Najlepšia zmrzlina na Slovensku: Od histórie po súčasnosť
Aj napriek tomu, že leto sa už pomaly končí, teplé počasie nás bude ešte určitý čas sprevádzať. Radosť z toho majú obzvlášť predajcovia zmrzliny, ktorých sa na Slovensku nachádza hneď niekoľko.
Kde nájdete najlepšiu zmrzlinu v Košiciach?
Miestni sa podelili so svojimi tipmi, kde sa v meste oplatí ísť na túto letnú pochúťku:
- Arthur Gelato: Prevádzka, ktorú možno nájsť aj v Bratislave, sídli v mestskej časti Staré Mesto pár metrov od Východoslovenskej galérie. Ponúka viacero zaujímavých príchutí, ako napríklad cheesecake, riccota s figami či belgická čokoláda. Viaceré z nich sú určené aj pre vegánov. V ponuke sa vyníma aj takzvané „psie gelato“, ktoré je určené pre štvornohých priateľov. Zmrzlináreň spolupracuje s donáškovými službami.
- Moritz Eis: V metropole východu sa nachádza oproti Národného divadla. Okrem obľúbeného gelata si môžete dať aj sorbet, pričom ide o 100 % prírodnú zmrzlinu. V ponuke sa nachádzajú aj nakombinované príchute, ako citrón a bazalka, rebarbora a zázvor či pečená broskyňa a vanilka. Jej cena sa pohybuje od dvoch do 2,50 eura.
- Gelato&Pizza Fratelli: Pri obchodnom centre Dargov si našla obľúbencov aj táto zmrzlináreň. V ponuke nájdete smotanovú zmrzlinu alebo osviežujúci sorbet. Cena je prijateľná, za jeden kopček zaplatíte dve eurá.
- Mňam Košice: Pokiaľ si chcete dopriať skutočný zmrzlinový zážitok, táto pobočka ponúka zmrzlinu v trdelníku. Nájdete ju tiež pár minút od Východoslovenského múzea. Doviezť si ju môžete nechať aj domov.
Našli sa aj priaznivci točenej zmrzliny. Tá najlepšia sa má nachádzať v priestoroch hlavnej vlakovej stanice. Ponúkajú ju za 1,50 eura. Podobná pobočka sa nachádza aj vonku pri stanici, avšak v tej podľa miestnych nie je zmrzlina až tak chutná ako u konkurencie.
Kde ísť na zmrzlinu v Trnave a okolí?
S príchodom leta a teplých dní je čas vychutnať si aj príjemné osvieženie. O tom, ktorá zmrzlina v Trnave a okolí je najlepšia, sa podelili čitatelia Trnavaku v komentároch nášho príspevku.
„Za mňa La Gelateria, úplne najlepšia zmrzlina v Trnave. Už nikam inam ani nechodíme, vždy tam. Kopček stojí okolo 1,5 až 2 eurá, ale ten kopec rozhodne stojí za to,“ píše Dominika. Niektorí čitatelia spomenuli aj ďalšie obľúbené miesta, ako je zmrzlina v Dolnej Krupej, kde za kopček zaplatíte od 1 do 1,50 €, Allegro v Trnave, U Sivinka v Bielom Kostole či zmrzlinárne v Trstíne a Smoleniciach.
Je teda jasné, že zmrzlina v Trnave a okolí má čo ponúknuť. Bez ohľadu na to, či preferujete klasické príchute, netradičné kombinácie alebo lokálne prevádzky, toto leto si určite nájdete svojho favorita. Mnohé zmrzlinárne pritom ponúkajú aj zmrzlinu vhodnú pre alergikov a ľudí s intoleranciou na laktózu.
História zmrzliny
Zmes snehu, mlieka, varenej ryže, medu a korenia, taká bola „zmrzlina“ na začiatku. Zrodila sa v Indii a Číne pred viac ako štyritisíc rokmi. Išlo o výrobok veľmi podobný sorbetu.
Veľa dôkazov z ďalekej histórie ukazuje na obľúbenosť ľadového pokrmu aj v krajinách, kde bežne sneh nebol. Pomocou ľadových domov a ľadových bazénov dokázali uchovať ľad a vychutnávať mrazenú pochúťku po celý rok.
