Vplyv zemiakového škrobu na telo: Skrytý poklad pre zdravie

V dnešnej dobe, kedy sa zdravá strava stáva čoraz populárnejšou, sa mnohí z nás sústredia na rôzne trendy a diéty, ktoré nám sľubujú lepšie zdravie, štíhlu postavu a viac energie. Napriek tomu existuje jedna zložka potravy, ktorá je často prehliadaná, aj keď by mohla hrať kľúčovú úlohu v našom celkovom zdraví - rezistentný škrob. Poďme sa pozrieť na to, čo to vlastne je a prečo by sme mali venovať pozornosť niečomu, čo na prvý pohľad môže znieť ako obyčajný sacharid.

Čo je rezistentný škrob?

Rezistentný škrob (RS) je špeciálny typ sacharidu, ktorý sa nenechá stráviť v tenkom čreve, a preto sa dostáva neporušený až do hrubého čreva. Tam slúži ako potrava pre prospešné baktérie, ktoré ho fermentujú a premieňajú na krátkoreťazcové mastné kyseliny, ako je butyrát. Tento proces hrá zásadnú úlohu pri udržiavaní zdravej črevnej mikroflóry, čo má významný vplyv na celkové zdravie. Rezistentný škrob je časť škrobu, ktorá odoláva tráveniu v tenkom čreve a dostáva sa nestrávená až do hrubého čreva, kde je fermentovaná črevným mikrobiómom - podobne ako vláknina.

Pri tejto fermentácii vznikajú krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA), predovšetkým butyrát, ktorý má pozitívne účinky na črevnú sliznicu a celkové zdravie.

Typy rezistentného škrobu

Na základe fyzikálnych a chemických vlastností sa rezistentný škrob delí do piatich typov:

• RS1 - fyzicky neprístupný škrob, obklopený rastlinnými bunkovými stenami (napr. celé obilniny, semená, strukoviny).
• RS2 - natívny škrob s kryštalickou štruktúrou odolnou voči enzýmom (napr. zelené banány, surové zemiaky).
• RS3 - tzv. retrogradovaný škrob, ktorý vzniká pri varení a následnom ochladení škrobnatých potravín (napr. vychladnutá ryža, zemiaky alebo cestoviny).
• RS4 - chemicky upravený škrob, ktorý je odolný voči tráveniu (pridáva sa do potravín ako funkčná zložka).
• RS5 - komplexy škrobu s lipidmi alebo inými molekulami (napr. bielkovinami či polyfenolmi), ktoré výrazne zvyšujú odolnosť voči enzymatickému rozkladu.

Každý typ má odlišnú štruktúru a účinky na zdravie a môže reagovať rôzne na technologické úpravy potravín. Rezistentný škrob sa vyskytuje v rôznych čerstvých aj spracovaných potravinách - jeho množstvo sa však môže výrazne meniť v závislosti od spôsobu spracovania, teploty, obsahu vody alebo doby skladovania.

Aké zdravotné prínosy má rezistentný škrob?

Rezistentný škrob pôsobí v tele trochu inak ako bežné sacharidy - namiesto toho, aby sa rýchlo vstrebal a zvýšil hladinu cukru v krvi, putuje až do hrubého čreva, kde sa stáva „potravou“ pre prospešné baktérie. Práve vďaka tomu môže mať množstvo pozitívnych účinkov na naše zdravie.

1. Podpora zdravého trávenia a mikrobiómu

Rezistentný škrob sa v črevách správa podobne ako vláknina. Netrávi sa v tenkom čreve, ale až v hrubom, kde ho fermentujú črevné baktérie. Tie z neho vyrábajú látky, ako je butyrát, ktoré:

• vyživujú črevné bunky,
• môžu znížiť produkciu zápalových markerov,
• zlepšujú črevné prostredie (napríklad znižujú pH, čo je dobré proti premnoženiu škodlivých baktérií),
• môžu pomôcť aj pri zápche alebo nepravidelnom vyprázdňovaní.

Napríklad v jednej meta‑analýze štúdií ľudia, ktorí jedli viac rezistentného škrobu, mali väčší objem stolice a viac prospešných baktérií ako sú Bifidobacterium alebo Faecalibacterium.

2. Pomáha s cukrom v krvi

Rezistentný škrob sa rozkladá pomaly, takže nespôsobuje prudké výkyvy glykémie po jedle. Môže byť preto užitočný pre ľudí s diabetom 2. typu, prediabetom alebo inzulínovou rezistenciou.

