Ako si vybudovať podzemnú pivnicu na uskladnenie zemiakov: Kompletný postup

Zemiaky sú základnou potravinou v mnohých domácnostiach, najmä počas jesenných a zimných mesiacov. Aby si zachovali svoju chuť, výživovú hodnotu a zabránilo sa ich predčasnému klíčeniu, je nevyhnutné zabezpečiť im optimálne podmienky skladovania. Ideálne podmienky sa podobajú tým, ktoré majú v pôde: chlad, tmu, vysokú vlhkosť a prúdenie vzduchu.

Požiadavky na skladovanie zemiakov

Zemiakové hľuzy najlepšie znášajú tmavé, chladné a vlhké priestory, kde nie je prievan, no zároveň je zabezpečené vetranie. Ideálna teplota na dlhodobé skladovanie sa pohybuje v rozmedzí 4 až 8 °C. Pri teplotách nižších ako 2 °C začínajú hľuzy mäknúť a meniť chuť, čo je spôsobené premenou škrobu na cukor. Naopak, teploty nad 10 °C zrýchľujú klíčenie a spôsobujú straty na uskladnenej úrode.

Podobne dochádza ku kazivosti hľúz aj pri nevhodných hodnotách vlhkosti vzduchu. Tá by pri skladovaní mala byť vysoká, ideálne medzi 85 až 95 percentami, aby hľuzy nevysychali. Zemiaky však nesmú byť ani v príliš vlhkom, zaparenom prostredí, lebo sa zvyšuje riziko rozvoja plesní a hniloby.

Výber vhodnej pivnice

Vhodná pivnica je tmavá, prirodzene sa v nej drží konštantná teplota, vlhkosť vzduchu významne nekolíše a je možné v nej vetrať podľa aktuálnej potreby. Ak však je priestor pivnice obmedzený a nemáte inú možnosť, ako skladovať viacero druhov ovocia a zeleniny, môžu nastať problémy.

Rôzne druhy plodín majú odlišné nároky na teplotu, vlhkosť či prúdenie vzduchu a niektoré z nich dokonca negatívne ovplyvňujú ostatné. Najväčším rizikovým faktorom je plyn etylén, ktorý prirodzene produkujú niektoré druhy ovocia ako napríklad jablká, hrušky, banány a zo zeleniny sú to paradajky. Zemiaky sú naň obzvlášť citlivé. Ak sú vystavené jeho pôsobeniu, začínajú skôr klíčiť, mení sa ich chuť a rýchlejšie mäknú. Preto by sa nemali skladovať v jednej miestnosti ani v tesnej blízkosti s ovocím, ktoré ho vo väčšej miere uvoľňuje. Rovnako nevhodné je skladovanie zemiakov s cibuľou alebo cesnakom.

Alternatívne riešenia skladovania

Ak nemáte pivnicu, zemiaky sa dajú pomerne dobre skladovať aj v byte, ibaže v obmedzenom množstve. Najvhodnejším miestom je komora alebo špajza, kde je najmenej teplo a najviac tmy. Niektorí záhradkári si pomáhajú špeciálnymi debnami na skladovanie koreňovej zeleniny, ktoré sú navrhnuté tak, aby prepúšťali vzduch a udržiavali stálu teplotu.

Ďalšou možnosťou je garáž či letná kuchynka, pokiaľ v týchto priestoroch nemrzne. Na trhu sú už niekoľko rokov dostupné špeciálne textilné vrecia na skladovanie zemiakov umožňujúce predĺžiť ich trvanlivosť aj bez pivnice. Vďaka trojvrstvovej štruktúre zabezpečujú tmu, priedušnosť a ideálnu mikroklímu, ktorá bráni klíčeniu a zelenaniu hľúz.

Príprava zemiakov pred uložením

Ešte pred samotným uskladnením je dôležité zemiaky nechať dva týždne vyzrieť v chladnej, tmavej a dobre vetranej miestnosti, rozložené v jednej vrstve. Ideálne pri teplote medzi 10 až 15 °C. Počas tohto obdobia sa šupka spevní a zacelia sa drobné poranenia vzniknuté pri zbere. Zemiaky vtedy získajú lepšiu skladovateľnosť a budú menej náchylné na hnilobu. Pred uskladnením ich nikdy neumývajte. Stačí jemne odstrániť zvyšky hliny rukami.

