Pestovanie zemiakov: Od Ameriky po Európu a Slovensko

Zemiaky, dnes základná potravina na každom tanieri, majú prekvapivo zaujímavú a pestrú históriu. Ich príbeh sa začína v Južnej Amerike a pokračuje cez španielskych dobyvateľov, kráľovské dvory až po slovenské polia a kuchyne.

Rozmanitosť zemiakov v Andách

Pôvod zemiakov a ich cesta do Európy

Zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd, kde ich pestovali Inkovia už medzi rokmi 8000 až 5000 pred Kristom. Indiáni ich poznali a využívali ako základnú plodinu už viac než 5000 rokov. Vo vysoko položených Andách sa vyvinuli stovky odrôd zemiakov, ktoré poskytovali obživu miestnym ľuďom. Španielski dobyvatelia sa o ne začali zaujímať a priniesli ich do Európy.

Do Európy sa zemiaky dostali v rokoch 1565-1570, najskôr ako kuriozita do záhrad zámožných Španielov. Avšak, trvalo dlho, kým sa zemiaky udomácnili v Európe. Na túto napohľad nie veľmi príťažlivú plodinu sa na starom kontinente dlho pozerali s nedôverou. Keď ich doviezli prvýkrát do Talianska a Francúzska, ľudia ich odmietli. Vyzerali vraj odpudzujúco a mali trpkú príchuť.

Zemiaky sa dostali do Európy v hodine dvanástej. Ľudí bolo mnoho, v mnohých krajinách bol hlad. Choroby, chudoba. Obilie, ako hlavná plodina, ktorá mala nakŕmiť ľud, nestačila. Keď sa podarilo z Ameriky priviesť kukuricu a zemiaky, stali sa rýchlo populárnymi plodinami.

Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov. Varené a pečené zemiaky sa následne stali dôležitou súčasťou jedál a aj našej gastronómie.

Riešením hladomoru sa zemiaky stali najmä v Írsku, kde boli záchranou tisíckam až miliónu obyvateľov. Rok 1840 je historicky známy ako rok katastrofickej úrody. Aj pár rokov potom sa neurodila veľká úroda pre vyčíňanie hubového ochorenia Phytopthora infestans. Zemiakmi sa nekŕmili len ľudia, ale aj dobytok a ošípané. Varené zemiaky sa sypali aj hydine. Menej potravy pre rozšírenú populáciu domácich zvierat znamenalo jej úbytok. Menej vajec, menej mäsa, menej mláďat, menej najedeného obyvateľstva, viac hladu a smutných osudov.

Zemiaky v Anglicku a Írsku

Do Anglicka dorazili prvé zemiaky 28. júla 1586 z Kolumbie. Sir Francis Drake a jeho posádka sa na návrate z cesty z Karibiku zastavili v kolumbijskej Kartagéne, aby si nabrali zásoby, medzi ktorými boli aj zemiaky. Sir Walter Raleigh ich na svojich panstvách v Írsku neďaleko Corku začal aj pestovať. Ako dar ich poslal kráľovnej Alžbete I. Keďže jej kuchári vôbec nevedeli, čo sa so zemiakmi robí, zahodili hľuzy a uvarili namiesto nich listy a stonky. Celá kráľovská rodina veľmi vážne ochorela a zemiaky sa stali na storočie zakázanou potravinou.

Napriek tomu sa hľuzy postupne stávali populárnymi. Zachutili kolonistom v Amerike, ale aj Nemcom. Pruský vládca Frederik Veľký svojich poddaných dokonca nútil, aby ich pestovali a vyhli sa tak hladomorom. Vo Francúzsku presadil zemiaky mladý poľnohospodár Antoine Augustin Permentier, ktorý o ich užitočnosti presvedčil kráľovskú rodinu. Kráľovná Mária Antoinetta si na verejnom vystúpení dala do vlasov kvet zo zemiaku, čím sa stali hitom.

Zemiaky napokon hrali úlohu pri jednom z najhorších známych hladomorov v Európe. Stalo sa to v Írsku, kde plodina našla ideálne podmienky a stala sa dominantnou potravinou. V roku 1840 však prišla katastrofa. Tri roky ničila mikroskopická huba Phytophthora infestans úrodu, ktorá plesnivela. Vyše milióna ľudí zomrelo, takmer dva milióny emigrovali.

