Zemiak Stonková Hľuza: Všetko, čo Potrebujete Vedieť

Stonka je nadzemná časť vyšších rastlín, ktorá má podobnú stavbu ako koreň. Základná funkcia stonky je mechanická a vodivá. Stonka spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch tým, že sa rozkonáruje. Priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčné orgány. Rozvádza vodu a v nej rozpustné minerálne látky z koreňov do všetkých pletív a orgánov rastliny. Taktiež rozvádza produkty fotosyntézy (asimiláty) do ostatných pletív a orgánov rastliny.

Podľa prierezu môže byť stonka valcovitá, polvalcovitá, 4-hranná, trojrezná, ryhovaná, dvojrezná, hranatá, stlačená, podľa povrchu brázdená, ryhovaná a pod., podľa smeru rastu priama, plazivá (Zimozeleň), poliehavá (Veronika lekárska), ovíjavá (Chmeľ), vystúpava (Ľan), popínavá (Vinič, Brečtan).

Rast stonky do dĺžky nie je rovnomerný. V stonke sa striedajú uzly (nódy), z ktorých vyrastajú listy, a články (internódiá - medziuzly). Rastový (vegetačný) vrchol stonky tvorí meristematické pletivo je obalené púčikmi. Tie sú základom listov, ktoré sa zakladajú najprv v podobe hrbolčekov.

Stonky jednoklíčnolistových rastlín a papraďorastov hrubnú netypickým rastom buniek, ktoré sa diferencujú činnosťou primárnych meristémov. Nahosemenné a dvojklíčnolistové rastlina vytvarajú druhotne pletivá činnosťou sekundárnych merristemov - kembia a felogénu. Na jar sa činnosťou kambia vytvárajú veľké, tenké bunky, ktoré produkujú svetlejšie jarné drevo - beľ a v lete zazsa tmavšie, pevnejšie letné drevo - jadro. Rozdielna štruktúra a farba sekundarného dreva na jar a vlete nie je rovnomomerná. Tieto rozdielne pletivá na priečnom reze tvoreia kruhy, ktoré sa nazývajú letokruhy.Činnosťou kambia sa tvorí sekundárne drevo a lyko, čím sa porušujé primárna pokožka, ktorá sa nestačí prispôsobovať zväčšujúcemu sa povrchu. Jej funkciu preberá sekundárne krycie pletivo tvorené felogénom. Smerom do stredu stonky felogén oddeľuje bunky zelenej kôry na obvodové korkové pletivo.

Okrem toho má stonka rôzne metamorfózy:

• Podzemok (rhizoma) - podzemná stonka, s funkciou niekedy podobnou koreňu, alebo slúži na vegetatívne rozmnožovanie. Nemá koreňovú čiap., je vodorovne alebo šikmo (nie kolmo) napr: kosatec.
• Stonková hľuza (tuber) - zhrubnutá časť podzemnej stonky a slúži ako zásobareň živín alebo na vegetatívne rozmnožovanie. Majú ju zemiak a kaleráb.
• Cibuľovitá hľuza (bulbus) - silno skrátená zdužnatená stonka, ktora má naspodku zväzok náhradných koreňov. Na jej stavbe sa však zúčastňujú najmä listy. Má dužinaté listy a podcibulie. Cibuľovitú hľuzu majú najmä šafran a prvosienka.
• Poplaz - nadzemná plazivá os, pomocou ktorej sa rastina vegetatívne rozmnožuje. Tiež je nazývaná aj bočna stonka, vyrastajúca z pazuch listov prízemnej ružice. Príkladom je jahoda lesná.
• Brachyblasty - smrekovec opadavý (skrátenie bočných stoniek, malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie bočné listy).

Stonková hľuza zemiaka

Stonková hľuza zemiaka

Vedeli ste, že zemiaky nie sú vlastne koreňovou zeleninou, ako ich často označujú? V skutočnosti jedlá časť, ktorú nájdete pod zemou, je zhrubnutá stonka, ktorú poznáme pod termínom hľuza. Mnohé rastliny však majú stonky, ktoré rastú pod zemou. Rozdiel medzi koreňom a stonkovou hľuzou je v tom, že korene zhromažďujú živiny z pôdy. Hľuzy na druhej strane transportujú živiny z koreňov do listov rastlín. V zemiakoch majú ich podzemné stonky tiež špeciálnu schopnosť uchovávať ďalšie živiny, a nie ich len presúvať. Čiže časť, ktorú jeme, je živinami nabitá stonková hľuza, ktorá má schopnosť vyhnať nadzemnú stonku rastliny.

Viete prečo väčšina ľudí pestuje zemiaky v hlbokých zákopoch? Je to preto, lebo chcú, aby podzemná stonka bola čo najdlhšia. Čím dlhšia je stonka zemiakov, tým viac hľúz môže vyrásť zo stonky. Zemiaky s rozsiahlymi koreňovými systémami majú prístup k väčšiemu množstvu živín v pôde a vytvárajú viac zemiakových hľúz na ukladanie tejto väčšej dávke živín. Zemiaková stonka sa dá predĺžiť aj kopcovaním.

