Vývoj motýľa: Od vajíčka po dospelého jedinca
Na pomerne jemne stavanom tele majú väčšinou široké blanité krídla, ktoré sú vždy aspoň sčasti kryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, ktoré vznikli premenou chĺpkov (Lepidoptera = doslova: šupinokrídlovce). Šupinky sú výrazne pigmentované - popri chemickom sfarbení majú často aj tzv. fyzikálne sfarbenie, ktoré vzniká interferenciou svetla na mikroskopických povrchových skulptúrach šupiniek. Motýle patria preto k najatraktívnejšiemu hmyzu i živočíchom vôbec.
Na hlave má väčšina motýľov veľmi charakteristický ciciak (proboscis), ktorý vznikol ďalekosiahlou premenou čeľustí a dolnej pery. U niektorých čeľadí môže byť ciciak sčasti až úplne zakrpatený. Imagá v prípade úplnej redukcie ciciaka vôbec neprijímajú potravu a žijú len krátku dobu z larválnych zásob. Ústne ústroje má cicavé.
Ciciak motýľa
Životný cyklus motýľa
Motýle sa vyvíjajú dokonalou premenou. Životný cyklus motýľa je jednou z najdramatickejších premien v prírode. Tento proces pozostáva zo štyroch základných štádií:
- Vajíčko
- Larva (húsenica)
- Kukla
- Dospelý jedinec (motýľ)
1. Vajíčko
Samička, ktorá je pripravená na párenie, prezrádza svoju prítomnosť zvýšenou produkciou voňačkových žliaz. Samček svojim dobrým čuchom zacíti túto vôňu aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov a bezpečne nájde samičku ukrytú v hustom kroví alebo na strome. Po spárení znáša samička vajíčka.
Vajíčka sú malé, majú tvrdý obal a guľovitý, kužeľovitý, valcovitý alebo sploštený tvar. Vajíčka môžu mať rôznu farbu a často sú zdobené škvrnkami, prúžkami a inými kresbami. Vajíčka sú pri znášaní potiahnuté zvláštnou lepkavou hmotou, ktorou sa prilepia na podklad. Počet vajíčok z jednej znášky nebýva rovnaký.
Vajíčko motýľa
Z oplodnených vajíčok sa po určitom čase vyliahnu larvy. Tento čas nebýva rovnako dlhý u rôznych druhov. Z vajíčok znesených na jar sa húseničky vyliahnu za krátky čas, z vajíčok prezimujúcich za 5 až 9 mesiacov. Po dokončení vývoja vo vajíčku sa z vajíčka liahnu 1 mm veľké húsenice.
2. Larva (Húsenica)
U motýľov a molí nazývame larvy aj iným menom - húsenice. Telo húseníc je podlhovasté, valcovité, pokryté jemnou pokožkou. Skladá sa z hlavy a zo 14 článkov. Hlava je tvrdá obyčajne guľatá. Sú na nej oči, ústne ústroje a malé tykadlá. Oči sú jednoduché, zrak je slabý. Články tela sú mäkké, je na nich 16 končatín. Na hrudi sú tri páry článkovaných nôh zakončených pazúrikmi, na brušných sú štyri páry panôžok a jeden pár posúvadiel na trinástom článku. Posúvadlá slúžia pri chôdzi na odstrkovanie.
Tak ako motýle aj húsenice majú rozličné sfarbenie a kresby, často pestrejšie ako motýle. Okrem toho býva ich telo ozdobené rôznymi výčnelkami a hrboľmi. Niektoré húsenice sú aj výrazne ochlpatené. Húsenice aj motýle dýchajú vzdušnicami. Je ich 8 až 10 párov.
Húsenica motýľa
Prvým jedlom, ktoré húsenica zje, bude vo väčšine prípadov jej vlastná vaječná škrupina, z ktorej získava základné živiny. Od tej doby sa húsenica živí svojou hostiteľskou rastlinou. Húsenice sa živia rastlinnou potravou - požierajú listy, stonky, kvety i plody rôznych rastlín. Môže sa však stať, že v prípade nedostatku potravy napadne húsenica iné húsenice. Život húseníc trvá oveľa dlhšie ako život motýľov a je veľmi zaujímavý. Väčšina ich žije na listoch rôznych bylín, krov a stromov.
3. Kukla
Keď húsenice celkom dorastú, prestanú žrať potravu, sú nepokojné, rýchlo pobiehajú a hľadajú vhodné miesto na zakuklenie. To sa uskutočňuje na chránených miestach, ktoré sú príznačné pre ten- ktorý druh. Kukly sú tretím vývinovým štádiom motýľov. Majú kužeľovitý tvar, na povrchu sú hladké a lysé, len zriedka ochlpené. Mnohé kukly sú nehybné, niektoré sa pri dotyku a pred liahnutím pohybujú. Cez chitínový obal už vidieť kresby budúcich krídel a bruško.
Táto metamorfóza z húsenice na motýľa je všeobecne známa ako kukla. Je to čas rastu a najväčších zmien. Táto fáza životného cyklu hmyzu môže trvať niekoľko týždňov až dva roky. Kukla húsenice je ako tvrdený spací vak vytvorený z jej vlastného tela. Kukly visia dole hlavou na konáriku alebo liste. Niektoré húsenice motýľov majú v ústach špeciálne žľazy, ktorými uvoľňujú lepkavú hodvábnu látku, aby zabezpečili kukly na mieste. Vnútri tvrdého obalu sa dejú neskutočné zmeny, niektoré bunky zanikajú, iné vznikajú.
