Psychologický význam zmrzliny: Čo o vás prezradí vaša obľúbená chuť?

Znie to možno naivne, ale aj takáto maličkosť, ako obľuba určitej maškrty, môže mať psychologické príčiny. Chute, ktoré uprednostňujeme, sú totiž napojené na neurologické zakončenia vo vašom mozgu, a to už niečo vypovedá. Aj význam má údajne aj to, akú zmrzlinu si obľúbite v detstve. Tá vám totiž údajne poväčšine už ostane.

Čo prezrádza vaša obľúbená zmrzlina?

Vanilková - Impulzívna

O milovníčkach tejto najobľúbenejšej zmrzliny na svete vôbec, by ste si mohli myslieť, že sú to veľké klasičky. Opak je však pravdou. Ide o všestranné, impulzívne, idealistické osoby, ktoré riskujú a stavajú skôr na intuíciu ako na logiku. Milovníčky vanilky tiež pravdepodobne budú veľmi otvorené v emóciách a budú mať kvalitné blízke medziľudské vzťahy, nazdáva sa autor.

Jahodová - Utiahnutá

V štúdii neurológ tvrdí, že fanúšičky jahodovej zmrzliny boli často tolerantné, oddané a introvertné, pričom k životu pristupovali skôr logicky a premyslene.

Čokoláda - Zvodkyňa

Ak si najčastejšie nakladáte do kornútika lahodne sladký čokoládový kopček, veľmi pravdepodobne budete dáma so sklonom k flirtovaniu a zvádzaniu. Máte zmysel pre vášeň a dramatično, ale ste aj veľmi vnímavá.

Mentolovo-sladká - Hašterivá

Obľubujete nevšedný mix a vyberáte si sladkosti či zmrzlinu, ktoré spájajú opačné chute, napríklad mätu a čokoládu? Zrejme sa často hádate alebo rada argumentujete a neochvejne si stojíte za svojím. Podľa štúdie ste aj sebavedomejšia, ambicióznejšia, rozhodnejšia, ale aj šetrnejšia ako vaše priateľky.

Miešaná - Pesimistka

Najčastejšie si v zmrzlinárni vyberáte z každej po troške a v obchode sa vám v košíku objavia farebné nanuky, ktoré ponúknu viacero príchutí? Podľa psychologického výskumu chutí to neznamená, že ste nerozhodná. „Zistili sme, že ľudia, ktorí uprednostňujú dúhovú zmrzlinu, sú pesimistickejší, než by sme si mohli myslieť,“ hovorí neurológ Alan Hirsch, ktorý tiež zistil, že tieto osobnosti sú, prekvapivo, analytické a rozhodné.

Corneto - Výbojná

Ak pri výbere zmrzliny siahnete po bohato ozdobenom kornútku s viacerými, zväčša sladkými príchuťami, zrejme budete angažovaná a výbojná osobnosť so sklonom k agresivite. Ste aj dobrá a vnímavá poslucháčka, ale často nekompromisná. To vás robí úspešnou, popritom však môžete mnohým, hoci neúmyselne, ublížiť.

Kávová - Dramatická

Ak obľubujete kávovú zmrzlinu, podľa Hirschovej štúdie ste živá, dramatická a pôžitkárska osobnosť. Nezaujímate sa príliš o budúcnosť a žijete prítomným okamihom. Vaša vášeň pre život sa prejavuje aj v partnerských vzťahoch, v ktorých potrebujete byť pravidelne uctievaná.

Stracciatella - Veľkorysá

Ak je vašou slabosťou klasická smotanová lahôdka s kúskami čokolády, podľa výskumu ste veľkorysá, schopná a neochvejne, podnikavo konajúca osoba.

Oriešková - Zásadová

Obľuba akejkoľvek orieškovej zmrzliny o vás prezrádza, že ste oddaná, svedomitá a zásadová žena, ktorá má dobre vyvinutý zmysel pre rozpoznávanie dobrého a zlého a veľmi dbá na pocity iných ľudí.