Sneh s medom pre panovníka
Peržania si takto vyrábali sorbety a falude - svoj tradičný studený dezert. Aj Gréci žijúci v Aténach okolo roku 500 pred naším letopočtom si radi pripravovali osviežujúce nápoje z citróna, medu, zo šťavy z granátového jablka a, samozrejme, zo snehu alebo z ľadu. Alexander Veľký počas svojich výbojov v Indii požadoval nepretržitú zásobu snehu, ktorý konzumoval s medom. Záchranou v tom teple boli jamy určené na uchovanie snehu. Egyptskí faraóni neboli na tom inak.
To, čo by sa dalo nazvať prvým zmrzlinovým pohárom, sa našlo v egyptskej hrobke z druhej dynastie (2700 pred naším letopočtom). Bola to forma, ktorá pozostávala z dvoch strieborných pohárov, z ktorých jeden obsahoval sneh (alebo drvený ľad) a druhý varené ovocie. V starovekom Ríme sa špeciálne studne používali na skladovanie ľadu a snehu, ktoré otroci znášali z hôr do luxusných víl. V ruinách Pompejí objavili stopy, ktoré vedú k domnienke, že niektoré obchody sa špecializovali na predaj drveného ľadu (z Vezuvu) sladeného medom.
Z Číny do Európy
Na Sicílii Saracéni (stredoveký európsky názov pre Turka či Araba) v 9. storočí prišli s nápadom kompaktného snehu zmiešaného so škoricovým sirupom a s esenciami extrahovanými z domáceho ovocia, citrusov a kvetov. Starí Rimania tieto mrazené dezerty nazývali nivatae potiones. Rozšírenie zmrzliny po celej Európe sa niekedy pripisuje maurským obchodníkom, ale častejšie Marcovi Polovi. Hoci to nie je spomenuté v žiadnom z jeho spisov, sorbet vraj do Talianska priviezol zo svojich ciest do Číny.
Vďaka Mediciovcom
Skutočný triumf studeného dezertu nastal v 16. storočí vo Florencii. V tom čase slávni Mediciovci organizovali súťaž s názvom „Il piatto più singolare che si fosse mai visto“ (Najneobvyklejšie jedlo, aké bolo videné). Cosimo Ruggeri (? - 1615), florentský predavač kurčiat a amatérsky kuchár, súťaž vyhral. Víťazstvo mu priniesol chutný mrazený dezert zo sladkej ovocnej šťavy a z ľadu. Správa o Ruggeriho talente sa rýchlo šírila a Katarína Mediciová (1519 - 1589) vzala Ruggeriho so sebou do Francúzska. Bola presvedčená, že iba on môže konkurovať vynikajúcim dezertom francúzskych šéfkuchárov. Túto špecialitu pripravil aj 28. októbra 1533 na jej svadbe s francúzskym kráľom Henrichom II.
Koncom 16. storočia pôsobil na mediciovskom dvore aj Bernardo Buontalenti (1531 - 1608). Ako architekt, sochár, maliar a divadelný dizajnér dostal za úlohu zorganizovať oslavy na privítanie španielskych hostí. Inscenoval extravagantné divadelné predstavenie v panských záhradách a pozdĺž rieky Arno, skvelú šou vo Fortezza da Basso a veľkolepé ohňostroje. A ako amatérsky kuchár pripravil aj smotanový mrazený krém s príchuťou bergamotu, citrónov, pomarančov a dezertného vína.
Historické záznamy naznačujú, že okrem zmrzliny crema fiorentina Buontalenti prišiel aj s vynálezom akejsi chladiarne - špeciálnej pivnice s medzipriestorom pokrytej izolačným korkom a drevenými doskami so systémom palíc, ktoré nechávali roztopený ľad stekať dole. Dom s týmto priestorom sa nachádza na ulici Via delle Ghiacciaie (Ulica ľadového domu) v blízkosti Fortezza da Basso.
Kaviareň a gelato
Ďalším Talianom, ktorý sa celý život venoval zmrzline - talianskemu gelatu, bol sicílsky šéfkuchár Francesco Procopio di Coltelli (1651 - 1727). Vďaka svojmu starému otcovi, ktorý staval stroje na výrobu zmrzliny, bol odmala v spojení s gelatom. Coltelli stále zdokonaľoval svoje recepty. Použil cukor namiesto medu a zmiešal soľ s ľadom na chladenie. Odišiel do Paríža, kde si v roku 1686 otvoril kaviareň a okrem kávy ako prvý verejne ponúkal aj zmrzlinu. Servíroval ju v malých porcelánových miskách, ktoré pripomínali poháre na vajíčka. V roku 1702 kaviareň zmenila svoj názov na François Procope a časom sa stala centrom parížskej umeleckej a literárnej komunity. Medzi významných ľudí, ktorí ju navštevovali, patril napríklad Victor Hugo, Paul Verlaine, Jean-Jacques Rousseau, Honoré de Balzac a Denis Diderot.
