Pestovanie zemiakových klíčkov vegetatívnym rozmnožovaním
Apríl je mesiac, kedy sa záhrada prebúdza a začína nová sezóna. Je hraničný termín na výsadbu teplomilných voľnokorenných ovocín, mali by ste rozsadiť jahody, deliť trvalky, vysadiť zemiaky a ďalšie dôležité práce, ktoré nepočkajú.
Na zeleninovej hriadke vysádzajte aj sejte. Kto patrí k fanúšikom kelu, kapusty alebo kalerábu a predpestoval si sadenice, v apríli ich môže smelo vysadiť. Pri výsadbe kalerábu dbajte na dostatočnú závlahu priesad, aby sa čo najskôr vzchopili.
Pokiaľ ste tak ešte neurobili v marci, vysejte mrkvu, petržlen aj špenát. V druhej polovici mesiaca vysievajte teplomilnú kukuricu, pokračujte v postupných výsevoch hrášku, aby ste mali nadostač do jarnej polievky aj na mrazenie. Apríl je vhodný aj na sejbu cvikly, ktorú môžete pred sejbou nechať naklíčiť máčaním osiva vo vlažnej vode po dobu 24 hodín. Pri sejbe naklíčených semien dajte pozor na klíčky, aby sa nepolámali.
Priesady papriky a rajčiakov určené na výsadbu pod holým nebom už dostatočne narástli, preto by ste ich mali čím skôr rozsadiť, aby nezakrpateli. Aj naďalej ich svedomito polievajte a prihnojujte. Stále potrebujú slnko a prísun čerstvého vzduchu. Ak na priesady zvolíte hnojivo s vyrovnaným pomerom NPK, zabezpečíte rastline všetko potrebné na štart do života. Kto má skleník alebo fóliovník, vetrajte pokiaľ je to možné. V prípade silného vetra, nechajte otvorené len jedny dvere. Rastliny vizuálne kontrolujte a všímajte si aj lepové doštičky, v prípade prítomnosti škodcu aplikujte ochranný postrek. Na záhon vysádzajte v druhej polovici mesiaca zemiaky.
Nezabudnite zakryť hriadky s cibuľou a cesnakom bielou netkanou textíliou, aby ste vytvorili mechanickú bariéru pre mínerku pórovú a kvetárku cibuľovú.
Starostlivosť o ovocné stromy a drobné ovocie
Vysaďte ovocné stromy, prihnojte ich a ešte... Rez ovocných drevín je ukončený. V apríli doprajte vaším stromom výživu dusíkatým hnojivom. Siahnuť môžete napríklad po liadku amónnom. Stromy prihnojujte tak, že hnojivo zapracujete plytko pod povrch pôdy okolo celého kmeňa, ale nie tesne k nemu.
Pamätajte, že na výsadbu teplomilných marhúľ a broskýň máte ešte približne týždeň. Rovnako tak by ste mali stihnúť výsadbu či rozsadenie rozrastených jahôd, na frigo sadenice ešte len nadíde čas. Zďaleka ešte nekončí čas na vysádzanie výpestkov drobného ovocia, ktoré sa predávajú v kontajneroch. Okrem toho apríl je vhodný na vegetatívne množenie krov drobného ovocia, ktoré rozmnožujeme potápaním. Ak ste výhonky potápali v minulej sezóne a rastlina sa ujala, teraz ju smiete oddeliť od materskej.
Starostlivosť o kvety
Trvalky sú úžasné rastliny, ktoré si prakticky nevyžadujú veľa práce. Úplne bez starostlivosti sa však nezaobídu. V apríli si napríklad vyžadujú rozdeliť, lebo niektoré sa rozrastajú po záhone aj na miesta, kde ich nechceme. Delením trsov rozmnožíte aj majestátne trávy, budete však potrebovať ostrý rýľ.
Rovnako dobre sa rozmnožujú delením trsov aj niektoré trvalky. Rýľom alebo vidlami uvoľníte koreň, ktorý rozdelíte na viacero častí.
Apríl praje výsadbe georgín, kán aj mečíkov, ktoré vyberte z pivnice a skontrolujte. Begónie vysádzajte plytko do nádob preliačenou stranou hľuzy nahor. Črepník umiestnite do teplej svetlej miestnosti a pokým hľuza zakorení, zalievajte len mierne. Neskôr zálievku zvýšte a začnite aj s prihnojovaním špeciálnym hnojivom raz týždenne.
