Domáci tavený syr: Recept a všetko, čo potrebujete vedieť

Ak máte radi krémový, ľahko roztierateľný syr na svojom rannom toaste, ste tu správne. Veľmi ho obľubujú deti aj dospelí. Najchutnejší a najzdravší je najmä ten syr, ktorý si vyrobíte sami doma. Tu sú informácie o zložení, použití a recept na prípravu domáceho taveného syra. Vyskúšate?

Čo je tavený syr?

Pre niektorých ľudí tavený syr nie je skutočným syrom, pretože jeho zloženie často obsahuje len približne 50 % syra. Tavený syr je mimoriadne mäkký a krémový syr, ktorý sa v ústach rozplýva. Je to potravinársky výrobok, ktorý je derivátom bieleho alebo žltého syra. Najčastejšie sa tavený syr vyrába z jemne nasekaného alebo rozdrveného výrobku, ktorý sa potom zahreje na bod varu spolu s tavidlami, ktoré urýchľujú jeho roztápanie a dodávajú mu krémovú konzistenciu.

Tavený syr sa predáva vo forme jednotlivo balených tehličiek, trojuholníkov alebo stlačený v obale - črievku. Zloženie taveného syra zahŕňa rôzne mliečne a nemliečne zložky rastlinného aj živočíšneho pôvodu, ako aj farbivá a emulgátory. Zistite, čo by ste ešte mali vedieť o tavených syroch.

Taviace činidlá

V domácnosti sa ako „taviace činidlo“ taveného syra môže použiť napríklad jedlá sóda a kyselina citrónová. Použitím taviacich činidiel v tavenom syre sa syr zbaví hrudiek a začne byť príjemne zamatový. Okrem toho sa chuť taveného syra môže obohatiť bylinkami, korením, nadrobno nakrájanou šunkou, zelenou cibuľkou alebo hubami.

TIP: Tento syr si môžete bez výčitiek dopriať aj počas diéty...

Tavený syr - zloženie

V zložení taveného syra sa na prvom mieste najčastejšie nachádza voda a syr. Ďalšou zložkou taveného syra je maslo alebo stužený rastlinný tuk. V zložení mnohých hotových výrobkov nájdete emulgačné soli E450, E452, E339, jedlú soľ a mliečnu bielkovinu. Väčšina zložiek taveného syra nie sú vyslovene zdraviu prospešné látky. Ich prítomnosť vo výrobku sa vysvetľuje zabezpečením správnej konzistencie a ľahšieho roztavenia syra.

E450, E452 a E339 sú polyfosfáty, ktorých úlohou je zabrániť vysychaniu a spekaniu syra a regulovať kyslosť. Vysoký obsah tuku v tavených syroch je výborným nositeľom chuťových látok a aróm. Do taveného syra sa môžu pridávať aj rôzne arómy. V hotových výrobkoch ide zvyčajne o umelé arómy a zvýrazňovače chuti.

TIP: Ak máte radi syry a pri ich nákupe sa neviete udržať v rozumných mantineloch, tento tip je presne pre vás...

Tavený syr - kalórie a výživové hodnoty

Jedno črievkové balenie taveného syra zvyčajne váži 100 g a nájdete v ňom:

• 250-300 kalórií;
• 8-10 g bielkovín;
• 4-6 g sacharidov;
• 21-29 % tuku.

V porovnaní s maslom alebo margarínom má tavený syr oveľa menej kalórií a viac bielkovín. Je však dôležité si uvedomiť, že je zdrojom nasýtených mastných kyselín, ktorým je lepšie sa vyhýbať. V jednej porcii taveného syra s hmotnosťou približne 25 g je približne 100 kalórií, preto sa ho ľudia držiaci diétu často vzdávajú. Tavený syr sa používa aj pri príprave rôznych omáčok, čo zvyšuje ich kalorickú hodnotu.

TIP: Plesňový syr tiež môže splesnivieť a pokaziť sa. Viete, ako to rozoznať?

