Výročná správa: Spotreba mlieka na Slovensku a trendy
Slovenskí mliekari pozerajú s nádejou na situáciu v EÚ, pretože hrozba mliečnej krízy sa rozplýva.
15. mája si pripomíname Medzinárodný deň mlieka. Práve mlieko a výrobky z neho sú už približne rok skloňované v súvislosti s mliečnou či maslovou krízou.
Ročná spotreba mliečnych výrobkov na Slovensku stúpa, stále je však hlboko za odporúčanou hodnotou. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by každý človek mal ročne skonzumovať 220 kilogramov mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kilogramu.
Slovákom oproti minulosti dnes viac chutia jogurty a syry. Uviedli to pri príležitosti Medzinárodného dňa mlieka v spoločnom vyhlásení Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) a Slovenský mliekarenský zväz (SMZ).
Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by každý z nás mal ročne skonzumovať 220 kilogramov (kg) mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá.
Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok.
Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zo zozbieraných finančných prostriedkov potom realizujú propagačné a informačné kampane na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska.
Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského mlieka sa podľa mliekarov znižuje. Príčinou je podľa nich úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení.
Legislatívna podpora ÚNMS SR v oblasti dávkovacích automatov na surové mlieko je krokom k propagácii zdravej výživy obyvateľstva a zároveň uľahčením podnikania menším poľnohospodárskym spoločnostiam vďaka priamemu predaju surového mlieka v skrátenom reťazci - od výrobcu priamo k spotrebiteľovi.
Spotreba konzumného mlieka ale na Slovensku klesá a predstavuje iba polovicu z odborníkmi odporúčanej dávky. Slovensko je zároveň väčším dovozcom ako vývozcom mliečnych výrobkov a syrov.
Prebytok mlieka a teda jeho rekordne nízke výkupné ceny prinútili v predchádzajúcich rokoch mnohých významných producentov k zrušeniu chovu dojných kráv. Menej dojníc sa tak vlani prejavilo nižším objem vyprodukovaného mlieka, no a predovšetkým tento faktor spolu s geopolitickou situáciou vo svete sa prejavil na vyšších cenách mlieka aj na pultoch v našich obchodoch.
Aj napriek spomínanému zdražovaniu nám na nákup mlieka či výrobkov z neho stačí odpracovať v priemere kratší čas ako pred 20 rokmi. Kým v roku 1997 sme na nákup jedného litra polotučného mlieka museli odpracovať v priemere 12,5 minúty, v roku 2017 to bolo len 7 minút. Podobne to vychádza aj v prípade plnotučného mlieka, syrov či masla.
Hoci spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je vyššia ako pred 20 rokmi, za odporúčanou hodnotou ešte stále zaostávame. V roku 2016 predstavovala ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov spolu v prepočte na 1 obyvateľa 175,5 kg. Oproti roku 1996 tak bola vyššia o 8,3 %. Odborníkmi odporúčanú úroveň ale nedosiahla, nakoľko z nej tvorila necelých 80 %.
Nenapomáha tomu ani fakt, že v prípade spotreby konzumného mlieka ako takého je na Slovensku zaznamenaný klesajúci trend. V roku 2016 vypil priemerný Slovák (45,1 litrov), t. j. o cca tretinu menej mlieka ako v roku 1996 (71,5 litrov). Priemerný Slovák tak vypil iba polovicu z toho, čo by mal.
Len pre zaujímavosť, od roku 2009 na Slovensku každoročne prevyšuje dovoz mliečnych výrobkov a syrov nad ich vývozom. Kým v roku 2016 sa na Slovensko doviezli zo zahraničia mliečne výrobky a syry v objeme 307 mil. EUR, vývoz bol evidovaný v objeme 232 mil. EUR.
V roku 2016 vyprodukovali farmy či družstvá v rámci EÚ28 približne 168,3 mil. ton mlieka. Jedná sa prevažne o kravské mlieko, ktoré predstavovalo 163 mil. ton. Najväčšími producentmi kravského mlieka sú Nemci s pätinovým podielom v rámci EÚ. Za nimi nasledujú Francúzi s podielom 15,5 % a prvú päticu top producentov kravského mlieka v únii uzatvárajú Veľká Británia, Holandsko a Poľsko s trhovými podielmi 8 - 9 %. Slovensko s ročnou produkciou kravského mlieka na úrovni 905 mil. Ceny surového kravského mlieka sú od roku 2018 na Slovensku stabilizované.
Ceny surového kravského mlieka sú podľa Voskára od roku 2018 na Slovensku stabilizované. Ide o vzácne obdobie rovnováhy, keďže európsky mliečny sektor zažil za posledných desať rokov dve výrazné mliečne krízy. U prvovýrobcov a spracovateľov mlieka preto vyvolávala obavy aj aktuálna situácia spôsobená koronakrízou.