Postarajte sa aj o trávnik, prevzdušnite korene a aplikujte mykorízne huby. Prázdne miesta dosejte.
Vegetatívne rozmnožovanie zemiakov
Zemiaky sa najčastejšie rozmnožujú vegetatívne, a to pomocou hľúz. Hľuzy sa pred výsadbou nechajú naklíčiť, aby sa urýchlil rast rastliny. Naklíčené hľuzy sa potom vysádzajú do pôdy.
Pri výsadbe zemiakov je dôležité dbať na dostatočnú vzdialenosť medzi rastlinami. Zemiaky potrebujú dostatok priestoru na rast a tvorbu hľúz. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť približne 30-40 cm.
Zemiaky je možné pestovať aj v nádobách na balkóne alebo terase. Pri pestovaní v nádobách je dôležité zvoliť dostatočne veľkú nádobu a kvalitnú pôdu. Zemiaky v nádobách je potrebné pravidelne zalievať a prihnojovať.
Pestovanie zemiakov vegetatívnym rozmnožovaním je jednoduchý a efektívny spôsob, ako si dopestovať vlastné zemiaky. S trochou starostlivosti a trpezlivosti sa môžete tešiť z bohatej úrody.
Alternatívne plodiny odolné voči otepľovaniu
Vojna na Ukrajine značne ovplyvnila stav zásob obilia, a aj napriek tomu, že už v dnešnej dobe opäť krajinu opúšťajú lode s touto komoditou, svet stále nemá vyhraté. Situácia v mnohých, najmä chudobných štátoch je stále kritická a najrôznejšie plodiny sú navyše negatívne ovplyvňované globálnou klimatickou zmenou.
Ľudstvu sa už v histórii jeho existencie podarilo úspešne kultivovať okolo 6 000 druhov plodín, no vo veľkom meradle sú pestované len 3 z nich: ryža, obilie a kukurica v dnešnej dobe kŕmia takmer celý svet a predstavujú polovicu všetkých skonzumovaných kalórií.
Zoznam plodín, ktorým sa darí aj napriek otepľovaniu, zostavil britský denník The Guardian.
- Amarant (Láskavec)
Prvou na zozname je rastlina s názvom amarant, v slovenčine je však lepšie známa pod menom láskavec. V posledných rokoch zažíva akúsi renesanciu a stal sa relatívne populárnym najmä vo fitness kruhoch vďaka jeho optimálnym nutričným hodnotám. V praxi sa podobá obilninám, aj keď oficiálne nie je ako jedna z nich klasifikovaný. Je zároveň bohatý na proteíny, cukry, tuky, mangán, železo, fosfor, a vôbec všetko, čo chcete vo svojom tele mať. Okrem toho sa veľmi ľahko používa pri varení a má mnoho využití. Čo sa týka samotného pestovania, je nenáročný a dobre sa vyrovnáva so suchým počasím. Pre ľudí je bezpečné zjesť celú štruktúru tejto rastliny, čiže nič nevyjde na zmar.
- Fonio
Ďalšou všestrannou rastlinou je takzvané fonio, ktoré pochádza zo západnej Afriky a je teda už prispôsobené teplému podnebiu. Na Slovensku nie je táto plodina príliš známa, no pre lepšiu predstavu, pripomína quinou či kus-kus. Pestovanie fonia má hneď niekoľko výhod. Najvýraznejšou z nich je asi čas, za ktorý rastlina kompletne dozrie. Veľmi dobre sa mu darí aj v chudobných, kamenistých pôdach, čo by ponúklo priestor aj k využitiu oblastí, ktoré bežne nie sú považované za vhodné na poľnohospodárske účely. Jedinou nevýhodou africkej plodiny je jej relatívne nízky obsah živín, čo jej vyslúžilo aj prezývku „hladná ryža“. Na druhej strane, v niektorých ohľadoch je potešujúci aj nízky obsah cukru a solídny obsah aminokyselín. Nedá sa prehliadnuť ani fakt, že sa z nej dá vyrábať pivo.
