Vývoj cien surového kravského mlieka v roku 2004 na Slovensku

Ako bude ďalej s mliekom? Štát asi ustúpi od regulácie ceny. Novela zákona o cenách z dielne Ministerstva financií SR už nepočíta s minimálnymi cenami v agrosektore. Štát od regulácie cien poľnohospodárskych komodít pravdepodobne úplne upustí.

Tie sa v súčasnosti uplatňujú už iba na výkup surového kravského mlieka spracovateľmi a jej momentálna výška je 9,30 Sk za liter. Zrušenie minimálnej ceny mlieka môže spôsobiť nepríjemnosti najmä prvovýrobcom. Dá sa predpokladať, že mliekarne by začali stláčať cenu až po úroveň okolo 7,50 Sk za liter.

Zároveň treba priznať, že mliekarne na Slovensku to nemajú jednoduché a správajú sa logicky. Stanovenú minimálnu cenu podľa súčasného zákona o cenách sa prednedávnom pokúsili obísť niektorí spracovatelia a vnucovali dodávateľom zmluvy s nákupnou cenou. Spôsobil to slabý odbyt mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku a nízka proexportná podpora štátu. Niektorí spracovatelia dokonca uvažovali o obmedzení výroby alebo vypovedaní zmlúv dodávateľom.

Výroba a nákup mlieka v roku 2003

Výroba surového kravského mlieka vzrástla v prvom štvrťroku tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2002 o 2,2 % a dosiahla celkový objem 275,7 mil. litrov. Objem produkcie kravského mlieka sa podarilo medziročne navýšiť aj napriek poklesu počtu dojníc, ktorý za prvé tri mesiace roka v priemere predstavoval 227,2 tis. kusov, čo je o 12,4 tis. dojníc menej ako v rovnakom období minulého.

Medziročne sa zvýšil aj objem nakúpeného mlieka spracovateľskými podnikmi, keď do konca marca predstavoval 250,9 tis. ton surového kravského mlieka. V roku 2002 sa pritom v rovnakom období nakúpilo o 14 tis. litrov mlieka menej. Produkcia mliečnych výrobkov v medziročnom porovnaní prvých štvrťrokov najviac vzrástla pri sušenom odtučnenom mlieku, a to o 67,15 % na 2,4 tis. ton, pri smotanách o 21,99 % na 6,3 tis. ton a pri tavených syroch o 15,01 % na 2,9 tis. ton. Pokles produkcie mliekari zaznamenali len pri sušenom plnotučnom mlieku.

V zahraničnom obchode zaznamenala SR v prvom štvrťroku v obchode s mliečnymi výrobkami v prepočte na mlieko pozitívne výsledky. Medziročne sa zvýšilo aktívne saldo o 19,1 mil. litrov na 40,7 mil. litrov. V peňažnom vyjadrení sa dokonca aktívna bilancia Slovenska v obchode s mliekom zlepšila viac ako dvojnásobne a vzrástla na 444,4 mil. Sk. Naďalej pokračuje priaznivý vývoj zahraničného obchodu s Českom, kde sa kladné saldo Slovenska medziročne zvýšilo z 33,8 mil. Sk na 227,6 mil. Sk v prvom štvrťroku 2003.

V máji tohto roku nakúpili mliekarne na Slovensku celkovo 88,5 mil. litrov surového kravského mlieka, čo v medziročnom porovnaní znamená 5-percentný pokles. V kvalitatívnej triede Q a I. sa nakúpilo surové kravské mlieko v množstve 83,8 mil. litrov. Na celom nakúpenom množstve tak tieto kvalitatívne triedy mali podiel 94,65 % a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka množstvo mlieka z tried Q a I. kleslo o 8,1 %. Nevyhovujúceho mlieka bolo 4,7 tis. litrov, medziročne teda takmer 2,5-násobne viac. Priemerný hmotnostný obsah tuku v máji tohto roku dosiahol 3,69 %, pričom priemerný obsah bielkovín predstavoval 3,17 %.

