Zmenšené pľúca diviaka: Riziká a ochrana

Otázku z titulku si kladie čoraz viac chovateľov našich najobetavejších pomocníkov na spoločnej poľovačke na diviačiu zver - chovateľov duričov. Každoročne počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Neraz sa tento nerovný boj končí pre psíka tragicky. Nie je to však jediné a už nezvratné nebezpečenstvo, ktoré na spoločnej poľovačke hrozí nášmu psíkovi.

Aujeszkyho choroba (pseudobesnota)

Aujeszkyho chorobu alebo inak pseudobesnotu, spôsobuje herpes vírus (SHV-1). Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Ak sa z tejto skupiny zviera infikuje, stáva sa jeho nositeľom doživotne i keď má vytvorené protilátky. Nakazené zviera vylučuje vírus len v určitom životnom období kedy sa dostáva do tzv. viremickej fázy. Zvyčajne ide o oslabenie imunity z rôznych dôvodov (stres, pôrod, nevhodné chovateľské podmienky). Vtedy sa stáva nebezpečným aj pre ostatné zvieratá, ktoré môže nakaziť. Okrem vlastného druhu to môžu byť aj iné, napr. Človek nie je vnímavý na toto ochorenie.

U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom. No v týchto prípadoch však musí ísť o prijatie dostatočne veľkej infekčnej dávky, zvyčajne spojenej s konzumáciou mäsa zvieraťa vo viremickej fáze alebo olízaním krvi, príp. Pri domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa. U dospelých má ochorenie zväčša mierny priebeh, často bez zjavných klinických príznakov a nikdy nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok).

Šírenie ochorenia a patogenita pri domácich ošípaných je pomerne dobre preštudovaná a domnievame sa, že u diviakov by mal byť priebeh ochorenia podobný. Pre potvrdenie tejto teórie by bolo však dobré vykonať rozsiahlejší monitoring v terénnych podmienkach príp. biologický pokus. U domácich ošípaných dochádza k vylučovaniu vírusu v priebehu celého roku. Naproti tomu u diviačej zveri sa podarilo zachytiť vylučovanie vírusu len v zimnom období v mesiacoch október až február (najčastejšie v decembri).

Analýzou ročného obdobia, v ktorom bolo zistené vylučovanie vírusu, sa nám núka niekoľko zmien v životných podmienkach a správaní sa diviakov, ktoré by mohli vplývať na šírenie ochorenia. Z najzávažnejších zmien, ktorá pravdepodobne zohráva primárnu príčinu vylučovania a šírenia vírusu je, že v tomto období sa odohráva párenie diviakov s intenzívnym kontaktom aj mimo rodinných zväzkov. Diviaky v tomto období oveľa častejšie využívajú pre ne typický spôsob dorozumievania sa prostredníctvom tzv. nosonasalneho a nosoanálneho kontaktu, čo by vysvetľovalo aj pomerne vysoké percento infikovania diviačat.

Ďalšia zmena, ktorá môže mať vplyv na vylučovanie vírusu sú spoločné poľovačky, vyvolávajúce stres u diviakov a nútený presun v rámci viacerých domovských okrskov. Intenzívnejšie kontakty v tomto období sú aj z dôvodov sústreďovania sa diviakov z polí na menšie plochy poskytujúce kryt v mimovegetačnom období. To vyvoláva u diviakov, chrániacich si svoj domovský okrsok, stabilný tzv. Aj keď sa zdá, že ochorenie nemá žiadny vplyv na diviaky, pre poľovné psy je veľmi nebezpečné.

K najpravdepodobnejšej možnej infekcii psov od diviakov môže dôjsť v období, keď sa najčastejšie používajú na spoločné poľovačky. Každoročne sa to aj stáva, len škoda, že psy uhynuté za príznakov tohto ochorenia sa zriedka dostávajú na laboratórne vyšetrenie, preto laboratórne potvrdených prípadov je menej. Pretože klinické príznaky ochorenia sú však typické a manifestné, určiť diagnózu je pomerne ľahké. Pri správnom stanovení diagnózy pomáhajú aj anamnestické údaje, kde sa vždy uvádza kontakt s diviakom alebo konzumácia surového diviačieho príp.

