Pestovanie zelenej fazuľky: podmienky, odrody a úspešná úroda

Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu. Zelené či žlté struky aj pestrofarebné fazuľky potešia každého záhradkára. Ak chcete mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.

Výber odrody a stanoviska

Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa.

• Kríčková fazuľa - pri pestovaní nebude potrebovať oporu. Má tiež kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz. Odrodou kríčkovej fazule je aj fazuľa trpasličia s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú. Tento druh si získal svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky.
• Kolíková fazuľa - tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad, vyskúšať môžete dokonca ich pestovanie na balkóne. Potrebovať budú oporu, aby sa mali po čom ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne. Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky.

Fazuľa obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť.

Výsev a sadenie

Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny.

Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach.

Fazuľu vysejte do veľkej nádoby ako ich konečné miesto pestovania. Pre kríčkovú fazuľu by nádoba mala byť široká 30-45 cm a pre popínavé odrody široká 75 cm, hlboká 45 cm a dostatočne ťažká, aby sa neprevrátila, keď fazuľa silno vyrastie po oporách. Pre popínavé odrody vložte vigvam z 2,5 m dlhých palíc. Semená vysievajte do hĺbky 5 cm a vo vzdialenosti 15 cm od seba. Fazuľu vypestovanú zo semien v interiéri alebo zakúpenú ako mladé rastliny možno vysádzať vonku od konca mája alebo začiatku júna, keď už nehrozí žiadne riziko mrazov. Opatrne ju otužujte, aby si zvykla na vonkajšie podmienky, a pred výsadbou pripravte pôdu a postavte opory.

Pri kríčkovej fazuli udržiavajte rastliny od seba vzdialené 30 cm a zvážte výsadbu cez bezplastovú membránu potláčajúcu burinu, pretože to znižuje potrebu odburiňovania a zabraňuje poškodeniu strukov pri kontakte s pôdou. Ak presádzate fazuľu do nádoby, vyberte si bezrašelinový viacúčelový kompost alebo kompost na báze hliny.

Starostlivosť počas rastu

Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku. Tá je dôležitá predovšetkým počas vytvárania strukov. Dbajte o to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Plytšie kyprenie postačuje, pretože fazuľa je plytko koreniaca, ale prevzdušňovanie pôdy, odstraňovanie pôdneho prísušku, ničenie klíčiacich burín a šetrenie pôdnou vlahou sú faktorom, ktorý ovplyvní nasadzovanie väčšieho množstva kvetov a následne strukov.

Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Keďže struky obsahujú vysoké množstvo vody, tak táto sa musí dodávať zavlažovaním parcely, ale bez zamokrenia, pretože veľké množstvo vody by negatívne vplývalo na zníženie objemu pôdneho vzduchu, bez ktorého sa mikroorganizmy i pri dostatku vody nevyvinú. Postupným rastom sa do porastu mechanickými prostriedkami ťažšie dostávame a zároveň listy sú na dotyk pomerne citlivé (taktiež neznášajú prudší vietor) okopávanie eliminujeme.

Sadenice fazule rastú rýchlo a najlepšie plodia, keď majú dostatok vlahy, preto je zvyčajne potrebná pravidelná zálievka, najmä keď začnú kvitnúť a tvoriť struky. Na doplnkové zavlažovanie použite kvapkovú závlahu, aby ste predišli striekaniu pôdy na listy, čo môže viesť k chorobám prenášaným pôdou. Ak chcete zistiť, či rastliny potrebujú vodu, zapichnite prst asi 2,5 cm do pôdy blízko základne rastliny. Ak je pôda suchá, je čas na zalievanie. Rastliny, ktoré sú veľmi podmáčané, prestanú kvitnúť. Fazuľa ako strukoviny fixuje dusík v pôde, preto sa vyhnite hnojivu s vysokým obsahom dusíka. Namiesto toho použite hnojivo na vyživovanie rastlín počas celého vegetačného obdobia podľa pokynov na prípravku.

Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená.

Typy opory pre popínavú fazuľu:

• Dvojrad palíc: Nainštalujte pred sejbou alebo výsadbou.
• Vigvam: Ak nemáte miesto na dvojitý rad palíc, môžete si vyrobiť vigvam.

Priviažte všetky stonky, ktoré sa uvoľnia z opory. odrody dosiahnu vrchol opory, odstrihnite všetky prebytočné výhonky.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber.

Horúce počasie môže tiež brániť rastu úrody. vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne. Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani) - hubové ochorenie, ktoré spôsobuje hnitie koreňov a základne rastliny, vädnutie koreňov a drôtovitú stonku. Pomôžte predchádzať chorobám tým, že budete udržiavať listy v suchu a zalievať budete pri základni. Taktiež rastliny nesaďte veľmi na husto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu.

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Zber a skladovanie

Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber. Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia.

Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.

Zelená fazuľka sa zbiera priebežne a čím viac fazule zozbierate, tým viac fazúľ rastliny nasadia. Záhradkári zvyčajne zbierajú zelenú fazuľku, keď sú struky mladé a krehké, dlhé cca 20-25 cm. Struky by mali ľahko praskať a vnútorné semená by mali byť malé, svetlo zelené a ešte by nemali byť viditeľné cez struky. Fazuľu zberajte jemným potiahnutím každého struku z rastliny alebo jej odlomením na konci rastliny. Pri zbere dávajte pozor, aby ste rastlinu nepoškodili. Pravidelný zber - ideálne každé dva až tri dni - je nevyhnutný, aby sa zabránilo dozrievaniu strukov. Keď sa tak stane, rastliny prestanú kvitnúť a ďalšie struky sa nebudú tvoriť. Po skončení zberu rastliny odrežte až po základňu a kompostujte ich.

Suchá fazuľa sa zbiera, keď sú struky úplne zrelé a začínajú schnúť. Vytrhajte rastliny a položte ich v rade v záhrade na 5-7 dní. Pre najlepšiu kvalitu a chuť zozbierajte a spotrebujte zelenú fazuľku ihneď. Ak ju nepoužije ihneď, môžete ju skladovať v chladničke. Fazuľu môžete uvariť alebo oblanšírovať a zmraziť.

Nutričné hodnoty

Zelené struky skupiny záhradných kultivarov fazule obyčajnej (Phaseolus vulgaris L.) sú z hľadiska biologickej hodnoty veľmi cennou zeleninou. Obsahujú vitamín C, menšie množstvo provitamínu A, tiamínu a riboflavínu a z minerálnych látok má význam predovšetkým vápnik. Provitamín A sa vo fazuli vyskytuje spoločne s chlorofylom. Čím majú struky intenzívnejšiu zelenú farbu, tým sú bohatšie aj na provítamín A. Sušinu strukov tvoria hlavne glycidy, z ktorých značná časť sú pravé cukry rozpustené v bunečnej šťave.

V sušine strukov sú ďalej - predovšetkým v nezrelých semenách - obsiahnuté bielkoviny s výhodnou skladbu aminokyselín. Zloženie žltých strukov je podobné ako zelených, chýba v nich však provitamín A.

Tabuľka nutričných hodnôt zelenej fazuľky (na 100g):

tags: #zelená #fazuľka #pestovanie #podmienky

Populárne príspevky:

• Bezlepkový mazanec
• Recepty na varenú čokoládu bez čokolády
• Jednoduchá Maková Torta
• Jednoduchý jahodový koláč
• Údržba ošatky na chlieb