Výroba a používanie keramických hrncov na varenie
Varenie by malo prinášať radosť, nie námahu. Preto je dôležité vybrať si kvalitný riad, ktorý vám pri varení prakticky asistuje. Ak potrebujete kúpiť väčšie množstvo hrncov, zvoľte radšej celé sady než jednotlivé kusy. Ušetríte nielen peniaze, ale často aj miesto, pretože hrnce zo samej sady jednoducho vložíte do seba. Navyše, vďaka jednotnému vzhľadu pôsobia esteticky lepšie.
Pri kúpe kuchynského riadu často zvažujeme praktickosť a vzhľad, no zdravotné aspekty materiálov často zostávajú v úzadí. Moderná kuchyňa by mala obsahovať riad, ktorého dlhodobé používanie je zdravotne nezávadné. Niektoré materiály pri varení alebo umývaní uvoľňujú chemikálie a kovy, ktoré sa dostávajú do jedla, čo môže mať negatívne následky na zdravie. Medzi najobávanejšie patrí nepriľnavý riad, hliník a meď.
Namiesto kompromisov medzi keramickými či teflónovými povrchmi siahnite po skle a nehrdzavejúcej oceli - materiáloch, ktoré sú bezpečné a odolné. Varenie v hlinených nádobách už ovláda málokto. Toto umenie sa stratilo rovnako, ako sa stratili tzv. čierne kuchyne. Boli to kuchyne, ktoré mali klenbový strop, pokračujúci priamo do komína.
Moderné nádoby sa vyrobené z hliny používajú viac na pečenie, zapekanie a dusenie ako varenie. Hlinený pekáč, forma na bábovku alebo veľkonočného baránka sú pre modernú kuchárku o čosi prirodzenejšie, ako používanie hlineného hrnca na modernom sporáku, hoci aj to je v niektorých prípadoch možné. Rôzne keramické formy na sladké dobroty sú rozšírené aj preto, že sa jedná o glazovanú keramiku. Čiže o keramiku, na ktorej je pôvodný pórovitý povrch vypálenej hliny prekrytý hladkou glazúrou a znova vypálený. Takáto keramika sa potom správa k potravinám veľmi podobne ako smaltované plechové hrnce. Stena nádoby je totiž nepriechodná pre akékoľvek potraviny. Samozrejme, glazovaný keramický materiál sa správa z hľadiska prenosu tepla úplne inak ako kov.
Iným druhom keramiky sú neglazované nádoby. To je skutočná klasika, ktorá sa používa tisícročia. Aj na Slovensku sa dajú nájsť napríklad nádoby (či skôr ich zlomky) z doby rímskej, ktoré archeológovia nazývajú “terra sigillata”. Sú to keramické nádoby, bohato zdobené rôznymi reliéfmi. Ak by sme mali túto keramiku k niečomu prirovnať, najviac by sa hodilo porovnanie s terakotovými kvetináčmi, pravda oblejších tvarov. Veľmi podobné nádoby sa vyrábajú dodnes. Najčastejšie sa nazývajú rímsky hrniec, hoci nám skôr pripomínajú veľký keramický pekáč s vrchnákom. Názov odkazuje práve na starú rímsku keramiku.
Pri výbere hrnca je dôležité zvážiť jeho účel použitia. Hrniec: Klasický hrniec má dve držadlá, objem 2 - 6 litrov a najčastejšie sa používa na varenie polievok, ale pripravíte v ňom aj chutné rizoto či guláš. Rendlík: Malý hrniec s jednou dlhou rukoväťou, ktorý je vhodný napríklad na prípravu omáčok. Hrniec na cestoviny: Skladá sa zo dvoch častí, v dolnej varíte vodu a do hornej perforovanej nádoby nasypete cestoviny, skvelá voľba na prípravu talianskych špecialít.Veľkosť hrnca by mala byť prispôsobená množstvu potravín, ktoré chcete pripraviť. Pre malé domácnosti zvyčajne postačujú hrnce s objemom 2 až 4 litre. Pre väčšie rodiny alebo hobby kuchárov sa odporúčajú hrnce s objemom 6 až 10 litrov.
Vnútri modernej keramickej továrne – od hliny k krásnym hotovým výrobkom
Starostlivosť o keramické hrnce
Táto keramika nemá glazúrovú ochranu, preto sa musíme o rímske hrnce naozaj starať. Možno si niekto spomenie na rozprávku o žene, ktorá mala na plotových koloch hrnce a nie a nie ich tam všetky pomestiť. Nuž, kedysi to nebola len rozprávka, ale realita. Hrnce z prírodnej keramiky sa totiž musia pred dlhším uskladnením vždy riadne vysušiť. Ideálne aj na slniečku. Skladovanie v otvorenej polici je tiež vhodnejšie ako v uzavretej skrinke. Samozrejmosťou je, že rímsky hrniec pri skladovaní neprikrývame pokrievkou.
