Ak dáš človeku rybu... Nauč ho loviť!

V dnešnom článku nájdete v poradí už piatu klúčovú kompetenciu „NAUČIŤ SA UČIŤ“. Naučiť sa učiť je kompetencia, ktorá je kľúčom k celoživotnému vzdelávaniu.

Staré príslovie tvrdí, že ak daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň, no ak ho naučíš rybárčiť, dáš mu potravu na celý život.

Ako vzdelávať z pohľadu ekonomiky? „Ak dáš človeku rybu, nasýtiš ho na jeden deň. ak ho naučíš rybu loviť, nasýtiš ho na celý život.“

Jedno staré anglické príslovie parafrázovane hovorí: „daj človeku rybu a nasýtiš ho na jeden deň; nauč ho ako chytať ryby a nasýtiš ho na celý život“ (originál: give a man a fish and you feed him for a day; teach a man to fish and you feed him for a lifetime).

Známe príslovie hovorí, že keď dáš človeku rybu, nasýtiš ho na deň. Ak mu dáš udicu a na­učíš ho chytať ryby, nasýtiš ho na celý život. Túto myšlienku by sme mali mať na pamäti aj keď vychovávame svoje deti.

Niekedy však nie je v najlepšom záujme našich detí, aby sme ich viedli za ruku pri každom ich kroku. Ak chceme svojim potomkom skutoč­ne dobre, našou úlohou je pomôcť im s radou pri výbere udice a naučiť ich, ako tú udicu použí­vať.

Počas svojho života nám Ježiš dával cenné rady, ktoré nám pomáhajú v osobnom aj profesionálnom rozvoji. Učí nás postiť sa, dávať almužny, pomáhať ľuďom, stavať dom na skale, bdieť v dobrom aj v zlom. Ľudí sa učia cez príklad a vzdelávanie.

Všetci máme v hlave mnoho otázok. Nie vždy je čas ich všetky zodpovedať. Niekedy nie je vhodný čas a niekedy správnu odpoveď nikto nevie. Vyrobte si letisko otázok.

Dohodnite sa, že vždy, keď bude mať niekto otázku (ohľadom čohokoľvek) na ktorú práve nie je vhodná chvíľa, napíše ju na papier, vyrobí z nej lietadielko a to položí na vopred pripravené letisko v priestore, kde sa stretávate. Vyhraďte si čas počas dňa alebo týždňa, kedy sa na letisko pozriete a otázky spoločne zodpoviete. Pýtajte sa na to čo vás zaujíma. Získate nové vedomosti i z oblastí o ktoré ste sa predtým nezaujímali.

Čo vás motivuje k učeniu? Ako sa k nemu motivujete? Prečo sa vlastne chcete vzdelávať? Keď zistíte čo motivuje vás a ako sa dokážete namotivovať k učeniu alebo k činnosti vám bude v budúcnosti len prospešné.

Oslovte svojich vrstovníkov, mladších i starších kamarátov, ľudí doma i na ulici. Zistené odpovede spíšte dokopy na papier a spoločne diskutujte o odpovediach. Je motivácia ľudí vždy správna? Sú odpovede podobné tým vašim? Sú niektoré, ktoré vás prekvapili?

Človek by sa mal naučiť ako môže svoje vedomosti a skúsenosti využiť. Budem to potrebovať, keď budem posielať poštu. Mali by sme poznať svoj proces učenia a potreby s ním súvisiace, vedieť identifikovať rôzne možnosti, ktorými sa môžeme učiť.

Znamená to získavanie, spracovanie a prispôsobovať nové vedomosti a zručnosti, no zároveň vyhľadávať a aktívne využívať poradenstvo.

Otázky si môžete vždy napísať na papier, aktivitu robte najprv samostatne a až potom, ak chcete, si prejdite odpovede spoločne. Urobte si z otázok nástenku alebo iné miesto, ktoré môže zostať viditeľné dlhšiu dobu. Napíšte otázky a postupne dopisujte vaše odpovede. Týmto spôsobom si uvedomíte aj maličkosti, ktoré ste sa naučili, v čom ste sa zlepšili a pod. Zvýši to vašu sebadôveru i motiváciu sa učiť a zdokonaľovať sa.

Často sa stáva, že ľudia vykonávajú aktivitu, počúvajú o nejakej téme a vôbec si neuvedomujú, že sa niečo naučili. Ak aj vedia, nie vždy si uvedomujú na čo budú vedomosti alebo skúsenosť v potrebovať. A na to je tu práve aktivita O čom to hovorili.