Recept na domáci tavený syr

Domáci tavený syr sa vyrába z tučného alebo polotučného tvarohu. Najobľúbenejší spôsob výroby taveného syra je zmiešať rozdrobený tvaroh so sódou. Na 500 g tvarohu stačí 1 čajová lyžička sódy. Ďalším krokom je varenie zmesi na miernom ohni. Nezabudnite neustále miešať a kontrolovať, či sa syr neprilepil na dno.

Chuť prírodného domáceho taveného syra možno variovať rôznymi prísadami. Tavený syr sa dobre hodí k čerstvým aj sušeným bylinkám. Tavený syr môžete ľahko pripraviť s pažítkou, provensálskymi bylinkami, kôprom, chrenom, mletou paprikou, farebným korením alebo šunkou, hubami či slaninou.

Postup: Na jeho prípravu potrebujete tučný alebo polotučný tvaroh, ktorý rozdrobíte na malé kúsky do misky, posypete trochou soli a jedlej sódy. Celé to prikryte tanierom a odložte na teplé miesto na 12 až 24 hodín. Stačí izbová teplota. Počas tejto doby sa syr začne rozpúšťať a potom by ste ho mali preniesť na panvicu s trochou masla a začať ho pomaly taviť na miernom ohni. Celé sa to musí zahrievať, až kým nezmiznú všetky hrudky. Potom sa zmes ochutí soľou a prísadami podľa vlastného výberu. Keď je hotový, preložte tavený syr do malej nádoby a na povrch pritlačte fóliu, aby sa nevytvorila kožka. Tavený syr odložte bokom, aby úplne vychladol.

Lisovaný tvrdý syr - výroba

Lisovaný tvrdý syr je lahôdka, ktorá sa dá aj v domácich podmienkach jednoducho vyrobiť. Syr postupne dozrieva, mení chuť a farbu. Povrch syra je najskôr biely a postupne prechádza do typickej žltohnedej farby. Čím dlhšie dozrieva ako víno , tým získava na kvalite. Takto upravený syr si môžeme uchovať na dlhšiu dobu a predzásobiť sa na zimné obdobie , kedy je domáceho mlieka nedostatok. Tvrdý syr je vlastne mlieková konzerva, kde je mlieko v podobe syra dokonale zakonzervované a poskytuje nezabudnuteľný kulinársky zážitok.

Na výrobu tvrdých syrov potrebujeme vybavenie:

• Sada na výrobu syrov
• Lis na lisovanie syrov
• Syrárska forma
• Syrárska plachta na vystlanie formy
• Podložka pod syr
• Slaný roztok /na 1 liter prevarenej vody 200g soli/

Postup:

1. Výroba čerstvého hrudkového syra - najskôr si pomocou sady na výrobu syrov vyrobíme čerstvý hrudkový syr, ktorý poslúži ako základná surovina na výrobu lisovaného syra. Hrudku syra necháme v plachte odkvapkať, po odkvapkaní ju umiestnime do syrárskej formy vystlanej syrárskou plachtou a nasleduje lisovanie.
2. Lisovanie syra - syry lisujeme vo formách, aby sme zo syra odviedli čo najviac srvátky a získali potrebný tvar a aby sa nám čo najlepšie spojili syrové zrná. Tlak a doba lisovania je daná postupom výroby jednotlivých druhov syrov. Pri lisovaní platí, že zo začiatku zaťažujeme formu nižším tlakom a tlak postupne zvyšujeme. Syr je potrebné v priebehu lisovania otáčať, všeobecne platí: prvé otočenie po hodine a záťaž do 5 kg, druhé otočenie po 3 hodinách a záťaž 8 až10 kg, tretie otočenie po 6 hodinách a záťaž môže byť až do 30 kg, záleží na veľkosti syra. Ak používame menšie formy, tak syr otáčame prvé 3 hodiny každú polhodinu a lisujeme približne 12 hodín. Pri výrobe čerstvých mäkých syrov syreninu vo forme nezaťažujeme, lisuje sa vlastnou váhou, občas ju však otočíme na dosiahnutie požadovaného tvaru.
3. Solenie v slanom náleve - nálev si pripravíme zo srvátky / ktrorú si odložíme z výroby hrudky/, pridáme do nej na 1 liter 100-150 g soli a do hotového nálevu syr ponoríme. Syr necháme v náleve 24-32 hodín a pravidelne ho raz za 4 hodiny otáčame.
4. Zretie syra - syr umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 12-15°C na mriežku, aby bol prístup vzduchu aj zo spodu. Počas zretia je potrebné povrch syra aspoň 1x týždenne poutierať handričkou namočenou v slanom roztoku, prípadne vzniknutú pleseň jemne zoškrabať. Po ošetrení syr otočíme.

