Ovocie dozrieva v Srbsku júl: Aktuálne poznatky a tipy pre pestovateľov

Júl je kľúčový mesiac pre dozrievanie mnohých druhov ovocia. V tomto článku sa pozrieme na to, ako dozrievajú rôzne druhy ovocia v Srbsku v júli, vrátane tipov na pestovanie a ochranu starých odrôd.

Ochrana a obnova pôvodných ovocných odrôd

Škôlka Domov stromov sa od roku 2012 venuje ochrane a obnove pôvodných ovocných odrôd a krajiny. V našich genofondových sadoch rastú tisíce starých odrôd. Vyberáme a rozmnožujeme pre Vás tie najlepšie odrody ovocných stromov. Naše stromy, štepené na semenných podpníkoch, rastú bez chemikálií, v súlade s prírodou. Ponúkame krajové odrody, alejové stromy i netradičné druhy - všetko s dôrazom na udržateľnosť a lásku k prírode.

Naše stromy nie sú rozmaznané. Pestujeme ich bez použitia priemyselných hnojív, pesticídov a herbicídov. Vymysleli sme bezpečný systém, ako dostať naše stromy až k Vám domov. Uvedomujeme si, že nie každý je expert na pestovanie stromov. Začali sme v Bošáci a dnes pôsobíme aj v Moravskom Lieskovom, kde sme založili genofondový sad. Pestujeme vyše 80 botanických druhov - od historických až po nové odrody ovocných stromov a drevín.

Očkovanie ovocných stromov

Zdalo by sa, že keď na jar nestihneme zavrúbľovať všetko, čo by sme chceli, ostáva nám čakať zas rok na ďalšiu príležitosť. Ale našťastie opak je pravdou. V lete, keď je ostatných prác v škôlke pomenej, máme šancu namnožiť si želané odrody oveľa efektívnejšie. Očkovanie je oproti štepeniu jednoduchšie a dá sa naučiť ľahšie ako vrúbľovanie. Niektoré druhy sa množia výhradne očkovaním, keďže vrúbľovanie je problematické.

Očkovanie je spôsob rozmnožovania, kedy z materskej rastliny neprenášame celý kus konárika ako pri štepení, ale z letorastu alebo vrúbľa prenášame len jediné očko, teda púčik s plátkom kôry a dreva, z ktorého vyrastie celý nový strom. Podpníky očkujeme ušľachtilým očkom najčastejšie tesne nad zemou, ale dá sa očkovať aj do korunky. Najväčší význam má letné očkovanie - na spiace očko. Jarné očkovanie je alternatívou k štepeniu v prípade, že máme málo vrúbľov a chceme zužitkovať doslova každé očko.

Týmto očkovaním rozumieme spôsob, kedy očko rastie v tom istom vegetačnom období, kedy bolo naočkované, úkon sa robí v jarnom období z uskladnených vrúbľov, teda v apríli, koncom mája. V podmienkach s dlhým vegetačným obdobím prichádza do úvahy aj júnové očkovanie pred druhou miazgou. V chladnejších oblastiach sa tento spôsob nevyplatí, ale stále ostáva možnosť očkovania na spiace očko v druhej časti leta.

Termín očkovania spadá do druhej polovice vegetačného obdobia. Očká odoberáme z vyzretých letorastov od polovice júla až do konca augusta. V závislosti od zvoleného spôsobu očkovania sledujeme prúdenie miazgy. Podpník by mal byť približne rovnako hrubý, resp. len o trochu hrubší ako letorast, z ktorého odoberáme očká. Je závislé od prúdenia miazgy.

Skoro strácajú miazgu podpníky St. Julien, marhuľa, hruška, jabloň, miazgu si dobre drží mahalebka, myrobalán a broskyňový semenáč. Slivkové podpníky (St. Kôra na podpníku sa nareže dvoma na seba kolmými ťahmi a opačnou stranou očkovacieho noža sa otvorí. Očko s plátkom kôry a dreva sa vyreže z letorastu a následne sa zastrčí pod otvorenú kôru - tá sa musí dobre oddeľovať. Tento spôsob očkovania nie je závislý od prúdenia miazgy.

