Adimka, Podplamenník a iné tradičné slovenské posúchy: Recepty a história
Slovensko má bohatú kulinársku históriu, ktorá sa odráža v tradičných jedlách pripravovaných z lokálnych surovín. Medzi tieto jedlá patria aj rôzne druhy posúchov, placiek pečených z chlebového cesta, ktoré sa v minulosti pripravovali v každej domácnosti. Dnes sa tieto tradičné recepty vracajú do módy a stávajú sa súčasťou modernej slovenskej kuchyne.
Podplamenník je tradičný slovenský posúch.
História obilnín v slovenskej kuchyni
Pšenica, jačmeň, proso a raž sú známe vo svete od 5 tis. pred n.l. U nás ich máme doložené od 14. stor. najmä v podobe miešanky pšenice a raže - tzv. súraž (najrozšírenejšia bola v 16. stor.). Iné názvy jačmeňa a ovsa - horkiš, richlik. Proso - ľud. nazývané zornička, krvica, bér a mohár. Pohánka sa na našom území rozšírila v 15. stor. Od 18. stor. poznáme kukuricu a ryžu.
Väčšina obilnín v strave sa používala vo forme múky a krúp. Na Slovensku bol známy tzv. Medzi najstaršie obilninové jedlá patrí obilninová polievka, obilninová kaša a prosná kaša (pšeno, žltá kaša). A keďže kašu považovali Slovania za symbol hojnosti, bola každodenným jedlom, dokonca týmto termínom sa niekde označovala celá svadobná hostina. Podľa miestnych názvov rozlišujeme kašu z jačmenných krúp - na záp. Slovensku - krúpová, jačmenná, na vých. Slovensku - krúpi, geršli, lohádza, pencaki. Múčna kaša - sa delila na čír a briju, iné názvy krupicová, grisová kaša a gris. Kukuričná kaša bola známa pod názvami - kukuričjanka, turkiňová kaša, polenta, mamaliga.
Slovania pôvodne piekli jednoduché, múka sa posolila a zmiešala s vodou. Slovania ho prevzali od germánskych kmeňov, nebol každodenným jedlom. Prvé pekárske cechy sú na našom území doložené od 14. stor. Chlebové cesto sa pieklo z viacero druhov múky - ražná, jačmenná, pšeničná a ovsená. V čase núdze nahrádzali pomletými rastlinami (mach, korene a hľuzy rastlín, kôra stromov, hrachová múka).
Kukuričná kaša bola bežnou súčasťou jedálnička.
Podplamenník a jeho varianty
Nalisník, podlisník, opresnok, podplamenník, adimka, poddimník, lepník. To sú starodávne názvy slovenských kysnutých placiek natieraných bryndzou, tvarohom, makom, lekvárom, posypaných rascou, bylinkami či oškvarkami. Podplamenník - posúch z chlebového cesta pečený pod plameňom (v spodnej časti chlebocej pece). Tiež sa piekli vo vyhriatej peci. a vajíčko (možno pridať i iné ingrediencie podľa chuti).
Ak sa vám podarí prísť dostatočne skoro, možno sa vám ujde aj Podplamenník, ktorý je špecialitou miestnej pekárne. Zhmotnená podstata samotného chleba, doplnená o kúsky cesnaku vykúkajúceho z tenkého posúchu, sa dá zdokonaliť už len o tenké pásiky Bambina, ktoré zoženiete v miestnej Jednote. Malá dedinka (=Sihla) ležiaca v kopcoch medzi Zvolenom a Breznom nie je v podstate ničím výnimočná. Klasické centrum tvorí trojuholník krčmy, obchodu a miestneho úradu, kde ste za minútu pešo z ktoréhokoľvek konca dediny. Za zmienku však stoja tri veci, kvôli ktorým sa sem oplatí prísť. Prvým domom v dedine je miestna pekáreň, kde chlieb vyberajú z pece už o siedmej večer. Prehadzujúc si horúci bochník v rukách po ceste na chatu pochopíte, že s tým chladným, na rovnaké krajce nakrájaným, v igelite spoteným chlebom ktorý poznáte z obchodu, nemá spoločnú ani kôrku. Najlepšie totiž chlieb chutí za horúca, s pukajúcou kôrkou a obláčikmi voňavej pary vyletujúcimi z odlamujúcej sa striedky.
Podplamenik ako bol prezentovany na Trnavskom Jarmoku v roku 2010 pred radnicou na hlavnej ulici, bol, zial, dopredu upeceny chlebovy korpus, na ktory obsluha nasypala syr, slaninu a cilbulku alebo tvaroch cukor a slivky, a tak to pichli do tej ich piecky. Z coho mi vychadza, ze akekolvek jednoduche zakladne kysnute cesto ako napr. Velmi mi chutili podplameniky na trhu, skutocne to maju dobre vymyslene, ako som bol upozorneny, neda sa tak rychlo upiect cesto v takej peci ako mali oni. Islo iba o efekt.
Tento ľudový čierny "koláč" s rôznymi názvami podľa krajov /modernejšie sú nazývané aj regiony/ Napr.naši Východniari to nazývajú poplanok, Stredoslováci trošku spisovnejšie poplamenok a pod. Na takom čiernom "koláči" by som si aj Ja teraz večer pochutnal. Je to pečený výrobok z múky, ktorý pečú už aj súkr. pekári, resp. aj veľké pekárne, lebo sa prispôsobujú k minulým tradičným pekárenským výrobkom z tmavej múky. Táto je zdravotne prospešnejšia. Pečú sa tiež rôzne pekárenské výrobky z tmavej múky s rôznym ich posypom.
Pokial sa jedná o recept na taký čierny "koláč" bol predmetom témy už aj v minulosti, ktorú je možné dať do vyhľadávača s názvom "Ako sa pečie poplanok - posúch", kde je popísaný recept aj na p o p l a m e n o k. Je to aktuálna téma a preto doporučujem si túto tému vyhľadať. Je to zdravý slovenský "koláč". ktorý by sme nemali jedávať iba na jarmokoch! Prajem všetkým, aj tím ktorí si ho doma napečú DOBRÚ CHUŤ !
Podplameníky tuším voľakedy pekávala moja babka ale na liste z kapusty. Bolo to chlebové cesto u nás potreté smotanou, cesnakom, rascou, môžbyť aj so slaninkou..... Ako deti sme chodili k pekarovi s chlebmi v ositkach, ktore stara mama vymiesila. A do cesta ide potom chlebová hladká múka? Ja to robim z chleboveho cesta. Z cesta na bochnik urobim dva posuchy, nozom urobim dierky, do ktorych strcim udeny bocik alebo slaninu, aby trochu trcali a dam upiect na suchy kapustny list. Ak nie je kapustny list, prida sa do vody trochu kapustnice (1/4- 1/2).
Aj vy si môžete upiecť podplamenník i teraz na klasickom sporáku.
