Fakty o rybách, bobroch a vegánstve

Všetci sme ich už veľakrát počuli - argumenty, ktorými ľudia odôvodňujú konzumáciu živočíšnych produktov, aj keď majú k dispozícii veľký výber skvelých rastlinných jedál. Tu si rozoberieme niektoré z najčastejších argumentov, s ktorými sa vegáni stretnú, keď ľuďom chcú vysvetliť dôvody, prečo je pre tento svet, pre ľudí a pre zvieratá vegánstvo potrebné.

Argumenty pre a proti konzumácii mäsa

"Máme tesáky, takže sme stvorení jesť mäso"

Existuje veľa vážnych problémov s týmto “tesákovým” argumentom, hlavným z nich je to, že už len existencia týchto zubov musí znamenať, že sme stvorení jesť mäso. Realita ale je, že takmer všetky cicavce majú tesáky. Veľa bylinožravcov má silné tesáky, vlastne najväčšie tesáky zo všetkých pozemských zvierat patria poriadnemu bylinožravcovi - hrochovi.

Pojem všežravec neznamená “musí jesť mäso (živočíšne produkty)”. Znamená to “Schopný prežiť na obidvoch - rastlinnej alebo živočíšnej strave”. My môžeme žiť a fyzicky prosperovať len z rastlinnej stravy, bez jedenia zvierat a ich produktov. Ale keď prestaneme jesť rastlinnú stravu (len mäso), tak zomrieme.

"Jedenie mäsa je pre nás prirodzené"

Niektorí hovoria, že jedenie mäsa je pre nás prirodzené, a preto morálne neutrálne - pretože iné zvieratá jedia ďalšie zvieratá. Ale je potrebné si uvedomiť, že (okrem niekoľko krajných prípadov) keď ľudia zabijú iné zviera na jedlo, tak nerobíme to, čo robia zvieratá - ozajstné mäsožravce - v prírode. Ľudia nepotrebujú nič živočíšne na prežitie. Keď mäsožravce v prírode zabijú iné zvieratá v prírode, robia tak inštinktívne, aby prežili. Nemajú na výber, nerozhodujú o tom logicky a vedome, sú skrátka takto naprogramované evolúciou.

Ľudia, na druhej strane, majú na výber. A keď si ľudia stále vyberú jesť mäso, aj keď majú na výber rastlinnú potravu, a vedia, že im to stačí, tak si vlastne vyberajú zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojich chúťok - takpovediac pre potešenie. Ale keď väčšine ľudí povieme, aby zabili zviera pre potešenie, je im to proti srsti - proti ich morálnym hodnotám. Preto napríklad ľudia oponujú psím zápasom.

"Zvieratá nerozmýšľajú na rovnakej úrovni ako my"

Ďalšou dierou v tomto argumente (že zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my), je fakt, že ani ľudia nerozmýšľajú na tej istej úrovni. U niektorých ľudí je schopnosť uvažovania a rozmýšľania rozvinutá menej, ako u zvierat, ktoré zabíjame na jedlo. Napríklad, je vedecky potvrdené, že prasatá sú inteligentnejšie ako 3-ročné deti, že kravy majú rady hlavolamy a prídu na to, ako otvoriť zaistené brány.

Sliepky sú schopné zvládnuť matematické rozmýšľanie, ktoré nezvládnu deti do 4 rokov. Kurčatá chápu, na rozdiel od detí, že veci, ktoré zmizli z ich dohľadu, stále existujú a dokážu navigovať podľa slnka.

"Naši predkovia jedli mäso"

Prehistorickí ľudia jedli nejaké mäso, to je pravda. Ale detailná analýza vedcom Rob Dunn pre Scientific American zistila, že naši predkovia boli takmer všetci vegetariáni. Ale na druhej strane, je to, čo robili naši predkovia v jaskyni, naozaj relevantné v dnešných úplne iných podmienkach? Takisto by sme mohli argumentovať, že naše mozgy sa vyvinuli na gambling, fajčenie, videohry, alkohol, drogy, sex, násilie a nezdravý fast food.