Mlieko sa v sledovanom období nakupovalo pri priemernej cene 9,12 Sk za liter, čo v porovnaní s aprílom znamená zníženie ceny o 0,05 Sk na liter. Medziročne priemerná nákupná cena surového kravského mlieka klesla o 3,8 %, teda 0,36 Sk na liter. Za prvých päť mesiacov roka 2003 nakúpili spracovatelia celkovo 407,7 tis. litrov surového kravského mlieka a nákup v rovnakom období minulého roka tak prevýšili o 1,4 %. Medziročný vývoj nákupu mlieka v triede Q a I. podobne ako v máji aj za prvých päť mesiacov roka predstavoval pokles, a to o 1,3 %.

Predikcie cien potravín

Potraviny by v budúcom roku nemali až tak výrazne zdražieť, ako spočiatku predpokladali samotní výrobcovia. Podľa predsedu Slovenského mliekarenského zväzu Jána Blcháča by od nového roku malo prísť k zdraženiu predovšetkým mliečnych výrobkov približne o 10 percent. "Mlieko, ktoré tvorí 70 percent našich nákladov, vykupujeme od poľnohospodárov za 9,50 koruny za liter. V januári očakávame, že liter surového kravského mlieka bude stáť približne okolo 10 korún," vysvetlil Blcháč. Vzápätí dodal, že spotrebitelia by v dôsledku vyšších miezd mohli toto zdraženie akceptovať, ale dosť bude záležať na obchodných reťazcoch, či pristúpia na kroky zväzu.

Aj výkonný riaditeľ Zväzu spracovateľov mäsa Viliam Pohly predpokladá zvýšenie cien bravčového mäsa o 5 až 10 percent. Príčinou je predovšetkým pokles stavov ošípaných v celej Európe. "Hovädzie mäso by však drahšie nemalo byť," dodal Pohly. Obchodný riaditeľ Hyza Žilina Pavol Jandzík tvrdí, že situácia je neprehľadná a dlhodobé cenové prognózy nemusia zodpovedať skutočnosti. Na druhej strane predpovedá v budúcom roku mierne zdraženie hydinového mäsa. "Na základe nášho podnikateľského plánu počítame s rastom cien hydiny na úrovni tohtoročnej inflácie," povedal s tým, že veľmi bude záležať na vývoji dovozu mäsa na Slovensko.

Obchodníci však nepripúšťajú prudký nárast cien a na plánované kroky producentov nechcú pristúpiť. "Budeme sa snažiť využiť našu vyjednávaciu pozíciu a v prípade, ak nedosiahneme dohodu so slovenskými dodávateľmi, sme pripravení nakúpiť potraviny za výhodnejších podmienok v Česku alebo Poľsku," povedal predseda Predstavenstva Coop Jednota Adrián Ďurček. Podľa neho potraviny zdražia maximálne o 5 percent. Podobne aj ekonóm Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász odhaduje, že v budúcom roku príde k nepatrnému nárastu cien. "V prípade, ak reálne mzdy vzrastú okolo dvoch percent, potraviny zdražejú o približne 4 percentá. Takto by sa určitým spôsobom uspokojili obchodníci aj samotní výrobcovia," dodal Kárász.

Tlak obchodných reťazcov

Niektorí výrobcovia už pochopili, že pri uzatváraní kontraktov s obchodníkmi ťahajú za kratší koniec, a preto nepredpokladajú zdražovanie. "Ceny nie sú pre nás uspokojujúce a našou snahou je, aby išli hore," hovorí výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov. Vzápätí však dodáva, že obchodné reťazce zdraženie ani v budúcom roku nepripustia. To sa, samozrejme, prejaví aj na hospodárení. Len za prvý polrok 2004 pekári pri tržbách 3 miliardy korún vykázali iba 18-miliónový zisk. Predovšetkým v oblasti trvanlivého pečiva sú domáci výrobcovia vytláčaní zahraničnou konkurenciou v dôsledku nízkych cien.