Prvou výhodou je skorý rast. Pôda v hĺbke 8 centimetrov je na jar ešte studená, preto rastlina zemiaku nemusí ešte vyklíčiť, lebo bude čakať, kým sa pôda zahreje. Druhou výhodou je ochrana proti chladu. Ak zasadíte príliš malý zemiak do pôdy, bude musieť počas rastu zakoreniť a nazbierať živiny, aby sa mohol vydať na dlhú cestu na povrch záhonu. To spomaľuje rast rastlín. Ak zasadíte hľuzu, ktorá je príliš veľká, váš zemiak bude “lenivý”. Bude čakať na teplejšie teploty pôdy. Skvalitnením vašej pôdy môžete taktiež prispieť k lepšej úrode zemiakov.

Pestovanie zemiakov

Ak chcete mať dobrú úrodu zemiakov, musíte začať pôdou. Ak ju dobre pripravíte, úspech je takmer zaručený. Vysádzať ich môžete práve v tomto období. Ak chcete konzumovať zemiaky zo svojej záhrady už v júni, skorú odrodu by ste mali sadiť už teraz. V záhradníctvach kúpite niekoľko desiatok odrôd. Stačí si vybrať. O úspechu v podstate rozhodujú dve veci - naklíčenie hľúz a príprava pôdy.

Skôr ako zemiaky začnete sadiť, pripravte im dobré podmienky - slnečné miesto a ľahšiu pôdu, najlepšie piesčitú, kyprú a pohnojenú, ideálne kravským hnojom alebo kompostom. Sadiť ich treba do plytkých brázd vzdialených od seba asi 60 cm, do hĺbky približne 8 až 10 centimetrov, pričom hľuzy ukladáme vo vzdialenosti asi tridsať centimetrov od seba. Nad brázdou potom vytvárame tzv. hrobčeky.

Je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr aj na narastenú vňať nahŕňať čo najvyššiu vrstvu hliny. Výsledkom sú kopčeky v celom rade zemiakov, ktoré zabezpečia úrodu. Zemiaky nepotrebujú zvláštnu starostlivosť, ale majú rady vodu. Položte hadicu medzi hriadky a nechajte, aby sa priestor naplnil vodou.

Výber odrody zemiakov

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.

Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

• Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní.
• Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní.
• Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní.
• Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.

Varný typ zemiakov:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Príprava sadby

Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Príprava pôdy

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Na meter štvorcový môžete zapracovať 12 kg kompostu alebo vermikompostu. Alternatívou je vyzretý maštaľný alebo konský hnoj v polovičnej dávke.

Výsadba zemiakov

Výsadba zemiakov

Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Najvhodnejšia hĺbka výsadby zemiakov je 10 až 20 cm. Čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.

Odporúčané rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami.

Kopcovanie zemiakov

Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.

Starostlivosť počas vegetácie

Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.

Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Je dôležité pravidelne odstraňovať burinu, ktorá odoberá zemiakom živiny a vodu. Burinu môžete vytrhať a nechať na mieste, kde sa rozloží a obohatí pôdu.

V suchšom období je potrebné zemiaky polievať, najmä pred a na začiatku kvitnutia. Kopcovanie tiež zabraňuje zelenaniu hľúz, ktoré vystupujú na povrch. Počkáte, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžete začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.

Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.

Najčastejšie choroby a škodcovia:

• Pásavka zemiaková (mandelinka): Vajíčka a larvy mandelinky zbierajte ručne alebo použite insekticídy. Prirodzeným predátorom pásavky sú lienky.
• Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú hľuzy zemiakov. Proti drôtovcom môžete použiť dusíkaté vápno alebo prípravky na aktiváciu pôdy.
• Vošky: Vošky prenášajú vírusy. Použite insekticídy alebo biologické prípravky.
• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Je najobávanejšou chorobou zemiakov. Napáda vňať aj hľuzy. Preventívne používajte meďnaté postreky.
• Koreňomorka zemiaková: Spôsobuje zatuhnuté, suché príškvary na zemiakoch. Zemiaky sa môžu konzumovať.

Zber zemiakov

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.

Zemiaky sa zbierajú po odkvete, keď začne vňať žltnúť a vädnúť. Zemiaky vyberajte z pôdy opatrne, aby ste ich nepoškodili. Použite motyku alebo rýľovacie vidly. Zemiaky zberajte zboku, pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju.

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

Zemiaky skladujte v tme pri teplote 3-7 °C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95 %.

Tabuľka: Prehľad varných typov zemiakov

tags: #zemiak #stonkova #hluza #informácie

Populárne príspevky:

• Recepty na tartaletky
• Recept na cuketový koláč
• Rýchly makový koláč
• Výpočet kalórií v mäse
• Recepty z čokolády pre každého