- Vigna (Fazuľka čiernooká)
Cowpea je strukovina, lepšie známa pod jej anglickým názvom black-eyed pea. V slovenskom názvosloví ju poznáme pod pojmom vigna čínska, ľudovo nazývaná fazuľka čiernooká. Dá sa povedať, že ide o akúsi zabudnutú plodinu, pretože v 40. rokoch minulého storočia sa v USA pestovala v obrovských množstvách. V dnešnej dobe si síce našla svoje vlastné miesto v gastronómii, no väčšine ľudí je známa ako krmivo pre dobytok. Jej konzumáciu by však namiesto kráv určite ocenili aj ľudia, keďže je bohatým zdrojom mnohých živín, ktoré sú vo všeobecnosti problematické na získanie. Medzi ne patrí napríklad vitamín A, vláknina či probiotiká. Vysoký potenciál má aj v gastre, keďže sa dá, ako obyčajná fazuľa, pripraviť na mnoho spôsobov. Dá sa zakonzervovať, pridať do polievky a do vývaru, využiť ako príloha či ako ingrediencia do omáčky a mnoho ďalšieho. Bohatá je taktiež na zinok, železo či meď, ktoré ľudské telo potrebuje na správne fungovanie. Existuje aj spojitosť medzi týmito fazuľkami a správnym fungovaním tráviacej sústavy, zdravou pokožkou a udržovaním zdravej hmotnosti. Najväčšiu výhodu však predstavuje vysoká odolnosť voči suchu.
- Kolokázia Jedlá
Ďalšia na zozname je takzvaná kolokázia jedlá. Dalo by sa povedať, že ide o akýsi zdravší druh zemiaku. Jej hľuzy sú v ázijských a afrických kultúrach bežne podávané smažené, pečené, varené či ako kaša. Kolokázia je zvláštnejším bodom v tomto zozname, keďže nie je od prírody prispôsobená na suché podnebie. Pochádza totižto z tropických a vlhkých oblastí. Vedci však tvrdia, že plodina by sa dala teoreticky prispôsobiť aj inému podnebiu než tomu, z akého pochádza. Proces kultivácie je v súčasnosti vo fáze experimentov a vedci majú k dispozícii už 8 rôznych odrôd tohto kvázi-zemiaku. Korene kolokázie sú opäť bohaté na mangán či vlákninu, ale aj na draslík a látku kvercetín, ktorá podľa portálu WebMD znižuje riziko rakoviny. Pozitívnou vlastnosťou je aj nízky obsah tukov.
- Kernza®
Pravdepodobne však nejestvuje plodina viac prispôsobená globálnemu otepľovaniu ako práve Kernza®. Oficiálna stránka projektu ju opisuje ako všestrannú, delikátnu a udržateľnú bylinu, ktorá je naviac pripravená bojovať s klimatickou zmenou. Je nenáročná na pestovanie a efektívna v anulovaní emisií oxidu uhličitého, keďže jej korene sú výborným absorbentom tohto neželaného skleníkového plynu. Kernza® dokáže obilniny nahradiť takmer vo všetkých ohľadoch, od mletia na múku až po výrobu piva. Vedci z Land Institute, materskej spoločnosti tohto produktu, si od „pšenice budúcnosti“ sľubujú naozaj veľa. Spolu s podobnými produktmi a plodinami sú však ešte v plienkach a je možné, že na ich skutočné zaradenie do potravinovej pyramídy si ešte zopár rokov počkáme.
Tabuľka: Porovnanie alternatívnych plodín
| Plodina | Pôvod | Vlastnosti | Použitie |
|---|---|---|---|
| Amarant | Južná Amerika | Vysoký obsah proteínov, nenáročný na pestovanie | Príloha, múka, kaša |
| Fonio | Západná Afrika | Rýchlo dozrieva, dobre rastie v chudobných pôdach | Príloha, podobné quinoi |
| Vigna | Afrika | Odolná voči suchu, bohatá na živiny | Príloha, polievky, omáčky |
| Kolokázia | Trópy | Zdravšia alternatíva zemiaku, bohatá na mangán | Príloha, kaša, pečené |
| Kernza® | - | Udržateľná, absorbuje CO2, nenáročná na pestovanie | Múka, pivo |
Ďalšie tipy pre záhradkárov
Vedeli ste, že odpad vznikajúci pri príprave kávy nemusíte vždy vyhadzovať? Svoje uplatnenie totiž môže nájsť ako hnojivo na záhradu. Kávová usadenina obsahuje veľké množstvo živín, ktoré vaše záhony môžu oceniť. Kávová usadenina, ktorú budete využívať ako hnojivo, môže obsahovať iba zvyšky kávy a vody.