Banánová - Láskavá

Milovníčky mrazenej banánovej chute sú perfektným vzorom priateliek, partneriek aj matiek. Sú to empatické, láskavé, nekonfliktné, dôveryhodné a prívetivé osoby. Ľudia sa v ich spoločnosti cítia dobre, čo niektorí môžu zneužiť.

Obľúbená zmrzlina pre holohlavých (INKOGNITO)

Ako viesť dobrý život?

Všetci chceme byť šťastní, aj keď nie všetci sme v tom rovnako dobrí. Napokon, odvetvie, ktoré sa zaoberá well-beingom, má hodnotu miliárd eur. Takže áno, šťastie je pre nás ľudí veľmi dôležité. Túto otázku sa snaží zodpovedať pozitívna psychológia, ktorá skúma okolnosti a podmienky, ktoré nám umožňujú prosperovať.

Zaujíma sa o to, čo sa skrýva za ďalekosiahlymi vlnami pozitívnych emócií, aké zdravotné účinky môžu mať zmysluplné sociálne väzby a aké ochranné vlastnosti nám poskytujú naše silné stránky a cnosti, aby sme mohli lepšie pochopiť náš pocit duševnej pohody. Keď sa s niekým podelíme o úsmev alebo smiech, objaví sa medzi nami rozoznateľná synchronizácia v našich gestách a cez naše mozgy sa prevalí vlna dobrého pocitu. Takto si budujeme schopnosť vcítiť sa, ale zlepšujeme aj svoje zdravie.

To, čo sa skrýva za dobrým, spokojným a šťastným životom, nie sú veľké príležitosti, ktoré nám osud len tak z ničoho nič prihrá. Je to skôr schopnosť využívať naše silné stránky a cnosti pre vyšší účel a stabilná „potrava“ pre našu dušu, ktorá sa skladá z mikromomentov - prchavých a skromných - ktoré dokážu vyvolať pohodu aj pod ťažobou bežných dní.

Pozitívne emócie nám pomáhajú nielen so spracovaním negatívnych emócií a dostávaním sa z ťažkých situácií. Pomáhajú nám nájsť význam v negatívnych skúsenostiach. Zároveň nás robia otvorenejšími pozitívnym skúsenostiam v budúcnosti. Emócie, ktoré cítime teraz, majú vplyv nielen na to, ako sa cítime dnes, ale pomáhajú zvyšovať našu duševnú pohodu a zdravie aj o mesiac.

Práve prostredníctvom tohto dlhodobého budovania zdrojov, a nie krátkodobého hľadania šťastia, môžeme zažiť väčšiu spokojnosť v živote. Ak túžite po šťastnom živote, skúste sa o niečo menej sústrediť na zoznam vecí, ktoré musíte „urobiť“. Rovnako dôležitý je totiž aj zoznam toho, čo chcete „cítiť“.

Chuť na sladké: Fyziológia, psychológia a osobnosť

Ľudia majú chuť na cukor z mnohých dôvodov - niektoré z nich sú fyziologické a niektoré psychologické. To, čo jete, spolu s tým, kedy, prečo a koľko toho zjete, sa môže zmeniť na vzorce správania. Stručne povedané, na cukor môžete mať chuť, pretože vaša myseľ a telo boli vycvičené na to, aby po ňom túžili. Vedecké poznatky v tejto otázke nie sú úplne jasné.

Napriek tomu môžu sladké spracované potraviny spúšťať uvoľňovanie neurochemickej látky dopamínu v centre odmeňovania v mozgu. Vaše telo reaguje na stres vylučovaním hormónov, ktoré tiež súvisia s chuťou na jedlo. Hormón grelín, ktorý riadi chuť do jedla, sa uvoľňuje, keď sú ľudia v strese. Samotná chuť na cukor nie je známkou zdravotného problému.

Sladká chuť a osobnosť

Výskumníci sa vo svojej štúdií, ktorú uverejnili v časopise Journal of Research in Personality, sledovali, či jedenie sladkých vecí súvisí s príjemnými ľuďmi. Hoci predchádzajúce štúdie zistili súvislosť medzi týmito dvoma parametrami, nebolo jasné, či sa tento trend objavuje aj v iných kultúrach.