"Ľudstvo patrí na vrchol potravinového reťazca"

Samozrejme, že sa ľudstvo hodí na vrch potravinového reťazca - my sme ho predsa vymysleli, tak sa nedáme niekam naspodok. Ale tento argument nepadá len na tomto. V roku 2013 ekológovia štatisticky začlenili všetky tvory do potravinového reťazca, na základe toho, čo jedia. Ich výskum nájdete v Proceedings of the Natural Academy of Sciences. Ľudia dostali skóre 2.21 (škála od 1 do 5), zhruba na tej istej úrovni ako prasa alebo sardely.

Aby sme si príliš nezvykli byť na vrcholci potravinového reťazca - nezabúdajme ešte na vírusy. Už keď sa rozprávame o sile organizmu zničiť iný organizmus, tak vírusy su ďaleko nad nami v tomto reťazci. A koniec koncov - nie sme na vrcholci ničoho.

"Keby sme nezjedli hospodárske zvieratá, premnožili by sa"

V divočine by ich zjedli. Ešteže my ich nezjeme čo. V divočine má zviera vlastný život. Vlastný priestor, môže robiť čo chce, množiť sa ako a kedy chce, jesť kedy chce, spať kedy chce. A kde chce. A má šancu žiť svoj život do jeho plnej prírodnej dĺžky - dožiť sa staroby. To, že naňho číha predátor, je malá šanca a patrí to k cyklu jeho života. A v divočine by mali šancu na útek, bojovať a brániť sa. Na farmách túto šancu nemajú.

Ďalší problém s týmto argumentom je, že hospodárske zvieratá by v divočine ani neexistovali. Hospodárske zvieratá sú výsledkom množenia a šľachtenia ľuďmi, aby žili a zomierali na farmách. My ich vlastne vyrábame, aby sme ich zabili. Nejedná sa teda o prípad záchrany, kde úbohé kravy berieme preč z Africkej savany, kde by ich možno zožral lev. A nová vlna biochovov a takzvaných “free range” chovov, kde zvieratá majú trochu výbeh vonku je len divadielko. Stále je to biznis, kde farmári musia používať veľa tých istých praktík, ako vo veľkochovoch, a nakoniec zvieratá aj tak pošlú na smrť.

Na všetkých farmách, či už veľkochov alebo bio, platí: ľudia rozhodnú, kde budú zvieratá žiť, či budú vôbec poznať svoje matky, alebo ako dlho.

"Inštinktívne chceme jesť mäso"

Žijeme v spoločnosti, ktorá je riadená pravidlami, ktoré potláčajú niektoré naše základné inštinkty, ako kradnutie, bitky, znásilňovanie, zabíjanie atď. Fakt, že sa tieto činy aj tak pravidelne vyskytujú všade v spoločnosti, aj keď sú skriminalizované, len dokazuje, že sú inštinktívne do istej úrovne. Taktiež to poukazuje na to, že keď je niečo inštinktívne, neznamená to, že to je správne a morálne.

Máme morálne a nemorálne inštinkty, a ako inteligentné bytosti žijeme eticky - snažíme sa potláčať inštinkty, ktoré ubližujú iným, a budovať inštinkty, ktoré pomáhajú nám a iným.

"Zvieratá sa pre nás obetujú"

Keď platíš za zvieracie produkty, vrátane mäsa, mlieka, vajec a syrov, tak takto živíš niekoho, kto sa živí týraním a zabíjaním zvierat. Platíš niekomu, aby ich umelo oplodnil (vlastne, volajme to tým, čo to naozaj je - znásilnil), aby ich nakŕmil umelými krmivami, aby rýchlo a neprirodzene vyrástli, aby ich mohol surovo zabiť ešte v ich teenagerských rokoch, len v zlomku z dĺžky ich prírodného života.

Aj keď kupuješ bio mäso - je to stále mŕtve zviera, ktoré žilo len maličkú časť zo svojho ozajstného života. A aj bio farmy ich musia nejako zabiť - praktiky ako podrezávanie po omráčení sú bežné, aj keď zviera je omráčené, ešte stále žije, kým pomaly vykrváca. Alebo im do zadku narvú železnú tyč, s elektrickým prúdom na omráčenie, otrávia ich plynom, čo spôsobuje nekontrolovateľné záchvaty bolesti v posledných minútach ich života. Keď sa akákoľvek z týchto praktík vykoná na človeku, alebo na domácom miláčikovi, tak to je neakceptovateľné.

