Zvýšený výskyt bielkoviny v moči u vegánov: Príčiny a riešenia
Vegetariánstvo, ktoré sa celosvetovo rozšírilo hlavne v 20. storočí, je stále populárnejším smerom výživy. Pre európsku kultúru je vegetariánstvo cudzím prvkom, ktorý nie je súčasťou tradičného systému výživy. Vo zvykoch a tradíciách českého a slovenského národa vegetariánstvo nemá svoje korene. Vegetariánstvo je ako semienko priviate východným vetrom, ktoré hľadá miesto, aby mohlo rásť.
Bolo napísaných nespočetne veľa článkov a povedalo sa toho veľa čo urobilo zlé meno vegetariánstvu a to často krát z úst lekárov (určite nevegetariánov). Jeden z najčastejších argumentov sú práve bielkoviny. Údajne sú rastlinné bielkoviny omnoho ťažšie tráviteľné a vegetariáni ich môžu mať nedostatok. To je veľmi starý mýtus.
V súčasnosti je denná odporúčaná dávka bielkovín pre dospelého človeka okolo 50g. Ale aj táto hodnota sa považuje podľa mnohých za nadhodnotenú. Rastlinné bielkoviny boli často považované za druhoradé. To ale nie je pravda.
Toto presvedčenie je pravdepodobne založené na dávnych výskumoch na laboratórnych potkanoch, ktoré ukázali, že pridávanie ďalších aminokyselín potkanom chovaných na rastlinnej potrave zlepšilo ich rast. Predpokladalo sa, že to isté platí aj pre ľudí. Potkany a ľudia majú ale rôzne potreby vo výžive - potkanie mláďatá rastú oveľa rýchlejšie ako ľudské deti a preto potrebujú viac bielkovín. Ľudské mlieko obsahuje iba 7% bielkovín, ale potkanie mlieko až 20% bielkovín. Príliš vysoký príjem bielkovín sa niekedy spája aj s vyšším výskytom rakoviny. Vysoký obsah bielkovín v strave tiež veľmi zaťažuje obličky.
Je samozrejmé že aj vegetariánom / veganom / vitariánom sa môže stať, že pri nevhodnej skladbe stravy, alebo genetickej predispozícii môžu trpieť nedostatkom niektorého životne dôležitého prvku, alebo nejakou chorobou. Trocha podrobnejšie si rozoberieme bielkoviny, esenciálne mastné kyseliny, železo, vápnik, vitamín B12, homocysteín, vitamín D a probiotické baktérie. Niektoré ďalšie prvky ako selén, zinok a jód nepovažujem za vážny argument a nebudem o nich písať.
Jeden z najčastejších argumentov sú práve bielkoviny. Údajne sú rastlinné bielkoviny omnoho ťažšie tráviteľné a vegetariáni ich môžu mať nedostatok. To je veľmi starý mýtus. V súčasnosti je denná odporúčaná dávka bielkovín pre dospelého človeka okolo 50g. Ale aj táto hodnota sa považuje podľa mnohých za nadhodnotenú. Rastlinné bielkoviny boli často považované za druhoradé. To ale nie je pravda.
Toto presvedčenie je pravdepodobne založené na dávnych výskumoch na laboratórnych potkanoch, ktoré ukázali, že pridávanie ďalších aminokyselín potkanom chovaných na rastlinnej potrave zlepšilo ich rast. Predpokladalo sa, že to isté platí aj pre ľudí. Potkany a ľudia majú ale rôzne potreby vo výžive - potkanie mláďatá rastú oveľa rýchlejšie ako ľudské deti a preto potrebujú viac bielkovín. Ľudské mlieko obsahuje iba 7% bielkovín, ale potkanie mlieko až 20% bielkovín. Príliš vysoký príjem bielkovín sa niekedy spája aj s vyšším výskytom rakoviny. Vysoký obsah bielkovín v strave tiež veľmi zaťažuje obličky.
Podobne je to aj s bielkovinami (aminokyselinami), keď sa nás dlhé roky snažili presviedčať aké je dôležité prijímať veľa bielkovín.