Mechanicky poškodené hľuzy neskladujte, ale spotrebujte ako prvé, nahnité alebo napadnuté hľuzy radšej vyraďte. Tie zdravé ukladajte do vrstiev, ideálne oddelených pilinami, hoblinami alebo papierom, aby nedošlo k hnilobným procesom a vzájomnému nakazeniu okolitých hľúz.

Skladovanie zemiakov a ovocia spoločne?

Zaujímavosťou je, že niektoré výskumy a tradičné „babské rady“ odporúčajú umiestniť pár jabĺk medzi zemiaky ako spôsob, ako spomaliť ich klíčenie. Tento postup môže fungovať za určitých podmienok. Napríklad v dobre vetranej, chladnej pivnici s ideálnou vlhkosťou. No ide o výnimku, ktorá vyžaduje častú kontrolu, pretože ak sa v nádobe s ovocím a so zemiakmi zvýši koncentrácia etylénu alebo nastane nežiaduca vlhkosť, proces skazy sa ešte zrýchli.

Výber odrody zemiakov na skladovanie

Na dlhodobé uskladnenie sú najvhodnejšie neskoré a poloneskoré odrody s pevnejšou dužinou. Medzi obľúbené patrí napríklad ‘Marabel’, ‘Laura’, ‘Bernina’ či ‘Red Sonia’. Skoré a šalátové odrody ako ‘Anuschka’ či ‘Corinna’ sú síce chutné, ale majú tenšiu šupku a sú vhodnejšie na rýchlu spotrebu. Nie sú určené na zimné uskladnenie.

Ako na výstavbu podzemnej pivnice

Častým problémom bungalovov je, že nemajú pivničné a ani iné skladovacie priestory. Na pozemku o rozlohe zhruba 8 árov bola klasicky narazená studňa do hĺbky 13m. Vzdialenosť od domu bola 10 metrov. Neskôr sa naskytla potreba vybudovať čerpadlo pre dom a záhradu a zároveň vznikla potreba pre skladovanie jabĺk, zemiakov, koreňovej zeleniny a podobne. Výhľadovo platňa strechy by mala slúžiť ako základová doska pre prípadný záhradný domček v budúcnosti.

Prípravné práce a výkop

Na toto bola použitý malý bager, pretože vzhľadom na atypický pozemok sa tam klasický bager nevedel dostať. Rozmer jamy bol 3 krát 4 metre a rylo sa do hĺbky 2,7 metra. Celkový objem vykopanej zeminy bol 32 metrov kubických. Závisí od skladby podložia, ale pokiaľ kopete jamu zvislo a v podloží je štrk (ako v tomto prípade) je nutné aby ste správne doskami vypažili bočné steny pred prípadným zosuvom pôdy, čo sa stalo aj v tomto prípade.

Hĺbku pivnice určujú dva hlavné faktory: vnútorná výška pivnice a výška, o ktorú má pivnica vystupovať nad terén. Pokiaľ ju ukryjete v zemi, doporučujeme vykopať jamu tak, aby vám zostalo 30 cm na záverečný dosyp zeminy.

Základy

Vyhĺbila sa plytká, cca 20 cm ryha v šírke 25 cm ( v zásade na šírku jednej lopaty). Pokiaľ nemáte štrkové lôžko, musíte vyhĺbiť aspoň 30 cm ryhu a odporúčame ju pred betonážou vysypať 10 cm štrkovou vrstvou. Na štrkové lôžko voľne položte zosilňovaciu kari rohož (tú si vopred narežete na potrebné rozmer). Je na vás, či si v tomto prípade urobíte debnenie z dosiek, alebo využijete ryhu výkopu, ako prirodzené debnenie.