Výsledky niektorých štúdií:

• Ľudia s cukrovkou, ktorí užívali RS2, mali nižšiu glykemickú odozvu a hladinu inzulínu po jedle aj nalačno. Efekt bol najsilnejší pri dávke 20 - 40 g denne a u ľudí s nadváhou.
• Dlhodobo sa tiež znižovala hodnota HbA1c (glykovaný hemoglobín). Glykovaný hemoglobín je z dlhodobého hľadiska najlepší ukazovateľ pre hodnotenie glykémie. Jeho nižšia hodnota znamená aj nižšiu glykemickú odozvu po jedle.

3. Môže znižovať tvorbu zápalových látok

Chronický zápal sa podieľa na mnohých chorobách - od cukrovky po kardiovaskulárne choroby. Niektoré typy rezistentného škrobu (hlavne RS2) podľa výskumov pomáhajú znižovať hladiny zápalových látok v tele, napríklad:

• TNF-α a IL‑6 - zápalové molekuly spájané s inzulínovou rezistenciou.
• CRP - marker celkového zápalu (zníženie bolo vidieť hlavne u ľudí s diabetom).

Taktiež došlo k celkovému zvýšeniu antioxidačnej kapacity tela. Účinok bol väčší, keď ľudia jedli viac ako 20 gramov RS denne a aspoň 6 týždňov.

4. Pomáha so znížením „zlého“ cholesterolu (LDL)

Niektoré výskumy ukazujú, že rezistentný škrob (hlavne RS2) môže ľahko znižovať celkový a LDL cholesterol - teda ten, ktorý je spojený s vyšším rizikom srdcovocievnych chorôb. V štúdiách ľudia, ktorí užívali RS, mali o niekoľko jednotiek nižší celkový a LDL cholesterol, ako tí, ktorí ho neužívali. Efekt bol opäť silnejší pri vyšších dávkach (20 g a viac) a dlhšej dobe užívania (4 týždne a viac).

5. Môže pomôcť s pocitom sýtosti a hmotnosťou

Keďže sa rezistentný škrob trávi pomalšie a fermentuje v črevách, môže:

• zvýšiť pocit sýtosti po jedle,
• znížiť chuť na sladké alebo ďalšie porcie,
• u niektorých ľudí dokonca prispieť k miernemu zníženiu hmotnosti.

Napríklad jedna štúdia ukázala, že ľudia, ktorí konzumovali sušienky s prídavkom rezistentného škrobu, sa cítili dlhšie sýti ako po klasických sušienkach. Avšak efekt rezistentného škrobu na redukciu tuku je nekonzistentný a nemožno povedať, že jeho zvýšený príjem bude podporovať chudnutie.

Koľko gramov rezistentného škrobu by sme mali jesť?

V súčasnosti neexistuje oficiálna odporúčaná denná dávka rezistentného škrobu, ako je to napr. pri vláknine (25 - 30 g/deň). Napriek tomu výskumy ukazujú, že pre zdravotný účinok je potrebné prijať určité množstvo - často viac, než koľko bežná strava poskytuje.

Koľko bežne prijímame?

V Európe sa priemerný denný príjem rezistentného škrobu pohybuje okolo 3 - 6 gramov. V Číne dosahuje až 15 g/deň, v niektorých afrických oblastiach až 30 g/deň, a to najmä vďaka vyššej konzumácii ryže a strukovín.

Aké množstvo prináša preukázateľné benefity?

Podľa dostupných štúdií zdravotné účinky rezistentného škrobu závisia od jeho množstva v strave.

• 10 - 20 g/deň - môže podporiť trávenie a mierne ovplyvniť glykémiu.
• 20 - 40 g/deň - prináša silnejšie efekty, napr. zníženie hladiny cukru v krvi, zápalu či zlepšenie zdravia mikrobiómu.

Niektoré klinické štúdie používali aj dávky nad 40 g/deň, najmä pri testovaní špecifických doplnkov stravy alebo funkčných potravín.

Pre predstavu…

• 100 g vychladnutej varenej ryže obsahuje približne 2 - 3 g rezistentného škrobu.
• 1 zelený banán môže obsahovať až 4 - 5 g RS.
• Špeciálne potraviny obohatené o RS (napr. s prídavkom HI‑MAIZE®) môžu obsahovať aj viac ako 5 g RS v jednej porcii.

Na čo si dať pozor pri zvýšení príjmu?

