Prečo Nejesť Ryby na Nový Rok: Tradície a Povery na Slovensku a vo Svete

Koniec decembra je obdobím bilancovania, oddychu a spoločných chvíľ s blízkymi. Po Vianociach a silvestrovských oslavách prichádza Nový rok, s ktorým sa spájajú nielen predsavzatia, ale aj konkrétne zvyky a tradície. Jednou z nich je výber jedál, ktoré sa na novoročnom stole objavujú. Tieto pokrmy majú v rôznych kultúrach symbolický význam - aj keď ich účinky nie sú vedecky potvrdené, ide o zaužívané zvyky, ktoré si mnohé rodiny s radosťou udržiavajú.

Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. Silvester je dňom bilancovania a príprav na nový rok. Ľudia si spomínajú na uplynulé mesiace, hodnotia, čo sa im podarilo a čo by chceli zmeniť. Typické je aj upratovanie domácnosti, pretože podľa tradícií by sa do nového roka nemalo vstupovať s neporiadkom, chaosom ani starými problémami. Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia.

Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie.

Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Veľký význam má aj oblečenie. Nosenie niečoho nového má symbolizovať nové začiatky.

S Novým rokom sa spája množstvo povier o tom, čo by sa nemalo robiť. Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov. Vynášanie smetí by mohlo znamenať odchod šťastia z domu a dlhé vylihovanie v posteli zas naznačuje lenivosť počas celého roka. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj novoročné jedlo. To, čo sa prvý deň nového roka je, má symbolický význam.

Medzi najznámejšie zvyky patrí určite to, že prvý deň v roku sa neje hydina a zajace, aby šťastie neuletelo ani neutieklo. Rovnako sa však nejedia ani ryby, aby šťastie neodplávalo. Na Nový rok sa ale odporúča prasiatko, ktoré šťastie práve naopak, prináša. Peniaze vám prinesie šošovicový prívarok či polievka a makový závin zas hojnosť všetkého. Najesť sa museli vždy poriadne dosýta, vraj len tak budú mať jedla dosť po celý rok.

Silvester a Nový rok sú sviatkami plnými symboliky, tradícií a povier, ktoré sa po generácie odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Aj keď im dnes mnohí neveria doslovne, stále majú svoje čaro. Pripomínajú nám dôležitosť nových začiatkov, vzťahov, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť. Na Slovensku je ešte stále veľmi pekným zvykom dodržiavať rôzne sviatočné tradície. Predovšetkým na Nový rok zvykneme dodržiavať zvyklosti, ktoré sa týkajú jedla.

Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Ak ako prvý vstúpil do domu muž s dobrými úmyslami, mal domácnosti zabezpečiť zdravie, pokoj a dostatok.

Na nový rok sa nemalo prať, vešať ani nechávať visieť prádlo. Verilo sa, že pranie v prvý deň roka „vymýva” šťastie z domu a že visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine.

Tradičné Novoročné Jedlá a Ich Symbolika

Na Slovensku sa doteraz udržiava stará povera, že šťastie prináša prasiatko, preto sa na novoročnom stole nesmie objaviť ani hus či bažant - hydina, ktorá lieta, aby sa vám nerozletel všetok majetok (a neuleteli šťastie, zdravie). Nesmie chýbať bravčové, hovädzie mäso, pre istotu pečené malé prasiatko (rezne k nám prišli z Rakúska po r.1945, najskôr to boli panské jedlá). Podávala sa opäť šošovica a jedlá s makom, pretože symbolizovali hojnosť a bohatstvo. Najesť sa malo dosýta - aby bolo v novom roku dostatok jedla.

Verilo sa totiž v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. S kým sa stretneš na Nový rok, s tým budeš mať dobré vzťahy po celý rok: ľudia sa teda čo najviac stretávali, navštevovali a vinšovali.

Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“

V prvý deň nového roka bol z pohľadu tradícií pre našich predkov veľmi významný. Silvestrovskú noc neoslavovali búrlivo. Verili však, že to, čo sa im bude snívať na prelome rokov, sa aj splní. Ako povedala etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová, prísloviu „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ prispôsobovali svoje činnosti aj správanie. A to nielen na východe Slovenska.

