Pestovanie letnej kapusty: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je obľúbená zelenina, ktorá sprevádza ľudstvo už od dávnoveku. Využíva sa v kuchyni, ľudovej medicíne a je vhodná na skladovanie, najmä v kvasenej podobe. Ak sa pomaly skončia horúce letné dni, naše kvetinové záhony pomaly stratia farbu a mnohé letničky prestanú kvitnúť.

Výsev a predpestovanie sadeníc

Začiatok roka je ideálny na plánovanie novej sezóny a prvé výsevy skorých odrôd zeleniny, vrátane hlávkovej kapusty. Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.

Sadenice si môžeme vypestovať sami. Zhruba za 4-5 týždňov potom rastliny presadíme do kvetináčov s priemerom 12-14 cm. Rastliny v kvetináčoch rozmiestnime do sponu 30x30 cm na čiernu netkanú fóliu. Za zhruba 90 dní od výsevu máme nádherné sadenice pripravené na pestovanie.

Termíny výsevu

Letné kapusty - vysievajú sa v polovici jari.
Jesenné a zimné druhy - vysievajú sa neskôr na jar.
Jarná kapusta - vysieva sa od druhej polovice leta a zberá sa v nasledujúcom roku.

Postup pri výseve

Do jamky asi 1 cm hlbokej a asi 15 cm od seba vložte semienko.
Prikryte ho zeminou a zalejte vodou.
Pôdu treba udržiavať vlhkú.
Sadenice je nutné preriediť, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.

Výsadba kapusty

Výsadba kapusty záleží hlavne na zvolenej odrode. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme priamo vysievať do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody pestujeme z priesad predpestovaných v skleníku. Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme.

Aký zvoliť spon pri výsadbe?

Jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami.
Letnú kapustu 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami.
Jesennú kapustu 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami.
Zimnú kapustu 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami.

Stanovište a pôda

Stanovište - miesto na pestovanie kapusty by malo byť slnečné a teplé. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7.

Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach. Trpí vysokými teplotami a tiež na chudobných, ľahko sa zhutňujúcich pôdach, vtedy zastavuje rast. Najlepšie rastie pri teplotách okolo 20 °C.

Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody.

Starostlivosť o kapustu počas vegetácie

V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.

Zálievka - kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.

Hnojenie - ak chcete byť čo najekologickejší a mať kapustu bez zbytočnej chémie, bohato vyživte pôdu v záhone maštaľným hnojom, a to ešte pred samotným výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.

Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.

Dá sa hlávková kapusta pestovať spoločne s inou zeleninou?

Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.

Repka v susedstve, ale dokonca aj v niekoľkokilometrovej vzdialenosti je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.

Chorôb je pri kapuste, podobne ako pri ostatnej zelenine, celý rad. Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.

Ako sa starať o záhon?

Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate.
Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.
Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.

Zber kapusty

Tiež doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. U skorých odrôd môžeme prvé hlávky začať zbierať už na konci apríla, väčšinou však v priebehu mája. A kedy zbierať kapustu u zvyšných kultivarov? Poloneskoré odrody zostávajú vzhľadom na dobu výsadby v záhonoch o niečo dlhšie.

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici.

Čerstvá kapusta v zime | Skladovanie kapusty v zemi

Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných?

Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať. O niečo dlhšie zberové obdobie majú poloneskorá kapusta na rezanie, kde sú najnáchylnejšie staré odrody, pričom nové už majú vysokú odolnosť proti praskaniu hlávok (spomeniem ‘Avak F1’, ‘Magion F1’, ‘Madison F1’).

Ako očistiť kapustu po zbere pred skladovaním?

Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.

Odrody kapusty

Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety. Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety.

KAPUSTA HLÁVKOVÁ letná špicatá Pylon F1 je jemná šalátová kapusta s menšími hlávkami dorastajúcimi do hmotnosti 2 ─ 2,5 kg. Skorá hybridná odroda na zber začiatkom leta, vegetácia od výsadby trvá 51 ─ 57 dní. Môžete ju pestovať aj z letnej sejby na jesenný zber. Hlávky sú krehké, s vyšším obsahom cukru, vhodné hlavne na priamu konzumáciu, do šalátov alebo k priamemu kuchynskému spracovaniu.

Medzi obľúbené a osvedčené skupiny odrôd okrasnej kapusty patrí Pigeon F1. Rastliny sú kompaktné, nízke s ľahko zvlneným okrajom listov. Skupina Peacock F1 má zase listy pílkovito strihané. Medzi odrodami okrasnej kapusty nájdeme aj skupinu Crane F1 a Sunset F1, ktoré vytvárajú až 80 cm dlhú stonku (hlúb), na ktorého vrchole je menšia ružica sfarbených listov.

tags: #akcia #kapusta #letná #pestovanie