Podobnú situáciu ako v tomto roku očakáva aj generálny riaditeľ Palma-Tumys Ivan Beblavý. "Nulová inflácia takmer všetkých potravín je výsledkom súboja obchodných reťazcov. Na cenovú ponuku Lidlu, ktorý prišiel na začiatku septembra, museli zareagovať aj ostatní obchodníci a začali tlačiť na ceny dodávateľov. Tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcom období," vysvetlil Beblavý. Cenový tlak vyvoláva podľa neho aj silnejúca slovenská koruna, ktorá znižuje hodnotu už teraz lacných dovozových potravín z okolitých štátov.

Vývoj v roku 2005

Celkový objem surového kravského mlieka, ktoré vlani nakúpili spracovatelia od prvovýrobcov, dosiahol 968-tisíc ton. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď nákup mlieka dosiahol 937-tisíc ton, je to nárast o 3,3 percenta. Informovala o tom riaditeľka Slovenského mliekarenského zväzu Jana Planková. Slovensko napriek tomuto rastu stále nenapĺňa kvótu pridelenú Bruselom. Rovnakým tempom, o 3,3 percenta, vzrástla vlani v medziročnom porovnaní aj priemerná nákupná cena surového kravského mlieka od prvovýrobcov. Tá v minulom roku dosiahla 9,47 koruny za kilogram, zatiaľ čo v roku 2004 to bolo 9,17 Sk/kg. Napriek zvýšeniu ceny surového mlieka ceny niektorých mliečnych výrobkov klesli.

"Keďže cena mlieka tvorí až 70 percent nákladových položiek mliekarní, spracovatelia sa snažia túto cenu udržať na minuloročnej úrovni," uviedla Planková. V Európskej únii nakúpili spracovatelia v minulom roku spolu 132,2 milióna ton surového kravského mlieka, čo je v medziročnom porovnaní nárast o jedno percento. Najvýraznejší rast v objeme nakúpeného mlieka zaznamenali nové členské štáty únie, ktoré nakúpili vlani 16,8 milióna ton mlieka, čo je v porovnaní s rokom 2004 nárast o 5,7 percenta. Podobný vývoj by mal pokračovať aj v tomto roku. Nákup mlieka v nových členských štátoch by mal podľa predpokladov vzrásť o 2,4 percenta na úroveň približne 17,2 milióna ton. V starých členských krajinách by mali dodávky do mliekarní vzrásť iba mierne, a to zhruba o 0,3 percenta na celkových 115,7 mil. ton.

Protesty v Nemecku

Už niekoľko týždňov nemeckí výrobcovia mlieka okupujú priestranstvá pred centrálami a tovarovými skladmi veľkých obchodných reťazcov. Protestujú predovšetkým proti ich agresívnej cenovej politike. Bavorskí mliekari dokonca koncom marca na niekoľko dní pozastavili dodávky mlieka a hrozia, že svoj bojkot zopakujú. Niektorí mlieko dokonca vylievali do kanálov. Slovenskí mliekari ho vylievať nemusia. Tak ako vlani im štát nízke ceny a prebytky kompenzuje exportnými dotáciami. Po vstupe do EÚ však dotovaniu predaja do priestoru únie odzvonilo.

Nízky dopyt... Nemecký mliekarenský priemysel má so svojím ročným obratom 19 miliárd eur (viac ako 762 miliárd korún) a vyše 36-tisíc zamestnancami silné postavenie v rámci potravinárskeho priemyslu krajiny. Výkony však každoročne klesajú. Na výsledkoch sa podľa Združenia mliekarenského priemyslu (MIV) podpísala zlá ekonomická situácia v krajine, ktorá núti spotrebiteľov dôraznejšie zvažovať svoje nákupy. Klesá tak objem vyrobeného a spracúvaného mlieka. V roku 2002 sa v Nemecku vyrobilo takmer 28 miliónov ton mlieka. Spracovaním sa zaoberá zhruba 120 mliekarní. Väčšina je organizovaná ako družstvo.

