Pestovanie uhoriek a paprík: Tipy a triky pre bohatú úrodu
Uhorka patrí medzi najpopulárnejšiu zeleninu na Slovensku, aj na celom svete. Pestovanie uhoriek je veľmi obľúbenou záhradkárskou činnosťou, pretože uhorka má široké využitie. Technicky je to ovocie z rodu tekvíc, podobne ako melóny. Používa sa nielen do šalátov, ale aj v kozmetike. Ak sa vám pestovanie uhoriek podarí, nie je nič osviežujúcejšie počas letných večerov si z uhorky pripraviť aj lahodný svieži drink. Dariť sa jej bude určite aj vo vašej záhrade.
Viete, ako pestovať uhorky? Ako si predĺžiť sezónu a ekologicky predchádzať chorobám? Prečítajte si rozhovor so šéfredaktorkou časopisu Záhrada, Monikou Felixovou, ktorá sa podelila o svoje tipy a dlhoročné skúsenosti s pestovaním uhoriek.
Úspešné pestovanie uhoriek do istej miery závisí od pôdy. Uhorky potrebujú teplú, úrodnú pôdu s pH 6,0 až 6,8, aj keď znesú trochu zásaditejšiu pôdu. Ak chcete zúrodniť pôdu vo vašej záhrade a pomôcť vytvoriť vhodné prostredie na veľkú úrodu, zapracujte niekoľko centimetrov kompost a obohaťte pôdu o špeciálne hnojivo.
Ako pestovať uhorky v 5-galónovom kvetináči, Séria záhrad s mriežkami/kvetináčmi pre domácich majstrov č. 3 🥒👩🏻🌾🥒
Druhy uhoriek
Druhy uhoriek sa rozdeľujú na základe jedného hlavného kritéria, či sú sú schopné niesť plody s opeľovaním alebo bez neho. Potom sa delia aj podľa spôsobu využitia. Posledný bežný spôsob delenia uhoriek je podľa geografického regiónu. Tu spoznáme holandské, ázijské alebo alfa uhorky.
Asi nikoho neprekvapíme, keď povieme, že poznáme klasické nakladačky a šalátové uhorky. Šalátové uhorky majú dĺžku aj niekoľko desiatok centimetrov, zvyčajne tak 20 - 30 cm, nakladačky zberáme oveľa menšie - keď majú približne 7 až 10 cm.
Nakladané uhorky sú ideálne na morenie alebo konzervovanie. Nakladačky sú malé uhorky 5-8 centimetrov, majú príjemnú chuť a chrumkavú štruktúru. Vzhľadom na ich veľkosť a tenkú vrchnú vrstvu si sa používajú ako delikatesa na zahryznutie.
Šalátové uhorky sú podlhovasté až dlhé, s hustou hladkou pokožkou. Šalátová uhorka sa pridáva do šalátov. Nie sú vhodné na zaváranie alebo solenie.
Pri uhorkách nakladačkách som si všimla, že bývajú vzhľadovo trochu odlišné. Niektoré sú viac hrboľaté a niektoré menej. Áno, skupinu nakladačiek delíme na dve podskupiny a hovoríme tomu hrubo bradavičnaté alebo jemne bradavičnaté.
Hrbolčeky na povrchu uhoriek sú vlastne drobné ostne - bradavičnaté výstupky, ktoré sú zvyčajne trošku pichľavé. Hrubo bradavičnaté odrody majú tých výstupkov menej, ale sú o niečo väčšie a jemno bradavičnaté majú výstupky drobné a uhorka je nimi celá posiata.
Samozrejme, pokiaľ by sme uhorku nakladačku nechali dorásť na väčšiu, nenarastie z nej šalátová uhorka. Skutočne ide o dve trochu oddelené skupiny. Ak necháme nakladačku prerásť, zbacuľatie a trošku sa predĺži. Nikdy však nebude pekná a štíhla ako šalátovka. Môžeme teda pestovať oba druhy, alebo ak máme menšiu záhradu, môžeme pestovať len nakladačky a používať ich aj ako šalátové.
Výsev uhoriek
Poďme k výsevu. Uhorky patria podobne ako papriky a paradajky k teplomilnej zelenine a nemajú rady nižšie teploty. Teplota pod desať stupňov im nevyhovuje a pri takejto teplote môžu mať šok z chladu alebo problémy s rastom.