Na trhu sa budú stále objavovať nové a nové diéty, postupy a smery v stravovaní a tiež tzv. superpotraviny (superfood). Kedysi to bolo kakao, ženšen, ginko, v súčasnosti sú zasa populárne acaico, chia, zelený jačmeň, chlorella, spirulina či quinoa. Retail by mal na rôzne „zaručené hity“ reagovať uvážlivo.
Vegánstvo - životný štýl alebo filozofia, kedy človek konzumuje čisto rastlinnú stravu, bez mäsa, vajec, mlieka, syrov aj medu. Kedysi človek skonzumoval okolo 500 druhov koreňov, bylín a rastlín, dnes si zvyčajne vyberáme spomedzi 17 druhov plodín. Potrebné je však dodržiavať pestrosť, aby sa zabezpečil prísun všetkých esenciálnych aminokyselín.
Vegetariánstvo - spôsob stravovania, kedy ľudia prijímajú bezmäsitú stravu, ale nekonzumujú vnútornosti, kaviár.
Vegetariánstvo, ktoré sa celosvetovo rozšírilo hlavne v 20. storočí, je stále populárnejším smerom výživy. Pre európsku kultúru je vegetariánstvo cudzím prvkom, ktorý nie je súčasťou tradičného systému výživy. Vo zvykoch a tradíciách českého a slovenského národa vegetariánstvo nemá svoje korene. Vegetariánstvo je ako semienko priviate východným vetrom, ktoré hľadá miesto, aby mohlo rásť.
Je vedecky dokázané, že minimálne jedna tretina bielkovín v strave musí byť živočíšneho pôvodu, aby ľudské telo bolo zdravé. Bielkoviny sa hodnotia podľa biologickej hodnoty. Je to množstvo telovej bielkoviny, ktorá vznikne zo 100 g bielkoviny z výživy. Určuje ju obsah a pomer esenciálnych aminokyselín a ich využiteľnosť v organizme. Živočíšne bielkoviny majú všeobecne vyššiu hodnotu ako bielkoviny rastlinné. Organizmus možno zabezpečiť dostatkom potrebných aminokyselín iba pestrou a zmiešanou potravou.
Doc. MUDr. L. Majláthová, CSc., ktorá sa zaoberala hygienou výživy, v učebnici pre lekárske fakulty uvádza: „Podľa našich odporúčaných dávok má dospelý človek denne prijať 60-100 g bielkovín, z toho 30-50 g živočíšnych.“ Profesor MUDr. J. Mourek, DrSc. tvrdí, že kompozícia aminokyselín rastlinných proteínov je taká, že väčšinou nepokrýva úplne potreby organizmu, a preto môže ľahko vzniknúť vážny deficit niektorých esenciálnych aminokyselín, a to aj vtedy, keď je konzumácia rastlinných proteínov veľmi vysoká. Živočíšne bielkoviny sú teda hodnotnejšie ako rastlinné, pretože obsah a počet aminokyselín je úplnejší.
Na jednej strane celosvetovo pribúda počet obéznych ľudí a na druhej strane ľudia masovo zomierajú na podvýživu. Uvádza sa, že až 2/3 ľudí na zemi majú zlú výživu, viac ako 65 miliónov ľudí trpí podvýživou. Hlavným dôvodom podvýživy je nedostatok plnohodnotných bielkovín v potrave - predovšetkým živočíšneho pôvodu! (Príkladom sú deti v Afrike s veľkými bruškami.)
Z medicínskeho hľadiska je krajnou a neprijateľnou polohou úplné vynechanie mäsa zo stravy, rovnako ako nadmerná konzumácia mäsa pri absencii ovocia a zeleniny. Zdravý človek nemá dôvod nejesť mäso v adekvátnom množstve. Len pri niektorých chorobách je potrebná diéta s obmedzením mäsa (napr. choroby obličiek).
Je otázne, či sú vegetariáni zdravší ako ľudia, ktorí konzumujú pravidelne mäso v primeraných množstvách. Osobne by som mohla dokumentovať viaceré prípady z praxe, kedy pacienti - vegetariáni mali dlhodobo zvýšený cholesterol v krvi, napriek svojmu dlhoročnému životnému štýlu. Ide totiž o poruchu metabolizmu lipidov. Toto ochorenie je možné ovplyvniť diétou iba čiastočne. Nie je teda pravdou tvrdenie, že všetci vegetariáni majú ideálny cholesterol v krvi.