Obetovanie zvierat a ľudí je už dávno históriou. (Až na obetovanie zvierat v niektorých menej vyspelých spoločnostiach). Takéto rituály sú trestné, hľadíme na nich ako na vraždy a vieme, že sú neopodstatnené (nikam nesmerujú). Ale niektorí ľudia predsa len trvajú na tom, že zabíjanie tzv. Chce to len trochu inteligencie a zamyslenia sa, aby sme videli diery v tomto tvrdení. Žiadne zviera sa slobodne nerozhodlo “obetovať” sa pre nás. Ani si nezvolili byť premnožené, prešľachtené, aby produkovali neprirodzené množstvá mlieka a vajec, a aby ich nakoniec niekto surovo zabil. Zvieratá pre nás nechcú robiť nič. Možno sa s nami sem tam pohrať zo zvedavosti. Ale od prírody chcú len žiť svoj život, rozmnožovať sa a žiť slobodne, tak ako aj my.

"Zvieratá necítia bolesť"

Nikto nemá problém s chodením po tráve. Ale ak by na zemi ležali naše zvieratá, alebo deti a niekto by po nich chodil, tak to už by bolo o inom. V čom je rozdiel? V schopnosti cítiť a uvedomovať si bolesť, v schopnosti báť sa, v schopnosti vnímať. Všetky živé tvory to vedia. Majú komplexnú nervovú sústavu - centrálny nervový systém, mozog, ktorý vníma bolesť a vytvára pocity strachu a úzkosti. Rastliny nemajú takýto centrálny nervový systém. Neuvažujú o sebe ako o individuu, ktoré si chce zachovať život a nechce cítiť bolesť.

"Je to niečia práca"

Vo svete existuje veľa zamestnaní, ktoré sú niekoho prácou, no to neznamená, že robia niečo dobré. Napríklad ľudia, ktorých jobom je robiť fajčenie atraktívne pre mladých. Alebo ľudia, ktorí kvapkajú páliace chemikálie do očí zviazaných zajacov. Takisto, v dnešnej dobe veľkochovov celý priemysel zamestnáva oveľa menej ľudí, ako predtým. Ale hlavne - ak celý svet prestane jesť mäso, začne jesť viac rastlín a rastlinných produktov. Takže ľudia, ktorí teraz za peniaze zabíjajú, budú potom za peniaze pestovať.

"Ľudia sú dôležitejší ako zvieratá"

Či sú ľudia dôležitejší ako zvieratá alebo nie, nie je nijako spojené s nezmyselným a zbytočným zotročovaním zvierat pre potravu. To, že vegáni ochraňujú zvieratá neznamená, že im na ľuďoch nezáleží. Robia to predsa z morálnych dôvodov - za ktorými stojí hlavne súcit so všetkými bytosťami, vrátane ľudí. Takže im záleží tak na ľuďoch, ako aj na zvieratách. Taktiež, veľkochovy a celý priemysel so zvieratami má na svedomí veľkú časť ľudského utrpenia. Napríklad v Afrike vypestujeme neskutočné množstvo kukurice, ktorú potom prenesieme na iný kontinent, aby sme ňou nakŕmili kravy, ktoré potom zjeme.

"Vegáni chcú, aby zvieratá vyhynuli"

Kto používa tento argument, pácha veľké pokrytectvo. Chce použiť argument o ochrane zvierat (aby nevyhynuli), aby zdôvodnil ich nezmyselné zabíjanie… Geneticky modifikované zvieratá žijúce v mizerných podmienkach a len zlomok z ich ozajstného života? Ak sa ich spýtaš, oni asi radšej vyhynú, ako žiť takto. Priemysel s mäsom, vajcami či mliekom nefunguje za účelom prezervácie druhov. Je to biznis za účelom zarábania peňazí. Takže sú zvieratá v ňom len nástrojmi, ako zarobiť, šetrí sa na nich ako sa len dá.