Sicílsky šéfkuchár Francesco Procopio di Coltelli (1651 - 1727) neustále zdokonaľoval svoje recepty
Zmrzlina v Anglicku
Prvá zaznamenaná zmienka o zmrzline v Anglicku pochádza z roku 1672. Napísal ju politik Elias Ashmole, keď opisoval jedlá podávané na sviatok svätého Juraja vo Windsore pre Karola II. Okrem iného bol na slávnostných stoloch „jeden tanier zmrzliny“. Len jeden stôl a jeden tanier. Pre kráľa. Zmrzlina bola drahou pochúťkou vymedzenou pre tých, ktorí mali prístup do ľadovne. Vo viktoriánskej Británii bol čerstvý ľad vzácnou komoditou. Používal sa predovšetkým na chladenie mäsa a mliečnych výrobkov a zároveň ako anestetikum pri mnohých chirurgických zákrokoch. Ľad bol luxusom. Nápoje podávané s kockami ľadu boli dôkazom bohatstva a vysokého postavenia. Prvý recept na zmrzlinu v angličtine bol publikovaný v knihe Mrs. Mary Eales’s Receipts, ktorá je venovaná cukrárstvu a ktorú vydali v Londýne v roku 1718.
Zmrzlina sa v Anglicku stala populárnou a lacnou v polovici 19. storočia, keď si taliansko-švajčiarsky emigrant Carlo Gatti v roku 1851 postavil prvý stánok pred stanicou Charing Cross. Postavil aj dve ľadové studne umiestnené za stanicou King’s Cross v centre Londýna, aby mal stály prísun ľadu. Gattiho studne hlboké trinásť metrov a s priemerom deväť metrov dokázali uchovať tony prírodného ľadu dovezeného z Nórska. Vytvoril si impérium na dodávku ľadu a zmrzliny a rýchlo sa stal milionárom.
Vynález mrazničky
Za „kráľovnú ľadu“ bola v Anglicku považovaná Agnes Marshallová (1855 - 1905). Zmrzlinou bola priam posadnutá. V roku 1885 napísala a vydala svoju prvú knihu, ktorá obsahovala 177 rôznych receptov na zmrzlinu a dezerty. Okrem receptov kniha propagovala niektoré jej vynálezy súvisiace so zmrzlinou vrátane mrazničky patentovanej jej manželom. Dokázala zmraziť pol litra zmrzliny za menej ako päť minút. Ďalším vynálezom bol stroj na lámanie ľadu, ľadová jaskyňa (izolovaný box na skladovanie zmrzliny) a mnoho nádob a prísad spojených s výrobou zmrzliny. V druhej knihe z roku 1888 sa Agnes Marshallová zmienila o pridávaní zmrzliny do jedlého kornútika. Ide o prvý známy odkaz v angličtine na kornútiky na zmrzlinu. Jej jedlý kornútik bol vyrobený z mletých mandlí, pečený v rúre a mohol byť prvým prenosným obalom na zmrzlinu.
Kniha Agnes Marshallovej okrem 177 rôznych receptov propagovala aj jej vynálezy súvisiace so zmrzlinou vrátane mrazničky patentovanej jej manželom.
Kornút ako geniálny vynález
Prvý zmrzlinový kornútik na americkej pôde vyrobil v roku 1896 Italo Marchiony, emigrant zo severovýchodného Talianska v New Yorku. Kužeľovité oblátkové kornúty ponúkal vo svojich reštauráciách, kde sa tešili veľkej obľube zákazníkov. Patent na túto dobrotu mu udelili v decembri 1903. Nezávisle podobný výrobok priniesol a spopularizoval na Svetovej výstave v roku 1904 v St. Louis sýrsky prisťahovalec Ernest A. Hamwi. Jedného dňa sa zmrzlinárovi, susedovi v stánku, minuli misky na zmrzlinu, a tak cukrár Hamwi zroloval vafľové tortové oblátky, nechal ich vychladnúť a bolo. Jeho patent sa okamžite ujal a okrem popularity zarobil slušnú sumu peňazí. Výroba kužeľovitých kornútov v roku 1924 dosiahla rekordných 245 miliónov.