Ako si doma pripraviť fantastickú pochúťku k pivu?

Bez toho, aby si musel kupovať drahé syry s krkolomnými názvami? Toto je rada od jedného syrára zo stredného Slovenska. Nič viac okrem syra nepotrebuješ. Len jednu tehličku eidamu zabelenú v ochrannej atmosfére, ktorú kúpiš v každom obchode. Nerozbaľuješ, len ho necháš odstáť 3 mesiace na suchom a tmavom mieste pri izbovej teplote. A prečo to funguje? Lebo si všimni taký detail na obale - je to zrejúci syr. Ale musí zostať v tej ochrannej atmosfére, v ktorej je zabalený. Pri zrení ti môže trocha zmeniť tvar a je dosť možné, že z neho nebude taká klasická tehla.

Zrejúce syry zo Slovenska

Vrcholom mliekarenského a technologického umu sú zrejúce syry. A tak je to aj v našej mliekarni. V Dubníku sa vyrába široká škála zrejúcich syrov, od mladých, cez niekoľkomesačné až po staršie ako rok. Sú vyrobené tradičnými postupmi v moderných technológiách. Mlieko z vlastnej farmy sa spracuje vo vedľajšej budove - v mliekarni. Upraví sa šetrnou pasterizáciou a prečerpá do vo výrobníkov syra.

Tam sa do voňavého mlieka pridá prírodné syridlo a špeciálne syrárske kultúry, ktoré ovplyvnia pri zrení povahu syra, najmä jeho vôňu a chuť . Po vyzrážaní mlieka vznikne syrenina, ktorá sa lisuje v syrárskych lisoch, v ktorých tak vzniknú úhľadné bochníky syra. Tie sa musia nasoliť v soľných roztokoch. Po nasolení, osušení a po natretí syrárskym náterom sa začína kúzlo. To kúzlo prebieha v zrecom sklade syrov, na voňavých bukových policiach za prísne kontrolovaných podmienok a trvá od jedného mesiaca až po viac ako rok. To kúzlo sa volá zrenie syrov.

Počas tohto obdobia syry získajú celý svoj charakter - vzhľad, konzistenciu, vôňu, chuť, celú svoju jedinečnosť, ktorú počas celej doby výroby a zrenia dôsledne sleduje a riadi skúsený syrársky majster. Takto vznikajú syry originálne a jedinečné, na Slovensku výnimočné.

Veľkolepý Turiec

Je to jedinečný syr, ktorý vznikol dokonalou spoluprácou zanietených pracovníkov našich dvoch fariem a stredísk. Na farme v Turčeku v Kremnických vrchoch chováme kvalitné stádo oviec plemena prevažne zošľachtená valaška, od ktorých získavame prvotriedne mlieko počas sezóny od jari do jesene.