V Írsku sa zemiaky stali symbolom národa a základom stravy pre väčšinu obyvateľov. V Írsku mali zemiaky tak zásadný význam, že keď došlo v 19. storočí k zlyhaniu úrody kvôli plesni zemiakovej, vypukol veľký hladomor, ktorý mal devastujúce dopady na tamojšiu populáciu.

Írsky hladomor

Zemiaky na Slovensku

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“.

K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Až nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny. Rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Pravdepodobne prvým šľachtiteľom zemiakov na Slovensku bol rímskokatolícky kňaz Jozef Agnelli z Čár pri Senici. Začal s touto činnosťou už v roku 1872 a podarilo sa mu vyšľachtiť tri nové odrody. V roku 1946 bola v Malom Slavkove pri Kežmarku založená prvá šľachtiteľská stanica, ktorá sa o dva roky neskôr presunula do Veľkej Lomnice.

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654 - prvýkrát sa o nich však zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Údajne sa na územie Spiša dostali vďaka študentom, ktorí sa vrátili z univerzít v Európe.

Zrejme aj preto sa zemiakom hovorí na Spiši aj „švábka“ .

Začiatkom 19. storočia sa “švábka” začala pokusne pestovať na Liptove.

Zemiaky sa nám zdajú ako surovina známa od nepamäti. Chudobný ľud akoby mal zemiaky vždy po ruke a mohol si ich pestovať. No po pravde do Rakúsko-Uhorska dorazili len v 18. storočí a ani v 19. storočí o nich stále nevedeli všetci na celej ploche súčasného Slovenska.

Vďaka svojim účinkom napomáhajú zemiaky najmä pri zvýšenej kyslosti žalúdka, gastritíde, žalúdočných vredoch, žalúdočnej ptóze („spadnutom žalúdku“), žalúdočnej neuróze (podráždení žalúdka) a pri všetkých tráviacich problémoch alebo žalúdočných ťažkostiach všeobecne. Mnohí lekári odporúčajú ako liek surovú zemiakovú šťavu. Je totiž bohatá na zásadité látky a ako taká neutralizuje žalúdočnú kyselinu. Na pomoc prekyslenému žalúdku stačí niekoľko polievkových lyžíc pred jedlom. Zemiaky obsahujú malé množstvo rôznych benzodiazepínov, sedatívnych zložiek, ktoré sa bežne pridávajú do liekov. Jednou z látok, ktoré sa v zemiakoch nachádzajú, je diazepam, účinná látka aj v dobre známom preparáte Valium. Tieto prírodné sedatíva pôsobia aj v žalúdku, ktorý dokážu upokojiť. Zemiaky sú kompletnou potravinou, ktorá poskytuje kvalitné uhľohydráty a bielkoviny. Škrob zo zemiakov je ľahko stráviteľný a nespôsobuje plynatosť.

Pestovanie zemiakov dnes

Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Základnou zásadou je, že zemiaky sadíme do pôdy tak, aby vyrašili až po zmrznutých. Sadíme naklíčené hľuzy, a to do vykopaných hrobčekov (veľkých riadkov) asi 25 až 30 cm od seba. Zemiaky potom zahrabeme zeminou (nakopčíme zeminu na ne), aby vznikli vyvýšené hrúbky. Je to z toho dôvodu, že v hrúbkach potom môžu rásť ďalšie hľuzy, ktoré majú dostatok miesta, a aj vaša úroda tak bude vyššia. Zemiaky nepotrebujú príliš veľa starostlivosti, stačí zálievka, občas ich môžete prihnojiť (napr. hnojíkom), väčšinou stačí kompost alebo hnoj, ktorý ste do pôdy zaryli na jeseň.

Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov:

• Pestovanie zemiakov v tráve: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Zemiaky sa rozložia rovnomerne po celej ploche.
• Pestovanie zemiakov vo vreciach: Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.
• Pestovanie zemiakov na slame: Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili.
• Pestovanie zemiakov vo vežiach: Táto metóda umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín.

Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov.