Pokiaľ nie ste zvyknutí na vyšší príjem vlákniny či rezistentného škrobu, odporúča sa začínať pozvoľna - teda s menším množstvom (napr. 5 - 10 g denne) a postupne navyšovať. Náhle zaradenie vysokej dávky môže u citlivejších jedincov spôsobiť nadúvanie, plynatosť alebo zmeny vo vyprázdňovaní - ide však o bežnú adaptáciu črevného mikrobiómu, ktorá obvykle po niekoľkých dňoch odznie.

Kde nájsť rezistentný škrob a ako ho zaradiť do jedálnička?

Rezistentný škrob sa vyskytuje v rôznych prirodzených aj upravených potravinách - jeho množstvo sa však môže výrazne meniť v závislosti od spôsobu spracovania, teploty, obsahu vody alebo doby skladovania. Nižšie nájdete prehľad najbohatších zdrojov spolu s jednoduchými tipmi, ako ich využiť v praxi.

1. Ovsené vločky

Ovos je jedným z najlepších spôsobov, ako zvýšiť príjem rezistentného škrobu. 100 g varených vločiek obsahuje približne 3,6 g RS. Nechajte ich po uvarení vychladnúť alebo cez noc odstáť - tým sa obsah rezistentného škrobu ešte zvýši. Pripravte si napríklad overnight oats - ovsené vločky namočené cez noc v mlieku alebo jogurte.

2. Varená a vychladená ryža

Ryža je cenovo dostupná a vhodná na prípravu vo veľkom. Najlepšie je ryžu uvariť, nechať vychladnúť (napr. cez noc) a potom znova ohriať alebo použiť do šalátov. Hnedá ryža má navyše viac vlákniny, horčíka a ďalších minerálnych látok ako biela. Pripravte si napríklad porciu na niekoľko dní dopredu - ušetríte čas a zvýšite obsah rezistentného škrobu.

Pozor na chladenie ryže. Všeobecne platí, že je vhodné ryžu schladiť rýchlo a nenechávať ju dlho pri izbovej teplote. Ryža môže niekedy obsahovať baktérie Bacillus cereus, ktoré pri vhodných podmienkach môžu aj po uvarení začať rásť a produkovať toxíny, ktoré potom spôsobia otravu či zažívacie problémy.

3. Ďalšie celozrnné obilniny

Celozrnné obilniny ako jačmeň alebo cirok sú skvelým zdrojom RS i vlákniny. Okrem RS obsahujú aj vitamíny skupiny B, selén a ďalšie antioxidanty. Nahraďte napríklad klasickú prílohu raz týždenne jačmennými krúpami.

4. Strukoviny

Strukoviny ako fazuľa, šošovica, hrach alebo sójové bôby obsahujú prirodzene vysoké množstvo RS (cca 1 - 5 g na 100 g uvarených). Pridajte strukoviny do polievok, šalátov alebo ako hlavný proteínový zdroj v bezmäsitých jedlách.

5. Varené a vychladnuté zemiaky

Zemiaky, ktoré po uvarení necháte vychladnúť, výrazne zvyšujú obsah RS. Nechajte ich odstáť aspoň niekoľko hodín (ideálne cez noc v chladničke) a použite ich do zemiakového šalátu alebo ich na druhý deň opečte - RS zostáva zachovaný.

6. Zelené banány

Nezrelé banány (zelené) obsahujú veľa RS2. Ako banán dozrieva, škrob sa mení na jednoduché cukry - čím zelenší, tým viac RS. Pokiaľ kúpite zelené banány a chcete zachovať obsah RS, ale nestihnete ich zjesť, je možné ich zamraziť, RS počas zmrazenia zostane v rovnakom množstve.

7. Zemiakový škrob (surový)

Surový zemiakový škrob obsahuje až 80 % RS. Stačí 1 - 2 lyžice denne, ktoré môžete pridať do jogurtu, smoothie alebo overnight oats. Prirodzene potravinu zahustí.

Dôležité: nevarte ho - vysoká teplota RS degraduje. Začnite s menším množstvom a sledujte reakciu trávenia.

8. Hi‑Maize (rezistentný škrob z kukurice)

Hi‑Maize je špeciálny druh kukuričného škrobu, ktorý obsahuje 40 - 60 % RS. Býva pridávaný do rôznych potravín (pečivo, sušienky, nápoje), ale je možné ho kúpiť aj samostatne. Pridajte lyžicu do kaše, smoothie alebo domáceho pečiva.