Jeho veľkou výhodou je nezávislosť od prúdenia miazgy. O dva až tri týždne skontrolujeme ujatie očiek. Spoznáme ho podľa sviežej farby očiek. Pozostatky listových stopiek sa ľahko oddelia pod dotykom prsta. Ak listové stopky držia, zaschli spolu s očkom, očkovanie sa nepodarilo. Podpníky preočkujeme nanovo Forkertovým očkovaním, očkovať môžeme do prvého septembrového týždňa, ak nie sú noci príliš chladné.

Vo februári zrežeme očkovance 30 až 40 mm nad ujatými očkami nožnicami, púčiky podpníka vyslepíme, výhonok priväzujeme k čapíku a opakovane odstraňujeme planý obrast. Pri dobrom raste očkovanca odrezávame čapík do konca júna. Vedenie rezu je naznačené čiarou (A). Možnosťou je aj vykonať rez naostro hneď nad kultúrnym očkom.

Tabuľka: Prúdenie miazgy u rôznych podpníkov

Podpník Prúdenie miazgy
St. Julien Skoro stráca miazgu
Marhuľa Skoro stráca miazgu
Hruška Skoro stráca miazgu
Jabloň Skoro stráca miazgu
Mahalebka Dobre drží miazgu
Myrobalán Dobre drží miazgu
Broskyňový semenáč Dobre drží miazgu

Podpníky pre broskyne

Len málokedy má výber podpníka taký zásadný vplyv na vlastnosti stromu, ako je tomu pri broskyni. Máme na výber nasledujúce z používaných: broskyňomandľa GF-677, mandľový semenáč, broskyňový semenáč, slivkový podpník St. Julien a slivkové podpníky podpníky Adesoto a Ishtara vhodné pre najmenšie tvary pod závlahou.

  • Broskyňomandľa GF-677: Dnes je azda najpoužívanejším podpníkom pre broskyne, je vhodný do suchých oblastí a do pôd s vyšším obsahom vápnika. Broskyne na ňom nebudú trpieť chlorózami (napr. na všetkých sprašových pôdach). Broskyne majú na ňom rýchly vývoj a pri dobrej starostlivosti dorastajú do značných rozmerov. Dobre znáša presádzanie a stromy sa ujímajú spoľahlivejšie ako na mandľovom alebo broskyňovom semenáči. Lepšie znáša aj jesennú výsadbu a riziko zimného vyschnutia je nízke.
  • Mandľový semenáč: Výborný podpník do suchších oblastí a pôd s vyšším obsahom vápnika. Stromy sa pri dobrej starostlivosti môžu dožiť vysokého veku.
  • Broskyňový semenáč: Výborný podpník do všetkých typov pôd okrem pôd s vysokým obsahom vápnika a veľmi ťažkých pôd so stagnujúcou vodou. Stromy sa pri dobrej starostlivosti dožívajú značného veku.
  • Slivka St. Julien A: Slivkový podpník St. Julien A je vhodný do pôd dobre zásobených vlahou, teda skôr do ťažších hlinitých a ílovitých ako aj do záhradných podmienok, kde rátame so závlahou. Je absolútne nevhodný pre pôdy v suchých oblastiach bez dodatočnej závlahy. Stromy rastú umiernene, skoro a hojne plodia a je nutné ich každoročne podporovať vo vitalite hlbším rezom. Pre podpníky Adesoto a Ishtara platí to isté, čo pre St.

Ak si chcete pestovať strom od semienka, lepšiu možnosť ako siahnuť po broskyni a mandli asi nemáte. Kým pri jabloni a hruške by ste sa trápili s malými semenáčikmi, pri broskyni a mandli môžu rastliny v prvom roku dosiahnuť výšku cez jeden meter a hrúbku postačujúcu na očkovanie. Vysadené stromy ich nedobehnú.

Odpoveď na tento problém je jednoduchá: broskyňa je druh extrémne rýchleho vývoja. Nie je raritou, že už jednoročný semenáč má založené kvetné puky a je schopný priniesť prvé plody. V ďalších rokoch schopnosť plodiť narastá s každým jednoročným prírastkom, pretože broskyňa plodí už na jednoročnom dreve.

Ak túto priskorú násadu kvetov neregulujeme rezom (čím zároveň aj podporujeme rast mladých letorastov), dôjde k nadúrode a následne broskyňa prestane rásť. Ortieľ nad stromčekom následne vyriekne jarná infekcia kučeravosti listov, kedy oslabený stromček nevládze regenerovať a zaschne.