Zatiaľ čo pri niektorých rastlinách s kávovou usadeninou neurobíte chybu, niektorým môžete naopak uškodiť. Kávovou usadeninou môžete podporiť zdravý rast vašich paradajok. Obsiahnutý dusík sa zaslúži o podporu rastu silných a zdravých listov. Na druhú stranu, pokiaľ kávové usadeniny použijete príliš, môžete spomaliť kvitnutie a tvorbu plodov.
Kávová usadenina nachádza najväčšie uplatnenie pri hnojení izbových rastlín. Vďaka svojmu pH totiž pomerne dobre zabíja prípadnú burinu, baktérie a huby. Skvele sa hodí napríklad pre africké fialky, kvitnúci kaktus či vianočnú ružu. Toto hnojivo je možné použiť aj pre azalky, hortenzie, dracény alebo kamélie.A za prídavok sócu do pôdy vám poďakujú aj orchidey. Kávová usadenina na ne pôsobí pozitívne, pretože orchidey potrebujú veľké množstvo draslíka v pôde. Toto hnojivo zároveň pomáha stimulovať kvitnutie. Kávovou usadeninou rozhodne neublížite ani jahodám, samozrejme v rozumnom množstve. S jej pomocou prevzdušníte pôdu a zlepšíte zadržiavanie vlhkosti. Pri použití kávovej usadeniny na muškáty podporíte rast listov a ich zdravú zelenú farbu. Dajte si ale pozor na to, aby ste to neprehnali s množstvom. Kávová usadenina mierne okysľuje pôdu a príliš kyslá pôda nemusí byť pre muškáty ideálna. Rovnako tak nadmiera dusíka v pôde môže spomaliť kvitnutie tejto obľúbenej rastliny.
Doslova zázračne môže kávová usadenina pôsobiť na váš trávnik na záhrade. Sadlinu je vhodné nechať dôkladne preschnúť, aby nechytala pleseň. Potom ju rozdrvte a rozhoďte po trávniku. Kávovú usadeninu na záhrade je možné použiť aj ako mulčovací materiál, ktorý dokáže zamedziť rastu buriny a pomáha udržať vlhkosť pôdy. Kávu možno použiť aj na odpudenie mravcov. Stačí trochu sócu nasypať do misky. Túto pascu potom nastražte k miestu, kde sa mravce často zhromažďujú. Okrem toho ju môžete priamo nasypať na jednotlivé cestičky alebo ju rozmiestniť okolo kvetináčov a záhonov. Kávová usadenina pre kvety obsahuje tri hlavné živiny, a to dusík, draslík a fosfor.
- priame hnojenie: v tomto prípade je potrebné usušenú kávovú usadeninu rozdeliť okolo rastlín a zapracovať ju do pôdy.
- mulčovanie: kávová usadenina môže slúžiť ako perfektný mulč, ktorý pomôže udržať pôdu vlhkú a zabráni rastu buriny.
- kompostovanie: kávovú usadeninu je možné premiešať s kompostom. Soc môže urýchliť rozklad organického materiálu.
Kávový soc so sebou prirodzene prináša určité výhody a nevýhody. Obsahuje rôzne zložky, ktoré môžu odlišne pôsobiť na jednotlivé rastliny. Kávová usadenina je bohatá na organické látky, ako sú najmä polysacharidy, lignín, bielkoviny a tuky. Tie sú dôležité pre zlepšenie štruktúry pôdy a jej schopnosti zadržiavať vodu a živiny.Obsahuje antioxidanty a vitamíny, ktoré sú dôležité pre správny rast, vývoj a metabolizmus rastlín.
Oleje v kávovej usadenine môžu pomôcť zlepšiť štruktúru pôdy. Rovnako sa jedná o prirodzený zdroj dusíka, ktorý je nevyhnutný pre rast a vývoj rastlín, tvorbu proteínov, enzýmov a chlorofylu.
Na druhú stranu ale kávová usadenina obsahuje zvyšky kofeínu. Ten môže mať na rastliny rôzne účinky, pozitívne aj negatívne. Nízke koncentrácie kofeínu môžu stimulovať rast, avšak vyššie koncentrácie môžu brzdiť klíčenie semien alebo byť pre rastliny toxické. Kávová usadenina môže obsahovať zvyšky pesticídov a iných chemikálií, ktoré sa používajú pri pestovaní kávy.