9. Ostatné škrobnaté potraviny (po vychladnutí)

Varením a následným chladením môžete zvýšiť RS aj v potravinách, ako sú:

• cestoviny,
• batáty.

Cez víkend si pripravte väčšiu dávku príloh, nechajte ich vychladnúť a používajte celý týždeň.

Zemiaky v strave: Priateľ alebo nepriateľ?

Spôsob prípravy a podávania zemiakov určuje ich zdraviu prospešné vlastnosti. Zatiaľ čo varené zemiaky sú dobrou voľbou, ak chcete dosiahnuť zdravú postavu, konzumácia zemiakov môže ovplyvniť rovnako vašu pamäť a koncentráciu. Možno je ťažké tomu uveriť, ale zemiaky môžu byť naším spojencom v boji za dosiahnutie želanej postavy. Varené zemiaky majú nízky obsah kalórií a navyše sú sýte.

Zemiaky obsahujú veľa sacharidov, vlákniny a sú tiež zdrojom draslíka, vitamínu C, vitamínu B6 a kyseliny listovej. Dodávajú telu aj niacín, cholín a zinok.Varené zemiaky patria medzi najvýdatnejšie potraviny.

V štúdii z roku 2018 vedci porovnávali pocit sýtosti po jedle obsahujúcom ryžu, cestoviny a zemiaky a dospeli k záveru, že po jedle so zemiakmi boli účastníci menej hladní, mali dlhšie trvajúci pocit sýtosti a boli spokojnejší ako pri konzumácii iných výrobkov.

Treba však zdôrazniť, že hovoríme o varených zemiakoch. Chipsy, vyprážané zemiaky alebo dokonca varené zemiaky podávané s mastnou omáčkou pravdepodobne nebudú dobrou voľbou pri udržiavaní zdravia a štíhlej postavy.

Zemiaky a zdravie kostí

Železo, vápnik, fosfor, horčík a zinok nachádzajúce sa v zemiakoch prospievajú zdraviu kostí. Z tohto dôvodu sa oplatí zaradiť varené alebo pečené zemiaky do svojho jedálnička.

Zemiaky v strave diabetikov

Pravidelná konzumácia silne spracovaných zemiakov, teda napríklad hranolčekov, môže zvýšiť riziko cukrovky, vysokého krvného tlaku a srdcových ochorení. Ak však porciu hranolčekov nahradíte porciou varených alebo pečených zemiakov a necháte ich vychladnúť (potom ich môžete opäť ohriať), škrob v zemiakoch sa zmení na rezistentný škrob - jeho trávenie trvá dlhšie, takže cukor sa do krvi uvoľňuje pomalšie.

Zemiaky, t. j. výrobky obsahujúce veľa škrobu, by sa mali kombinovať aj s bielkovinami - chudým hovädzím mäsom, rybami, kuracím mäsom alebo vajcami. Táto kombinácia pomáha predchádzať náhlym výkyvom hladiny cukru v krvi.

Zemiaky na zníženie cholesterolu

Vláknina, draslík, vitamíny C a B6 obsiahnuté v zemiakoch majú priaznivý vplyv aj na udržanie normálnej hladiny cholesterolu v krvi. Optimálna hladina cholesterolu znižuje riziko aterosklerózy (ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol). Zaradenie varených zemiakov do stravy bude mať pozitívny vplyv na cievy a môže znížiť riziko srdcových ochorení.

Zemiaky, pamäť a koncentrácia

Jeden veľký zemiak obsahuje približne 57 mg cholínu, ktorý podporuje pamäť a koncentráciu. Dospelí muži by si mali denne dodať 550 mg a dospelé ženy 425 mg cholínu. Konzumácia varených alebo pečených zemiakov môže mať pozitívny vplyv na pamäť a koncentráciu.

Zatiaľ čo varené zemiaky sú pre naše zdravie prospešné, vyprážané zemiaky nám viac uškodia ako pomôžu.

Zemiaky a železo

Štúdia vedcov z Oxfordskej univerzity ukázala, že zemiaky sú pre telo aj naozaj dobrým zdrojom železa, a to vo forme, ktorú dokáže ľahko vstrebať.