Inkubačné štádium u psov trvá od 2 do 10 dní. Za ten čas si chovateľ zvyčajne na psíkovi ani nevšimne žiadne príznaky. Prvým klinickým prejavom je nápadne časté olizovanie, čo prechádza do pocitu svrbenia, ktorého intenzita sa stupňuje. Svrbenie u psov sa lokalizuje zvyčajne na hlavu a na okolie papule. Škriabanie je také intenzívne, že na miestach svrbenia sa vytvárajú otvorené rany. Nastupuje obrna jazykového a hltanového svalstva, neskôr zášklby svalstva na hlave a krku.

Od r. 2007 je SR Rozhodnutím Komisie 2007/603/ ES uznané ako krajina bez výskytu Aujeszkého choroby u domácich ošípaných. V poľovníckej sezóne 2010/2011 bol v SR laboratórne potvrdený vírus u 13 diviakov. Prvý prípad bol zaznamenaný 15. 10. 2010 a posledný 23. 2. 2011. Laboratórne boli potvrdené aj 3 prípady výskytu u psov (z jednej poľovačky v okrese Veľký Krtíš). U jedného psa (okres Košice okolie) bola diagnóza stanovená na základe klinických príznakov. U diviaka, s ktorým prišiel tento pes do kontaktu, bol vírus potvrdený laboratórne.

V sezóne 2011/2012 bolo laboratórne potvrdených 10 diviakov vo viremickej fáze (prvý prípad 19.11.2011 posledný 21.1.2012) a vírus bol potvrdený i u jedného uhynutého psa (november, Krupina). Podľa klinických príznakov a priebehu bolo ochorenie potvrdené u ôsmich psov infikovaných na spoločnej poľovačke (november, Malacky) a jedného na poľovačke v Pliešovciach (začiatok januára 2012). Na základe sérologického vyšetrenia sa zistilo, že približne štvrtina vyšetrovaných diviakov prišla do kontaktu s vírusom a je teda potencionálnym vylučovateľom.

So stúpajúcim vekom stúpa aj sérologická prevalencia v tejto vekovej kategórie. Naproti tomu podľa vekových kategórii sa vírus podarilo zachytiť najčastejšie u diviačat (56 % všetkých pozitívnych prípadov) lanštiakov (34 %) a najmenej u dospelých diviakov (10 %). Keďže momentálne na trhu nie je žiadna vakcína proti ACH vhodná pre mäsožravce, jedinou ochranou našich štvornohých pomocníkov sú poznatky o možností šírenia ochorenia a minimalizácia situácií, počas ktorých môže dôjsť k infikovaniu psa.

Preto najmä v čase vylučovania vírusu diviakmi, čo je obdobie spoločných poľovačiek, je dôležité neškodne odstraňovať vývrhy z diviakov, nenechávať pobiehať psy na výradisku a zabrániť ich kontaktu s ulovenými diviakmi. V tomto období nie je vhodné používať na výcvik psov ratice a kože z ulovených diviakov, prípadne zakladať stopy pofarbené krvou z takýchto zvierat. Zabránenie olizovania krvi, telových otvorov a požierania vývrhov by malo byť samozrejmosťou.

Vakcíny pre domáce zvieratá, ktoré treba podať, vakcíny, ktorým sa treba VYHNÚŤ!

Pľúcne červy (Metastrongylus)

Pri vyšetrovaní pľúc ulovenej raticovej zveri bývajú pomerne častým nálezom červy. Takzvanú pľúcnu červivosť charakterizuje parazitárny zápal pľúcneho tkaniva. Pri prežúvavej zveri sú jednotlivé druhy pľúcniviek špecifické, ale niektoré parazitujú na viacerých druhoch jeleňovitých či aj na muflónoch. Výskyt tejto skupiny vnútorných parazitov pravidelne uvádzajú a dokumentujú vo svojich záverečných prácach študenti Lesníckej fakulty TU vo Zvolene pri témach zameraných na chov a starostlivosť o raticovú zver.