Kukla motýľa
V kukle sa deje premena na motýľa. Čas potrebný na túto premenu je rôzny, môže trvať niekoľko dní, týždňov, ale aj rokov. Keď je vývin ukončený, praskne chitínový obal kukly a motýľ vylezie zo svojej kolísky. Stáva sa tak zvyčajne zrána ak ide o denného motýľa, alebo pred večerom v prípade nočného motýľa.
4. Dospelý jedinec (Motýľ)
Keď sa motýľ dostane z kukly, začne hneď nasávať vzduch, ktorým vyplňuje pokrčené krídla a tie postupne nadobúdajú definitívny tvar a veľkosť. Tento proces trvá niekoľko minút a závisí od veľkosti motýľa. Počas prvých pár hodín svojho dospelého života motýľ alebo mola napumpuje hemolymfu do žíl na svojich krídlach, aby ich rozšíril. Akonáhle sú jeho krídla úplne vysušené a roztiahnuté, dospelý motýľ alebo mol môže lietať pri hľadaní partnera. Spárené samičky kladú svoje oplodnené vajíčka na vhodné hostiteľské rastliny a začína tak nový životný cyklus.
Ďalší hormonálne riadený proces - vynorenie motýľa z obalu - nie je taký jednoduchý. Keď sa vytvorí celý motýľ, uvoľní hormóny, ktoré zmäkčia tvrdý obal a pomáhajú mu v pohybe. Keď obaly zmäknú, motýľ ich začne otvárať. Robí to vdychovaním vzduchu a rozťahovaním krídel. Potom pretlačí nohy a vylezie von.
Dospelý motýľ
Dĺžka života dospelých jedincov je rôzna. Hoci ich možno nájsť po celom svete, motýle majú pominuteľný život. Väčšina z nich nežije dlhšie ako tri až štyri týždne. Dĺžka života sa však líši od druhu k druhu.
Príklad vývoja Mole obilnej (Sitotroga cerealella)
Moľa obilná spravidla prezimuje v štádiu húsenice druhej generácie. Oplodnená samička kladie iba na vlhké obilné zrná vajíčka. V sklade vyliahnutá húsenička vytvára akúsi malú, krehkú a priesvitnú hodvábnu čiapočku, ktorá má veľkosť asi ako jedno zrno. Húsenička sa ukrýva vo vnútri ,, čiapočky " a pripevňuje ju na jedno alebo dve zrná. Potom sa prehrýza do zrna a preniká do vnútra, kde sa živí endospermom. Keď vyžerie jedno zrno prechádza na ďalšie a takto môže každá húsenička v priebehu svojho života poškodiť 20 - 30 zŕn. Motýle prvej generácie sa objavujú na jar od mája do júna.
Celý vývoj generácie trvá pri priemerných podmienkach (vajíčko = húsenica = kukla) 13:80:18 = celkom 111 dní. Iba pri prezimovaní húseníc prvej generácie môže trvať vývoj imága takmer celý rok. Má dĺžku tela 5 - 6 mm. Predné krídla má svetlo šedé s hustým popraškom sivohnedých bodiek a škvŕn. Húsenice sú 7 - 9 mm dlhé.
Podmienky pre vývoj:
- Teplota: 30 °C
- Čas vývoja: 1 - 1,5 mesiaca
Pri nižších teplotách sa vývoj predlžuje, a pri teplotách od 65 °C trvá až 227 dní.
Zaujímavosti
Samička, ktorá je pripravená na párenie, prezrádza svoju prítomnosť zvýšenou produkciou voňačkových žliaz. Samček svojim dobrým čuchom zacíti túto vôňu aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov a bezpečne nájde samičku ukrytú v hustom kroví alebo na strome. Párenie netrvá u všetkých druhov rovnako dlho. Pri niektorých druhoch iba niekoľko minút, pri iných niekoľko hodín, ba aj dní.
V roku 2009 NASA vypustila na obežnú dráhu niekoľko húseníc a sledovala, ako sa vyvíjajú v prostredí mikrogravitácie.
Hoci motýle nemôžu žuť a vychutnávať jedlo, stále dokážu cítiť, čo konzumujú. Chemoreceptory prepojené s neurónmi dokážu registrovať molekuly. Vedci, ktorí ich študujú, vysvetľujú, že receptory detegujú nielen sladkosť, ale zároveň im pomáhajú rozlišovať medzi živinami a nepotrebnými alebo toxickými látkami. Dokážu cítiť horkú, kyslú aj slanú chuť.
Motýle zvláštne priťahuje bahno. Toto správanie (angl. puddling) sa väčšinou vyskytuje pri samcoch motýľov najmä v tropických oblastiach. Samce sa zhromažďujú v kalužiach, pretože sú skvelým zdrojom minerálov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé spermie. Jedným zvlášť dôležitým minerálom je sodík. Keďže rastlinný nektár ho má nedostatok, veľa hmyzu živiaceho sa rastlinami často trpí jeho nedostatkom.