Uhorky si môžeme predpestovať doma na okne a vysádzame ich až v druhej polovici mája. Odporúčam s týmto výsevom počkať až do druhej polovice apríla, pretože uhorky pomerne rýchlo klíčia.
Druhou možnosťou je priamy výsev na vonkajší záhon, ale ten odporúčam až v druhej polovici mája. Môžeme. Pokiaľ máme skleník alebo fóliovník, má skorý aprílový výsev zmysel, čiže v takom prípade sa môžu vysievať už začiatkom apríla.
Nie je to potrebné, napríklad my sme to doma nerobievali. Dá sa to však, môžeme tak semienko naštartovať vopred. Robí sa to tak, že si do misky vložíme pijavý papier, ktorý navlhčíme vodou a rozložíme naň semienka. Necháme postáť niekoľko hodín, prípadne celý deň. Semienka nasajú vlahu a spustí sa ich rýchly štart. Do pôdy ich potom vysievame takto naštartované.
Keď si kupujeme semienka uhoriek, niekedy si môžeme všimnúť, že na obale majú napísané, že sú morené. Morené znamená, že boli namáčané v chemickom roztoku. Väčšinou ide o fungicíd, čiže prípravok proti hubovým chorobám, ktorý má zamedziť problému klíčiacej rastliny pri kontakte s pôdou alebo v pôde. V pôde sa prirodzene vyskytujú rôzne huby, aj prospešné, mikroorganizmy, ale tiež patogény.
Morenie umožní semienku uhorky a mladej rastline zabojovať s týmito hubovými chorobami, pretože uhorky sú na hubové ochorenia pomerne náchylné. Väčšinou sú morené semienka označené farebne. Do moridla sa pridáva farbivo, takže bývajú buď ružové alebo modré.
Starostlivosť o uhorky
Podobne ako papriky, paradajky a iná plodová zelenina patria aj uhorky k rastlinám prvej trate. To znamená, že sú veľmi náročné na živiny. Najideálnejšie je preto dobre vyhnojiť pôdu už na jeseň. Použiť môžeme maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost.
Na jar si môžeme na tomto záhone ešte predpestovať šaláty a následne do takto vyhnojenej pôdy vysievame alebo vysádzame uhorky. Pri predpestovaní paradajok sme zvyknutí ich pikírovať - rozsádzať.
Áno, môžeme si vysiať súvislejší rad uhoriek a neskôr ich rozsádzať na trvalé stanovište. Lepšie je však vyhnúť sa presádzaniu, pretože sadenice sú dosť krehké. Malé rastlinky sa ľahko lámu, preto sa mi celkom osvedčilo vysievať uhorky do rašelinových kvetináčov.
Korienky mladých rastlín nemajú problém cez takýto kvetináč prerásť a do pôdy ich potom vysádzame priamo s kvetináčom, ktorý sa v pôde rozloží. Áno. Ako sme už spomenuli, semienka na predpestovanie môžeme vysievať od polky apríla. Vysievame ich do kvetináčikov, ideálne jednotlivo. Druhou možnosťou je vysievať ich v tomto období do pareniska a potom ich odtiaľ presádzať na konečné stanovište.
Existujú 2 spôsoby pestovania uhoriek - štandardne na pôde alebo na sieti. Klasikou je pestovanie na pôde, čiže uhorky sú vysadené v radoch vzdialených od seba meter až meter a pol. Pri zbere sa potom človek snaží strčiť nohu niekde medzi listy, aby nepristúpil rastlinu a zohnutý nad hriadkou hľadá uhorky.
Nielen kvôli tomuto nepohodliu, ale aj v snahe predchádzať hubovým ochoreniam sa pristúpilo k vertikálnemu systému pestovania. Vďaka prirodzenému plazivému rastu a výhonkom, ktorými sa omotá okolo opory, je uhorka na takéto pestovanie ideálna. Vertikálny systém pestovania je pestovanie zvislo, čiže nie na pôde.