V prípade diviačej zveri sú pôvodcami pľúcnej červivosti zástupcovia rodu Metastrongylus. V našich podmienkach sa vyskytujú druhy Metastrongylus pudentotectus, M. confusus, M. apri (syn. M. elongatus) a M. Infikovanosť diviakov je u nás nerovnomerná, no miestne sa týka aj vyše 90 percent populácie.

Samičky metastrongylov dorastajú až do 45 milimetrov, samčeky majú asi polovičnú dĺžku. Infikovanosť diviakov v našich populáciách je nerovnomerná, prevalencia dosahuje 5 až 90 percent, aj viac. Napríklad monitoring v Poľovnej oblasti J XXVIII Tribeč preukázal výskyt metastrongylov pri 25 percentách diviakov. V Poľovnej oblasti S II Malé Karpaty, lokalita M I v PR Javorina zasa poľovnícky hospodár a vedúci lesnej správy Ing. Marek Mlynárik stanovil na základe obhliadky úlovkov prevalenciu pľúcnej červivosti diviačej zveri na úrovni 20 percent.

Na súvislosť metastrongylózy diviakov v lužných lesoch pri Gabčíkove a povodní na Dunaji upozornil dlhoročný lesník Štefan Csóka. V sezóne po rozsiahlej záplave boli podľa neho nálezy zriedkavé oproti iným rokom, keď zaznamenávajú aj vyše 30 percentný výskyt. Túto súvislosť by bolo zaujímavé hlbšie preskúmať s ohľadom na úlohu dážďoviek ako medzihostiteľa.

Metastrongyly na realizáciu životného cyklu totiž potrebujú medzihostiteľa, ktorým sú dážďovky. Diviak sa nakazí alimentárne požieraním infikovaných dážďoviek, larvy metastrongylov prenikajú stenou čreva a krvným obehom sa dostávajú do pľúc, kde pohlavne dospievajú. Samičky kladú tenkostenné vajíčka, ktoré zver vykašliava a po prehltnutí sa dostávajú do jej tráviaceho aparátu.

Príznaky a diagnostika

V nesprávne manažovaných zvernicových chovoch spôsobuje metastrongylóza chovateľské problémy najmä v kategórii diviačat. Pri mladších jedincoch sa prejavuje chudnutím, zaostávaním v raste, prípadne úhynom. Metastrongylóza dospelej diviačej zveri často uniká pozornosti pre nevýrazné príznaky.

Pitvou (vyvrhovaním) diviačej zveri sa v pľúcach metastrongyly diagnostikujú makroskopicky. Masívny nález sa niekedy zisťuje na priečnom reze pľúcnych lalokov. Nepriamym znakom metastrongylózy sú mierne prominujúce svetlé okrsky na povrchu pľúc (parazitárne uzlíky), ktoré sú nevzdušné a málo prekrvené. Niekedy sa metastrongyly nachádzajú aj v prieduškách.

Opatrenia

Vo zvernicových chovoch diviačej zveri sa odporúča profylaktické odčervovanie. Nevyhnutné je opakovanie liečby a dodržiavanie zásad hygieny prostredia.

Hoci sa diagnóza pľúcnej červivosti dá rutinne stanoviť v terénnych podmienkach, ich druhové určenie si vyžaduje špeciálne laboratórne techniky. Pri histologickom vyšetrení pľúc možno v mikroskopických preparátoch pozorovať pľúcnivky v lumene bronchov a zápalovo infiltrované pľúcne tkanivo.

Odčervovanie diviačej zveri vo voľných revíroch je problematické.

Farmárske pľúca

Farmárske pľúca predstavujú alergické ochorenie pľúc, ktoré patrí do skupiny exogénnych alergických alveolitíd. Ochorenie je spôsobené expozíciou organickým zlúčeninám rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Tieto zlúčeniny sa typicky vyskytujú pri poľnohospodárskej práci. Prach, plesne či perie môžu spôsobiť zápal a poškodenie pľúcnych tkanív u ľudí, ktorí s nimi prichádzajú pravidelne do kontaktu.