„Každý musel byť dobrý, nesmelo sa hádať, byť mrzutý, kričať na seba. Deti nemali plakať ani si nič vynucovať. Bolo to veľmi obradné správanie,“ povedala s tým, že v minulosti sa ľudia príliš nevracali k uplynulému roku. „Nemali taký retrospektívny názor ako dnes, keď bilancujeme a hodnotíme. Mysleli predovšetkým na budúcnosť,“ dodala.

Podľa nej všetku svoju pozornosť upriamovali na to, aby bol nový rok prajný a úrodný. „Platilo úslovie ‘prvšia voda ako oheň’. Ráno, keď sa zobudili, umyli sa v čerstvej vode. V niektorých regiónoch dávali do vedra s vodou aj jablko, ktoré bolo zaužívaným symbolom celého vianočného obdobia,“ spresnila etnografka. Zapáliť oheň v peciach mohli až po umytí sa.

Na Nový rok sa nemala jesť napríklad hydina - aby niečo neulietlo, zajace - aby niečo neutieklo a ani ryby - aby niečo neodplávalo. Žiadaná bola hlavne bravčovina, ktorá symbolizovala blahobyt.

„Ak sa z kysnutého cesta robili opekance, ich veľkosť a okrúhly tvar mali predstavovať to, aby bol aj dobytok taký. Rezance zas mali byť také dlhé, ako majú byť obilné klasy. Šošovica zas symbolizovala hojnosť,“ uviedla Buganová.

Na Nový rok mali mať ľudia čistý odev a jesť mali za čisto prestretým stolom. Niektoré činnosti boli zakázané, napríklad upratovanie. Verili, že keď vysypú smeti alebo niečo vyprášia, v príbytku ubudne z toho, čoho si želali dostatok.

V domácnostiach, najmä na dedinách či lazoch, očakávali vinšovníkov. Prvým mal byť odrastený chlapec. „Predstavoval silu. Predpokladalo sa, že je zdravý, bystrý, rýchly, odvážny a pracovitý,“ spresnila s tým, že mal prísť zdola nahor. Veľká vážnosť sa pripisovala aj tomu, čo vinšuje. Zároveň mal niečo priniesť. „Umocňovať to malo silu veršu, preto nosili nejaký apotropajný predmet, chodili napríklad s oceľou. Na druhej strane mal hospodár vinšovníka štedro odmeniť, čo mu na ďalšie obdobie malo zabezpečiť štedrosť v dome,“ doplnila. Vinšovníci tiež zvykli predvádzať ľudové divadlo, pri ktorom používali aj rekvizity.

Nový rok sa vždy nezačínal prvého januára. V dávnych časoch, keď sa ľudia riadili juliánskym kalendárom, mesiac január totiž ani neexistoval. Kalendár, aký používame dnes, gregoriánsky, zaviedol až pápež Gregor XIII. v 16. storočí.

K oslavám nového roka dnes patria podľa portálu Emma bujaré oslavy a ohňostroje, no v minulosti dávali Slováci prednosť iným tradíciám. „O polnoci mládenci plieskali bičom alebo iným hlukom upozorňovali na príchod nového roka. Bolo to znamenie, že si už ľudia môžu zablahoželať,“ povedala Katarína Nádaská.

Na Nový rok ráno si rodiny a priatelia chodili vinšovať, ale ako povedala Katarína Nádaská, do domu nikdy nesmela ako prvá vkročiť žena. Vo všeobecnosti sa to považovalo za veľké nešťastie. Prah dverí musel ako prvý prekročiť švárny mládenec. Mladí muži robili obchôdzky po celej dedine, od horného konca až po dolný chodili všetkým zablahoželať. Vo vinšoch sa ukázala ľudová tvorivosť, priania trvali aj 20 až 30 minút a každý mládenec do nich vložil čosi svoje.

Viete, čo máte na Nový rok jesť, prečo nemôžete prať a kto by k vám nemal prísť na návštevu?

Na Nový rok všade platilo dôležité pravidlo. Do domu nesmela ako prvá vkročiť žena, to by prinieslo nešťastie a intrigy. Ľudia verili, že niektoré ženy sú strigy a mohli by celý dom pobosorovať. Dobrým zvykom bývalo aj to, že richtár pozval mužov z dediny do miestnej krčmy na pohárik. Tento rok by ich nemal kam pozvať, keďže gastro prevádzky sú stále zatvorené, ale zavinšovať si môžeme aj teraz.