Poľnohospodári, členovia družstva tak nie sú len dodávatelia suroviny, ale aj majitelia. Podľa denníka Financial Times Deutschland kontrolujú nemeckí agrárnici tri štvrtiny spracovateľského priemyslu. Napriek tomu nedokážu zabrániť prepadu cien na trhu. V dôsledku toho klesá každoročne aj počet výrobcov mlieka. V Nemecku pôsobí približne 128-tisíc farmárov produkujúcich mlieko. V roku 1996 ich bolo viac ako 180-tisíc. Mliekarne platia svojim majiteľom v súčasnosti menej ako 28 eurocentov (11,2 koruny) za kilogram štandardného mlieka, čo je najmenej od roku 1977. Pri výrobných cenách na úrovni 28 až 32 eurocentov za kilogram mlieka je situácia podľa Nemeckého združenia roľníkov (DBV) neúnosná.

Ku klesajúcim cenám treba podľa DBV ešte pripočítať aj každoročne rastúce náklady energií, dopravy a krmív. Z výroby mlieka to robí stratový biznis. „A ďalšími racionalizačnými opatreniami sa prepad cien mlieka už nedá zastaviť,“ povedal pre magazín Focus prezident DBV Gerd Sonnleitner. ... ale vysoká podpora výroby Podľa nemeckých poľnohospodárov je prvotnou príčinou prebytkov vysoká produkčná kvóta v únii. Podľa G. Sonnleitnera ju treba únii znížiť o jedno až päť percent. Prebytok podľa DVB zneužívajú obchodné reťazce na európskych trhoch. „Mlieko a mliečne výrobky sú také lacné, ako už dlho nie,“ povedal pre agentúru DPA hlavný obchodný riaditeľ MIV Eberhard Hetzner.

Aj ten za vinníkov označuje predovšetkým nákupnú stratégiu veľkých obchodných reťazcov. Polovica mlieka a mliečnych výrobkov sa podľa odhadov MIV predáva v Nemecku práve cez diskonty. „Diskontné predajne nás pritláčajú k stene,“ dodáva G. Sonnleitner. Predajne Aldi, Rewe a Lidl sú navyše v ostrom konkurenčnom a cenovom boji. „Sme v zovretí,“ priznáva E. Hetzner. Okrem toho obchod konkuruje výrobcom značkových produktov aj vlastnými výrobkami. Podiel maloobchodných značiek na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami dosahoval v roku 2001 38 percent. V roku 2003 to bolo podľa MIV už 45 percent.

Na svojich internetových stránkach vyzýva DBV obchodné reťazce, aby sa stali férovými partnermi mliekarenského a potravinového priemyslu. Poľnohospodári požadujú ukončenie ruinujúcej cenovej politiky z ich strany. Zo strednodobého hľadiska pritom očakáva DBV pre nemeckého poľnohospodárstvo a potravinárstvo pozitíva - z dôvodu od rozšírenia Európskej únie. Podľa G. Sonnenleitnera prinesie hospodársky rast v Poľsku, ČR, Maďarsku a Slovensku aj zvýšený dopyt po západných výrobkoch. Vývoj na trhu však bude závisieť od odsúhlasenej reformy poľnohospodárskeho sektora, ktorá predpokladá okrem iného aj znižovanie subvencií.

EÚ znižuje od druhého polroka 2005 aj intervenčné ceny, za ktoré skupuje prebytky z trhu. Výkupné ceny masla a odtučneného sušeného mlieka sa znížia v troch stupňoch o 15 percent. Týmto spôsobom chce Brusel zlepšiť odbytové podmienky v únii, ako aj na ostatných trhoch. Výroba mlieka sa na celkovej poľnohospodárskej produkcii EÚ podieľa viac ako 18 percentami a je najdôležitejšou aktivitou v agrárnom sektore.