V oblasti makrobiotiky boli najpreukázateľnejšie závery obsiahlej európskej štúdie, ktorá zahrnula súbor 243 detí vo veku 0-8 rokov. Štúdie sa zúčastnilo 80% holandskej makrobiotickej detskej populácie, ktorá bola porovnávaná s deťmi normálne živenými. MUDr. Štepán Rucki, CSc. uvádza, že v skupine novorodencov makrobioticky živených matiek bolo zistené malé, ale významné vnútromaternicové oneskorenie rastu s výslednou nízkou pôrodnou hmotnosťou. Priemerná hmotnosť novorodencov bola o 180 g nižšia než u bežnej holandskej populácii.
V neskoršom dojčeneckom a batolivom veku boli u makrobioticky živených detí zistené významné výživové nedostatky v príjme vápnika, vitamínu B12, vitamínu B2 a nedostatočný príjem energie a bielkovín. U makrobioticky živených detí boli zaznamenané zmeny v červenom krvnom obraze. Takmer u tretiny detí z tejto skupiny boli ďalej pozorované známky krivice a oneskorené prerezávanie zubov. Psychický a pohybový vývoj makrobiotických detí bol tiež oneskorený - deti na makrobiotickej výžive začali chodiť o tri mesiace neskôr, oneskorený bol i rozvoj reči a slovnej zásoby.
U niektorých vegetariánov pozorujeme zníženú imunitu (zvýšenú chorobnosť), pretože aj protilátky sú bielkovinovej povahy.
Vegetariánstvo však nie je založené na učení Biblie, nevychádza zo zjavenia písaného Božieho slova. Životný štýl kresťana podľa požiadaviek Svätého Písma nie je celoživotná bezmäsitá strava. Ježiš Kristus, ktorý je nám vzorom a príkladom, jedol bežne mäso (baraninu i ryby). Boží Syn nebol vegetarián!
Pán Ježiš Kristus dokonale naplnil Zákon, neprekročil žiadne prikázanie. Zákon teda vegetariánstvo nenariaďuje. Aj Ježišovi učeníci jedli mäso. Pre kresťana neexistuje biblický dôvod (podložený Písmom) viesť dlhodobo životný štýl vegetariána.
Boh povedal Noachovi, že nemá jesť mäso s jeho krvou. Všetko, čo sa hýbe a je živé, to nie sú steblá obilnín vo vetre, ale pohybujúce sa zvieratá. Po potope, keď sa zmenila klíma a vegetácia, Boh prikázal ľuďom jesť mäso!
Tvrdenie, že prví kresťania boli vegetariáni, je lož. Asi ťažko by sme si vedeli predstaviť rybárov, ktorí ryby nejedia. Sám Ježiš Kristus jedol rybu i pečeného barana. Ježiš Kristus nebol vegetarián a ani jeho nasledovníci. Biblia označuje človeka, ktorý je iba zeleninu za slabého vo viere, ktorého však netreba odsudzovať, ale prijať.
Absolútne nevhodné sú vraj pre neho mliečne výrobky. Pán Ježiš Kristus predpovedal, že v posledných dobách budú ľudia radi počúvať lživé démonické učenia, ktoré zakazujú rôzne užitočné pokrmy.
Strava s nedostatkom železa môže mať za následok nedostatok energie, bolesti hlavy, únavu, dýchavičnosť, závraty, podráždenosť až anémiu. Nízky príjem železa je rozšíreným výživovým problémom na celom svete. Odhaduje sa, že až tretina žien v produktívnom veku ho má nedostatok.
Pre vegetariánov a vegánov sa odporúčané denné množstvo prijatého železa zvyšuje 1,8-násobne.
Morčacie mäso je rovnako zdrojom viacerých živín. Na železo je bohatšie tmavé morčacie, pričom 100-gramová porcia obsahuje 1,4 mg železa.
Spomedzi zeleniny má najvyšší obsah železa špenát. 100 gramov špenátu obsahuje 2,7 mg železa.