Veľkou výhodou tohto pestovania je už spomenutá prevencia chorôb, pretože pri zálievke sa úplne vyhneme zmáčaniu listov a porast ostáva vzdušný. Spóry plesní takto nemajú toľko priestoru a času, aby sa na rastline uchytili. Ďalšou výhodou je rovnomerná farba a tvar takto pestovaných plodov. Uhorka dopestovaná na pôde býva často svetlozelená. Nie je to chyba, ale dôvodom takéhoto zafarbenia je skutočnosť, že sa k uhorke nedostal dostatok slnečného žiarenia.
Pri pestovaní uhoriek som sa stretla s pojmom vrúbľovanie uhoriek. Rastlina uhorky má relatívne menší koreňový systém a ako sme už spomenuli, je pomerne náchylná na choroby. Sezóna uhoriek je krátka, hlavný zber prebieha v júni a júli. Z tohto dôvodu sa môžu mladé sadeničky v štádiu dvoch klíčnych listov, keď začína sa už tlačiť pravý list, vrúbľovať do tekvice figolistej.
Semienka sa dajú zakúpiť aj v hobby balení v rôznych obchodoch. Spojením uhorky a tekvice vzniká rastlina s vitálnejším a väčším koreňovým systémom a silnejšou vrchnou časťou.
Uhorky obľubujú včely a čmeliaky, v podstate sú opeľované predovšetkým hmyzom. Pokiaľ ich pestujeme vonku, tak sa o to postará príroda. Môže sa však stať, že niekoľko dní za sebou prší a hmyz toľko nelieta, prípadne existujú aj lokality s výrazným úbytkom hmyzu a vtedy je to s opeľovaním horšie.
Šľachtitelia preto s ohľadom na tieto skutočnosti už pred mnohými rokmi priniesli takzvané partenokarpické odrody. Rastlina takejto odrody vytvára len samičie kvety a plody sa tvoria bez opelenia. Partenokarpické odrody preto odporúčame najmä do skleníkov a fóliovníkov, pretože nepotrebujú opelenie.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Viackrát sme už spomenuli, že uhorky nie sú tak odolné rastliny ako napríklad paradajky a sú náchylné na rôzne ochorenia. Uhorky skutočne trpia chorobami a škodcami. Stretnúť sa môžeme s plesňou uhorkovou, múčnatkou a s roztočami.
Už sme spomenuli, že dobrou prevenciou chorôb je vertikálne pestovanie. Treba sa tiež vyhnúť polievaniu na list. Uhorky polievame podmokom tak, že na hornej časti riadku necháme tiecť vodu z hadice, ktorá sa postupne dostane ku koreňom. Čo sa týka prevencie, práve správna zálievka je kľúčová.
Okrem toho si môžeme kúpiť takzvané protiplesňové hybridy. Ani tie však zvyčajne nefungujú úplne stopercentne. Veľmi dobré sú aj rôzne ekologické prípravky, ktoré sa používajú preventívne. Často sú to rôzne olejové prípravky s prídavnými účinnými látkami, ktorými rastliny preventívne striekame. Vďaka preventívnemu postreku sa na listoch si vytvára ochranný film, ktorý list nedusí a choroba má menšiu šancu rozvinúť sa. Podobne fungujú aj prípravky s obsahom baktérií alebo užitočných húb.
Čo sa týka týchto prípravkov, musíme porast postriekať hneď ako spozorujeme problém, alebo, a to je ešte lepšie, postreky vykonávame preventívne.
Žltnutie a horkosť uhoriek
Záhradkári často riešia aj žltnutie uhoriek. Žltnutie často vzniká väčšinou prirodzene a z dôvodu, že uhorku necháme na rastline dlhšie a ona sa vlastne dostane do svojej botanickej zrelosti. Dozrievaním sa prirodzene vyfarbuje do žlta. Väčšinou je to teda príznak toho, že sme nechali uhorku príliš dlho na rastline. Stáva sa to pri nakladačkách aj šalátových uhorkách.
Samozrejme, pokiaľ pestujeme odrodu, z ktorej by sme chceli odložiť semienka, vtedy necháme uhorku takto dozrieť cielene.