Počas tohto obdobia sú naše ovce na paši na podhorských lúkach, vďaka čomu je ich mlieko plné chutí a vôní prírody. Toto jedinečné mlieko prevážame do našej mliekarne v Dubníku, kde z neho naši syrársky majstri vyrábajú úžasný syr - Veľkolepý Turiec. Zreje minimálne 3 mesiace, počas ktorých sa vďaka syrárskym kultúram a jedinečnosti ovčieho mlieka z Turčeka, od oviec chovaných len na zelenej paši v syre rozvíja veľmi príjemná syrovo-smotanová chuť, podporená typickou chuťou a arómou ovčieho mlieka. V kategórii ovčie zrejúce a nezrejúce syry získal v septembri 2.

Kryštálová Kamenica

Je syr parmezánového typu, ktorý zreje minimálne 1 rok. Inšpirovaný talianskym syrárskym umením. Je vyrobený za pomoci špeciálnych syrárskych kultúr, ktoré počas minimálne 12 mesačného zrenia vytvárajú v tomto syre chute a vône typické pre takýto druh syra. Na 1 kilogram syra je potrebné použiť viac ako 15 litrov výberového kravského mlieka.

Typické pre tento syr je, že časom sa v ňom začínajú tvoriť drobné kryštáliky, ktoré sú dôkazom toho, že syr absolvoval dlhé kvalitné zrenie, a že je naozaj kvalitný. Takto vyzretý syr má svoju typickú chuť, v ktorej sa prelína výrazná, až ostrá syrová chuť s jemne mliečnou a smotanovou. Tento syr má veľmi široké použitie v studenej i teplej kuchyni, inšpirovanej zdravou talianskou gastronómiou, kde je tento typ syra hojne využívaný, a to do širokého množstva zeleninových šalátov, alebo na rôzne cestoviny a omáčky. Taktiež dodáva nezameniteľnú chuť jedlám pri zapekaní. Používa sa strúhaný na hoblinky alebo jemne strúhaný na akékoľvek jedlo podľa vašej chuti. V kategórii kravské polotvrdé a tvrdé zrejúce syry získal 1.

Naše zrejúce syry

Naše zrejúce syry sú vyrobené z čerstvo nadojeného vlastného výberového mlieka. Zrejú podľa typu 1, 3 až 12 a viac mesiacov na voňavých bukových policiach. Dlhším zrením získavajú výraznejšiu chuť a lepšiu konzistenciu. Ponúkame vám tvrdé syry len z čistého mlieka. Rôznorodosť dosahujeme prírodnými kultúrami, technológiou a zrením, ale aj rôznymi prírodnými príchuťami. Syry ako Sýta Rúbaň, Kryštálová Kamenica či Jemný Dubník sa stávajú doslova špecialitou pre milovníkov syrov.

Vhodné sú napríklad ku kvalitným vínam TERRA WYLAK, ale aj do šalátov, do studenej, či teplej kuchyne, alebo len tak pre pôžitok z kvalitného jemne zrejúceho syra. Naše výnimočné zrejúce syry sú jedinečné aj tým, že ich vyrábame s množstvom rôznych príchutí. Je len na vás, či vám viac chutí čili, pažítka, 4 korenia, paprika, alebo tekvicové jadrá. Vyberte si z našich víťazov a neoľutujete. Vďaka svojej výnimočnosti získali viaceré ocenenia na mnohých súťažiach nielen doma, ale aj v zahraničí.

Kvalita syra a faktory zrenia

Pri výbere kvalitného syra je dôležité všímať si niekoľko aspektov. Reklama a nízka cena by nemali byť hlavnými kritériami, pretože často ide o marketingové triky na úkor kvality. Skutočne dobrý syr by mal byť vyrobený z kvalitného mlieka bez náhrad a mal by byť dobre vyzretý. Konzistencia by nemala byť tvrdá a gumovitá a po rozhryznutí by nemal vytvárať "pilinovitú" štruktúru.