Najbohatšie na železo je tofu (168 gramov tofu obsahuje približne 3,5 mg železa) a ostatné potraviny zo sójových bôbov. Hrach, šošovica a fazuľa sú tiež bohaté na železo a okrem toho obsahujú množstvo bielkovín, vlákniny, vitamínov a minerálov.
Naopak, účinnému vstrebávaniu železa bráni vápnik, ktorý sa nachádza v mlieku, mliečnych výrobkoch alebo syroch. Rovnako tak môže zhoršovať vstrebateľnosť železa aj káva, čaj alebo červené víno. Neznamená to, že by sme mali tieto potraviny úplne vylúčiť. Doprajte si ich len v inom čase.
Existujú dlhé zoznamy potravín, ktoré sa neodporúčajú jesť v tehotenstve, počas dojčenia alebo nie sú vhodné pre deti. Tehotenstvo je ale obdobie v živote ženy, v ktorom sú nároky na železo najvyššie a jeho optimálna hladina mimoriadne dôležitá. Mäso je najlepším zdrojom rýchlo využiteľného železa.
V tehotenstve, počas dojčenia a tiež u malých detí je veľmi dôležité dbať na to, aby bolo mäso vždy dobre tepelne upravené. Pri mäse z orgánov, ako je napríklad pečeň, treba pamätať na vysoký obsah vitamínu A, počas tehotenstva ho radšej nekonzumujte. Rovnako je lepšie sa vyhnúť mäsu z lovenej zvery ako je bažant.
Aj vajíčka sú skvelým zdrojom železa a iných živín. Rovnako však musia byť vždy dobre uvarené.
Strukoviny: Potravina budúcnosti?
Strukoviny sú malé, no ich prínosy sú obrovské. Zasýtia, dodajú telu živiny a dokážu podporiť napríklad zdravie srdca, trávenie aj stabilnú hladinu cukru v krvi. Podľa odporúčaní odborníkov by sme ich mali jesť aspoň 2 - 3x týždenne. Ako bonus sú prirodzene bezlepkové, takže si ich bez obáv môžu dopriať aj ľudia s celiakiou, alergiou na lepok či neceliakálnou gluténovou senzitivitou.
Proteíny totiž tvoria v priemere 17 - 40 % ich hmotnosti. Napríklad v 50 g surového cíceru sa skrýva zhurba 10 g bielkovín. Práve preto sú kľúčovou potravinou pre vegetariánov aj vegánov a pomáhajú im doplniť dennú potrebu tejto makroživiny.
Bielkoviny v strukovinách sú síce čiastočné limitované nižším obsahom niektorých esenciálnych aminokyselín (najmä metionínu), no tento nedostatok sa dá ľahko vyvážiť kombináciou s obilninami. Tie sú na ne naopak bohaté. Klasické spojenie ryže a fazule či hummusu s pita chlebom tak nie je len kulinársky zážitok, ale aj múdra voľba z pohľadu vyváženého jedálnička.
Strukoviny sú bohatým zdrojom komplexných sacharidov, ktoré sa na rozdiel od jednoduchých cukrov trávia pomalšie. Vďaka tomu dodávajú energiu postupne a pomáhajú predchádzať prudkým výkyvom cukru v krvi a celkovej energie. To ocenia nielen ľudia s cukrovkou, ale každý, kto sa chce cítiť dlhšie sýty a plný energie. Nie je preto náhoda, že komplexné sacharidy majú právom veľký podiel v pestrej a vyváženej strave. Sú totiž hlavným zdrojom energie pre naše telo aj mozog.
Jednou z najväčších predností strukovín je ich vysoký obsah vlákniny, v priemere 13 g/ 100 g. Vďaka strukovinám tak získame perfektnú kombináciu týchto účinkov. Pravidelná konzumácia strukovín môže vďaka vláknine pomôcť s predchádzaním zápchy aj podporou črevného mikrobiómu.