Keď takýto hrniec chceme po prvý krát použiť, je dobré namočiť ho úplne do čistej vody aspoň na 24 hodín. Keramika z prírodnej hliny je totiž plná pórov a tie treba naplniť. Inak sa budú pri varení napĺňať vodou, ktorú si odoberú z práve varených potravín. Okrem suchého jedla by to znamenalo zmenu farby hrnca a miešanie chutí medzi jednotlivými varenými jedlami. Po dobrom namočení hrniec vyberieme a necháme preschnúť. Následne vnútro hrnca natrieme rastlinným olejom. Nešetríme. Čo sa nevpije do stien hrnca, môžeme zotrieť papierovou utierkou.
Rímske hrnce sú krehké. Preto si dávame pozor aj na to, kam ich kladieme, keď sú horúce. Drevená podložka prípadne niekoľkokrát preložená utierka sú vhodnejšie ako kovové podklady. Zabránia totiž tepelnému stresu nádob, ktoré by mohli rýchlo prasknúť pri položení na chladný kov. Rovnako je dôležité nezohrievať rímske hrnce prázdne.
V prípade čistenia neglazovaných hlinených hrncov musíme byť taktiež opatrní a prispôsobiť sa prírodnému materiálu. Nikdy na umývanie nepoužívame chemické čistiace prípravky. Tak ako sa do pórov nádoby dostáva voda, dostali by sa do nich aj tieto čistiace prostriedky. Na umývanie preto používame len čistú vlažnú vodu. Pri čistení si samozrejme môžeme pomôcť hubkou alebo kefkou. Sóda bikarbóna prípadne soľ sú jediné chemické látky, ktoré sú povolené na čistenie.
V prípade, že z hrnca aj po dôkladnom umytí stále cítime pachy, môžeme si opäť pomôcť sódou. Nasypeme ju na dno hrnca a necháme cez noc pôsobiť, aby pohltila nežiadúce pachy.
Ako variť v rímskom hrnci
Ak používame keramické hrnce vo funkcii pekáča, je samozrejme možné používať ich v akejkoľvek rúre. Málokto však vie, že niektoré hrnce je možné používať napríklad na plynovom sporáku. Majme na pamäti, že keramika sa vždy zohrieva pomalšie ako kov a aj varenie a pečenie v keramických nádobách trvá o čosi dlhšie, najmä pre dlhšiu fázu počiatočného zohrievania.
Pri varení dávame taktiež pozor na tepelné šoky. Nikdy do horúceho hrnca nenalievame studenú vodu, ani studené potraviny, napríklad priamo z chladničky. Čím väčší by bol rozdiel teplôt medzi hrncom a potravinou, tým väčšia by bola pravdepodobnosť okamžitého prasknutia.
Odmenou za pomalšie varenie a zložitejšiu starostlivosť je zdravé jedlo, ktoré je navyše lahodnej chuti. Jednotlivé zložky totiž majú viac času na vzájomné reagovanie a prenikanie chutí. Pomalšie varenie zachováva v jedle viac vitamínov. Nie je ani nutné používať na varenie tuk. Jedlo sa pripravuje pri nižšej teplote a pomalšie, pravdepodobnosť prihorenia je preto aj bez tuku veľmi nízka.
Výhodou keramických nádob je aj ich vzhľad. Sú dostatočne reprezentatívne, aby sme ich mohli použiť nielen na varenie, ale aj na podávanie jedál. A keramika podávané jedlo udrží teplé podstatne dlhšie ako kovový hrniec či pekáč.
Tabuľka vlastností rôznych materiálov hrncov:
| Materiál | Výhody | Nevýhody | Použitie |
|---|---|---|---|
| Nerezová oceľ | Odolnosť, štýlový vzhľad, vhodný pre všetky typy varných dosiek, jednoduché čistenie | Zlá vodivosť tepla (riešené sendvičovým dnom) | Varenie, pečenie, dusenie |
| Liatina | Rýchle zahriatie, rovnomerné rozloženie tepla, dlho udrží teplo | Ťažká, náchylná na hrdzavenie (ak nie je smaltovaná) | Smaženie, dusenie, varenie, pečenie |
| Hliník | Nízka cena, nízka hmotnosť, rýchle zahriatie | Reaktívny (môže kontaminovať jedlo), vyžaduje nepriľnavý povrch | Varenie s obmedzením (kvôli reaktivite) |
| Smaltovaný riad | Odolný, chemicky inertný, estetický vzhľad | Ľahko sa štiepi (lacný smalt), môže obsahovať ťažké kovy | Polievky, omáčky, cestoviny |
| Keramika a kamenina | Bez ťažkých kovov a syntetických polymérov, pomalé a rovnomerné varenie | Ťažší ako kov, menej trvanlivý (pri nesprávnej manipulácii) | Pomalé varenie, pečenie, zapekanie |
tags: #výroba #keramických #hrncov #na #varenie #postup