Keď prestaneme jesť zvieratá, prestaneme ich aj systematicky množiť. Takže ich už nebudú miliardy, ako to je dnes, ktoré umelo “vytvoríme” a potom zabijeme. Celý svet neprejde na vegánstvo zo dňa na deň. Je to jednoduchá krivka ponuky a dopytu. Ak klesá dopyt (ľudia, ktorí jedia mäso), tak klesne aj ponuka (veľkochovy, množstvo zvierat potrebných na zabitie). Postupne s poklesom ponuky mäsa, stúpne dopyt po rastlinách a pracovníci sa automaticky presunú do nových pozícií. A zvieratá, ktoré dnes denne množíme do väzenia, utrpenia a krutej smrti už nebudeme množiť.

"Vegánstvo je drahé"

Nemiešajme si pojmy a definície. Tento argument je väčšinou nepresný, pretože pod slovom vegán si ľudia predstavia len bio produkty, drahé doplnky potravy alebo náhrady za mäso. Vegánstvo ale nie je o tom. K zdravému životu stačí jesť obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie, orechy a doplniť si B12. Všetky tieto suroviny sú ľahko dostupné, jedia ich ľudia už tisícky rokov, boli stále súčasťou našej diéty. A nie sú drahé.

A nezabúdajme na skryté náklady jedenia mäsa a živočíšnych produktov - obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký tlak a cholesterol. Pri vegánskej strave ti tieto hrozia oveľa menej, pri živočíšnej sú dosť pravdepodobné. Takže náklady na doktorov, vyšetrenia, zubárov ti spravia dieru do peňaženky skôr pri živočíšnej strave, ako vegánskej. Mysli aj na to, keď budeš porovnávať cenu párok zo zbytkov zvierat s párkami zo sóje a rastlinných prísad.

Bobor - ekologický inžinier

Bobor je po človeku jediný živý organizmus na planéte, ktorý si aktívne pretvára životné prostredie na svoj obraz a svoje potreby. A nie vždy sa to hlave tvorstva páči. Bobry obývajú riečne nivy, lužné lesy a mokrade celej severnej pologule a ich život je neoddeliteľne zviazaný s vodou (jazerá, rybníky či väčšie tečúce toky). Od vody sa nezvyknú vzďaľovať ďalej ako na 15 - 20 metrov, ak sa však pri ich teritóriu nachádza napríklad kukuričné pole, neváhajú za potravou zájsť aj ďalej.

Najväčší hlodavec Európy

Bobor európsky (predtým známy ako vodný) je najväčším hlodavcom Európy a svojou veľkosťou ho z hlodavcov predstihuje iba kapybara, ktorá obýva južnú Ameriku. Dospelé exempláre dorastajú do dĺžky 80 - 120 cm, pritom plochý šupinatý chvost, ktorý slúži aj ako zásobáreň tuku, môže byť 25 - 50 cm dlhý, 13 - 20 cm široký a 4 cm hrubý. V kohútiku bobry dosahujú výšku 30 - 60 cm a váhu 11 - 30 kg. Medzi pohlaviami nebadať zásadné rozdiely.

Život vo vode

Životu vo vodnom živle dokonale vyhovuje torpédovitý tvar tela, plávacie blany na zadných labkách a, samozrejme, plochý chvost, ktorý bobor používa ako pádlo, veslo, kormidlo či ako oporu, keď stojí na labkách a ohryzuje strom. Zvyčajne sa bobry ponárajú na dve-tri minúty, no v prípade potreby vydržia pod vodou až dvadsať minút (!), čo umožňuje obzvlášť veľká kapacita pľúc a tiež skutočnosť, že okrem pľúc im na výmenu kyslíka slúži aj pečeň.

Mohutné hryzáky

K masívnej lebke bobra sa upínajú mocné svaly, ktoré pohybujú silnou čeľusťou. Chrup má celkom 20 zubov, pričom medzi nimi vynikajú charakteristické mohutné oranžové hryzáky, ktoré bobor dokáže využiť ako skvelý „pracovný“ nástroj s tlakom až 80 kp (u človeka maximálne 40 kp). Zuby sa pritom neustále obnovujú: spodné (slúžiace na hryzenie dreva) dorastajú rýchlejšie, vrchné (slúžiace na pridržiavanie dreva a na oporu spodným) pomalšie. Bobor hlodá celé triesky a za noc dokáže „zoťať“ strom o hrúbke 25 - 30 cm. Za niekoľko dní si však poradí i so stromom s priemerom 80 cm.

