Parenisko: Ideálne riešenie pre skorú a bohatú úrodu zeleniny

Ak je pre vás pojem parenisko nový alebo ste o ňom už počuli, ale ste sa naň zatiaľ neodvážili, čítajte ďalej. Parenisko je skvelým riešením pre každého, kto chce predlžiť vegetačnú sezónu a dosiahnuť vyššie výnosy.

Či už ste hobby záhradkár alebo profesionál, parenisko vám umožní vypestovať širokú škálu plodín skôr na jar, neskôr na jeseň a dokonca aj počas zimy. Poďme sa pozrieť na to, čo parenisko je a prečo by ste ho mali používať.

Čo je parenisko?

Parenisko je v podstate mierne vyvýšený a krytý záhon, ktorý poskytuje dostatok tepla, svetla a vlahy, takže v ňom urýchlite rast zeleniny a priesad a tiež predĺžite vegetačnú sezónu. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o zmenšený skleník alebo záhradný fóliovník.

Výhody pareniska:

Predĺženie vegetačnej sezóny - rastliny môžete pestovať už od februára až do neskorej jesene.
Ochrana pred nepriaznivým počasím - rastliny sú chránené pred mrazmi, silným dažďom či krupobitím.
Zlepšené podmienky pre klíčenie - teplejšia pôda a stabilnejšie mikroklimatické podmienky podporujú lepšie klíčenie semien.

Vďaka chráneným podmienkam sa o niečo predĺži vegetačné obdobie smerom dopredu aj dozadu.

Ako funguje parenisko?

Parenisko principiálne funguje ako skleník. Pod sklom záhona, príp. pod plastovým krytom sa zohrieva vzduch aj pôda. To podnecuje semená nasadené do pareniska ku klíčeniu. Mladé rastliny v ňom tiež rastú rýchlejšie.

Parenisko - Urob si sám

Typy parenísk

Studené parenisko: Získava teplo iba z vonkajšieho vzduchu cez deň, keď je otvorené, a zo slnka, keď je zavreté, pričom ide o klasický skleníkový efekt. Studené parenisko je vykurované hlavne slnečnými lúčmi, keď je zavreté a vzduchom, keď je otvorené, čiže v podstate funguje podobne ako skleník.
Teplé parenisko: Ohrieva sa navyše aj zospodu, a to úplne prírodne - od hrubšej vrstvy ušliapaného hnoja, na ktorom je v hrúbke 30 cm nasypaný pestovateľský substrát. Veľmi vhodný je konský hnoj. Čiastočne sa dá nahradiť rozkladajúcim sa, ešte teplým kompostom, do ktorého môžeme primiešať lístie alebo slamu či iný odpadový rastlinný materiál spolu s dusíkatým hnojivom, aby sme čas rozkladu a produkciu tepla predĺžili.

Ako si postaviť parenisko?

Parenisko si možno ľahko vyrobiť svojpomocne, a pritom využiť aj odpadový materiál, či už ide o drevené dosky, alebo okná na zakrytie. Výrobu pareniska zvládne každý zručný záhradkár. Prípadne si možno parenisko kúpiť a použiť ho počas viacerých sezón. Zakúpené pareniská sú vhodné na výsadbu byliniek alebo menších plodín.

Základné kroky pri stavbe pareniska:

Výber miesta: Pre parenisko nájdeme záhradný priestor chránený pred vetrom, napríklad za domom, chatou. Jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré treba dodržať je dostatočný prísun slnečných lúčov, takže si dajte pozor na tieň stromov či budov. Ideálne umiestnenie je juhozápad, juh a prípadne juhovýchod, kvôli dostatku svetla. Za najlepšiu orientáciu dlhšej strany pareniska z hľadiska osvetlenia sa pokladá smer východ - západ. Ideálne je priesvitný kryt orientovať na juhovýchod, juh či juhozápad. Podstatné je totiž intenzívne oslnenie. Vyhnime sa zamokreným pôdam a mrazovým dolinám.
Konštrukcia rámu: Základom pareniska je rám, ktorý možno vyrobiť z dreva, alebo z tehál či ho vymurovať. Výška pareniska bude závisieť od vrstiev organického materiálu a substrátu. Pareniskový doskový rám je na zadnej strane vysoký asi 40 cm a vpredu 30 cm, takže okno naň položené je sklonené ideálne na juh. Životnosť dreveného rámu môžeme predĺžiť impregnáciou menej rizikovým a nepáchnucim prostriedkom, napríklad modrou skalicou. V rohoch k rámu priklincujeme stabilizačné drevené hranoly s rozmermi 50 - 60 × 5 × 5 cm. Dole ich zašpicatíme, impregnujeme proti hnilobe alebo aspoň opálime nad ohňom a zatlčieme do pôdy. Ak sa rozhodnete použiť na rám drevo, treba ho pravidelne ošetrovať vhodným impregnačným prostriedkom, aby odolalo poveternostným podmienkam. Odporúčame zvoliť trvácnejšie drevo, ako napr.
Vrstvy v parenisku: Na spodok navrstvite hnoj a prípadne aj kompost a lístie aspoň do výšky pol metra (vhodný typ hnoja uvádzame v poslednom odstavci tohto článku). Hnoj prikryte substrátom a pred siatím nechajte 2-3 dni pracovať. Baktérie v hnoji vyrábajú teplo, preto použite hnoj nie starší ako 6 týždňov. Ideálna kombinácia organických látok pre stavbu pareniska je vhodný pomer zelených organických látok, ktoré sú bohaté na dusík a hnedých organických látok bohatých na uhlík.
Kryt: Na prikrytie možno použiť staré okenné rámy so sklenenou výplňou, fóliu, alebo plexisklo. Samozrejme, fólia síce dobre prepúšťa svetlo, ale je menej trvácna a budete ju musieť vymieňať, pravdepodobne aj každý rok. Ideálne je priesvitný kryt orientovať na juhovýchod, juh či juhozápad.