Na rozdiel od orechov či semien, strukoviny prirodzene obsahujú len veľmi málo tuku, väčšinou menej než 5 g na 100 g. Tuky v strukovinách sú prospešné pre zdravie, keďže v nich prevažujú nenasýtené mastné kyseliny. Vďaka nízkemu obsahu nasýtených tukov a priaznivému spektru mastných kyselín sa strukoviny výborne hodia ako súčasť zdravej stravy, ktorá podporuje kardiovaskulárne zdravie.
Vynikajú predovšetkým obsahom vitamínov skupiny B. Sú bohaté na tiamín (vitamín B1), riboflavín (vitamín B2) alebo folát (vitamín B9), ktorý je nevyhnutný pre tvorbu červených krviniek a správny vývoj nervového systému plodu v tehotenstve. Z minerálnych látok stoja za zmienku napríklad horčík, draslík, zinok, meď alebo železo.
Okrem základných živín sa v strukovinách nachádzajú aj rôzne bioaktívne látky, ktoré im dávajú ďalšiu pridanú hodnotu. Polyfenoly a flavonoidy, čo sú antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Vďaka tomu pomáhajú predchádzať vzniku chronických ochorení.
Namáčanie strukovín na niekoľko hodín, varenie, klíčenie alebo fermentácia dokážu ich obsah výrazne znížiť. Ak sú strukoviny konzumované v dostatočnom množstve, pomáhajú znížiť riziko rôznych chronických ochorení. Ide napríklad o obezitu, diabetes, kardiovaskulárne problémy, dokonca niektoré druhy onkologických ochorení.
Dlhodobo môžu tieto výkyvy prispievať aj k rozvoju inzulínovej rezistencie či diabetu 2. typu, ktorým dnes trpí viac než 460 miliónov ľudí na svete. Poskytujú polyfenoly s antioxidačnými účinkami, ktoré podporujú zdravú funkciu buniek a pomáhajú znížiť oxidačný stres.
Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí vo svete. Podľa WHO ich majú každoročne na svedomí viac než 17 miliónov. Ich hlavnými rizikovými faktormi sú vysoká hladina LDL cholesterolu a vysoký krvný tlak.
Majú nízky obsah nasýtených tukov. Vďaka týmto vlastnostiam tak môžete zaradením šošovice, fazule či napríklad cíceru do jedálnička prirodzene podporiť zdravie srdca.
Tráviace problémy ako zápcha alebo nadúvanie trápia mnohých z nás. Odhaduje sa, že chronickou zápchou trpí až 15 % ľudí na svete a výskyt stúpa s vekom. Jedným z hlavných dôvodov je strava chudobná na vlákninu.
Strukoviny sú jej prirodzeným zdrojom, najmä nerozpustnej vlákniny, ktorá podporuje pravidelný pohyb čriev a uľahčuje vyprázdňovanie.
Črevný mikrobióm je fascinujúci ekosystém miliárd baktérií, ktoré ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj imunitu či náladu. Pri fermentácii vlákniny produkujú baktérie mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA), ako je butyrát. Tie vyživujú črevné bunky, pôsobia protizápalovo a pomáhajú posilniť ochrannú bariéru čriev. Pravidelná konzumácia strukovín tak môže podporiť rast dobrých baktérií a tým aj vašu imunitu, trávenie a celkovú pohodu.
Anémia z nedostatku železa je najčastejšou nutričnou poruchou - podľa WHO postihuje celosvetovo zhruba 30 % žien v plodnom veku a 40 % detí. Prejavuje sa únavou, bledosťou, slabou výkonnosťou či častejšími infekciami. Sú zdrojom folátu, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek. Železo je síce nehemové, čiže má nižšiu vstrebateľnosť ako hemové železo zo živočíšnych zdrojov, ale s tým si dokážete poradiť.
Naše telo je denne vystavené voľným radikálom, ktoré poškodzujú bunky a prispievajú k rozvoju chorôb, ako sú napríklad kardiovaskulárne problémy, cukrovka alebo onkologické ochorenia.
Ani chudnutie a redukčná diéta by nemali byť o hladovaní a extrémnom odopieraní si. Jedálniček by mal byť pestrý, vyvážený a určite do neho patria práve aj strukoviny. Vďaka svojej schopnosti zasýtiť totiž pomáhajú znižovať množstvo prijatých kalórií. Ich bielkoviny a vláknina spomaľujú trávenie, takže po tanieri fazule alebo cíceru nepríde hlad tak rýchlo. Zaradenie strukovín tak v skutočnosti môže podporiť chudnutie a tiež pomôcť udržať dosiahnuté výsledky dlhodobo.