Ako správne ohrievať zemiaky

Spôsob ohriatia zemiakov má vplyv na ich chuť aj výživovú hodnotu. Tu je niekoľko odporúčaných metód:

• Zemiaky nakrájajte na plátky a osmažte na suchej panvici alebo s trochou olivového oleja. Vďaka tomu získate chrumkavé zemiaky, ktoré sú ideálne ako príloha k šalátom alebo vajciam.
• Celé alebo nakrájané zemiaky zohrejte v rúre vyhriatej na 180 °C počas 10-15 minút. Zachovajú si pevnú štruktúru a jemne sa opečú. Toto je najrýchlejší spôsob.
• Zemiaky prikryte (napr. tanierom), aby nevyschli, a ohrievajte v mikrovlnke 2-4 minúty na strednom výkone.
• Zemiaky vložte do sitka nad vriacu vodu alebo použite parný hrniec či parák. Je to šetrný spôsob, ktorý nezvysušuje hľuzy - skvelý, ak z nich plánujete pripraviť pyré.

Nezabudnite, že zemiaky by sa nemali ohrievať viac ako raz - môžu stratiť chuť a svoje vlastnosti.

Typy zemiakov a ich využitie

Na svete existuje údajne viac než 4000 odrôd zemiakov, no v obchodoch nájdeme len zopár z nich. Zemiaky rozdeľujeme podľa varných typov, ktoré nám pomáhajú vybrať ten správny druh na konkrétny spôsob prípravy.

• Varný typ A: Zemiaky s hladkou šupkou a bielo-žltou dužinou, ideálne na zemiakové šaláty alebo jedlá, kde zemiaky potrebujeme uvariť v šupke.
• Varný typ B: Tvrdší typ zemiakov, ktorý je univerzálny a hodí sa na pečenie, varenie aj vyprážanie.
• Varný typ C: Zemiaky s drsnou šupkou a vysokým obsahom škrobu. Sú perfektné na zemiakovú kašu, šťuchané zemiaky alebo zemiakové knedle.
• Batáty (sladké zemiaky): Stále populárnejšia alternatíva, ktorá vyniká sladkastou chuťou. Skvelé na pečenie, pyré alebo aj na sladké recepty s cukrom a škoricou.
• Konzumné zemiaky: Často označované ako „konzumné zemiaky“, ktoré môžu byť žlté, fialové alebo červené. Hodia sa na pečenie alebo varenie v šupke.

Nutričné hodnoty varených zemiakov

Tabuľka: Nutričné hodnoty varených zemiakov (180g)

Ľuľok zemiakový a jeho zloženie

Ľuľok zemiakový, známy ako zemiak, je viacročná plodina, ktorá si získala obľubu aj na Slovensku. Hoci sú zemiaky bežnou súčasťou našej stravy, je dôležité poznať ich zloženie, typy a účinky na zdravie.

Zemiaky sú takmer z 80 % tvorené vodou a na 100 g obsahujú približne 77 kcal, čo predstavuje zhruba 4 % odporúčanej dennej dávky. Okrem toho sú bohaté na vitamíny a minerálne látky.

Vitamíny v zemiakoch

Zemiaky obsahujú množstvo vitamínu C a vitamíny skupiny B, ako tiamín, niacín a pyridoxín. Hodnoty vitamínov sú informatívne a prevzaté z národnej databázy látok.

Minerálne látky v zemiakoch

Zemiaky sú bohaté na minerálne látky ako draslík, horčík, fosfor a zinok.

Podpora trávenia

Zemiaky obsahujú ľahko stráviteľné uhľohydráty a vlákninu, ktorá stimuluje peristaltiku tráviaceho systému a zvyšuje sekréciu žalúdočných štiav. Práve ľahká stráviteľnosť zemiakov pomáha zmierniť rôzne zápaly v tráviacej sústave.

Starostlivosť o pokožku

Vitamíny skupiny B a vitamín C, obsiahnuté v zemiakoch, sú prospešné pre našu pokožku. Z minerálnych látok pomáhajú minerály ako draslík, horčík, fosfor či zinok. Príjem týchto látok v strave môže mierne pomôcť pri niektorých kožných stavoch, najmä ak zo stravy vylúčite prehnané množstvo sacharidov a rôznych škodlivín. Zemiakmi si ale viete pomôcť aj zvonku.