Veľa a pre všetkých
V Európe aj Amerike zmrzlinu vyrábali a predávali malé podniky, väčšinou cukrári a kateringové firmy. Jacob Fussell (1819 - 1912) z Baltimoru ako prvý vyrábal zmrzlinu vo veľkom. Fussell kúpil čerstvé mliečne výrobky od farmárov v York County v Pensylvánii a predával ich v Baltimore. Nestály dopyt po jeho mliečnych výrobkoch mu často spôsoboval prebytok smotany, z ktorej vyrábal zmrzlinu. Svoju prvú továreň na zmrzlinu postavil v Seven Valleys v Pensylvánii v roku 1851. O dva roky neskôr svoju továreň presťahoval do Baltimoru. Neskôr otvoril továrne v niekoľkých ďalších mestách. Veľkovýroba znížila cenu zmrzliny a zvýšila jej popularitu.
Zmrzlina na paličke
Už v roku 1872 dvaja muži, ktorí obchodovali ako Ross a Robbins, predávali cukrovinky z mrazeného ovocia na paličke. Nazývali ich hokey-pokey. Francis William Epperson z Kalifornie spopularizoval tento druh zmrzliny po patentovaní konceptu „zmrznutého ľadu na paličke“ v roku 1923. Príbeh náhodného objavu hovorí o chladnej noci a pohári s limonádou a s tyčinkou na miešanie zabudnutom na verande. Či to bola pravda alebo nie, to sa už asi nedozvieme. Epperson však so svojím ľadovým „eppsicle“, ako nazval svoj výrobok, rozhodne zožal úspech. A keďže bol aj dobrý obchodník, do roku 1924 si dal patentovať každú mrazenú cukrovinku alebo ľadovú lízanku. Ako definuje dokument z roku 1924, ide o „mrazenú cukrovinku atraktívneho vzhľadu, ktorú možno pohodlne konzumovať bez kontaminácie kontaktom s rukou a bez potreby taniera, lyžice, vidličky a podobne“. S patentom prišiel aj nový názov - pop’s icle (popsicle je stále jeden zo všeobecných názvov, ktoré sa v USA používajú pre výrobky z ľadu na paličke). Prvé nanuky (ako ich voláme v našich končinách) sa predávali len za päť centov a dodávali sa v siedmich príchutiach. O pár rokov neskôr firma priniesla na trh nanuk s dvomi paličkami. Na vrchole hospodárskej krízy to bola bomba - tá istá chuť, cena, ale dve paličky.
Čokoláda a eskimo
Vylepšenia a inovácií sa chopil aj dánsky prisťahovalec Christian Kent Nelson (1893 - 1992), stredoškolský učiteľ a majiteľ cukrárne. Inšpiroval sa chlapcom vo svojom obchode. Ten sa nevedel rozhodnúť, či minúť peniaze na zmrzlinu alebo na čokoládovú tyčinku. A tak Nelson začal špekulovať a experimentovať, ako prilepiť rozpustenú čokoládu na kocky zmrzliny a vytvoriť tak zmrznutú čokoládovú tyčinku. A podarilo sa. Počas miestneho turnaja hasičov vypredal tristo tyčiniek pod názvom I-Scream Bar, čo len potvrdilo úspech dobroty. Zabezpečil si dohodu s miestnym výrobcom čokolády Russellom C. Stoverom na ich hromadnú výrobu pod novým obchodným názvom Eskimo Pie, teda eskimácky koláč (názov navrhla Clara Stoverová). Po vydaní amerického patentu 24. januára 1922 spoločnosť predala výrobcom zmrzliny výrobné práva za licenčné poplatky. Začiatkom roka 1922 sa predávali milióny zmrzliny Eskimo Pie. Údajne to natoľko ovplyvnilo trh, že ceny kakaových bôbov narástli o 50 percent. Bol to naozaj okamžitý úspech. Noviny nazvali Nelsona milionárom a informovali, že zarába tantiémy vo výške 30-tisíc dolárov týždenne.