U ľudí so slabším trávením môžu byť strukoviny náročné na spracovanie; vhodné je začať s menšími porciami, voliť ľahšie druhy (napr. U detí je vhodné zavádzať ich postupne a vo forme polievok alebo kaší, aby boli lepšie stráviteľné.
Možno je čas, aby ste dali strukovinám šancu, aj keď ste sa im doteraz vyhýbali. Tieto obyčajné potraviny majú pre nás totiž neobyčajný prínos. V jednej porcii nám dokážu ponúknuť poriadnu dávku bielkovín, vlákniny, vitamínov, minerálnych látok aj antioxidantov. Navyše, sú dostupné a lacné, čo určite poteší aj vašu peňaženku.
Ak tráviace ťažkosti vymiznú vyhýbaním sa dráždivým, „zakázaným“ potravinám, intolerancia sa dá vnímať ako menší hendikep, ako alergia. Napokon aj alergia nie je z lekárskeho hľadiska ochorenie, ale porucha, počas ktorej imunitný systém jedinca reaguje prehnane na neškodnú látku.
Online nákupy potravín sú na Slovensku ešte zatiaľ málo rozšírené, hoci pandémia COVID-19 akcelerovala aj tento predajný kanál. Podľa prieskumu Nielsen Consumer Confidence Report 4. kvartál 2019 má 29 % respondentov najväčšie obavy o zdravie (na druhom mieste sú obavy s rastúcich účtov). Percento ľudí s obavami sa po vypuknutí pandémie COVID-19 naisto zvýšilo, len údaj zatiaľ nie je k dispozícii.
Faktom však je i to, že čím sú v niektorej krajine vyššie hygienické štandardy, tým je v nej vyšší výskyt alergií a autoimunitných chorôb. Čím je nejaká domácnosť sterilnejšia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že jej obyvatelia dostanú alergiu alebo autoimunitnú chorobu. Pred tridsiatimi rokmi bol na niečo alergický 1 človek z 10, dnes je to každý tretí. Prehnaná a úzkostlivá hygiena teda môže z dlhodobého pohľadu uškodiť.
Stravovanie bude stále podliehať módnym trendom a ľudia budú stále hľadať nové súvislosti medzi konzumáciou potravín a ich vplyvom na zdravie.
Výskum a poznatky o potravinách a ich vplyve na človeka sa budú stále premietať do rôznych stravovacích návykov, ba až do celých hnutí alebo bizarných procedúr a detoxov (viz. slovníček).
Vedeli ste, že jedna z najvýživnejších potravín na svete stojí často v našich kuchyniach nepovšimnutá? Strukoviny pritom už naši predkovia považovali za skvelý zdroj energie a zdravia. A je to škoda. Strukoviny sú totiž nabité bielkovinami, vlákninou a minerálnymi látkami. Kým my na ne zabúdame, v Indii sú neodmysliteľnou súčasťou denného jedálnička a v Mexiku sa tešia až statusu národného pokladu. Niet divu, že ich FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) oficiálne označila za potravinu budúcnosti.
Každá kultúra im vdýchla vlastný príbeh, ale jedno majú stále spoločné - sú univerzálnou, dostupnou a nesmierne výživnou potravinou, ktorá by nemala chýbať vo vašom zdravom jedálničku.
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) oficiálne označila strukoviny za potravinu budúcnosti.
Strukoviny sprevádzajú ľudstvo už tisícročia. Boli potravinovým pilierom starovekých civilizácií, od Mezopotámie a Egypta až po Mayov v Latinskej Amerike. Do celého sveta sa rozšírili vďaka svojej skvelej výživovej hodnote, ale aj pestovateľskej odolnosti. Dnes tvoria základ tradičných indických dhalov, mexických burritos či napríklad stredomorského hummusu.
Bielkovina v moči
tags: #zvýšený #výskyt #bielkoviny #v #moči #u