V prvý deň v roku v niektorých regiónoch vstal v dome ako prvý muž a priniesol čerstvú vodu, v ktorej sa všetci poumývali - umývanie a prezliekanie do čistých šiat bolo na Nový rok zaužívané na celom Slovensku. Niekde do vody na umytie vkladali červené jabĺčko.

Podľa slovenských tradícií by ľudia nemali na Nový rok prať ani vešať bielizeň, aby neprivolali smrť, ťažké zomieranie či obesenie.

Prehľad Novoročných Zvykov a Tradícií

Aby bolo v novom roku dostatok jedla, najesť sa malo dosýta. Pravidlom Nového roka bolo správať sa, konať tak, aby tak bolo po celý rok. Teda sa nepohádať, ale uzmierovať, správať pekne, srdečne, milo, mať doma čistú, upratanú domácnosť, byť pekne oblečení a čistí, nič nemať požičané.

Dievča nesmelo spadnúť na ľade či snehu, ak sa nechcelo vydávať, do domu nesmela vstúpiť na Nový rok ako prvá žena, priniesla by chorobu (a mohla byť strigou), vojsť nesmel ako prvý starý muž v kožuchu či chorý. Nesmelo sa nikam vojsť s prázdnymi rukami - stačili koláče, peniaz, aby sa zabezpečila po celý rok hojnosť.

Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy. Smeti sa von nevynášali, aby v rodine nikto nezomrel alebo sa nevynieslo von šťastie.

Ak na Nový rok kýchnete, budete zdraví po celý rok. Mágia mala vplyv aj na predpovede počasia: červené zore ráno veštili víchrice, búrky, neúrodu a biedu, drobný hustý dážď bol predzvesťou hustých plných obilných klasov.

V silvestrovskom období sa konali zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a charakterizovali vtedajší život a dobu.

Šošovica - symbolizuje peniaze, bohatstvo a hojnosť, pretože jej tvar pripomína mince. Kapusta - symbolizuje stabilitu a šťastie. Chlieb a pečivo - majú zabezpečiť, aby v dome nikdy nechýbalo jedlo. Ovocie a orechy - Symbolizujú zdravie a plodnosť. Hydina - hovorí sa, že šťastie “odletí,” keďže hydina má krídla. Z tohto dôvodu by sa nemali jesť kurence, kačice, husi ani iná hydina. Zvyšky z Vianoc - ich konzumácia symbolizuje nedostatok alebo nesplnené sny.

Situácia s rybami je trochu zložitá. Existujú tri verzie, musíte sa tomu vedieť prispôsobiť. Podľa prvého je na Silvestra a Nový rok zakázané jesť ryby, pretože naše šťastie zmizne. Druhý už nie je taký prísny: kto žije pri vode, môže jesť ryby av tom prípade, čím viac šupín má ryba, tým väčšie šťastie bude mať v novom roku. Podľa tretej variácie môžete na Nový rok jesť ryby, ale na Nový rok je to zakázané. V skutočnosti sa rola ryby objavuje na konci roka, pretože symbolizuje adventný pôst, pretože pred Vianocami bol rovnako ako pred Veľkou nocou zakázané jesť mäso.

Ryby sa však v tomto prípade nepočítajú, a tak boli dni vegetariánskeho pôstu doplnené o ryby. Pokiaľ sa rozhodnete zvoliť výklad povier, ktoré máte najradšej a ešte si dať na Silvestra rybu, potom odporúčame sushi. Slávnostné netradičné jedlo, ktoré sa dá pripraviť doma za málo peňazí, napriek tomu poskytuje veľmi vzrušujúce a trendy občerstvenie na párty.

Tabuľka: Symbolika Novoročných Jedál

tags: #prečo #nejesť #ryby #na #nový #rok

Populárne príspevky:

• Čistenie noža mlynčeka na mäso: Krok za krokom
• Exkluzívna výroba čaju
• Zdravé varenie v pare
• Varenie sóje v tlakovom hrnci
• Recepty na domácu zmrzlinu