Čerstvé, nevykysnuté syry sú ťažko stráviteľné, pretože obsahujú nerozpustný kazeinát vápenatý. Až po správnom vykysnutí kyslomliečnymi baktériami a pôsobením proteolytických enzýmov sa zložky syra stávajú rozpustnými a stráviteľnými. Kyselina mliečna, ktorá vzniká fermentáciou laktózy, zohráva dôležitú úlohu v tomto procese. Mliečny tuk a jeho aromatické zložky dodávajú syru správnu arómu a chuť. Nízkotučné syry preto nie sú aromatické a sú ochudobnené o vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E a K).

Ideálna teplota na uskladnenie syrov je 12 - 15°C. Vtedy syr vplyvom proteolytických enzýmov postupne zreje a skolagulované bielkoviny sa stávajú rozpustnými. Bielkoviny sa štiepia na polypeptidy, peptidy až na aminokyseliny. Syry s nižšou sušinou zrejú pomerne rýchlo, už do 2 - 3 týždňov, no polotvrdé a tvrdé syry by mali zrieť aspoň tri a viac mesiacov. Spotrebitelia by si mali nechať syr dozrieť doma v komore na dlhší čas, pričom syry musia byť správne ošetrené a zabalené.

Správne vyzretý syr by mal mať v ústach príjemnú syrovú, jemne mliečno-kyslú až aromatickú chuť. Pre ohodnotenie kvality syrov je potrebné poznať charakteristické vlastnosti hlavných druhov syrov. U čerstvých mäkkých syrov musí prevládať jemná kyslo-mliečna chuť a krehká konzistencia. U polomäkkých syrov už treba hľadať aj syrovú chuť a prípadnú chuť podľa spôsobu zrenia - napr. pikantnú chuť po mazovej kultúre, mierne štipľavú chuť u syrov so zelenou plesňou a pod. Kvalitné, dobre vyzreté syry sa konzumujú ako pochúťka pre pôžitok z bohatej príjemnej syrovej a mierne aromatickej chuti.

Vyzretý syr obsahuje všetky svoje zložky v rozpustnom stave a sú plne využiteľné pre ľudský organizmus. Z enzymaticky vyzrážanej mliečnej bielkoviny sa stávajú rozpustné zložky, ako polypeptidy a aminokyseliny, ktoré sú i esenciálne. Taktiež minerály a najmä vápenaté soli sú už vo vyzretom syre v rozpustnom stave.

Tradičná výroba syrov na Slovensku

V minulosti sa na našom území konzumoval prevažne starší, dobre vyzretý, a to najmä ovčí syr. V zachovalých kronikách je známe, že na území Slovenska sa vyrábali mnohé typy zrejúcich syrov z kravského, ale i ovčieho mlieka. Technológiu výroby týchto syrov priniesli väčšinou skúsení syrári zo zahraničia, a to zo Švajčiarska, Talianska i Nemecka. Mnohé typy syrov sú však originálne, ako napr. bryndza, ktorá pôvodne bola tiež tvrdý, zrejúci ovčí syr.

Na území Slovenska sa na konci 19. storočia chovalo vyše milióna kusov oviec, ktoré sa dojili a z mlieka sa robil hrudkový syr, ktorý sa po odkvapkaní a vykysnutí drvil a natlačil so soľou do drevených sudov, alebo aj priamo do rebrináka vyloženého plachtou. Naši priekupníci skupovali takýto syr a vozili ho pomocou konských poťahov až do Viedne, alebo do Budapešti, čo trvalo aj niekoľko týždňov. Takto uskladnený syr bol tvrdý a kompaktný a bolo ho treba vysekávať a tak predávať. Chuťovo to však bol dobre vyzretý syr, a to bola pôvodná bryndza, na ktorú starí Viedenčania dlho spomínali. Až pred 250 rokmi títo priekupníci začali ovčí vyzretý syr mlieť a po zriedení so slanou vodou vznikla súčasná jemná, roztierateľná ovčia bryndza.