Slovenské paralely

Prebytky mlieka trápia aj slovenských producentov. Predseda Slovenského mliekarenského zväzu Ján Blcháč, ktorý je zároveň generálnym riaditeľom Liptovskej mliekarne, a.s., Liptovský Mikuláš, obviňuje z tejto situácie rezortné ministerstvo pôdohospodárstva. „Rovnako ako aj vlani začalo hľadať riešenie až potom, čo sa situácia vyostrila,“ hovorí a upozorňuje na to, že spracovatelia sú na jednej strane viazaní výnosom rezortu financií vyplácať poľnohospodárom minimálnu nákupnú cenu surového kravského mlieka 9,30 Sk za liter, na druhej strane však Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) včas nepodporila riešenie prebytkov v zmysle zákona o regulácii trhu.

Prebytky za štyri mesiace tohto roku budú podľa odhadu J. Blcháča predstavovať 85 miliónov litrov. Túto situáciu spôsobuje dlhodobo nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá už niekoľko rokov neprevyšuje 160 litrov na obyvateľa a rok. Trend podporilo aj zvýšenie DPH na 19 percent. Obchodníci zaevidovali za prvé dva mesiace tohto roka zhruba o pätinu nižšie nákupy mlieka a mliečnych výrobkov. Navyše neustále rastú dovozy, a to najmä prostredníctvom zahraničných obchodných reťazcov. Najviac mlieka a mliečnych výrobkov prichádza z Česka. Aj tam, podobne ako na aj trhoch krajín EÚ, tým riešia prebytky. K podpore vývozu však štát pristúpil skôr ako na Slovensku.

Situácia na slovenskom mliečnom trhu sa príliš nelíši od vlaňajška. Vtedy mliekari pristúpili k radikálnejšiemu riešeniu. Zo štátom diktovanej minimálnej cene si niektorí začali odratúvať 45 halierov za liter ako príspevok na zvozné a marketingové náklady. Vyvolalo to odpor chovateľov dojníc. Niektorí dlhoročné vzťahy s mliekarňami prerušili. Repríza hrozila aj tohto roku. Jeden z hlavných vlaňajších rebelantov, riaditeľ a.s. Agrocontract Mikuláš a zároveň predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Marián Záhumenský, odkázal, že by to bolo pre prvovýrobcov likvidačné. Náklady na výrobu litra mlieka sú totiž podľa neho vo väčšine firiem okolo desať korún - pri znížení nákupnej ceny by bola výroba stratová.

K podobnému kroku tohto roku mliekari podľa predsedu ich združenia nepristúpia. Riešiť problémy prinútili rezortné ministerstvo prostredníctvom PPA. Z preddavku priamych platieb z národných zdrojov, ktoré dostali poľnohospodári ešte pred vstupom krajiny do únie, sto miliónov korún nakoniec išlo na riešenie problémov s prebytkami. Z toho 85 mil. Sk smerovalo na podporu vývozu a zvyšná suma na domáce spracovanie mlieka. V posledných dňoch k nim pridala PPA ďalších 154 miliónov korún. Ako však upozornil J. Blcháč, nárok na úspech v súťaži na vývoz majú len tie firmy, ktoré nemajú zásoby výrazne sa odlišujúce od trojročnému priemeru. Ministerstvo pôdohospodárstva SR tak bráni vytváraniu špekulatívnych zásob. Po prvom máji by sa na exportných dotáciách dali zarobiť značné peniaze.