Christian Kent Nelson spojil zmrzlinu a čokoládovú tyčinku dokopy
Ruská zmrzlina
Smotanová zmrzlina medzi dvoma oblátkami ako sendvič sa začala priemyselne vyrábať v 30. rokoch 20. storočia. Konkrétne 4. novembra 1937. Zmrzlina nebola nová, iba názov upravili pre sovietsky trh a okolité krajiny. Ako sa to všetko začalo? V roku 1936 poslal diktátor Josif V. Stalin (1878 - 1953) ľudového komisára potravinárskeho priemyslu Anastáza Mikojana na služobnú cestu do USA, na ktorej sa mal lepšie oboznámiť s americkým potravinárskym priemyslom. V dôsledku jeho cesty Sovietsky zväz kúpil americké priemyselné vybavenie a začal s vlastnou priemyselnou výrobou klobás, zmrzliny, hamburgerov a dokonca aj pukancov. Historicky prvý sovietsky závod na výrobu zmrzliny bol v Rostove na Done. Vyrábala sa podľa amerického receptu, ale bez sušeného mlieka, ktorého výroba v tom čase v Sovietskom zväze ešte neexistovala. Zamatovo krémová zmrzlina sa teda vyrábala z čerstvého mlieka a obsahovala trinásť percent smotany, dvadsať percent cukru a sedem percent žĺtkov. Rozmach štátneho zmrzlinového monopolu prerušila druhá svetová vojna a pokračoval až v povojnových 60. rokoch. V 80. rokoch 20. storočia bolo v Sovietskom zväze na výrobu zmrzliny postavených 25 nových tovární.
Srdce zo smotany
Medzi srdcovky v našich končinách určite patrí aj Cornetto (po taliansky malý roh). Stalo sa všeobecným názvom na označenie akéhokoľvek typu zabaleného, priemyselného kornútika zmrzliny, akejkoľvek značky a akejkoľvek príchute. Ale „srdce zo smotany“ vnútri oblátkového kornútika s polevou z čokolády a lieskových orieškov patentované Spicom, výrobcom zmrzliny z Neapola, je len jedno. Od svojho vynájdenia v roku 1959 Cornetto nikdy nevyšlo z módy. Po roku 1976, keď firmu kúpila nadnárodná spoločnosť Unilever, sa stalo naozaj ikonou. Veď si len spomeňme na reklamy pod značkou Algida. Tie letné flirty na pláži, spokojní a šťastní ľudia, samozrejme, so zmrzlinou v ruke a na záver (trošku upravené) slová originálneho songu: zmrzlina sladké srdce má...
Arktická verzia
Domorodí obyvatelia Aljašky majú odlišnú verziu zmrzliny s názvom akutaq. Nie je to krémová zmrzlina, ako ju poznáme, ale zmes vyrobená zo sobieho tuku alebo z loja, z tulenieho oleja, čerstvo napadaného snehu a lesných plodov (brusnice, čučoriedky, černice). Niekedy do zmesi pridajú listy rastlín, korienky či sobie alebo rybie mäso. Názov tejto inuitskej pochúťky pochádza z yupického slova „zmiešať ich dohromady“.
Ženy (lovcove babičky alebo matky) tradične vyrábali túto zmrzlinu po prvom ulovení ľadového medveďa či tuleňa alebo na akúkoľvek oslavu v komunite. Neexistuje žiadny presný recept, ako akutaq vytvoriť. Každá rodina si ho pripravuje podľa seba.
Testovanie košických zmrzlinární
Kulinár Tomáš Tóth z košice:dnes otestoval desať košických zmrzlinární a zhodnotil ich ponuku. Tu je sumár jeho hodnotenia:
| Zmrzlináreň | Body |
|---|---|
| URBAN CAFE | 10 |
| GELATO & PIZZA FRATELLI | 8 |
| ZMRZLINA ŠACA | 8 |
| ANDIAMO GELATO | 7,5 |
| ZMRZLINA - MIER | 7 |
| ADRITIK KOŠICE | 6,5 |
| ZMRZLINA JADRAN | 6,5 |
| ZMRZLINA ART | 6 |
| MLIEČNA ZMRZLINA - EVA VAŠKOVÁ | 6 |
| AIDA | 5 |
Tóth pri testovaní hodnotil chuť, konzistenciu a celkový dojem zo zmrzliny. Zistil, že niektoré zmrzliny boli príjemne čokoládové, iné menej výrazné a niektoré sa topili príliš rýchlo.
Medzinárodný deň zmrzliny
Medzinárodný deň zmrzliny je sviatok, ktorý sa oslavuje každý rok tretiu júlovú nedeľu. Pôvod tohto sviatku siaha do roku 1984, keď ho prijal Kongres USA ako súčasť prezidentského vyhlásenia, ktoré podpísal prezident Ronald Reagan. Hlavným dôvodom osláv tohto dňa je uznanie zmrzliny ako symbolu radosti a spolupatričnosti.