Popri syre Bryndza sa však na našom území vyrábali i viaceré druhy zrejúcich syrov, polotvrdých i tvrdých. Boli to známe syry - syr Karpatský, Topolanský a najmä Klenovecký syrec. Výrobcovia týchto syrov z ovčieho alebo zmesového mlieka s kravským mliekom už mali aj pivničné priestory na zretie a syry nechávali zrieť niekoľko mesiacov. Prevažne to boli syry tvaru bochníka, s menšími okami a s tvrdou kôrou. Zachovala sa najmä technológia výroby Klenoveckého syrca, ktorý bol veľmi obľúbený i vo Viedni, Budapešti, či v Bavorsku.

Výroba syrov dnes

V súčasnosti už mnohí, najmä menší výrobcovia, začínajú vyrábať i zrejúce syry zo všetkých druhov mlieka. Chuť syra je silno ovplyvnená už kvalitou samotného mlieka, a to plemenom dobytka, spôsobom kŕmenia i laktáciou. V Alpských krajinách sa vynikajúce zrejúce syry vyrábajú iba z tzv. Heumilch (senné mlieko), ktoré sa získava z mlieka od dojníc, ktoré sú kŕmené bez siláže, iba trávnym porastom a senom. Tam robia prísny výber mlieka nielen podľa mikrobiologického zloženia, ale aj podľa technologických a organoleptických vlastností. Mlieko, ktoré nespĺňa tieto požiadavky, sa nesmie použiť na výrobu syrov. U nás sa takéto mlieko získava v jarných mesiacoch na čerstvej pastve, zvlášť na horských pasienkoch. Mlieko od kráv, oviec i kôz, získané z takýchto pasienkov má vynikajúce senzorické, ale i výživové vlastnosti.

Ďalším rozhodujúcim faktorom, ktorý vplýva na chuť syra, je druh a kvalita použitej kyslomliečnej kultúry. Vynikajúca syrová chuť sa dosiahne, ak sa dodržaním tepelného režimu v procese výroby zabezpečí dostatočné prekysávanie syrov pomocou arómotvorných mezofilných kultúr. Termofilné kultúry zabezpečia rýchlejšie prekysávanie, no nemajú už lahodnú kyslo-mliečnu syrovú chuť. V poslednom čase sa už aj u nás začínajú využívať pre výrobu syrárskych špecialít vlastné regionálne srvátkové kyslo-mliečne kultúry, ktoré sú špecifické pre každý región.

Na chuť syrov však vplýva celý rad ďalších technologických faktorov - je to už aj spôsob uskladnenia a chladenia mlieka, dodržanie dôkladnej hygieny a sanitácie, výber vhodných syridiel, spôsob tvorby syrového zrna a jeho vytužovanie, úprava obsahu vápnika v mlieku i pri vytužovaní, v spôsobe lisovania a najmä v spôsobe zrenia a ošetrenia syrov. Najvýraznejší vplyv má však samotné prekysávanie syra a dodržanie požadovanej sušiny syra, a to krájaním na syrové zrno a potom vytužovaním syrového zrna.

Ak syr totiž pred solením nie je dostatočne vykysnutý, v chladnom soľnom kúpeli a aj v chladnejšej pivnici na zrenie sa postupne začne uvoľňovať srvátka, syr mokvá a máva nepríjemnú nečistú chuť. Každá zanedbaná „maličkosť“ pri technológii výroby máva veľké negatívne následky na kvalite hotového syra.

Na Slovensku v súčasnosti vzniká už celá škála nových druhov syrov. Najmä rôzne malé syrárne zavádzajú do výroby nielen doterajšie parené syry, najmä korbáčiky a syrové nite, ale už aj celý rad mäkkých i ochutených syrov, nakladaných syrov v soľnom náleve, alebo v jedlom oleji a taktiež i polotvrdých zrejúcich syrov. Tieto zrejúce syry sú prevažne ako miestne špeciality z rôzneho druhu mlieka. Väčšinou zrejú pod kôrou. Ale mnohí výrobcovia tieto syry natierajú i syrárskymi nátermi, aby syry neplesniveli a nevysychali.