Výsledky nakoniec potvrdili predchádzajúce štúdie, pričom u účastníkov zo všetkých štyroch krajín korelovala príjemnosť s preferenciami sladkej chuti. Štúdia tak podľa tímu vedcov odhalila, že metafory pre sladkosť sa javia ako univerzálne. Konzumácia sladkostí je všeobecne príjemnejším zážitkom ako jedenia iných druhov chutí.

Sladká chuť a zdravie

Nutkavá potreba jesť niečo sladké môže mať príčinu v jedálničku, keď sa v snahe o jeho ozdravenie vyhýbame napríklad sacharidom. Tým však telo okrádame o najdôležitejší energetický substrát. Ak máte chuť na sladké, môže to súvisieť s poklesom hladiny cukru vo vašom tele. Výbornou a zdravou alternatívou v týchto prípadoch je ovocie.

Výborným tipom je napríklad zmrazené hrozno. Chutí skvele a keďže je zmrazené, skôr rozpoznáte, že ste plní - nemôžete ho len tak nahádzať do seba ako koláče. Ale aj v prípade koláčov a sladkostí môže byť mraznička dobrým pomocníkom. Vymrazte si vždy len jednu porciu, ktorú zjete. Skúste nahradiť sladkosti zdravý gréckym jogurtom s čerstvým ovocím.

Chuť na slané: Minerály, stres a vodcovské typy

Priveľká chuť na slané - krekry, čipsy a podobne môže byť znakom nerovnováhy minerálov v tele. Štúdia, uverejnená v magazíne Physiology and Behavior analyzovala, ako chuť na slané súvisí s hladinami minerálov v tele. Ukázala, že ženy s intenzívnou chuťou na slané mali väčšiu pravdepodobnosť nedostatku vápnika a horčíka.

Slaná chuť a osobnosť

Odborníci si napríklad myslia, že ľudia, ktorí preferujú slané chute a chrumkavé jedlá, sú vodcovské typy silne poháňané vnútornou motiváciou. Štúdie dokazujú, že týmto ľuďom hrozí vyššie riziko prepracovanosti, pretože ich ambície sú vždy vysoké a nezastavia sa, kým svoj cieľ nedosiahnu.

Ako oklamať chuť na slané?

Dietologička z Denveru Jessica Crandall odporúča túto túžbu po nezdravých potravinách oklamať zdravými alternatívami. Upozorňuje na fakt, že naša strava často obsahuje práve prebytok soli, nie jej nedostatok, a to aj vtedy, ak máte intenzívnu túžbu po slanom. Veľmi dobrou fintou na upokojenie chuťových pohárikov je mätový čaj.

Odporúča vyhýbať sa niektorým druhom potravín - to pomáha „preprogramovať“ chute. Dobrým spôsobom, ako ju minimalizovať je konzumovať bielkoviny, napríklad tvaroh s paradajkami a balzamikovým octom. Jesennou možnosťou je usušiť si doma v rúre semiačka z tekvice nesolené, len pokvapkané worčesterovou omáčkou. Bielkoviny pomôžu.

Ďalšie chute a ich význam

Nielen sladká a slaná chuť, ale aj kyslá, horká a umami majú svoje miesto v našich preferenciách a môžu o nás niečo vypovedať.

Kyslá chuť

Väčšina ľudí zmraští tvár, skupinka ľudí sa však kyslému jedlu vôbec nevyhýba, ba naopak. Výskumy dokazujú, že jedinci obľubujúci kyslé chute sú zvyčajne racionálne zmýšľajúci. Zároveň ich však môže ľahko premôcť úzkosť.

Horká chuť

Časť populácie má na ňu totiž dokázateľne zvýšenú citlivosť, v dôsledku čoho častejšie odmietajú kávu, pivo či čokoládu s vysokým obsahom kakaa. No a v starobe sa k nej zas vraciame. Vo vyššom veku sa totiž zhoršuje vnímavosť voči horkej a kyslej chuti, čo môže byť ešte umocnené chronickými ochoreniami a užívaním väčšieho množstva liekov.