Staré prirovnanie hovorí, že broskyňu režeme podobne ako vinič. Aj pri broskyni rozdeľujeme zrezané konáriky na plodné ťažne a zásobné čapíky, ktoré vyprodukujú plodné drevo na ďalších rok. Ak postup pravidelne opakujeme a neprekvapí nás zima s mrazmi pod -30 °C, broskyne sa môžu dožiť naozaj desaťročia a stať sa aj viacgeneračným stromom.

Pestovanie marhúľ

Nejeden pestovateľ sa trápi pri pestovaní marhúľ. Zasadí stromček, stará sa oň, stromčeku sa darí, rastie, ba prinesie aj prvé plody. A naraz uschne jeden mocný konár, potom druhý, alebo ešte horšie - po zime nevyraší marhuľa vôbec. Celé skupiny výskumníkov pátrali v uplynulom storočí po príčinách tohto javu, mnohé objasnili, no vyčerpávajúcu odpoveď neposkytli.

Vačšina štúdií výskumníkov sa však zhoduje, že stredoeurópska klíma marhuľovým stromom svedčí menej. Po ukončení vegetácie marhuľa upadne do spánku, prečká zimu, v ktorej ju nevyrušujú zmeny teploty a náhle oteplenia. Pri januárových a februárových ochladeniach následne namŕzajú časti lyka. Ak sa poškodí aj delivé pletivo kambium, poškodenie je nezvratné a začína proces chradnutia stromu.

Schopnosť prečkať zimu ovplyvňuje ďalší významný faktor - dobré vyzretie dreva a uloženie dostatku zásobných látok. Vo vlhkých ílovitých pôdach je potrebné dobre zvážiť výsadbu marhúľ na podpníku myrobalán. Na mrazové poškodenie a kolaps sú náchylné aj stromy po preplodení, nakoľko príliš veľká úroda strom vysilí, preto nestihne uložiť dostatok zásobných látok.

Sadári, záhradníci i drobní pestovatelia, hoci nepodkutí exaktnými výsledkami výskumov, ale vedení skusenosťami, tušili, že marhuľové drevo nie je najlepším kandidátom na zdarné prezimovanie. Preto sa jeho podiel snažili vo svojich sadoch umenšiť. Marhule neštepili na marhuľové podpníky, ale na slivky a to pekne vysoko - do korunky alebo až do kostrových konárov.

Pestovanie marhúľ, bez postrekov, č.2. marhuľa naštená v slivke, šárka

Niet divu, že výskumníci nakoniec našli najdlhovekejšie stromy marhúľ zaštepené práve na slivkách. Niekde prevažujú slivkové semenáče vypestované do korunky, inde sa viac používalo medzištepenie - napr. mrazuvzdornou Wangenheimou slivkou.

V ťažkých pôdach sa ako podpníky sa používali pravé slivky, Bystrická a jej typy, Duranzia, Belica, Zelená ringlota a mnohé miestne typy okrúhličiek. V suchších pôdach sa štepili aj na myrobalán, tu je medzištepenie slivkou veľmi výhodné kvôli silnému podrastaniu myrobalánu. Azda ideálnou možnosťou je rozpestovať slivkový stromček a ten následne preštepiť marhuľou.

Po marhuľovom semenáči siahame vtedy, ak budeme stromček sadiť v ľahkej a priepustnej pôde v teplej oblasti. V ťažkej pôde sa mu nedarí. V bežných škôlkach by ste stromy na vyššie popísaných podpníkoch hľadali márne.

Jedna z teórií hovorí, že mŕtvica je zapríčinená pôsobením húb a baktérií. Za pravdu môžeme dať tejto vete v prípade, že bol strom nesprávne rezaný alebo poškodený vylomením konára a cez otvorené rany prenikajú spóry húb a ďalšie organizmy. Režme preto uvážlivo a nevytvárajme veľkými ranami vstupnú bránu pre rozklad.