Najväčšou prekážkou rozšírenia výroby týchto syrov je to, že pri dlhom zrení sa vlastné mlieko speňažuje veľmi neskoro a malým spracovateľom to spôsobuje finančné problémy. Pomerne nízka výroba zrejúcich syrov a aj ich nízka spotreba je spôsobená rovnako tým, že náš spotrebiteľ nie je ešte zvyknutý na dobre vyzreté syry, nemá dostatok skúseností s ich využitím a často ani nepozná všetok pôvab a potešenie zo skutočne dobrého kvalitného syra. Chýba nám ešte určitá syrárska kultúra a mliekari i syrári sa musia ešte veľa učiť od vinárov.

Ľudia najviac kupujú syry eidamského typu, ktoré používajú na chlebíky, pizzu, ale i na smaženie. K pivu a na posedenie veľmi idú na odbyt parené nite z kravského a ovčieho mlieka. Pomerne veľmi málo sa konzumujú mäkké, čerstvé syry, mazové a plesňové syry a tiež tvrdé syry (ementálskeho typu, horské tvrdé syry) a veľmi tvrdé syry typu Parmezán. Veľké rezervy má náš spotrebiteľ i v používaní mäkkých tvarohov a spomínaných čerstvých (ale vykysnutých) syrov. Výroba takýchto syrov s nízkou sušinou je najmenej náročná, syry možno rôzne ochucovať i rôzne baliť.

Výroba ementálskeho syra v minulosti

Napriek náročným podmienkam sa dosahovala pomerne veľmi dobrá kvalita, ktorú prísne strážila Štátna potravinárska inšpekcia. Výskumný ústav, kde som bol vedúcim syrárskeho oddelenia, pravidelne usporiadal súťaže syrov a mávali sme ročne tri až päť druhov školení zameraných na technologické i kvalitatívne problémy pre celé Slovensko. V tom čase nám išlo o pomoc priemyslu a všetci sme mali záujem na zlepšení kvality i rozšírení sortimentu.

Postupne sa na Slovensku vybudovali nové moderné mliekarne i syrárne, ako napr. Levická mliekareň, Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, Krupina, Kežmarok, Košice, Sabinov, Veľký Krtíš, Nové Zámky, atď. V týchto závodoch už boli naše mliekarenské výrobky konkurencieschopné i so zahraničím.

Domáci syr - recept

Na tento syr nepoužívajte tvaroh kúpený v obchode . Kúpte si ho od farmára alebo si urobte vlastný . Keď ho budete robiť doma , použite iba mlieko od farmára alebo z mliečneho automatu . Tvaroh má byť trošku suchší , preto ho necháme ešte 1-2 dni v chlade odstáť na sitku alebo zavesený v utierke tak , aby srvátka ešte mala možnosť odkvapkať .

Tvaroh pomrvíme na jemno a nasolíme . Soli musíme dať toľko aby bol citeľne - ale príjemne slaný . Keď ho presolíte , tak bude naozaj horkavý . Necháme ho ešte v chlade sušiť aspoň jeden deň. V lete ho suším v chladničke , v zime si dám čistú utierku na väčšiu tácku a suším ho v kuchyni . Keď utierka príliš navhne , vymením ju za čistú . Obschnutý nasolený tvaroh dávame po troche do kameninovej nádoby a dobre každú vrstvu potlačíme-podusíme . My máme na to nástroj - voláme ho "dušanka" /používame ju aj na zemiaky/ ale postačí aj silnejšia ruka . Najlepšie mužská:-)

tags: #zrejuci #syr #recept #domaci

Populárne príspevky:

• Ubytovanie v Trnave: Hotel Tevel
• Recept na jablkový koláč
• Skladovanie jabĺk Idared
• Recepty na raňajky pre 11-mesačné bábätko
• Zeleninový šalát s ľadovým šalátom