Základy sa v tomto prípade robili postupne po jednej strane. Je dôležité, aby ste základový pás potiahli cca 40 cm až za roh steny v smere kde budú základy pokračovať. Vysypete lôžko štrkom a položíte kari rohož do rohu tak aby po zaliatím betónu bola sčasti zabetónovaná a voľná ostane pre betónovanie ďalšej strany. Takto previažete roh základov a dosiahnete ich kompaktnosť. Je dôležité, aby ste do základového pásu ešte zvislo napichali oceľovú výstuž (roxory) cca každých 40 cm, aby ste na ne neskôr „navliekli“ tvárnice a dosiahli vysokú pevnosť múrov.

Po vybetónovaní základov a vytvrdnutí (1-2 dni), môžete začať klásť DT tvárnice. V rovine si položíte prvé dva rady previazaných DT tvárnic, ktoré v rohoch musíte vzájomne previazať. Tvárnice doslova navlečiete na zvislé oceľové roxory, a v každom druhom rade položíte vodorovne do stredu tiež jeden roxor po celej šírke steny. DT tvárnice majú v strede na to vybratie, takže vám tam pekne zapadne. Zalievate betónom každé tri rady, tak, že poslednú radu tvárnic zalejete 10 cm pod horným okrajom. Je to veľmi dôležité, kvôli ďalšiemu betónovaniu, aby sa betón naviazal na predošlú radu tvárnic.

Steny a prechody

Keď dosiahnete tvárnicami posledných 30 cm od vrcholu zvislej spevňovacej výstuže, nadviažete k nej zvislo ďalšiu a to tak, že ho s drôtom na dvoch miestach priviažete k predošlej vystužovacej tyči. Potom pokračujete predošlým spôsobom.

V miestach kde to potrebujete, si spravte prechody pre vodu, odvetranie a elektrinu a môžete pridať 2-3 prázdne prechody, ktoré vám ušetria množstvo práce, pokiaľ by ste chceli niečo neskôr dotiahnuť, alebo vyviesť z pivnice. Prechody môžete spraviť z akýchkoľvek rúrok, ale nám sa najviac osvedčili čierne flexibilné PE hadice určené na rozvody vody o priemere od 4cm. Ich výhodou je, že ich ohnete do požadovaného tvaru a neskôr, keď ňou prestrčíte napríklad elektrický kábel, tak vám krásne vkĺzne až do pivnice. Nepoužité prechody upchajte.

Odvlhčovanie a izolácia pivnice

Zatopená pivnica, silážne jamy, septiky, šachty, alebo len domové priestory pod úrovňou zeme, nie sú nič závideniahodné. Ako vlhké sú vystavené rizikám tvorbe plesní a prieniku vlhkosti do iných častí stavby. Poznáme viacero postupov, ktoré by nás mali zbaviť vlhkosti, alebo prieniku tlakovej vody. V prípadoch, ak ide o podzemnú stavbu šachtu, či pivnicu so stále dobrými stenami, dostatočne hrubým pevným betónom bez prieniku prúdov vody, existuje riešenie. Tá funguje na podobnom plastickom a nepriepustnom princípe ako pri bazénovej hydroizolačnej hmote.

Výborným a definitívnym riešením izolácie zatopených priestorov po odčerpaní vody, vysušení a zatmelení škár, prasklín a poškodení, je síce použitie materiálov akým je hnedý Fatrafol 803 proti agresívnej vode. Spájanie tohto materiálu, lepenie, riešenie rohov a uchytenie na steny je ideálne skôr na väčších priestoroch.

Hydroizolačná stierka Fortisol

Chemické zloženie Fortisolu má však niekoľko výhod a aj zo skúsenosti prekonáva viacero iných chemických riešení. Pokiaľ sa zaujímate o to, s čím počítať pri práci s týmto výrobkom, tu je niekoľko postrehov a stručný návod. Fortisol nevyžaduje ochranu dýchania a je ho možné nanášať aj na mierne vlhký povrch.

