malo byť blízke neutrálnemu, v rozmedzí 6,0 - 7,0. V príliš kyslých pôdach môže byť nitrifikácia slabá, zatiaľ čo v príliš zásaditých pôdach môžu mať rastliny ťažkosti s vstrebávaním železa, horčíka, mangánu a najmä bóru.

Analýza pôdy na pestovanie repy cukrovej by sa mala preto zamerať na určenie pH a obsahu živín, ako sú fosfor,draslík a horčík, bór,meď, zinok, železo a mangán. Vzorky na analýzu pôdy, by sa mali odobrať dvakrát a to po zbere rastlín a skoro na jar pred začiatkom poľných prác. Vzorka by sa mala odobrať z vrchných 0 až 20 cm pôdy pomocou Egnerovej tyče alebo pôdneho vrtáka.

Ešte koncom februára 2024 sa v Trenčianskej Turnej konal odborný seminár zameraný na pestovanie cukrovej repy a problematiku výroby cukru - jeho pozície na trhu vo svete a v EÚ, taktiež na vyhodnotenie pestovateľského ročníka 2023. Hostí podujatia privítal Ing. Michal Abelovič, predseda predstavenstva Považský cukor a. s. v Trenčianskej Teplej, ktorý patrí do skupiny Nordzucker.

O výške podpôr pre cukrovú repu informoval Ing. Igor Jakubička, podpredseda predstavenstva ZPCR SR. Cukrová repa sa v roku 2023 pestovala na výmere 22 323 hektárov, celkový balík na viazanú platbu je vo výške 11 300 000 eur. Viazaná podpora príjmu na cukrovú repu tak vychádza na 507,17 eura na hektár. Zelená nafta pokračovala aj roku 2023 v sume 83,12 eura na hektár. Výzva cez PPA na rok 2024 na výmeru cukrovej repy by mala byť na úrovni 174 euro na hektár.

„Ak by táto podpora bola schválená, dosiahla by za rok 2023 výšku 749,39 eura na hektár. Po pripočítaní BISS platby vo výške 105 euro na hektár a redistributívnej podpory (41,50 - 81,50 eura) by išlo o historicky najvyššiu podporu pre pestovateľov cukrovej repy po započítaní priamej platby,“ uviedol I. Jakubička.

Informoval o základných cieľoch vertikály cukor-cukrová repa v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027, aby cukrová repa naďalej ostala ako plodina špeciálnej rastlinnej výroby, jej zachovanie v dotačnej schéme Viazanej podpory príjmu vo výške 600 eur na hektár a Zelenej nafty na cukrovú repu vo výške 83,12 eur na hektár.

Následne I. Jakubička zosumarizoval výsledky rokovaní Zmiešanej komisie pri Považskom cukre a.s. „Vyrokovali sme minimálnu garantovanú cenu pri 16-percentnej cukornatosti na úrovni 43 eur za tonu, priemernú úroveň príplatkov na úrovni 0,4 eura a cenu za rezky na úrovni 1,6 eura, t. j. minimálna realizačná cena spolu pri 16-percetnej cukornatosti je 45 eur za tonu,“ informoval I. Jakubička.

Predstavitelia Nordzuckru pri Považskom cukre sa dohodli, že výmeru 10 600 hektárov, ktorú majú stabilizovanú, zvýšia na 11 000 hektárov, čiže plus 400 hektárov, ktoré sú už zakontrahované. Taktiež informoval o stretnutiach zástupcov ZPCR SR a SCS so zástupcami Vlády Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, týkajúce sa schémy štátnej pomoci pre podporu poľnohospodárskej prvovýroby.

„Viazaná priama platba je stabilizačná esenciálna podpora pre špeciálnu rastlinnú výrobu, a chceme, aby sa zachovala na úrovni 514 eur na hektár. V prípade Zelenej nafty máme informáciu, že táto podpora bude pokračovať minimálne do roku 2025,“ dodal I.

Podporu pestovateľom cukrovej repy vyjadrila Ing. Mária Piešťanská, hlavná radkyňa odboru Rastlinnej výroby MPRV SR, zároveň ocenila spoluprácu so ZPCR SR a SCS. Informovala o podporách pre pestovateľov cukrovej repy s výhľadom na ďalšie obdobie. „Pre rok 2024 sú finančné prostriedky vyčlenené, avšak vyplácanie sa bude realizovať iným spôsobom ako doposiaľ. Našou snahou je, aby sadzba pre cukrovú repu bola na približne tej istej úrovni ako v minulom roku,“ dodala M.

Informáciám o vývoji cien cukru vo svete sa vo svojej prednáške venoval M. Abelovič, podľa ktorého sa trhové fundamenty vyvíjajú pozitívne. Najväčšími svetovými exportérmi cukru sú naďalej Brazília, India, Thajsko a Austrália. V tomto roku bol v Indii zaznamenaný pokles vo výrobe cukru s čím súvisí zákaz vývozu cukru z tejto krajiny. Thajsko svoje rekordné roky vo výrobe cukru pravdepodobne nezopakuje. Čo sa týka Brazílie - je momentálne jedinou krajinou, ktorá zásobuje cukrom podstatnú časť svetového trhu. Podľa M. Abeloviča to nie je dobrá správa pretože ak sa niečo udeje v Brazílii, bude to mať zásadný vplyv na trh s cukrom. Austrália je obmedzená teritóriom pestovania, čiže má stabilizovanú produkciu cukru. V EÚ sa z kampane 2023 - 2024 vyrobí takmer 17 miliónov ton cukru, v budúcom roku je predpoklad navýšenia výroby cukru o približne milión ton.

Tabuľka: Prehľad podpôr pre pestovateľov cukrovej repy

tags: #výroba #cukrovej #repy #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na kuracie fašírky so zeleninou
• Objavte tajomstvá pečenia domáceho chleba
• Ponuky Sala Vecchia
• Všetko o stravovaní v Katolíckej Škole
• Krájacia zelenina pre deti