Varné typy zemiakov

• Varný typ B: Patrí k univerzálnym typom zemiakov, ktoré sa hodia ako do šalátov, tak aj na pečenie či do polievok.
• Varný typ C: Pri varení zvyknú zemiaky varného typu C zmäknúť a skrehnúť, čo je výborné v prípade, ak z nich chcete robiť napríklad cesto. Tento typ zemiakov je múčnatý a obsahuje najviac škrobu.
• Fialové zemiaky: Pochádzajú z Peru a majú fialovú šupku aj dužinu. Hovorí sa o nich ako o zdravšej variante zemiakov, ktoré pôsobia protizápalovo a antibakteriálne. Môžete si ich uvariť aj upiecť.
• Batáty (sladké zemiaky): Batáty patria do inej čeľade ako zemiaky. Oproti zemiakom obsahujú viac škrobu a majú aj vyššiu energetickú hodnotu. Existujú dve odrody, červená a žltá.

Ako vyberať a skladovať zemiaky

Pri kúpe zemiakov dbajte na to, aby ste si vybrali pevné a nepoškodené zemiaky, ktoré sú čo najmenej obité a zrelé. Ak chcete, aby vám zemiaky čo najdlhšie vydržali, uskladnite ich na tmavom a suchom mieste s teplotou okolo 2 až 8 °C. Pri vyšších teplotách by mohli zhniť, prípadne naklíčiť.

Spôsoby prípravy zemiakov

Spôsobov, ako si pripraviť zemiaky, je naozaj mnoho. Môžete z nich pripraviť výbornú prílohu, ale aj chutný hlavný chod. Či už preferujete pečené, varené, opekané zemiaky, americké zemiaky či zemiaky na kyslo, možností je neúrekom.

Zemiaky ako príloha

Možností, ako pripraviť zemiaky ako prílohu, je naozaj mnoho. Aj francúzske zemiaky sa robia v každej rodine trochu inak. Pri niektorých receptoch najskôr zemiaky uvaríme a pri iných sa len nakrájajú a vložia do rúry s ostatnými ingredienciami. Niekde ich pritom krájajú na plátky a inde zase na maličké kúsočky.

Zemiakové cesto

Zemiaky, múka a soľ. Vo väčšine prípadov vám stačia tieto tri ingrediencie na to, aby ste si vyrobili naozaj chutné cesto, ktoré má mnoho foriem využitia. Ďalším skvelým nápadom, čo so zemiakmi, je pripraviť si domáce halušky. V tomto prípade budete potrebovať aj vodu a vajcia, aby bol výsledný efekt naozaj výborný.

Inšpirácie zo zemiakov

Hľadáte inšpiráciu na niečo nové? Zo zemiakov sa toho dá urobiť skutočne mnoho. Vyskúšajte plnené zemiaky, zemiakové rolády či zeleninovo zemiakové placky so soté.

Rozdiely medzi zemiakmi a batátmi

Bežné zemiaky a sladké zemiaky - batáty - nie sú príbuzné. Patria do odlišných botanických rodín aj iného rodu, majú rozličné zloženie živín, a tým i rôzny prínos pre naše zdravie. Zemiaky (ľuľky zemiakové) patria do čeľade ľuľkovité, kam sa zaraďujú aj paradajky, baklažány a papriky. Sladké zemiaky (povojníky batatové) zaraďujeme do čeľade pupencovité. Klasický zemiak má vnútri bielu alebo žltú dužinu, zatiaľ čo batat má oranžové vnútro. Oba majú zvyčajne hnedú šupku, ktorá sa však môže líšiť v závislosti od odrody.

Nutričné rozdiely medzi zemiakmi a batátmi

Pokiaľ ide o energiu (kalórie), sacharidy, tuky alebo bielkoviny, nevarené verzie týchto dvoch potravín sa príliš nelíšia. Varenie sladkých aj obyčajných zemiakov (šúpaných) v neosolenej vode zvýrazňuje niektoré zaujímavé nutričné rozdiely.

Varené batáty obsahujú viac ako 14-krát viacej cukru než bežné zemiaky (11,6 g oproti 0,8 g na 100 g váhy). Väčšina cukru v sladkých zemiakoch je tvorená sacharózou, pričom glukóza a fruktóza tvoria menšinu. Obsahujú podobné množstvo vlákniny (2,1 g a 1,6 g na 100 g váhy), ale v porovnaní s varenými sladkými zemiakmi (15,2 g v porovnaní s 8,1 g na 100 g) majú varené zemiaky takmer dvojnásobné množstvo škrobu.

tags: #zemiakový #škrob #vplyv #na #telo

Populárne príspevky:

• Výhody olivového oleja pre novorodencov
• Tradičná štrúdľa
• Chutné hranolky a karfiol
• Tipy pre dokonalý dezert Vankúš
• Recept na ovocný koláč so želatínou