Pálivá chuť

Niektorí ľudia pálivé jedlá nemusia vôbec, iní sa v nich však doslova vyžívajú. Séria výskumov dokazuje, že práve takíto ľudia sú dobrodružní a neboja sa skúšať nové veci. Neznesú rutinu a potrebujú, aby bol každý deň niečím odlišný, zábavný a zaujímavý.

Ako vnímanie chuti funguje?

Konečný efekt procesu vnímania chuti je pomerne zložitý. Za rozlíšenie základných druhov chuti sú zodpovedné vyššie zmienené chuťové bunky, vo finále však do hry vstupuje aj mnoho ďalších fyziologických štruktúr ako prepojenie chuťových dráh s limbickým systémom (príjemné pocity spojené s jedlom, baženie po jedle) alebo aj so systémom čuchovým. Jednotlivé signály putujú do mozgu, kde sa nakoniec skladá konečný vnem.

Faktory ovplyvňujúce chuťové preferencie

Chuťové preferencie sa u jednotlivých ľudí značne líšia. Korene týchto rozdielov siahajú až do prenatálneho obdobia (obdobie pred pôrodom). Hoci má človek evolučne zakotvené, že sladká a slaná chuť označujú bezpečné potraviny, a od horkých a kyslých je lepšie držať sa ďalej, plod v maternici je do istej miery schopný sa adaptovať na chute, ktoré vníma cca od 30. týždňa tehotenstva.

Úloha matky však narodením dieťaťa nekončí - podľa štúdií pokračuje formovanie preferencií aj počas dojčenia, keď deti matiek, ktoré pri dojčení prijímali väčšie množstvo ovocia a zeleniny, tieto potraviny potom lepšie prijímali vo vlastnej strave. Jednoducho povedané, poznali tieto chute už zo skoršieho života a nerobilo im taký problém si na ne privyknúť.

Všeobecne sa uvádza, že aby si dieťa zvyklo na novú chuť a prijalo ju, je potrebné sa s ňou stretnúť až 10‑krát. Na čo si ľudia zvyknú v detstve, to budú pravdepodobne preferovať aj vo vyššom veku. Čo sa týka vnímania jednotlivých chutí, deti najviac preferujú sladké potraviny, naopak horšie znášajú horké a kyslé.

Vnímanie chuti môžu v priebehu života ovplyvniť aj rôzne ochorenia, faktory životného štýlu alebo aj fyziologické stavy (ako napr. tehotenstvo a vek, pozri ďalej). Medzi ďalšie faktory ovplyvňujúce vnímanie chutí patrí aj fajčenie. Vedci u fajčiarov objavili pomerne významné zníženie intenzity vnímania chuti. Čím vyššia bola u fajčiarov miera závislosti na nikotíne, tým dramatickejšie u nich bola táto schopnosť znížená.

Je možné vnímanie chuti „trénovať“?

Schopnosť vnímania chutí je do istej miery daná geneticky - uvádza sa, že až 25 % populácie sú tzv. supertasteri, teda ľudia, ktorí chute vnímajú intenzívnejšie ako iní. Táto schopnosť je daná vyšším počtom chuťových buniek, ako je norma, a častejšie sa vyskytuje u žien.

U ľudí, ktorí často konzumujú veľmi sladké jedlá (typicky patriace do kategórie vysoko spracovaných potravín) môže postupom času dôjsť k „otupeniu“ vnímania tejto chuti a ich organizmus bude dožadovať silnejšie stimuly, aby bola túžba po sladkej chuti uspokojená. Ak naopak ľudia podstúpili intervenciu založenú na obmedzení príjmu cukru a sladkej chuti v strave, po jeho znovuzavedení vnímali sladkú chuť intenzívnejšie ako predtým. Tento efekt by sa mal podľa výsledkov dostaviť cca za 4 týždne.

Psychologický test: Čo o vás prezradia vaše preferencie chutí?

Odpovedaj pri každej otázke výberom jednej možnosti: a, b alebo c. Na konci si spočítaj, ktoré písmeno sa objavuje najčastejšie - podľa toho nájdeš svoj výsledok vo vyhodnotení.