1. Betónový povrch pred aplikáciou musíte napenetrovať.
2. Fortisol má variant jednozložkovej izolačnej hmoty napr. 5 a 15 kilogramového balenia, ktoré sa mieša s vodou. Cenovo výhodnejší, ak je potrebná väčšia plocha, je však dvojzložkový. Tam je nutné dávať pozor a nakupovať 15 kilogramové vrece sypkej zložky A a 5 kilogramovú bandasku s tekutou zložkou B zarovno k sebe.
3. Odvážte si však menšie diely v presnom pomere. 1 diel zložky B totiž pripadá na 3 diely sypkej zložky A. Dávajte si menšie množstvo predovšetkým preto, že pri detailnom natieraní napríklad celkom prvej vrstvy na nedokonalom betónovom povrchu strávite istý čas. Hmota vám bude tuhnúť.
4. Miešanie zložiek je ideálne vŕtačkou s nasadeným miešadlom. Hneď po poriadnom premiešaní majte nádobu s vodou, kde premiešajte miešadlo pre jeho umytie a nechajte odkvapkať.
5. Miešame opatrne, pri sypaní sypkej zložky do vo vedre naliatej tekutiny nech nedôjde ku skoku sypkej zložky a zbytočného vyprsknutia bielej tekutej zložky. Všetky nástroje by mali byť dôkladne očistené po používaní a aj štetce pri čakaní na miešanie a odležanie hmoty udržujme vo vode.
6. Nanáša sa štetcom, pokojne širokým väčším, pričom majte po ruke aj menší. Použiteľný je aj valček. Pološtetky sú dobré v tom, že rozotrú na šírku a v prípade potreby aj na „úzko“.
7. Do rohov a kútov používajte hydroizolačné pásy. Nalepia sa na prvú vrstvu hmoty, ešte mokrú a dostatočne priľnavú. Pásku pritlačíte do rohov a prechádzate po nej štetcom tak, aby sa hmota dostala cez jednotlivé dierky v okách mriežky.
8. Nerovný betón a jeho natieranie, môže byť problematickejšie. Je totiž nevyhnutné dostať hmotu všade a zanechať súvislú vrstvu na zemi aj na stenách. Nerovný betón, napríklad v priestoroch medzi šalovacími doskami, môže mať rôzne skoky, či vnútorné dutiny. Príliš veľké je vhodné vyplniť cementovým mliekom, alebo vhodným tmelom na betón. Až dobre preschnuté plochy natierame. Miesta, ktoré sa nepodarí dostatočne natrieť, ľahko odhalíme pred nanášaním druhej vrstvy.
9. Po zaschnutí jednej vrstvy môžete pretierať druhou. Vrstvy by nemali byť hrubšie ako 1 milimeter, čo sa stane predovšetkým pri vylievaní a rozotieraní. Pozor na neporiadok a zaschnuté časti, či nečistoty. V prípade ak natierate plochu, z ktorej sa uvoľňujú kamienky, alebo pri natieraní hmota zaschýna, môžete sa stretnúť s prípadmi, kedy sa vám na zemi objavia nerovnosti.

Dezinfekcia pivnice

Pri skladovaní záhradných výpestkov znamená maximálna hygiena ich dlhšiu skladovateľnosť. V skladoch, v ktorých sa rok čo rok opakovane skladuje úroda, sú skladové choroby priam „zahniezdené“ v stenách, podlahe aj v obaloch. Pri dezinfekcii úložných obalov a poličiek sa vcelku dobré uplatní už i samotná horúca voda, lepšia je však horúca para. Razantnejšie účinky má použitie 15- až 20-percentného vápenného mlieka s prídavkom modrej skalice alebo 3-percentnej sódy. Tiež sa používa 5-percentný roztok modrej skalice.

