Prečo Paprika Zvädne? Príčiny a Prevencia

Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia.

Príčiny vädnutia papriky

Vädnutie papriky je hubové ochorenie. Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Pôvodcovia choroby sú Fusarium oxysporum, Verticillium alboatrum a V. dahliae. Choroba sa prejavuje pomalým alebo náhlym vädnutím listov, ktoré postupuje odspodu nahor. Niekedy býva zvädnutá iba časť rastliny alebo len niektoré listy. V závislosti od konkrétneho prípadu a patogéna rastlina rýchlo alebo pomaly celá zvädne a uschne.

Konkrétne prejavy jednotlivých patogénov:

• Verticíliové vädnutie (huby z rodu Verticillium) sa prejavuje postupným zvädnutím spodných listov a žltými škvrnami.
• Vädnutie spôsobené Fusarium oxysporum je okrem žltnutia listov typické ich skrútením.
• Huba Sclerotinia sclerotiorum spôsobuje na stonkách (najmä na ich bázach) predĺžené, svetlé až svetlohnedé škvrny. Stonka sa v mieste škvrny rozkladá, prerastá bielym mycéliom huby, v ktorom sa tvoria čierne skleróciá.

Vädnutie sa vyskytuje najmä pri častom pestovaní rajčiakov, papriky a uhoriek na tom istom pozemku. Zdrojom infekcie sú rastlinné zvyšky, pôda, ojedinelo osivo. Optimálna teplota pre šírenie ochorenia spôsobené hubou Fusarium oxysporum sa pohybuje okolo 28°C. Pre vädnutie spôsobené patogénmi z rodu Verticillium sú priaznivejšie nižšie teploty - pod 20°C.

Presné rozlíšenie pôvodcu choroby je niekedy komplikované, medzi popísanými symptómami vznikajú často rôzne prechody a v špecifických prípadoch sa konkrétny patogén dá spoľahlivo určiť iba v laboratóriu. Vizuálne sa dá spoľahlivo určiť huba S. sclerotiorum.

Diagnostika a diferenciácia

Parazitické vädnutie plodovej zeleniny sa dá zameniť s množstvom iných chorôb, napr. s deficitom dusíka, horčíka, s poškodením živočíšnymi škodcami, stolburom, vírusovými chorobami, s poškodením suchom a nedostatkom vlahy, zasolenosťou pôdy a pod.

Pri odlišovaní parazitického vädnutia od ostatných chorôb a škodcov si treba všímať hlavné diagnostické znaky, ktorými sú postupné vädnutie a usychanie, výskyt v ohniskách a potrebné je hľadať buď škvrny na stonke (S. sclerotiorum), alebo hnednutie cievnych zväzkov na priereze stonky, listov a koreňov (Verticillium spp. a F. oxysporum).

Prevencia proti vädnutiu

Proti vädnutiu existuje iba prevencia, pretože pri výskyte choroby nie sú účinné žiadne opatrenia ani fungicídy. Ako prevencia sa uplatňuje:

• odstraňovanie pozberových zvyškov
• dezinfekcia pôdy pred pestovaním rajčiakov v skleníkoch
• pestovanie rezistentných odrôd

Najzákladnejšou zásadou je však striedanie plodín, osobitne v skleníkoch a fóliovníkoch (premiestňovanie fóliovníkov, výmena zeminy v statických skleníkoch), kde sa táto zásada najčastejšie nedodržiava. Z hľadiska biologickej ochrany je možná preventívna aplikácia (do pôdy) bioprípravkov na báze huby Trichoderma harzianum.

V extrémnych prípadoch po vysokom výskyte choroby je možná komplexná dezinfekcia pôdy biocídom. Toto opatrenie je však náročné, účinnosť nie je dlhodobá a nemožno ním úplne riešiť nedostatky prevencie. Negatívnym faktorom je aj ekonomická náročnosť a zdĺhavá procedúra (prevrstvenie pôdy granulátom, prikrývka substrátu resp. pôdy a pomerne dlhé obdobie pôsobenia).

Overené tipy pri pestovaní papriky

1. Striedanie plodín: Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.
2. Pôda: Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost.
3. Zálievka: Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp.
4. Kontrola listov: Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

tags: #zvadnuta #paprika #príčiny

Populárne príspevky:

• Recept na holandský rezeň
• Hubová omáčka - jednoduchý recept
• Tipy pre farbu na vypaľovanie
• Prehľad oberákov na drobné ovocie
• Vegánske špenátové lasagne