Dotácie

Úspech v súťaži na podporu exportu mliečnych výrobkov z mlieka nakúpeného od prvovýrobcov v marci a apríli, ktorú koncom marca vyhlásila PPA, znamená pre mliekarov podporu 1,20 Sk na liter mlieka. Musia však zabezpečiť, že poľnohospodárom dajú minimálne 9,30 Sk za liter a priemerná cena za spracovateľský subjekt, ktorý uvedenú podporu dostane, nesmie byť nižšia ako 9,40 Sk za liter nakúpeného surového mlieka. Poľnohospodári sa zároveň museli zaviazať, že prebytky, ktoré mliekari nedokážu vyviezť, nakúpia v podobe sušeného mlieka na kŕmenie zvierat.

Po vstupe Slovenska do únie by sa situácia na mliečnom trhu mala podľa J. Blcháča upokojiť. Slovensko totiž bude mať - tak ako ostatné krajiny - pri dodržaní vyjednanej výrobnej kvóty mlieka nárok na exportné dotácie na vývoz do tretích krajín. Nevie však odhadnúť, ako môže trh ovplyvniť napríklad stav, že mlieko od slovenských farmárov začnú nakupovať rakúske či maďarské mliekarenské firmy. Podľa M. Záhumenského zatiaľ neponúkajú natoľko zaujímavé ceny, aby slovenskí chovatelia dojníc rušili zmluvy s doterajšími partnermi a utekali ku konkurencii.

Riešenie prebytkov

„Celkovo sa dá očakávať, že po tom, čo únia uvoľnila garantované ceny sušeného mlieka a masla, pre mnohé firmy prestal byť zaujímavý vývoz a budú klesať aj nákupné ceny surového kravského mlieka,“ predpovedá najbližší vývoj na európskom mliečnom trhu šéf Agrocontractu. Európski farmári podľa neho napriek tomu finančne nestratia, pretože dostanú doplatky. Ak však slovenskí farmári očakávali, že si čoskoro výrazne polepšia, lebo slovenská nákupná cena mlieka sa priblíži európskym, opak môže byť pravda - európske sa priblížia terajšej slovenskej. To by znamenalo okolo desať korún za liter.

„Táto cena bude likvidačná pre tých, ktorých nezaujíma rentabilita výroby,“ prízvukuje M. Záhumenský. „V súčasnosti sa totiž mnohé poľnohospodárske podniky napriek strate držia mlieka len preto, lebo sa cezeň dostávajú k hotovým peniazom a riešia si tým mzdové a iné aktuálne problémy. Donekonečna to však takto nepôjde a mnohé farmy a následne aj mliekarne padnú,“ odkazuje. Sám Agrocontract pritom zatiaľ dokáže vyrábať mlieko len s miernym ziskom. Slovensku, ktoré si v predvstupových rokovaniach do únie vyjednalo mliečnu kvótu 1,013 mld. kg, čo zodpovedá zhruba 980 miliónov litrom, sa tak môže stať, že ju v najbližších dvoch rokoch nenaplní.

Ako sa k tomu postaví Európska komisia po dvoch rokoch, keď sa budú kvóty prehodnocovať, ťažko predpovedať. „Jedinou šancou je, že sa zvýši spotreba mlieka a mliečnych výrobkov,“ domnieva sa šéf Agrocontractu. Tá však naopak ide dole. Z vlaňajších 162 litrov sa tento rok očakáva prepad na 150 litrov na obyvateľa. Keby sa čo len mierne priblížila k lekármi odporučeným 220 litrom, čo je napríklad realitou v susednom Česku, problém prebytkov by neexistoval. Brzdou však nie je nezáujem o pitie mlieka a konzumáciu mliečnych výrobkov, ale nízka kúpna sila obyvateľstva.

Spracovatelia nakúpili v apríli tohto roka od producentov spolu 74 055 t surového mlieka, čo bolo v porovnaní s marcom tohto roka o 4,0 % menej, medziročne bol nákup o 8,7 % nižší. Na znížení nákupu sa podieľalo najmä mlieko Q. triedy, ktorého sa v apríli nakúpilo o 16,6 % menej ako v marci tohto roka, spolu 34 638 t. Nákup v I.