Growing potatoes in containers. Pestovanie zemiakov v nádobách
Jakon / Yakon je plodina, ktorá bola od pradávna pestovaná Inkami pre svoju vynikajúcu chuť a vysoký obsah prospešných látok. U nás jakon zatiaľ nie je tak rozšírený, ale je to veľká škoda. Táto chuťovo veľmi zaujímavá zelenina si ľahko získa vaše srdce. Navyše je pestovanie jednoduché a v mnohom pripomína pestovanie klasických zemiakov. Jakon (Smallanthus sonchifolius) je vytrvalá rastlina z čeľade hviezdicovitých. Jakon (alebo tiež yacon) je zaujímavá, ochlpená rastlina, ktorá môže dorastať až do výšky 3 metrov. Pýši sa husto vetvenou stonkou, ktorá nesie sýto zelené listy trojuholníkového tvaru. Jednotlivé listy majú aj zaujímavý zubatý okraj.
Nadzemná časť rastliny je tvorená niekoľkými chlpatými olistenými stonkami.Nižšie v zemi sa potom nachádzajú zásobné hľúzy jakonu, ktoré zaujmú svojim vretenovitým tvarom. Ich vzhľad môže pripomínať pretiahnuté zemiaky alebo napríklad topinambury. Vďaka svojmu zloženiu sa tieto hľúzy využívajú ako superpotravina. Nad týmito hľúzami rastlina tvorí hľúzy stonkové (čiže kaudexy), ktoré jej slúžia na vegetatívne rozmnožovanie. Zaobstarajte si sadenice jakonu v našom e-shope a pustite sa do ich pestovania. Z yaconu sa konzumujú práve vyššie zmienené zásobné hľuzy. Tie sa vykopú zo zeme, olúpu sa a môžete ich konzumovať. Aj keď vyzerajú ako zemiaky, svojou chuťou pripomínajú skôr svieže ovocie. Sú šťavnaté a pripodobniť ich možno napríklad k jablkám či hruškám.
Hľúzy možno konzumovať surové alebo sušené. Rovnako sa môžu piecť, variť alebo smažiť. Z jakonu je možné tiež lisovať šťavu. Záleží teda len na vašich preferenciách. Po zbere majú hľuzy yakonu tendenciu pomerne rýchlo vysychať. Na uskladnenie sa preto často sušia. V tomto ohľade môžete postupovať rovnako, ako by ste krájali jablko na mesiačiky. Jakon si môžete v našich podmienkach vyskúšať vypestovať aj vy. Pamätajte, že rastline vyhovuje slnečné stanovište. Na svoj rast tiež vyžaduje dostatočné množstvo vlahy. Ideálne voľte dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Ťažké a zamokrené pôdy vhodné nie sú.
Jakon na predaj má podobu sadeníc. Priamu výsadbu jakonu robte do vopred pripravených jamiek. Jakon sa vysádza na konci apríla alebo na začiatku mája. Počas vegetačného obdobia postupujte podobne ako pri zemiakoch. Yakon je všeobecne citlivý na mráz, pri ktorom dochádza k poškodeniu listov a stoniek. Jednotlivé hľuzy môžete zberať po rozkvete kvetov alebo s príchodom prvých jesenných mrazov. Možno ich buď ihneď konzumovať, alebo ich uskladniť. V chladnej a tmavej pivnici hľuzy vydržia až do nasledujúcej jari.
Teraz už viete nielen to, kde kúpiť yakon, ale aj aké podmienky mu dopriať a čím podporiť jeho zdravý rast. Neváhajte a vyskúšajte túto superpotravinu aj vy.
Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Rebarbora sa najčastejšie pestuje z podzemkov alebo zo semien. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie z podzemkov, najlepší čas na výsadbu nastáva na jar. Čo sa týka pôdy, rebarbora sa vyžíva v hlbokom a dobre priepustnom variante s dostatočným množstvom organického materiálu. Ak dáte prednosť pestovaniu rebarbory zo semena, ideálnym obdobím na výsev je jeseň alebo jar. Semená umiestnite do vlhkej pôdy a zľahka ich prihrňte. Výsev je vhodné zakryť igelitom a priebežne rosiť. Po 4 až 5 týždňoch sa dočkáte sadeničiek s prvými pravými lístkami. Rebarboru je možné pestovať aj na balkóne či na terase v kvetináči. Dôležité je zvoliť dostatočne veľkú nádobu, pretože rastlina je pomerne veľká a môže sa rozrásť. Nezabúdajte jej dopriať pravidelnú zálievku.