Choroby a škodcovia zemiakov

Medzi najčastejšie choroby zemiakov patria:

• Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru.
• Zemiaková antraknóza: Napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy.
• Alternaria: Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
• Mäkké hniloby hľúz: Spôsobujú ich baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium.
• Obyčajná chrastavitosť: Je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz.
• Prašná chrastavitosť: Je hubová škvrnitá choroba zemiakov.

Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Dospelý je žltý, oválny chrobák s 10 čiernymi pruhmi na krídlach.

Nutričná hodnota zemiakov

Pre vysoký obsah škrobu sú zemiaky energetickou lahkostráviteľnou a dobre využiteľnou potravinou. Uľahčuje aj trávenie ťažšie stráviteľných potravín napríklad: tukov. Bielkoviny zemiakov patria k najhodnotejším rastlinným bielkovinám. Obsahujú viac ako 70 % vody. Obsah škrobu je 12 - 20 %. Obsah bielkovín je asi 1,5 %. Z vitamínov je tam vitamín C, zo skupiny B Karotén.

Hoci zemiaky často považujeme za obyčajnú prílohu, ich nutričná hodnota je prekvapivo vysoká: Sacharidy: Zemiaky sú bohaté na škrob, čo je forma komplexných sacharidov. Vitamíny: Zemiaky sú bohaté na vitamín C, čo je silný antioxidant podporujúci imunitný systém. Minerály: Zemiaky sú dobrým zdrojom draslíka, ktorý podporuje zdravie srdca a reguluje krvný tlak.

Zemiaky sú nízkokalorické, ale vďaka ich vysokej nutričnej hodnote môžu byť súčasťou vyváženej stravy.

Zemiaky sú bohatým zdrojom vitamínu C, draslíka, vitamínu B6 a vlákniny. Jeden stredne veľký zemiak obsahuje viac draslíka než banán a môže pokryť až 30 percent dennej dávky vitamínu C - samozrejme, ak sa konzumuje so šupkou.

Výživové hodnoty zemiakov (na 100g)

Použitie zemiakov v kuchyni

Zemiaky sú jednou z najuniverzálnejších ingrediencií v kuchyni. Po celom svete existuje nespočet spôsobov, ako ich pripraviť. Medzi najobľúbenejšie spôsoby patrí varenie, pečenie, smaženie na výrobu kaší, hranoliek, čipsov, knedlíkov a mnohých ďalších pokrmov. Na Slovensku sú zemiaky neodmysliteľnou súčasťou národných pokrmov, ako sú zemiakové knedlíky, zemiakové placky, zemiaková kaša či polievky.

Zemiaky sú v porovnaní s ďalšími prílohami, ako je ryža, cestoviny či quinoa, výnimočné svojou nízkou kalorickou hodnotou a vysokým obsahom draslíka a vitamínu C. Zatiaľ čo ryža a cestoviny majú vyšší obsah kalórií a sacharidov, zemiaky poskytujú dlhší pocit sýtosti vďaka komplexným sacharidom a obsahu vlákniny (najmä v šupke).

Hranolky - jeden z najobľúbenejších spôsobov úpravy zemiakov.

V mnohých európskych krajinách sa zemiaky rýchlo stali súčasťou ľudových zvyklostí a kuchyne. Na Slovensku a v Česku sa zemiaky používajú v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle a polievky. Do svetovej klenotnice by pokojne mohli zamieriť liptovské šialence - baranie črevá plnené zemiakovou zmesou, švábovníky plnené bryndzou, zemiakový brmbeľ na kyslo s vajcami a kôprom, oravská šajtľava - polievka zo zemiakov, kapusty, koreňovej zeleniny a oravskej slaniny, koch na sladko - zapečené zemiaky potreté lekvárom, zemiaková baba v pekáči s cibuľou a cesnakom (v Púchove a Kočkovciach aj s krúpami či ryžou), liptovské zemiakové dolky, zemiakové pagáče alebo roláda zo zemiakového cesta s oškvarkovou plnkou, oravský podlesník a mnohé ďalšie.

tags: #pestovanie #zemiakov #amerika #a #anglicko

Populárne príspevky:

• Všetko o horčicových semienkach
• Recepty na bezlepkové raňajky
• Recepty na plnené kuracie rolky
• Hráškové pyré s bravčovým
• Riziká geneticky modifikovanej kukurice