Prehľad cien jatočných zvierat a obilnín v roku 2009

Agrosektor považuje za alarmujúce ďalšie roztváranie cenových nožníc, keď vlaňajšie ceny výrobkov stúpli medziročne len o 4,1 %, zatiaľ čo ceny vstupov až o 11,1 %. Rok 2008 bol ťažkým rokom pre chovateľov ošípaných, patril k ekonomicky menej výhodným rokom. Priemerné ceny jatočných ošípaných síce posilnili, ale do žatvy boli ceny kŕmneho obilia vysoké. Stúpli aj ceny kŕmnych zmesí. V minulom roku ceny jatočných ošípaných a bravčového mäsa posilnili oproti roku 2007, ale nedosiahli úroveň predchádzajúcich rokov (2004 až 2006).

Od začiatku obchodovania s kukuricou z úrody 2008 sa jej cena naviazala na cenu kukurice na hlavnom stredoeurópskom (maďarskom) trhu. Rozdiel medzi cenami kukurice v Maďarsku a na Slovensku nikdy nepresiahol 13 €/t a nákupná cena kukurice v SR bola v období október až december 2008 o necelých 10 % vyššia ako v Maďarsku. Po zbere repky v lete 2008 a po prepuknutí finančnej krízy sa investičné spoločnosti viac zamerali na komoditné trhy a najmä na sóju a repku.

Preto napriek nárastu produkcie repky v EÚ-27 z 17,73 mil. ton na 18,99 mil. ton si jej cena v EÚ udržala vysokú úroveň, čo sa prejavilo aj na nákupnej cene repky v SR, ktorá je silne závislá od situácie na okolitých trhoch. Agrárne trhové informácie Slovenska ponúkajú prehľad cien jatočných zvierat v 14. týždni. Pri jatočnom hovädzom dobytku predpokladajú do budúceho obdobia stabilizáciu cien, poprípade mierny pokles, pri ošípaných naopak zvýšený záujem o jatočné ošípané a tým aj vyššie nákupné ceny.

Po ročnej prestávke boli pestovatelia v roku 2008 opäť nútení využiť možnosť predať obilniny prostredníctvom intervenčného nákupu. Do konca roka 2008 bolo Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) ponúknutých na intervenčný nákup obilnín 182 318 ton obilnín (z toho 167 993 ton kukurice, 9 380 t jačmeňa a iba 4 945 t pšenice). Podľa EK boli priemerné ceny ošípaných triedy E v 16. týždni 2009 v Poľsku a v Českej republike nad úrovňou priemerných cien na Slovensku. Priemerná cena ošípaných triedy E v Poľsku bola 150,58 €/100 kg j. hm. a v Česku 153,11 €/100 kg j. hm., kým na Slovensku 148,32 €/100 kg j. hm.

Oslabovanie nákupnej ceny jatočných kurčiat, ktoré s niekoľkými prerušeniami pretrváva od začiatku roka, sa prerušilo. V 16. týždni priemerná nákupná cena oproti 14. týždňu posilnila o 1,4 percenta. Rozpätie nákupných cien, za ktoré spracovatelia nakupovali jatočné kurčatá od výrobcov, sa zúžilo. Ponuka potravinárskych obilnín bola dostatočná a prevyšovala dopyt. Množstvo nakúpenej potravinárskej pšenice spolu (E, A, B, P) bolo v marci vyššie v porovnaní s nákupom vo februári o 8,4 %.

tags: #vyvoj #cien #suroveho #kravskeho #mlieka #2004

Populárne príspevky:

• Hayek a jeho prínos k ekonómii
• Tekvicové jadierka z Nitrianskeho kraja
• Reštaurácia Sonata SNV: Kompletný prehľad
• Tradičný spôsob konzervácie mäsa
• Rýchle obedy z jedného hrnca