Jedálny lístok

Obdobie raja pre bobry nastáva na jar, ktorú túžobne očakávajú predovšetkým kvôli čerstvej bylinnej potrave - tá tvorí ich jedálny lístok až do konca leta. Na jeseň potom začínajú s typickým okusovaním pobrežných mäkkých drevín, lebo počas zimy musia byliny nahradiť drevinami. Jesenný drevorubačský ošiaľ kulminuje, keď bobry vycítia blížiace sa mrazy. Vtedy padá strom za stromom a pred vchodom do nory si uskladňujú celé koruny. Takto sa zásobujú na zimné mesiace, lebo neupadajú do zimného spánku. Keď začne hladina vody zamŕzať, usilovne rozbíjajú ľad okolo vchodu a miest na žranie. Ak sú mrazy natoľko silné, že ľad nestíhajú rozbíjať, prichádza na rad nahromadená zásoba konárov pred norou.

Bobrom najviac chutia topole, vŕby, jelše a brezy (zásadne sa vyhýbajú len agátu), no samotné drevo nekonzumujú, iba kôru a jemné vetvičky. Do predných labiek šikovne uchytia starostlivo naporciované halúzky a potom z nich ohlodávajú kôru. Bobor je striktný vegetarián a vôbec nežerie ryby, ako sa mnohí nazdávajú.

Aby bobor dokázal stráviť drevo, má v slepom čreve zvláštnu mikrobiálnu fermentáciu a jeho zažívanie prebieha dvakrát - aby získal čo najviac výživných látok. Bobor vylučuje riedku zelenú fekálnu hmotu, a tú znova požiera. Vylučuje však aj iný druh fekálií - podobné guličkám pilín.

Rodina

Bobry sú monogamné živočíchy, žijúce v trvalom rodinnom zväzku, čo medzi hlodavcami býva jedinečným javom. Žijú podobne ako ľudia v rodinných skupinách, majú zložitý komunikačný systém, stavajú domy, uchovávajú si potravu a tvoria dopravnú sieť budovaním kanálov, menia životné prostredie podľa svojich potrieb.

Bobry sa pária vo vode tvárou v tvár, čo v živočíšnom svete býva veľmi neobvyklé, a pária sa už vo februári. Svoj vodný milostný akt opakujú dovtedy, pokým samica nie je oplodnená. Po 104 - 107 dňoch gravidity samica rodí 2 - 5 mláďat.

Hrad a kanály

Pokiaľ sú brehy močaristé alebo nedostatočne vysoké, stavajú si nadzemné „hrady“ s výškou až 2 metre a priemerom 3 - 5 metrov. Hrad má najmä izolačnú funkciu - výrazne zmierňuje teplotné výkyvy a počas zimy uchováva vyššiu teplotu.

V začiatkoch veľkolepého budovania sa bobry sústredia na stavbu kanálov, ktorými si zabezpečujú lepší prístup ku zdrojom potravy a ľahšiu mobilitu v prostredí - bobor je lepším plavcom ako chodcom. Kanály (obvykle 1,5 m široké a 1 m hlboké) sa pozdĺž zalesneného svahu ťahajú aj stovky metrov a stavajú ich predovšetkým v letnom období za nízkej hladiny vody. Na budovaní sa zúčastňuje celá rodina.

Ekologický inžinier

Konštrukčné aktivity bobrov ovplyvňujú celý ekosystém a zvyšujú environmentálnu stabilitu. Bobrie priehrady podporujú ekologickú rozmanitosť, zväčšujú mokriny, ovplyvňujú kvalitu vody. Bobry tvarujú krajinu podobne ako človek, no na rozdiel od neho zasahuje do nej oveľa citlivejšie. Krajine degenerovanej človekom vracajú pôvodný ráz i krásu.

Ryby v strave

Sú chutné, obsahujú množstvo živín, kvalitných bielkovín, jódu, minerálov a najmä omega-3 mastných kyselín. Odporúčajú ich azda všetci lekári a výživoví poradcovia, no napriek tomu v sebe skrývajú aj mnohé nástrahy a riziká.