Príčiny

  • Plesne a huby
  • Bakteriálne kontaminácie v krmive, slame
  • Bielkoviny zvieracieho krmiva
  • Prach z krmiva, obilia, sena
  • Prach zo zvieracích výkalov
  • Perie vtákov

Príznaky

  • Kašeľ
  • Dýchavičnosť
  • Únava
  • Celková slabosť
  • Horúčka
  • Svrbenie v hrdle alebo v nose
  • Bolesť na hrudi
  • Úbytok hmotnosti
  • Bolesť svalov

Terapia

  • Zastavenie expozície alergénom: Pacienti by mali minimalizovať alebo úplne zastaviť kontakt s látkami, ktoré vyvolávajú ochorenie. To znamená obmedzenie práce v prostrediach, kde sa vyskytujú alergény alebo dôkladné používanie ochranných pomôcok, ako sú respirátory.
  • Medikamentózna liečba: Predpisujú sa lieky na zmiernenie príznakov, ako je kašeľ, horúčka a dýchavičnosť.

Útoky diviakov na človeka

Vo všeobecnosti sú diviaky prevažne nočnou zverou a sú prirodzene plaché, preto je konfrontácia medzi diviakmi a človekom veľmi zriedkavá. Aj keď je zriedkavé, aby bol diviak agresívny voči človeku, stále je to potenciálne nebezpečná zver kvôli svojim ostrým klom, ktorými môžu človeku spôsobiť vážne zranenia.

Najčastejšie sú diviaky agresívne počas obdobia ruje a vtedy, keď sú zahnané do kúta. K ich útokom často dochádza v zalesnených oblastiach pokrytých hustým krovím ( pri dohladávke alebo pri durení honcami ) a ich výskyt sa zvyšuje počas obdobia ruje. Na rozdiel od iných útokov veľkej divej zveri, sú charakteristickým znakom útoku diviaka spôsobenie viacnásobných penetračných poranení dolnej časti tela.

Obete útokov diviakov často trpia tržnými ranami mäkkých tkanív na zadnej strane stehna. Vzhľadom na veľkosť diviaka a bežnú reakciu človeka, ktorá spočíva v úteku pred útočiacou zverou, je miesto poranenia logické. Po prvom útoku obeť zvyčajne spadne na zem a diviak opakovane útočí, čo spôsobuje ďalšie zranenia.

Poranenia tvárovej oblasti, konečníka, brucha, hrudníka, ruky a zápästia sú pravdepodobne spôsobené týmito sekundárnymi útokmi. Často sa stáva, že potom čo diviak uhryzne človeka do niektorej nohy, tento spadne na zem. Diviak pokračuje v hryzení do nohy a človek ho inštinktívne kope druhou nohou. No diviak ho pohryzie aj do tejto druhej nohy.

Rany spôsobené uhryznutím sú často kontaminované, pretože diviak môže byť nosičom mnohých infekčných činiteľov, ktoré dokážu vyvolať chorobu. Preto je okrem včasného a správneho ošetrenia rany potrebné dôkladné sledovanie rany, aby sa včas odhalili akékoľvek príznaky infekcie, ako aj aby sa umožnil včasný lekársky zásah vrátane vhodného odtoku hnisu a zavlažovania podľa potreby.

Odporúča sa širokospektrálna antibiotická a protitetanová liečba. Rozhodnutia o liečbe rán by sa mali prijímať individuálne, zatiaľ čo očkovanie proti besnote závisí od lokálneho stavu ochorenia. Akútne poranenia nervov by sa mali opraviť hneď po zistení. Pri otvorených poraneniach sa odporúča vykonať operáciu, ak je to možné, v prvých 72 hodinách.

Ak nie je možné vykonať operáciu z dôvodu medzery medzi nervovými koncami, indikuje sa tzv. nervový štep ( lekársky zákrok na opravu poškodeného alebo prerušeného nervu, pri ktorom sa poškodený nerv nahradí štepom z inej časti tela alebo sa použije syntetický materiál. Jeho hlavným cieľom je obnoviť funkciu poškodeného nervu, čo môže zahŕňať motorické funkcie (pohyb) aj senzorické funkcie (citlivosť). )

Ako hovorí jedno príslovie: Opatrnosti nie je nikdy nazvyš!

tags: #zmensene #pluca #diviaka

Populárne príspevky: