Žena jedla zeminu: Príbehy a fakty o geofágii

Pojedanie zeminy, odborne nazývané geofágia, je praktika, ktorá sa vyskytuje po celom svete, hoci je v našich zemepisných šírkach len ťažko predstaviteľná. Tento článok sa zaoberá príčinami a dôsledkami tohto javu, ktorý má hlboké korene v histórii a kultúre mnohých spoločností.

Zelená farba nádeje a jedlo z hliny: Kontext hladu a prežitia

Zelená farba, symbol nádeje, sa v rôznych kultúrach spája s novým životom a plodnosťou. Avšak, keď sa nič neurodí a vypukne hladomor, aj hlina sa môže stať zdrojom obživy. V jednej z kníh P. S. Backovej, odohrávajúcej sa v Číne, tehotná žena varí polievku z hliny, aby aspoň nejako dodala vode chuť. Tento príklad ilustruje extrémne situácie, kedy ľudia siahajú po nekonvenčných zdrojoch potravy v snahe prežiť.

Geofágia: Historický a kultúrny kontext

Pojedanie hliny nie je moderný fenomén. Už Hippokrates v starovekom Grécku popísal choroby spojené s pojedaním pôdy tehotnými ženami. V súčasnosti sa geofágia vyskytuje predovšetkým v krajinách južnej Afriky a Ameriky, často v spojitosti s chudobou a nedostatkom živín.

Príčiny pojedania zeminy

Existuje niekoľko dôvodov, prečo ľudia jedia zeminu:

Nedostatok živín: Najčastejšie sa geofágia spája s nedostatkom železa, zinku alebo iných minerálov v tele. Tehotné ženy, ktoré majú zvýšenú potrebu týchto látok, sú obzvlášť náchylné na tento jav.
Detoxikácia: Niektoré druhy hliny obsahujú íl, ktorý viaže toxíny v tráviacom trakte.

Konzumácia určitých nepotravinových položiek môže viesť k iným závažným ochoreniam - napríklad otravám či parazitárnym infekciám, zablokovaniu čriev či duseniu.

V niektorých kultúrach je jedenie hliny - geofágia - akceptovaným správaním.

Ak však deti výrazne uprednostňujú, napríklad hlinu alebo omietku, treba sa podľa odborníčky zamyslieť, či im nechýba nejaká zložka potravy - napríklad železo alebo zinok. Deti zo slabších sociálnych pomerov môžu jesť nejedlé predmety aj preto, že sú hladné.

V praxi sa stretla s konzumáciou abnormálnych materiálov u dieťaťa s poruchou autistického spektra a aj s jedením hliny u dieťaťa s chudokrvnosťou.

„Hneď ako sme dieťaťu doplnili železo a upravili stravu, problém odznel,“ dodáva.

V prípade, že problém pretrváva po druhom roku života, nepovažuje Visolajská za kontraproduktívne urobiť širšiu diagnostiku vrátane psychických porúch.

Ak spozorujete, že vaše dieťa, ktoré je už dosť rozumné na to, aby pochopilo, že nejedlé veci nepatria do úst a aj napriek tomu konzumuje nezvyčajné veci ako hlinu, piesok, zubnú pastu, vlasy, kriedu, papier, mydlo a podobne, mali by ste vyhľadať odborníka.

Pokiaľ dieťa aj napriek neustálemu vysvetľovaniu neprestáva jesť takéto veci, alebo mu dokonca chutia, je najvyšší čas zájsť za detským lekárom. V prvom rade je potrebné zistiť, či mu nechýba železo a iné minerálne látky.

Pica syndróm môže byť veľmi nebezpečný a skončiť otravou, črevnou infekciou, upchatím alebo poranením čriev, v dôsledku čoho môže malý pacient skončiť až na chirurgickom stole.

Syndróm Pica

So stravovaním dojčiat a detí to nie je vždy jednoduché. Kým niektoré zjedia to, čo im rodič predloží, iné v ňom môžu vyvolať pochybnosti o jeho kulinárskej šikovnosti.

Takáto porucha, kedy človek konzumuje nejedlé veci, sa volá Pica (pika) syndróm. Stretne sa s ním asi každé tretie až štvrté dieťa vo veku od 2 do 4 rokov. Nemusí to ale nič znamenať.

Pica syndróm je veľkou záhadou. Nejde totiž o chorobu, ale o príznak čohosi, čo nepoznáme. Ako k tomu dôjde a čo s tým urobiť, nikto presne nevie.

Pica je porucha príjmu potravy, pri ktorej človek jedáva nejedlé veci, ktoré nemajú žiadnu výživovú hodnotu, ako napríklad papier, mydlo, farbu, kriedu alebo ľad.

Detská lekárka Kristína Visolajská pre denník SME hovorí, že rodičia by mali vyhľadať lekára vtedy, keď malé dieťa výrazne uprednostňuje jeden konkrétny materiál, napríklad hlinu či omietku, a pritom nejde len o bežné skúmanie života. Deti, keď skúšajú loziť a postupne aj chodiť, začínajú totiž aj „ochutnávať“ svet.