Keď si vyberáte dezert, siahnete po:
- a) Klasickom zákusku, ktorý poznáte.
- b) Niečom novom a exotickom.
- c) Niečom sladkom a upokojujúcom.
Akú príchuť zmrzliny si najčastejšie vyberiete?
- a) Vanilkovú alebo čokoládovú.
- b) Slaný karamel alebo pistáciovú.
- c) Jahodovú alebo smotanovú.
Aký typ jedla si vyberiete v reštaurácii?
- a) Overené jedlo, ktoré vám vždy chutí.
- b) Jedlo s neobvyklými ingredienciami.
- c) Jedlo, ktoré vám pripomína domov.
Ponúkne vám niekto niečo nové na ochutnanie?
- a) Nie, ďakujem.
- b) Super!
- c) Záleží, čo to je.
Popisuje vás najlepšie:
- a) Uprednostňuješ overené veci, si spoľahlivý, máš rád poriadok a známe chute.
- b) Chceš skúšať nové veci, v jedle aj v živote. Nebojíš sa výziev a máš rád, keď ťa niečo prekvapí. Si energický, otvorený a originálny.
- c) Rád si dopraješ, máš zmysel pre estetiku a hľadáš harmóniu.

Prepojenie psychiky a stravovania

Psychoterapeutka a výživová poradkyňa Petra Mocová sa zaoberá prepojením medzi psychikou a stravovaním. Psychológia zdravého životného štýlu je jej srdcovou témou, rovnako ako téma zajedania emócií. Aj ona sama po náročnom dni rada siahne po zmrzline.

Prečo sa prejedáme?

Prejedanie sa nezdravými potravinami je často prejavom závislosti a krikom duše. Keď sme schopní jesť zdravo a urobiť si na jedlo čas, svedčí to o našom vzťahu k sebe samému. Naopak, zanedbávanie stravy a prejedanie sa vo fastfoodoch môže byť prejavom pomalej samovraždy.

Funkcie jedla

Fyziologická: Nasýtiť.
Sociálna: Jeme spoločne pri spoločenských udalostiach.
Psychologická: Uvoľňujú sa neurotransmitery ako dopamín a endorfíny, ktoré nám pomáhajú upokojiť sa.

Delenie jedla na dobré a zlé

Mnohí ľudia delia jedlo na dobré a zlé, avšak je dôležité byť flexibilný a nájsť si dlhodobo udržateľný životný štýl. Pravidlo 80/20 znamená, že 80 percent času jeme zdravo a 20 % je priestor na nejaké vybočenie.

Malé zmeny vedú k úspechu

Je dôležité nájsť si niečo, čo je nám vlastné, a udržať to dlhodobo. Zameriavajú sa na pravidelnosť, dostatok zeleniny a bielkovín, a obmedzenie cukru.

Vplyv sociálnych sietí

Ľudia na seba majú často príliš veľké nároky, ktoré kladú aj sociálne siete. Porovnávanie sa s ostatnými môže viesť k nespokojnosti. V rámci terapie sa často pracuje na téme sebalásky a starostlivosti o seba.

Vzťah k Bohu a jedlo

Naše telo je dar od Boha. Ako sa staráme o vzťah s Bohom a blížnymi, tak máme mať radi aj seba ako svojho blížneho. Aj príprava jedla pre druhých môže byť niečo duchovné.

Zmrzlina a jej vplyv na telo a myseľ

Bolesť hlavy zo zmrzliny

Poznáte ten nepríjemný pocit počas jedenia veľmi zamrznutej zmrzliny, či pitia príliš studeného nápoja? Vedci si sú istí, že takmer každý zažije bolesť hlavy pri prehĺtaní veľmi studených látok. Pomôcť môže zahriatie podnebia v ústach jazykom, vypitie teplého nápoja, alebo dýchanie do spojených rúk.

Intolerancia laktózy

Približne jednej pätine Slovákov spôsobuje zmrzlina nepríjemné zdravotné ťažkosti, ako sú hnačky či bolesti brucha, kvôli neznášanlivosti mliečneho cukru. Ľudia postihnutí intoleranciou laktózy by mali vyhľadávať zmrzliny a nanuky, ktoré obsahujú namiesto živočíšnych tukov rastlinné. V prípade potreby môžu použiť enzým laktáza vo forme tabletky pred zjedením zmrzliny.