• Použiť môžeme 15- až 20-percentné vápenné mlieko alebo čerstvo pripravenú 1-percentnú tzv.
• Roztok si pripravíme tak, že oddelene rozpustíme v 50 l vody 1 kg kryštalickej modrej skalice, v druhej nádobe si tiež v 50 l vody rozpustíme (vyhasíme - pozor na oči, strieka) 0,5 až 0,75 kg páleného vápna alebo rozpustíme 1 až 1,5 kg už vyhaseného vápna; potom tenkým prúdom za stáleho miešania pomaly vlievame roztok modrej skalice do vápenného mlieka, až kým sa modrá farba lakmusového papierika ponoreného do zmesi nezmení na červenú, čo charakterizuje kyslosť roztoku, tú však nechceme.
• Na plynovú dezinfekciu môžeme zasa použiť oxid siričitý (pozor, koroduje kovy, preto ich pred sírením natrieme vazelínou) získaný zapálením sírnych knôtov v sklade, ktorý necháme 2 dni uzavretý, pred naskladnením výpestkov ho dobre (aspoň 2 dni) vetráme. Na 1 m3 priestoru spálime asi 7 g síry.
• Ak je náš skladový priestor z predchádzajúceho použitia ešte aj nepríjemne napáchnutý, necháme ho dobre vyvetrať a potom ho vystriekame 1-percentným roztokom hypermangánu.

Ako skladovať zemiaky v pivnici

Pri skladovaní zemiakov v domácich podmienkach je potrebné rešpektovať určité zásady. Základom je tmavý priestor, teplota okolo 4 °C a relatívna vlhkosť v rozmedzí 80 až 90 percent. Znesú teploty aj do 8 °C, dôležité je však, aby nenamrzli. Namrznuté hľuzy sa dajú rozpoznať podľa nepríjemne sladkastej chuti, aj keď na prvý pohľad nevyzerajú poškodené.

Po dvoch týždňoch od zberu je dobré ich roztriediť podľa odrôd, pretože niektoré vydržia pri skladovaní dlhšie ako iné. Červené a s tenkou šupkou zvyčajne nevydržia tak dlho ako žlté či biele odrody so silnou šupkou. Zozbierané zemiaky stále dýchajú, preto musia byť skladované v mieste s dobrým prúdením vzduchu.

Zemiaky skladujte na tmavom mieste. Vystavenie svetlu vyvolá vytiahnutie chlorofylu na ich povrch a nežiaduce vytvorenie glykoalkaloidu solanínu. Chlorofyl hľuzu zafarbí dozelena, solanín jej dodá horkú chuť a vo veľkom množstve môže byť nebezpečný.

Osobitné požiadavky na uskladnenie zeleniny

Zelenina má oproti ovociu osobitné požiadavky na uskladnenie. Listová zelenina i väčšina hlúbovín svojimi povrchovými listami veľmi rýchlo odparujú vodu, podobne aj koreňová zelenina. Strata len 2 či 3 % vody sa už výrazne prejaví na kvalite aj výzore zeleniny. Pestovateľský substrát by mal byť komplexne zásobený všetkými potrebnými živinami. Najlepším hnojivom, ktoré to zabezpečí, je kompost. Pre dlhodobú skladovateľnosť mrkvy, kapusty i zemiakov je však dôležité, aby neboli prehnojené, hlavne dusíkom. Na druhej strane musíme zeleninu dostatočne zásobiť fosforom aj horčíkom (je súčasťou chlorofylu), ale i vápnikom.

Časté chyby pri skladovaní zeleniny

• Vlhkosť: Príliš nízka vlhkosť vedie k vysychaniu, zatiaľ čo príliš vysoká vlhkosť spôsobuje hnilobu.
• Teplota: Príliš vysoká teplota urýchľuje klíčenie a hnitie, zatiaľ čo príliš nízka teplota môže zeleninu poškodiť mrazom.

Dodržiavaním týchto zásad si môžete zabezpečiť dlhodobé a kvalitné uskladnenie zemiakov a inej zeleniny vo vašej podzemnej pivnici.

Tabuľka: Ideálne podmienky pre skladovanie vybraných druhov zeleniny

tags: #zakladanie #podzemnej #pivnice #pre #uskladnenie #zemiakov

Populárne príspevky:

• Návod na stavbu murovanej pece
• Údené rebrá a kyslá kapusta: Tradičná kombinácia
• Tradičný recept na bryndzovo-zemiakové placky
• Svadobná torta: Sušienková inšpirácia
• Ako ovsené vločky pomáhajú pri zápche?