Je prirodzené a správne, že sa naše deti snažíme ochrániť a pomáhať im na ich ceste životom. Deti sú to najcennejšie, čo máme, na tom sa zhodne každý rodič. Aj pre deti je ochranná náruč rodičov neoceniteľná.

Keď sme boli malí a dostali sme v škole horšiu známku či po­známku, báli sme sa o tom doma povedať. Keď dnes dieťa dostane zlú známku, rodičia nedo­hovoria jemu, ale idú vyjednávať s učiteľkou.

Mnohí rodičia idú ešte ďalej a nad svojimi deť­mi krúžia aj v dospelosti. Vybavujú svojim deťom pracovné pozície, sú dokonca schopní telefonovať a presviedčať zamestnávateľov, aby prehodnoti­li svoje rozhodnutie po neúspešnom pracovnom pohovore ich detí.

Dôvody takzvaného helikoptérového rodičov­stva môžu byť viaceré. Prvý by sa dal označiť ako strach. Ďalším sú ambície. Ak sme v živote niečo do­siahli, chceli by sme, aby prinajmenšom rovna­ko boli úspešné naše deti. Chcú, aby mali rovnako úspešný život ako ich rodičia.

Naučiť loviť však neznamená iba dať do ruky udicu. Keďže na Slovensku je viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí nikdy nepracovali, úspešné lokálne projekty, ktoré ľudí vracajú k práci, určite stoja za zmienku.

Občianske združenie Vagus, ktoré v Bratislave pomáha ľuďom bez domova, získalo vlani od hlavného mesta do prenájmu budovu na Mýtnej ulici. Vtedy ľuďom z Vagusu zišlo na um, že by sa do nej mohli zapojiť aj samotní bezdomovci.

Zvesť o zručných bezdomovcoch sa začala šíriť. Najskôr len v okolí. Do Vagusu sa ozvala jedna pani zo susedstva Domca, ktorá potrebovala pomôcť pri sťahovaní.

„Prišli čistí, usmiati, ochotní,“ ozvala sa v telefóne po úspešnej brigáde. A ponuky začali prichádzať čoraz častejšie. „Vlastne to celé tak trochu predbehlo náš zámer - vytvoriť na zamestnávanie našich bezdomovcov samostatnú službu. Príležitostná brigáda však ešte nerieši neľahkú životnú situáciu bezdomovca. Je to však dobrý štart.

Tak ako pre Sláva, ktorý si ešte živo pamätá, ako spával v lese a peniaze získaval jedine prehrabávaním kontajnerov a odvozom železa do zberní. „Bol som na prácu lenivý, tak vám poviem,“ hovorí.

Z príbytku v lese priamo do zamestnania by to však bolo náročné, aj keby naozaj chcel pracovať. Keď ho ľudia z Vagusu pozvali do budujúceho sa Domca, ukázalo sa, že Slávo je viac ako nápomocný.

„Jeden chlapec z východu robil v Rači stierky a ja som popritom vždy vypratával bordel z miestností. Keď videli, že viem robiť, začali ma na stavby pýtať častejšie,“ pokračuje Slávo.

A to už nebola len príležitostná brigáda, ale oveľa lepší zdroj príjmu, než sú povedzme aktivačné práce. A kde sa podela lenivosť? „Nechcel som sklamať ľudí, čo mi pomohli. A tiež už nikdy nechcem naspäť do lesa. Ja som už inde,“ hovorí rozhodne.

Slávo je len jeden z mnohých. „Dá sa povedať, že to aj búra predsudky voči bezdomovcom. Ľudia nevedia, akú plácu im za prácu dať. Niektorí bezdomovcov vnímajú ako lacnú pracovnú silu, ale to my nechceme. Tí ľudia potrebujú nabehnúť na normálny systém, veď mnohí z nich čelia exekúciám, splácajú staré dlhy. A zaslúžia si dosať fér plácu a nie brigádovať povedzme za stravu,“ dodáva Kollárová, ktorá si myslí, že väčšina bezdomovcov potrebuje takýto medzistupeň pred návratom do reálneho pracovného života.

Už niekoľko rokov sa za dobrý príklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných uvádza obecný podnik v obci Spišský Hrhov. Ten už dokonca prerástol materskú obec.

„Čo máme nové? Napríklad ľudí z Klčova, Dolian či Domaňoviec. Už sme skrátka vyčerpali ľudský potenciál vlastnej dediny,“ hovorí starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký.