Nanuky, ktoré sa neroztopia

V Japonsku sa podarilo vyrobiť nanuky, ktoré sa neroztopia a ktoré držia svoj tvar aj pri vyšších teplotách vďaka polyfenolovej tekutine z jahôd.

História zmrzliny

Zmrzlina sa datuje až do starovekej Číny, kde bola známa už pred 3000 rokmi.
V 13. storočí Marco Polo priniesol recept na zmrzlinu do Európy.
V 16. storočí sa v Taliansku objavili prvé verejné zmrzlinárne.
V 18. storočí Jacob Fussell zlepšil proces výroby zmrzliny a umožnil jej hromadnú výrobu.
V roku 1904 Italo Marchiony vytvoril prvé zmrzlinové kornútky.

Psychológovia tvrdia, že úspech v komunikácii s okolím nemusí byť ťažký, stačí niekoľko jednoduchých krokov. Rovnako tak, aj pochopenie našich emócií spojených s jedlom, ako je napríklad zmrzlina, môže viesť k zdravšiemu životnému štýlu.

Techniky pre získanie obľúbenosti

Zrkadlenie: Táto stratégia zahŕňa napodobňovanie správania druhej osoby. Počas rozhovoru sa pokúste skopírovať reč tela, gestá a výrazy tváre.
Princíp známeho: Ľudia majú tendenciu obľubovať veci, ktoré sú im známe, a ťažšie sa stotožňujú s tým, čo nepoznajú. Viac času stráveného s ľuďmi môže zvýšiť šance na obľúbenosť.
Spontánny prenos vlastností: Výber slov pri opisovaní iných ľudí ovplyvňuje to, ako vás vnímajú. Ak popíšete niekoho ako spravodlivého a láskavého, ľudia si vás tiež spoja s týmito vlastnosťami.
Nákaza emóciami: Emócie sa šíria medzi ľuďmi ako nákaza.
Teória sociálnej siete: Dvaja ľudia budú mať k sebe pravdepodobne bližšie, ak budú mať spoločného priateľa.
Model stereotypného obsahu: Ak sa vykresľujete ako ústretový a zároveň kompetentný, získate dôveru a rešpekt.
Efekt chyby: Ľudia vás budú mať radšej, keď občas urobíte chybu, a to aj vtedy, ak sú presvedčení o vašej odbornosti.
Efekt podobnosti: Ľuďom sa páčili viac spolubývajúci, ktorí mali podobné postoje k jednotlivým témam.
Podprahové dotyky: Ide o jemné dotyky, ktorých si osoba sotva všimne, napríklad poklopkanie na chrbát alebo dotyk ramena.
Úsmev: Ľuďom sa najviac páčila póza ženy, na ktorej sa usmievala bez ohľadu na to, či bola poloha jej tela otvorená alebo uzatvorená.
Teória sebakontroly: Ľudia radi komunikujú s tými, ktorí poskytujú spätnú väzbu v súlade s ich známou identitou.
Vlastné odhalenie: Môžete začať tým, že sa ľudí spýtate na posledný film, ktorý videli a postupne prejdete k veciam, ktoré pre nich v živote znamenajú najviac.
Pygmalion efekt: Ak si myslíte, že je niekto hlupák, budete sa k nemu správať ako k hlupákovi.
Zmysel pre humor: Je dôležité to, či majú zmysel pre humor.
Rozprávanie o sebe: Oblasti mozgu spojené s motiváciou a odmenou boli najaktívnejšie, keď účastníci zdieľali informácie verejne o sebe, aj keď ich nikto nepočúval.

Záver

Či už preferujete sladké, slané, kyslé alebo horké, vaše chuťové preferencie sú komplexným výsledkom genetiky, prostredia a životného štýlu. Okrem toho, čo nám chutí, môžu naše preferencie odrážať aj aspekty našej osobnosti a zdravotného stavu. Je dôležité si uvedomiť, že vnímanie chuti sa môže meniť v priebehu života a je možné ho do istej miery ovplyvniť aj tréningom.

tags: #zmrzlina #na #tvári #význam #psychológia