Marhuľa je druh veľmi skoro vstupujúci do plodnosti. Kladie preto vysoké nároky na kvalitný výchovný rez. Inak nám hrozí preplodenie už v prvých rokoch po výsadbe. V teplých oblastiach dopĺňame klasický jarný rez spojený so zakracovaním výhonov aj Šittovým rezom, ktorým zapestujeme kompaktnú, plodným drevom nádherne obrastenú korunku. Tento rez je nutné vykonať najneskôr do 15.

Všade tam, kde pôda nie je príliš suchá, pestujme marhule na slivkových podpníkoch. Bieľme kmene, režme citlivo a uvážene, nenechajme stromy vysiliť preplodením, kontrolujme moníliu a predsa si povedľa chystajme marhuľové stromčeky na dosadbu. A hoci okrem starých odrôd klasického sortimentu (Maďarská, Veľkopavlovická, Rakovského) máme k dispozícii aj mrazuodolnejšie odrody (napr. odrody z kanadského šlachtenia: Harcot, Harogem, Harlayne alebo ukrajinskú Vynoslivij) ani tieto nie sú zárukou istého úspechu. Jednoducho marhuľa je druhom, ktorý nás neustále učí trpezlivosti.

Starostlivosť o vyškôlkované podpníky

Vyškôlkované podpníky v suchej jari výdatne zavlažujeme pre dobré ujatie a vstup do vegetácie. Včasným kyprením medziradí predchádzame rozvoju vytrvalých tráv. Medziradia tiež môžeme dočasne ozeleniť vhodným zeleným hnojením - veľmi vhodné sú horčica, cirok či hrášok, na lepších pôdach vo vlhkom roku aj medonosná facélia vratičolistá. V širších medziradiach môžeme pestovať aj zeleninu a aromatické bylinky.

Veľmi vhodné sú široko pokryvné kapucínky. Ich kvety sú zasa skvelým spestrením šalátov. Naopak nevhodnými ozeleňujúcimi rastlinami sú lucerna siata či ďatelina lúčna, ktoré mohutným koreňovým systémom potláčajú vyškôlkované stromčeky a lákajú hlodavce.

Z rastúcich výhonkov vyberieme najsilnejší rovný a pekne rastúci mládik, základ budúceho kmeňa. Ostatné výhonky skrátime asi na jednu tretinu. Vzniknuté čapíky ponechávame, sú podstatné pre rovnomerné hrubnutie kmienka. V prípade opätovného nárastu v druhej miazge ich znova skrátime. A5 - ak stromček dosiahol požadovanú výšku, štepíme v korunke konečnú odrodu, resp. Vyberáme najsilnejší letorast ako budúci kmeň, ostatné letorasty skracujeme za 5. až 6. listom.

Vytvárame úkryty pre hmyz, najmä pre predátorov vošiek. Ucholaky čoskoro osídlia starý kvetináč otočený hore dnom, naplnený senom a zavesený v blízkosti mladých stromčekov. Keď si s voškami naozaj nevieme rady a mladé stromčeky sú výrazne poškodzované, pripravíme si výluh zo žihľavových či tabakových listov alebo aplikujeme olej v predjarnom období.

Olej aplikujeme ako predjarný postrek ešte pred olistením porastu. V žiadnom prípade neaplikujeme v už olistenom poraste, s istotou dôjde k významnému popáleniu porastu! Použijeme 70 g lecitínu na 1 l oleja, 3 l emulgovaného oleja na 100 l vody, lecitín je potrebné vmiešať do zohriateho oleja. Následne olej s vodou vytvorí hladkú emulziu, ktorú môžeme aplikovať. Na rastlinách vytvoríme hladký film, ktorý zamedzí liahnutiu vošiek. Účinok aplikácie závisí od dokonalého pokrytia povrchu rastlín.

Arónia ako liečivý živý plot

Ešte pred pár rokmi, v dobe, kedy žili naši prarodičia, takmer zo žiadnej záhrady nemohol chýbať pár kríkov Arónie. Naši predkovia právom považovali túto rastlinu za liečivú. Pomocou ich plodov a listov liečili rôzne ochorenia - prechladnutie, žalúdočné problémy, chudokrvnosť, bolesti hlavy atď. Moderná veda však zistila, že jeho účinky sú oveľa širšie.