Priemerný obyvateľ planéty zje ročne 20,5 kilogramu. K nárastu prispel rozmach chovu rýb v takzvaných akvakultúrach v moriach či rybníkoch. Najviac rýb zjedia obyvatelia Bangladéša, Ghany, Indonézie, Kambodže, Sierra Leone či Srí Lanky.

Ešte pred štyrmi rokmi vyše päť percent ľudí potvrdilo, že ryby alebo rybie výrobky jedia každý alebo každý druhý deň. Na základe prieskumu sme zistili, že respondenti skôr preferujú konzumáciu výrobkov z rýb ako konzumáciu rýb čerstvých, respektíve mrazených.

Prekyslenie organizmu

Odborníci a lekári z celého sveta varujú - prekyslenie organizmu je v súčasnosti jedným z najnebezpečnejších degeneratívnych zdravotných problémov na Zemi. Stav prebytku kyselín totiž priamo spôsobuje či zhoršuje drvivú väčšinu nemocí, ktoré poznáme. Pokiaľ vieme nastoliť správny pomer kyselín a zásad v našom tele, je vždy a v každom veku možnosť nápravy zdravotného stavu či dokonca úplné vyliečenie.

Naše telo obsahuje neuveriteľných 96 000 (!) metrov cievnych sietí, ktoré neustále narušujeme našim nevhodným správaním. Pochopili sme teda, že správny pomer kyselín a zásad je v tele žiadúci a nutný. Náš organizmus to aj bez nášho pričinenia vie úplne presne a preto s geniálnou presnosťou udržuje v správnom pH substanciu, ktorú považuje za najdôležitejšiu pre náš život - krv! Krv má pH 7,35 až 7,4 s veľmi nepatrnými odchýlkami. Ak by sa táto hranica výraznejšie znížila pod 7,35 človek umrie.

V záujme udržania zásaditého prostredia krvi si tak telo požičiava zásadotvorné látky zo zásob. Cena za zásadité pH je ešte vyššia: napríklad minerálne látky, akými sú vápnik, draslík, horčík odoberá zo životne dôležitých orgánov a kostí, aby neutralizovalo kyseliny a rýchlejšie ich vylúčilo z tela.

Jedným zo spôsobov (zákerných, ale účinných) boja organizmu proti kyslým bunkám je ich ukladanie do tuku. Kyslá bunka, obalená v tuku je bezmocná. Za cenu vášho priberania.

Nedostatok vápnika je príčinou vzniku viac, ako 150 chorôb. A to všetko z dôvodu, že vápnik patrí medzi najlepších bojovníkov pri neutralizácií kyslosti v tele. Je známe, že všetky (opakujem - VŠETKY) metabolické procesy v našom tele prebiehajú za prítomnosti vápniku a ... VODY (nie vodky). Kombinácia vápnik + voda je pre procesy v našom tele nevyhnutná v prijateľnej rovnováhe s inými stopovými prvkami. Nerovnováha tejto kombinácie zapríčiňuje okrem iného vznik svalových kŕčov u športovcov a ľudí, ktorí dlhodobo preťažujú svoj organizmus.

Našou úlohou je nájsť správny pomer v tom, čo konzumujeme. Keď konzumujeme prevažne potraviny zvyšujúce kyslosť vnútorného prostredia, organizmus sa bráni zvýšeným vylučovaním vápnika z kostí i zubov. Príjem kyslých a zásaditých potravín by mal byť v pomere 1:4, resp. 70% zásaditej a neutrálnej stravy k 30% kyslej.

Medzi potraviny s pH10 patria surový špenát, červená kapusta, karfiol, cibuľa, uhorky citróny, morské riasy. pH9 majú olivový olej, mango, baklažán, šalát, sladké zemiaky, čučoriedky, kiwi, melóny grepy, repa, viac druhov zeleniny.

tags: #zje #ryba #cloveka #fakty

Populárne príspevky:

• Všetko o ochladzovaní čaju
• Kompostovanie ohryzkov jabĺk
• Bezlepkové piškótové cesto
• Objednajte si tortu online
• Domáce zemiakové pochúťky