Rebarboru možno presádzať opäť buď na jar, alebo na jeseň. Pri samotnom presádzaní si dajte pozor na to, aby každá jednotlivo oddelená rastlina mala jeden vegetačný vrchol. Rastlinu ideálne umiestnite zhruba rovnako hlboko, ako bola zasadená pôvodná rastlina. Listy rebarbory pučia veľmi rýchlo. Vzhľadom k tomu rastlina spotrebováva veľké množstvo živín, ktoré treba doplniť. Pri sadení novej rastlinky dodajte rebarbore väčšie množstvo hnojiva. Pokiaľ rebarboru pestujete v oblasti s chladnými zimami, je vhodné ju chrániť pred mrazom. Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím. Rebarbora sa najčastejšie zbiera na jar, keď v nej ešte nie je také množstvo kyseliny šťaveľovej. Existuje ale odroda, ktorá je vhodná na celoročný zber. Pri rebarbore sa k jedlu využíva iba rebarborová stopka. Konzumovať by sa pritom mala iba tá stopka, ktorá bola zozbieraná v období rebarborovej sezóny. Za túto sezónu býva najčastejšie označované obdobie od polovice mája do polovice júna. Neskôr sa totiž v stopke utvorí veľké množstvo kyseliny šťaveľovej, ktorá môže spôsobiť tvorbu obličkových kameňov. Kvôli tomuto faktu rebarbora nie je príliš vhodná ani pre malé deti do 10 rokov alebo tehotné ženy.
Cícer (latinsky Cicer) patrí medzi strukoviny. Ide o starovekú plodinu, ktorá nachádza svoje uplatnenie v kuchyni naprieč celým svetom. V našich podmienkach sa cícer predpestováva doma alebo v skleníku. Aby ste dosiahli lepšie a rýchlejšie výsledky, môžete semená cícera najprv namočiť na 12 až 24 hodín do vlažnej vody. Potom ich možno vysievať, a to zhruba 0,5 cm pod povrch pôdy. Stačí teda semeno do zeminy jemne zatlačiť pomocou prsta. Výsev udržujte na svetlom stanovisku pri teplote okolo 20 °C. Rastlinu cíceru umiestnite ideálne na plne slnečné stanovište. Vďaka tomu bude môcť produkovať kvalitné struky v dostatočnom množstve. Navyše získate väčšiu istotu, že sa jednotlivým strukom podarí dozrieť. Čo sa týka vhodnej pôdy na pestovanie cícera, voľte dostatočne záhrevný variant, priepustný a ideálne s prímesou dobre rozloženého kompostu. Zálievka je kľúčová najmä pri klíčení a výseve mladých rastlín. Inak ale cícer dokáže pomerne dobre tolerovať sucho. Pokiaľ panuje priemerne vlhké leto, zálievka nie je vyložene nutná. Oporu rastlina nevyžaduje. Dajte si ale pozor na pravidelné okopávanie mladých rastlín a ich udržovanie v bezburinnom stave.
K zberu cíceru je vhodné pristúpiť za slnečného a suchého dňa, a to vo fáze, keď už sú struky sfarbené do žlta. Počas zberu sa trhajú celé struky, z nich sa potom bezprostredne po zbere vylupujú jednotlivé semienka. Semená cíceru rozprestrite na teplom a suchom mieste a nechajte ich podľa potreby dosušiť. Akonáhle je cícer suchý, môžete ho uskladniť. Cícer sa však môže zberať aj v nezrelom stave. Cícer je citlivý na pleseň, preto je vhodné udržiavať záhradu v čistote. Pamätajte tiež na to, že cícer býva náchylný na najrôznejšie pôdne choroby. Preto sa odporúča vysádzať jednotlivé semená tak, aby nerástli na jednom a tom istom mieste viackrát ako raz za tri roky. Rastlinu cíceru môžu napádať vošky, roztoče a chrobáky. Pokiaľ zaznamenáte veľké zamorenie rastliny škodcami, vytrhajte listy alebo celé rastliny.
Cvikla alebo inak červená repa sa radí k pomerne nenáročným rastlinám. Vďaka tomu si jej pestovanie môže vyskúšať prakticky každý. V súčasnej dobe sú k dostaniu najrôznejšie druhy cvikle. Repa červená pochádza z oblasti Stredomoria a severnej Afriky. Pýši sa priemernými nárokmi na pôdu a mo...
tags: #zemiakove #klicky #vegetativne #rozmnozovanie #pestovanie