„To znamená, že si dávajú do úst všetko, čo vidia, a predmety skúmajú všetkými zmyslami vrátane chuti. Toto je normálne, preto o pika syndróme hovoríme až od druhého roku života, keď by už dieťa malo chápať, že veci okrem jedla si do úst dávať nemá,“ vysvetľuje.

Príčiny syndrómu Pica

Neexistuje len jedna príčina vzniku pika. V niektorých prípadoch môže byť spojený s nedostatkom železa, zinku alebo inej živiny. U tehotných žien môže byť príčinou objavenia sa syndrómu anémia. Pica syndróm môže naznačovať, že telu chýbajú nejaké živiny alebo minerálne látky, no vyskytuje sa aj u detí a dospelých, ktorí majú pestrú a pravidelnú stravu a hodnoty minerálnych látok v norme.

Niektorí ľudia môžu mať dokonca radi textúry a chute určitých nejedlých vecí.

Riešenie a liečba syndrómu Pica

Základom liečebnej stratégie bol rozhovor s rodičom, vysvetlenie správania a príčiny stavu. Potrebné je aj základné laboratórne vyšetrenie.

Výskyt a súvislosti syndrómu Pica

Štúdia publikovaná v International Journal of Eating Disorders má zlepšiť poznatky o výskyte tejto poruchy v rôznych fázach detstva a získať vedomosti o ďalších ochoreniach či poruchách, ktoré sa popri nej vyskytujú.

Výskumníci použili údaje z britskej dlhodobej štúdie rodičov a detí, ktorá sa začala v 90. rokoch 20. storočia v bývalom grófstve Avon v Anglicku. Analyzovali údaje od viac ako desaťtisíc respondentov, aby zistili prevalenciu pika v populácii.

„Zistili sme, že výskyt pika nesúvisel s BMI dieťaťa, a preto by lekári mali vyšetrovať pika správanie u detí všetkých hmotností a veľkostí,“ uvádza Chawner.

Štúdia ukázala, že syndróm bol najčastejší u trojročných detí. Hlásilo to 2,29 percenta rodičov. S pribúdajúcim vekom detí sa však výskyt znižoval.

Vedci tiež konštatujú, že správanie, ktoré sa prejavuje ako pika, môže súvisieť s ďalšími problémami pri stravovaní.

„Deti, ktoré prejavujú nechutenstvo, prejedanie sa a prieberčivosť v jedle, mali väčšiu pravdepodobnosť prítomnosti syndrómu. To je skupina, na ktorú sa treba zamerať pri monitorovaní možného pika správania. Skríning a diagnostika môže byť prospešná aj pre deti s vývojovým oneskorením alebo autizmom,“ vysvetľuje Chawner.

Prečo by mali lekári vyšetrovať pika správanie u detí všetkých hmotností?

Kedy by sa mal rodič obrátiť v súvislosti s týmto správaním na lekára?

Aké zvyknú byť príčiny syndrómu?

Autizmus aj prieberčivosť

Pica (jedenie zvláštnych vecí) | Príčiny, stavy, komplikácie, diagnostika a liečba

Čo robiť, ak má dieťa autizmus a je zeminu, trávu, plastelínu?

Ak má dostatočne pestrú stravu, netreba sa snažiť to riešiť.

Používať silne voňajúce produkty ako odmenu a odvrátiť pozornosť od nevhodných silne zapáchajúcich vnemov.

Podporovať aktivity napomáhajúce rozvoju vestibulárneho systému, napríklad hojdanie na hojdacom koníkovi, na hojdačke, či točenie na kolotoči.

„Aj keď náš výskum objasnil niektoré príčiny vzniku pika, je dôležité zdôrazniť, že nie u všetkých detí, ktoré sú prieberčivými jedákmi, prejedajú sa alebo nejedia, sa tento stav vyvinie. Je úplne prirodzené, keď malé deti ochutnávajú všetko, čo im príde pod ruku. Nie nadarmo sa vraví, že dieťa poznáva svet ústami.

Ďalšie riziká spojené s konzumáciou zeminy

Infekcie: Pôda môže obsahovať parazity, baktérie a iné patogény, ktoré môžu spôsobiť infekcie.
Otrava: Hlina môže obsahovať ťažké kovy a iné toxické látky, ktoré môžu spôsobiť otravu.
Zápcha: Konzumácia veľkého množstva hliny môže spôsobiť zápchu a iné tráviace problémy.
Nutričné nedostatky: Hlina môže brániť vstrebávaniu živín z potravy, čo môže viesť k ďalším nutričným nedostatkom.

Čo robiť, keď máte nezvyčajné chute?

Ak máte nezvyčajné chute, je dôležité zvážiť nasledujúce kroky:

Konzultácia s lekárom: Navštívte lekára, aby ste vylúčili zdravotné problémy, ako je anémia z nedostatku železa alebo parazitárna infekcia.
Vyvážená strava: Zabezpečte si vyváženú stravu, ktorá obsahuje všetky potrebné živiny.
Doplnky výživy: Ak máte potvrdený nedostatok živín, užívajte doplnky výživy pod dohľadom lekára.
Hydratácia: Pite dostatok vody, aby ste predišli dehydratácii.
Pravidelná strava: Jedzte pravidelne, aby ste predišli náhlym poklesom hladiny cukru v krvi, ktoré môžu viesť k chutiam na sladké.
Zvládanie stresu: Naučte sa zvládať stres, pretože stres môže viesť k prejedaniu a chutiam na nezdravé potraviny.