Akú zeleninu pestovať v parenisku?

S využitím pareniska môžete sadiť zeleninu a bylinky takmer počas celého roka. Tak môžete už na jar predkultivovať úrodu kalerábu, reďkvi alebo šalátu o dobré tri týždne. V lete môžete využívať záhon pre odrody zeleniny, ktoré mimoriadne obľubujú teplo, ako rajčiaky, paprika alebo baklažán. Na jeseň a v zime je vhodný pre poľníček, valeriánku a čakanku. V parenisku rýchlejšie vypestujete jarnú cibuľku, šalát a zeleninu a tiež jesennú zeleninu. Uchováte v ňom aj počas zimy, tzv. zimnú zeleninu, ako napr. kel a tiež poslúži na uskladnenie koreňovej zeleniny počas zimy. V parenisku je možné vysadiť sadenice citlivých letných zelenín, napr.

Zelenina vhodná na pestovanie v parenisku:

Skoré jarné plodiny (výsev už v januári): šalát, jarná cibuľka, reďkovka, špenát. Už v januári môžete siať menšie plodiny, ako napr. šalát, jarná cibuľka, reďkovka či špenát.
Marec: žerucha, kapusta, šalát, reďkovka, špenát, rukola, kel, kaleráb, brokolica.
Apríl a máj: cukety, tekvice.
Skoršie výsevy: hrášok, fazuľa, repa, jesenný karfiol.
Citlivé letné zeleniny: Najmä plodové, čím sa urýchli začiatok zberu. Ak to výška pareniska a rastlín umožní, na jeseň ho uzavrieme, čím vegetačné obdobie predlžíme neraz až do novembra.

Starostlivosť o rastliny v parenisku

Vetranie: Pre optimálnu klímu vyvetrajte parenisko pri veľmi vysokých teplotách. Tak sa k rastlinám dostane čerstvý vzduch. Ak na parenisko svieti slnko až príliš silno, musíte ho vetrať. Dbajte na to, aby teplota v parenisku neprekročila 22 až 25 °C. Ak bude príliš teplo, vyvetráte. Na to existujú aj automatické strešné vetráky. Myslite na to, že aj zimné slnko môže poriadne prehriať vzduch aj pôdu. Takže za určitých okolností musíte vetrať aj počas chladných dní. V teplom počasí parenisko vetráme dvíhaním okien, aby vysoká teplota nepoškodila rastliny.
Zavlažovanie: Zavlažujeme podmokom, nie na list, aby sme predišli šíreniu chorôb.
Hnojenie: Vyhýbame sa chemickému hnojeniu rastlín, aby najmä jarná rýchlená zelenina nebola plná dusičnanov.
Výmena substrátu: Substrát v parenisku by sa mal meniť približne každé dva roky.
Ochrana pred škodcami a chorobami: Tak ako vo fóliovníku či skleníku, ani v parenisku sa škodcom nevyhnete. Prostredie v týchto pestovateľských vymoženostiach je pre nich priam ideálne - na husto posadené rastliny bez buriny a bez predátora. Rastliny preto pravidelne kontrolujte a ak zistíte prítomnosť slimákov, vošiek či plesní, okamžite zasiahnite. Ak chcete svoju zeleninu a bylinky konzumovať bez pesticídov, odporúčame použiť domáce rastlinné výluhy alebo ekologické postreky proti škodcom.

Vykurovanie pareniska

Parenisko je možné, ale nie nevyhnutné, vykurovať elektrinou, potrubím ústredného kúrenia, výhrevnými káblami, horúcou vodou a parou, podobne, ako v prípade vykurovaného skleníka. Takisto je možné použiť žiarovky s príkonom aspoň 100 wattov (napr. 4 žiarovky po 25 wattov), ktoré vystačia na vyhriatie pareniska s rozmermi 90 x 180 cm. Prípadne použite aj žiarovky s väčším príkonom, ak si to počasie alebo veľkosť pareniska vyžaduje. V prípade pareniska sa však hlavne v lete o teplo postarajú slnečné lúče dopadajúce na sklenené tabule. Hnoj, ktorý sa v parenisku používa, ako výhrevná zložka, keďže baktérie v hnoji svojou činnosťou produkujú teplo, je vhodný len dočasne, hlavne na jar a jeseň.

Vhodný hnoj do pareniska:

Najlepším druhom hnoja na parenisko je konský hnoj. Ale použiť možno aj zajačí trus, ovčí hnoj či maštaľný hnoj, nie starší ako 6 týždňov. Je možné ho však nahradiť alebo skombinovať aj so slamou a lístím, prípadne kompostom. Čím viac zložiek, tým rôznorodejšie živiny poskytnete rastlinám.

Parenisko a deti

Nebojte sa k vášmu novému koníčku prizvať aj deti. Činnosť to pre nich bude zábavná, ale aj poučná. S využitím pareniska môžete sadiť zeleninu a bylinky takmer počas celého roka. Tak môžete už na jar predkultivovať úrodu kalerábu, reďkvi alebo šalátu o dobré tri týždne. V lete môžete využívať záhon pre odrody zeleniny, ktoré mimoriadne obľubujú teplo, ako rajčiaky, paprika alebo baklažán. Na jeseň a v zime je vhodný pre poľníček, valeriánku a čakanku

tags: #zelenina #vhodná #na #parenisko #pestovanie