Napokon vznikol oceňovaný projekt, ktorý dlhodobo nezamestnaných, väčšinou Rómov, nielen zamestnáva, ale aj lepšie začleňuje do spoločnosti. „Mnohí nám odišli do komerčnej sféry. Len tento rok asi tridsať chlapov išlo kdesi k Sencu robiť fasády. Ale ja to neberiem v zlom.

„Na aktivačných prácach človeka nedonútite pracovať. A keď iní občania vidia, že niekto za celý deň nepokročil s prácou, nerobí to dobrú krv. Keď v obecnom podniku nepracujú, nedostanú odmenu. Takže sa snažia. A keď to ľudia vidia, dokážu to oceniť. Dokonca si sami našich pracovníkov najímajú, zoznamujú sa s nimi. A to sú už potom úplne iné vzťahy. Nehovoriac o tom, že Rómovia so stabilným príjmom si zlepšujú svoje životné podmienky, čím znova lepšie zapadajú do spoločnosti.

Štát využíva na prinavrátenie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaným ľuďom najmä takzvané aktivačné práce. Tie nekritizuje len starosta Ledecký, ale napríklad aj Inštitút zamestnanosti.

Michal Páleník z inštitútu spomína, že už sedem rokov sa snažia o ich zmenu, aby sa aspoň vzdialene podobali reálnej práci a zamestnaniu.

Hovorca rezortu práce Michal Stuška však aktivačné práce obhajuje. Štát podľa neho netvorí sociálnu politiku len plošnými nástrojmi, ako sú aktivačné práce, ale aj stovkami projektov, ktoré realizuje v spolupráci s ďalšími partnermi.

Pri lepšom zamestnávaní Rómov má zase ministerstvu pomôcť nový nástroj - takzvaný atlas rómskych komunít. Ministerstvo ho dokončilo tento rok a do budúcnosti by mal pomôcť lepšie zacieliť pomoc na komunity, kde je najpotrebnejšia.

Ledecký uznáva, že niektoré parametre štátnej pomoci pri hľadaní práce pre dlhodobo nezamestnaných sú nastavené dobre, podľa neho však pri tom veľkom množstve slovenských i európskych projektov chýba koncepčné myslenie.

Ľudia z Vagusu by zase uvítali, keby sa legislatívne vytvorili aj akési chránené dielne pre bezdomovcov. Bezdomovci, ktorí v nej budú robiť, si z výplaty budú platiť nielen ubytovanie, ale aj staré dlhy. Mali by sa tak prinavrátiť do bežného života,“ vysvetľuje Kollárová.

To je však len ukážkový projekt jedného občianskeho združenia. Aj preto je dobré, že projekty, aké sa realizujú v Bratislave prostredníctvom Vagusu alebo v Spišskom Hrhove cez miestny obecný podnik, presahujú oblasť, v ktorej pôsobia.

Myslenie je najťažšia práca, aká existuje. Lepšie je učiť ľudí, ako majú myslieť, a nie čo majú myslieť.

Ak dáš človeku rybu, nasýtiš ho pre tento deň. Učiť sa znamená objavovať to, čo už vieš. Konať znamená demonštrovať, že to vieš.

Učíme sa po celý život. Každý deň budete mať príležitosť sa niečo naučiť.

Buďte prísni sami k sebe a zhovievaví k iným a nebudete mať nepriateľov. Dbajme skôr na to, s kým jeme a pijeme, než čo jeme a pijeme.

Ak môžete človeka naučiť niečomu dobrému a neurobíte to, strácate brata. Ak ti blaho svojich detí leží na srdci, nechaj, nech skúsia trochu zimy a hladu.

Čínske príslovia:

• Ak nepriznáš svoju chybu, robíš ďalšiu.
• Ak počujem, zabudnem, ak vidím, zapamätám si, ak robím, robím to.
• Ak stojíš rovno, neboj sa, že máš krivý tieň.

Čiernohorské príslovia:

• Lenivému kopáčovi je motyka tupá.
• Lepšie je, keď stará sedí a kára, ako keď mladá šije a pára.
• Lepšie je z polcesty sa vrátiť, než zlou cestou do konca ísť.
• Lož je ako les.

Tabuľka: Porovnanie prísloví o rybách

tags: #ak #das #cloveku #rybu #informacie

Populárne príspevky:

• Recept na Pánsku Tortu
• Recept na koláč z vaječného likéru
• Traditional Slovak Dish
• Recept na plnené kuracie prsia
• Vstavané rúry s ražňom – recenzia