Geofágia: Keď sa zemina stáva jedlom

Pojedanie hliny je pre mnohých Slovákov len ťažko predstaviteľné, no vo svete ľudia hlinu stále jedia a považujú ju za veľmi chutnú. Takéto pojedanie hliny alebo pôdy odborne nazývané geofágia, sa pre mnohých ľudí stalo závislosťou a to predovšetkým v krajinách južnej Afriky a Ameriky. Tento problém bol prvotne spojený s hladovaním obyvateľstva a veľkou chudobou. Pojedanie pôdy je na svete prítomné už stovky rokov a dokonca už Hippokrates vo svojej učebnici popísal zoznam chorôb spojených s pojedaním pôdy gréckymi tehotnými ženami v 4. V súčasnosti ľudia konzumujú jemnú hlinu červenej farby a takéto správanie sa najčastejšie vyskytuje u žien počas tehotenstva ako znak anémie z nedostatku železa. Pojedanie pôdy praktizujú tehotné a dojčiace ženy v subsaharskej Afrike.

Pojedanie hliny už dávno nie je len problémom ľudí, ktorí nemajú čo do úst. Predovšetkým tehotné a dojčiace ženy majú takmer vždy k dispozícii nejakú pôdu na jedenie. Štúdia vykonaná na Lekárskej univerzite vo Viedni teraz dokázala, že pojedanie hliny je návykovým správaním. Autori štúdie popisujú chuť na pôdu za podobnú chuti na čokoládu alebo za akýsi druh odmeny. Existuje však aj ďalší dôvod geofágie. Konzumovaná pôda obsahujúca íl viaže toxíny a účinok možno prirovnať k živočíšnemu uhliu, ktorým bojujeme proti hnačke. Konzumácia pôdy vo veľkých množstvách však môže negatívne ovplyvňovať zdravie. Dôrazne sa preto odporúča, aby sa spotreba znížila. Toto návykové správanie, tak ako aj ostatné, sa nedá zmeniť zo dňa na deň.

Vývoj dieťaťa v 15. mesiaci

V článku sa okrajovo spomína aj vývoj dieťaťa v 15. mesiaci života.

Spánok: Batoľa vo veku 15 mesiacov zvyčajne prespí 10 až 13,5 hodiny v noci a 1 až 3,5 hodiny počas dňa. Potreba denného spánku sa postupne znižuje. Väčšine detí okolo 15. mesiaca už stačí len jeden dlhší spánok namiesto dvoch kratších zdriemnutí.
Strava: Batoľa môže zjesť takmer všetko čo dospelý, no s podmienkou, že pokrm obsahuje minimálne množstvo soli, čo najmenej cukru a minimum korenia. Pri príprave detskej stravy sa vyhýbajte aj konzervačným látkam a zvýrazňovačom chuti. Ovocie a zeleninu môžete malému jedákovi ponúkať v surovom stave, ale aj vo forme varených, dusených či zapekaných pokrmov. Mäso by malo byť na tanieri 5- až 6-krát týždenne, ryby raz až 2-krát za týždeň. Dbajte na to, aby drobček pil dostatok vody.
Rutina: Malé dieťa nerozumie pojmu čas, zvyčajne ho začína vnímať až pri nástupe do školy. Namiesto pojmov ráno, poobede, o hodinu používajte na pomenovanie času alebo časových úsekov pevné body, ktoré dieťa dôverne pozná, napríklad obliekanie, jedenie, hranie, spánok. Niektoré deti reagujú na zmeny v každodennej rutine veľmi citlivo.
Zručnosti: Mnohé batoľatá v 15. mesiaci už dokážu chodiť úplne samostatne alebo si ešte občas pomôžu s podporou nábytku,liezť po schodoch pomocou rúk,zohnúť sa po predmet a znovu sa postaviť,sadnúť si na zem a vstať,napodobňovať činnosti dospelých,postaviť na seba pár kociek,hrať sa s hračkami, ktoré treba tlačiť alebo ťahať,vysloviť pár slov a tvoriť jednoslovné vety,napodobňovať zvuky vecí a zvierat,prezerať si obrázkové knihy, otáčať v nich stránky,čiastočne rozoznať alebo aj pomenovať farby a tvary,ukázať na časti tela, predmety a hračky,piť z detského pohára,preniesť si jedlo z taniera do úst - zväčša prštekmi, ale niekedy už aj detskou lyžičkou či vidličkou,čiastočne si vyzliecť a obliecť niektoré časti oblečenia, napríklad šál, čiapku.
Hygiena: Niektoré deti milujú vodu a najradšej by šantili vo vani každý večer. Pokojne ich kúpte - s veľmi jemnými prísadami do kúpeľa - niekoľkokrát týždenne.

tags: #žena #jedla #zeminu #príbehy