Občas sa tiež stane, že zozbierané uhorky sú horké. Staršie uhorky zvyknú byť horké, horkosť začína pri konci plodu, kde je stopka. Túto časť plodu môžeme odrezať a vyhodiť. Niekedy to býva naozaj len pri stopke, ale inokedy to zasahuje aj do polovice plodu, v najhoršom prípade horkosť zasiahne celý plod. Deje sa to vtedy, keď bola uhorka vystavená nejakým stresovým faktormi, napríklad nepravidelné zalievanie, sucho, príliš vysoké teploty… Na takéto nepriaznivé podmienky uhorka reaguje tvorením horkých látok.
V ponuke záhradníctiev a hobby marketov sú už však aj geneticky nehorké odrody, ktoré vznikli šľachtením. Zdôrazňujem, že nie genetickou manipuláciou, ale šľachtením.
Do istej miery áno. Môžeme ich ošúpať, najhorkejšiu časť odstrániť a ostatné postrúhať. Postrúhané uhorky vložíme do misky, výdatne ich zasypeme soľou a necháme niekoľko hodín postáť. Soľ spôsobí, že uhorka pustí šťavu a s ňou aj horkosť. Následne v rukách šťavu z uhoriek vytlačíme a takto vytlačené uhorky použijeme na prípravu šalátu. Nevýhodou je, že takto spracované uhorky majú menej výraznú chuť. S horkosťou odplavíme aj časť chuti. To však neraz oželieme, pretože pravdepodobne nikto nechce vyhodiť vlastnými silami dopestované plody.
Zber a spracovanie uhoriek
Nakladačky zberáme zvyčajne keď majú tak 8 - 10 cm a šalátové podľa toho, akú odrodu pestujeme. Existujú totiž aj mini šalátové uhorky, ale aj midi a maxi, takže dorásť môžu naozaj do rôznych rozmerov. Ak pestujeme odrodu, o ktorej vieme, že má dosahovať 30 - 40 cm, tak ju zbierame, keď vidíme, že do tejto dĺžky dorástla a je pekne zhrubnutá.
Dôležitý je pravidelný zber, čím predídeme tomu, že uhorky prerastú a budú horké. Nakladačky uprostred sezóny zbierame aj každé dva dni.
Uhorky, nakladačky aj šalátové, môžeme konzumovať čerstvé. Vieme ich zavárať, kvasiť, pridávajú sa do čalamády, šalátov.
Môže sa nám stať, že odídeme na pár dní na dovolenku a po návrate nájdeme na záhone množstvo prerastených plodov. Aj šalátových uhoriek neraz nestihneme zjesť toľko, koľko ich narastie. Takéto uhorky nevyhadzujeme, môžeme ich olúpať, vyberať semienka a pokrájať ich na také rezance alebo kocky a zavaríme ich v sladkokyslom náleve. Tento recept je veľmi obľúbený a volá sa rusle.
Okrem šalátov alebo konzumácie za surova vieme uhorky použiť aj do studených polievok, čo je v lete veľmi osviežujúce. Môžu byť súčasťou klasického španielskeho gazpacha alebo bulharského taratoru. Oba pokrmy sa podávajú studené a sú počas horúcich dní veľmi osviežujúce.
Zhrnutie a tipy na záver
Aby sme si ale teda trošku zhrnuli dnešnú uhorkovú tému. Sezóna začína výsevom na predpestovanie koncom apríla. Ak pestujeme uhorky vonku, zvyčajne sezónu ukončíme v auguste alebo v septembri. Najčastejšie sezónu ukončia už spomenuté choroby.
Výborný spôsob, ako si predĺžiť sezónu, je urobiť ešte júnový výsev. Semienka vysievame do inej časti záhrady, aby boli od rastlín z prvého výsevu čo najďalej.
Ak sa vám pestovanie uhoriek podarí, nie je nič osviežujúcejšie počas letných večerov si z uhorky pripraviť aj lahodný svieži drink.
Pestovanie paprík
Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.
Papriky potrebujú dostatok tepla a slnka.
Výsev semienok a predpestovanie sadeníc
Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.
Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Výsadba na záhon
Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.
Pestovanie v nádobách a v skleníku
Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.
Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.
Kombinovanie s inými rastlinami
Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.
Zalamovanie papriky
Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama.
Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.
Zber papriky
Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".
Podpora rastu a živiny
Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.
tags: #pestovanie #uhoriek #a #paprík