Deň zmrzliny je nielen príležitosťou na oslavu a vychutnanie zmrzliny, ale aj časom, keď sa zmrzlinárske spoločnosti a malé podniky môžu podeliť o svoje špeciálne recepty a ponuky.
Predaj počas sviatkov: Obmedzenia a výnimky
Na Slovensku platí zákon, ktorý zakazuje maloobchodný predaj počas niektorých sviatkov.
- 1. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- 24. december po 12:00 hodine
- 25. december
- 26. december
Zákonník práce hovorí, že počas všetkých sviatkov a dní pracovného pokoja, čo je ročne 15 a pol dňa, nesmú zamestnanci robiť maloobchodný predaj. Za pult sa môžu postaviť iba majitelia obchodov.
Výnimku majú čerpacie stanice, lekárne, obchody na letiskách, v prístavoch, v hromadnej doprave a nemocniciach, v obchodoch s cestovnými lístkami a suvenírmi. Tie môžu fungovať v normálnom režime, čiže aj so zamestnancami.
Zákaz sa nedotýka ani služieb, keďže tie pod maloobchodný predaj nespadajú. Čistiarne, opravovne či kiná teda môžu byť otvorené bez obmedzení.
Nejasnosti však vznikajú pri prevádzkach, v ktorých sa zároveň poskytuje služba a predáva tovar. Napríklad v baroch sa čapuje pivo, ale aj predávajú cigarety. V masážnych salónoch robia masáže, ale aj predávajú oleje. Môžu byť otvorené?
Zrušené sviatky a dopad na predaj
Vláda schválila zrušenie niektorých sviatkov, čo má vplyv aj na predajné dni. Medzi zrušené sviatky patria:
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
Zrušenie týchto sviatkov znamená, že počas týchto dní bude predaj povolený.
Zmeny v daňových a odvodových povinnostiach
Podnikatelia, vrátane tých, ktorí predávajú zmrzlinu, musia počítať so zmenami v daňových a odvodových povinnostiach. Tieto zmeny sú súčasťou konsolidačného balíka, ktorý schválil parlament.
Zvýšenie sadzby dane z príjmu
Pre fyzické osoby sa zvyšuje sadzba dane z príjmu, a to vo výške 30 a 35 %. Táto zmena sa bude vzťahovať na základ dane vyšší ako 60 000 eur, resp. 75 000 eur. Pre podnikateľov - fyzické osoby (napr. živnostníkov) ostáva zachovaná znížená sadzba dane v prípade, ak ich zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100 000 eur - vtedy sa celý základ dane zdaní sadzbou 15 %. Ak ale príjmy prevýšia túto hranicu, namiesto aktuálnych sadzieb (19 % a 25 %) budú použité pri zvyšujúcom sa základe dane aj dve nové (30 % a 35 %).
Vyšší zdravotný odvod
Živnostníci, zamestnanci a samoplatitelia budú platiť viac do zdravotnej poisťovne.
Skrátenie odvodových prázdnin pre SZČO
Začínajúci SZČO budú mať skrátené odvodové prázdniny. Od roku 2026 im vznikne povinnosť platiť si sociálne poistenie už od 1. júla šiesteho kalendárneho mesiaca po vzniku oprávnenia na podnikanie, a to najmenej 131,34 eura mesačne (v roku 2026).
Obmedzenie odpočtu DPH na autá
Podnikatelia a firmy, ktoré si po 1. januári 2026 obstarajú nové vozidlo, si nebudú môcť odpočítať 100 % DPH ako doposiaľ, ale len 50 %. Toto obmedzenie sa bude vzťahovať aj na náklady na prevádzku, údržbu, servis, palivá, opravy a podobne.
Zmeny v DPH na potraviny
Znížená sadzba DPH na vybrané potraviny sa ruší. Cestoviny, ovocné šťavy a nektáre budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane (mlieko, chlieb, mäso, vajcia, zelenina a ovocie a cukor budú mať zachovanú pôvodnú výšku DPH). Týka sa to aj cukroviniek, koláčov, zmrzliny, džemov či slaných pochutín.
Povinné bezhotovostné platby
Zavádza sa povinné prijímanie bezhotovostných platieb. Podnikatelia budú musieť prijímať platby kartou, terminálom či iným prostriedkom, tak cez QR kód. Stanovený termín účinnosti pre túto povinnosť je najskôr 1. januára 2025.
História mrazených maškŕt | Vynález nanukov 11-ročným Frankom Eppersonom | Relácia Dr. Binocs
tags: #zmrzlina #predaj #sviatok #Slovensko