Spracovatelia aj prvovýrobcovia mlieka majú podľa Voskára v čase koronakrízy porovnateľné, respektíve vyššie náklady pri svojej každodennej činnosti, ako mali napríklad pred rokom. Musíme viac investovať do ochranných alebo hygienických opatrení. Na pokles cien naozaj nie je dôvod," priblížil Voskár. Informoval, že slovenských spracovateľov mlieka sa výraznejším spôsobom nedotkol ani výpadok segmentu hotelov a reštaurácií, lebo odbyt "potiahla" spotreba domácností.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka si uvedomujú dôležitosť domáceho trhu a robia všetky opatrenia, aby dodávky v celom reťazci boli pravidelné. Zraniteľnosť globalizovaného sveta nás utvrdzuje v tom, že je dôležité to, čo dokážeme vyrobiť a zabezpečiť doma.
Ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je na Slovensku 152 kg na osobu za rok, priemer v Európskej únii je 250 kg na osobu. Zvýšeniu spotreby mlieka môže napomôcť práve aj ponuka lacnejšieho mlieka priamo od farmára cez automaty na surové mlieko.
Na Slovensku zatiaľ ÚNMS SR vydal iba jedinú výnimku tohto druhu pre jednu spoločnosť a päť typov dávkovacích automatov. Doposiaľ sú v prevádzke tri.
Program "Školské mlieko"
V roku 2004 sa začal na Slovensku realizovať program „školské mlieko“, ktorý je pod záštitou Európskej Únie a prebieha aj v iných štátoch EÚ. Cieľom programu „ŠKOLSKÉ MLIEKO“ je zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov a podporiť tak zdravú výživu detí, vychovávať ich k zdravému životnému štýlu a umožniť deťom kupovať si tieto výrobky za cenovo výhodnejších podmienok.
Stravovacie návyky sa vyvíjajú už v mladom veku a sú často rozhodujúcimi faktormi ovplyvňujúcimi ľudské zdravie po celý život. Tieto návyky u detí ovplyvňujú nielen rodičia, ale aj samotná škola.
Doteraz sa do programu „ŠKOLSKÉ MLIEKO“ sa zapojilo už viac ako 1400 škôl a školských zariadení. Postupne sa zvyšuje počet zapojených školských zariadení do programu a každoročne sa zvyšuje aj objem prostriedkov vynaložených na realizáciu tohto programu.
Finančné prostriedky na dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov žiakom v školských zariadeniach poskytuje Európska únia a Slovenská republika zo štátneho rozpočtu.
Podporu zo zdrojov Európskej únie a zo štátneho rozpočtu môže žiadať škola, zriaďovateľ školy alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v zastúpení jednej alebo viacerých škôl zriaďovateľov školy zabezpečuje pre žiakov mliečne výrobky.
Žiadosť o zabezpečenie mlieka a mliečnych výrobkov sa podáva na Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorej prílohou musí byť zoznam mliečnych výrobkov, charakteristika výrobku (informácia o názve výrobku, o jeho výrobcovi), informácie o spôsobe balenia, distribúcie, skladovania a cene mliečneho výrobku, protokol vydaný schváleným laboratóriom, ktoré potvrdí ustanovené parametre mliečneho výrobku, úradne osvedčenú kópiu zriaďovacej listiny školy, zoznam škôl, pre ktoré sa poskytujú výrobky. Po schválení tejto žiadosti sa podáva žiadosť o poskytnutie pomoci. Platbu vykoná Pôdohospodárska platobná agentúra po dodaní mliečnych výrobkov.
S cieľom propagácie programu „ŠKOLSKÉ MLIEKO“ a zároveň zatraktívnenia tohto programu, prebiehala súťaž o logo programu „ŠKOLSKÉ MLIEKO“, do ktorej sa mohli zapojiť všetci žiaci základných ako aj stredných škôl.
Do súťaže bolo zaslaných vyše 400 návrhov na logo „ŠKOLSKÉ MLIEKO“. Zo všetkých návrhov spĺňalo kritériá na logo programu asi polovica návrhov. Víťazom sa stal Marcel Lacko, študent Súkromnej strednej umeleckej školy animovanej tvorby v Bratislave, ktorého logo svojím nápadom ako aj spracovaním vyčnievalo nad ostatnými návrhmi. Na logu bola zobrazená kravička popíjajúca mlieko so slamky čo je jednoduché a zároveň výstižné.
Program „ŠKOLSKÉ MLIEKO“ sa riadi nariadením Komisie (ES) č. 657/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva pri poskytovaní mlieka a určitých mliečnych výrobkov žiakom vo vzdelávacích inštitúciách v znení neskorších predpisov, a tiež nariadením vlády Slovenskej republiky č. 342/2009 Z. z.
Možno konštatovať, že spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku je veľmi nízka a od roku 1989 klesla ich spotreba z 220 kg na osobu a rok na súčasnú úroveň 152 kg, pričom odporúčaná ročná spotreba podľa odborníkov na výživu je 220 kg.
| Rok | Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na osobu (kg) |
|---|---|
| 1989 | 220 |
| Súčasnosť | 152 |
| Odporúčaná spotreba | 220 |
tags: #výročná #správa #spotreba #mlieka #Slovensko