Pretože tieto kríky sú cez vegetačné obdobie veľmi atraktívne, dobre znášajú strihanie sú vhodné aj ako živý plot. Právom teda naskytne otázka, ak živý plot, prečo nie hneď „liečivý“? Čo môže byť lepšie, ako živý plot, ktorý okrem nášho súkromia chráni i naše zdravie? Vždy je lacnejšie chorobám predísť, ako ich liečiť.

Arónia začne pučať skoro na jar, v mesiaci marec a kvitne v mesiacoch apríl až máj. Počas roka Vás ohúri krásnymi tmavozelenými listami. Na jeseň sa listy sfarbia do oranžovej až sýto červenej farby. Arónia je nenáročná rastlina na pôdu a ošetrovanie. Veľmi dobre znáša mráz, je vhodný aj do polôh nad 1000 metrov nad morom.

Plody sa dozrievajú v mesiaci September. Najlepšie je ich konzumácia v surovej podobe, ale pre ich trpkú chuť sú obľúbené skôr rôzne výrobky z nich. Najčastejšie sa z plodov vyrábajú šťavu lisovanú za studena, víno, likéry. Veľmi obľúbené sú lekváry, a zavárané plody. Arónia sa hodne využíva j pri výrobe prírodných kozmetík.

Plody sú známe vďaka vysokému obsahu antioxidantov, antokyanov, bioflavonoidov, vitamínov P, C, B, A, množstvo minerálov a ďalších biologicky dôležitých aktívnych látok. Významný je aj vysoký obsah farbív, čo sa využíva hlavne v potravinárstve, ale aj v textilnom priemysle.

Jarabina čierna (Aronia melanocarpa) pochádza zo Severnej Ameriky. Už aj staroveké indiánske kmene ju pestovali, pretože poznali jej ozdravnú a nutričné silu. Najdôležitejším produktom Arónie sú ovocné šťavy lisované za studena, následne pasterizované pri 85-95 °C po dobu 15 minút. Životnosť takto vyrobenej ovocnej šťavy sú až dva roky.

Šťava Arónie je vhodná ako prevencia proti závažným ochoreniam pečene a ďalších orgánov a tráviaceho traktu. Šťava Arónie je najsilnejším prírodným antioxidantom. Pre zdravých ľudí s účelom prevencie odporúčame vypiť 30-50 ml zriedeného džúsu napríklad dve hodiny po jedle.

Optimálne obdobie na výsadbu živých plotov trvá až do konca novembra - do trvalých celodenných mrazov. Arónia je nenáročná rastlina vyžadujúca málo ošetrovania. Je odolná proti chorobám a škodcom. Postrek nie je potrebný. Je ideálnou rastlinou pre ekologickú a bio organickú výrobu.

Najlepšie sa jej darí vo vlhkej pôde s dobrou schopnosťou prepúšťania vody, na slnečnom a polotienistom mieste. Je nenáročná na pôdu, ale skôr jej vyhovuje neutrálne až mierne kyslá pôda. V prípade výsadby na účely živého plotu odporúčame sadiť vo vzdialenosti 30-50 centimetrov od seba.

Arónia začne znášať plody v treťom až štvrtom roku. Maximálna úrodu môžete očakávať v 7. až 10. Aróniu strihajte len mierne, pretože príliš časté a silné strihanie pôsobia, že krík vypustí silné, nové výhonky od koreňov. V prvom roku treba dbať na vytvorenie koruny. Neskôr stačí odstraňovať len staršie, menej úrodné konáre a prebytočné výhony.

Správnym strihom dokážete z arónie vytvoriť pomerne hustý živý plot. Tmavo fialové, takmer čierne plody priťahujú pohľady už od júla. Zrelé plody môžu byť konzumované v čerstvom stave. Najchutnejšie sú od septembra. Dostatočným množstvom je jesť asi 30 bobúľ za deň. Toto množstvo stačí na dennú potrebu vitamínu P a ďalších aktívnych látok z tohto ovocia.

Ďalšie užitočné informácie

  • Čerešne: Ukrajinská, stredne neskorá odroda, dozrieva od polovice júla. Plody sú veľké (asi 10 g), tmavočervené, lesklé.
  • Kanadská čučoriedka: Plody veľmi chutné dozrievajú od polovice júla až do septembra.
  • Slivka: Plody veľmi chutné dozrievajú od polovice júla až do septembra.

tags: #ovocie #dozrieva #v #Srbsku #júl

Populárne príspevky: