Ako a prečo sa venovať drevorezbe: Sprievodca pre začiatočníkov
Drevorezba je hobby, ktoré je užitočné pre telo aj myseľ. Ak hľadáte niečo, čím by ste mohli prejaviť svoju kreativitu a potrebu robiť niečo rukami, základné rezbárstvo je vzrušujúcim koníčkom, do ktorého sa môžete zapojiť. Na to, aby ste mohli začať, nepotrebujete veľa zručností ani veľké množstvo rôznych nástrojov, pretože vyrezávanie pre začiatočníkov zahŕňa jednoducho kus dreva, nôž a fantáziu. Áno, rezbárstvu sa môže venovať ktokoľvek, no niekde treba začať.
Vždy je príjemné na chvíľu odísť od ľudí a povinností. Pokoj, ktorý zažívate pri vyrezávaní, umožňuje vášmu telu spomaliť a oddýchnuť si od uponáhľaného tempa našich životov. Nechať svoju myseľ odpočívať je obrovskou pomocou pre vaše duševné zdravie. Pravidelná práca s drevom môže byť pre vaše pľúca celkom osviežujúca - vôňa dreva vždy osvieži vzduch, tak prečo nedopriať trochu sviežosti aj telu unavenému z každodenných povinností? A ak vyrezávate vonku, je to dvojité šťastie - čerstvý vzduch a drevo dohromady.
Pre každého kto hľadá spôsob ako relaxovať, vyplniť voľný čas alebo chce skúšať nové veci sme pripravili tento úvod do rezbárstva. Jeden z najpríjemnejších materiálov na svete, z ktorého je možné zároveň vyrobiť veľa výnimočne krásnych a hlavne užitočných vecí, je drevo. Práca s drevom je síce značne namáhavá, ale zároveň skvele relaxačná. Podľahnite podmanivému kúzlu vyrezávania do dreva.
Základy vyrezávania do dreva
Ak hľadáte spôsoby, ako začať vyrezávať do dreva, tak sa najskôr musíte zamerať na patričné rezbárske potreby a potom aj na zodpovedajúci priestor. Výber správneho dreva uľahčuje rezbársku techniku a ovplyvňuje konečný výsledok.
Existuje niekoľko vecí, ktoré sú pre rezbársku dielňu nevyhnutné a pomôžu vám zostať kreatívny a koncentrovaný. Uistite sa, že máte nástroje na dosah ruky a že pracovný stôl je stabilný a pohodlne sa na ňom pracuje. Vo všeobecnosti nie je bezpečné mať akúkoľvek časť zariadenia nestabilnú. Dávajte pozor na vlhkosť a teplotu vo vašej dielni. Obe tieto veci môžu spôsobiť, že proces práce bude menej pohodlný, a môžu ovplyvniť vaše rezbárske práce. Drevo má tendenciu sa deformovať a strácať na kvalite vplyvom vysokých teplôt a vysokej vlhkosti. Osvetlenie je veľmi dôležité pre kvalitu procesu vyrezávania a samotného výsledku. Prirodzené svetlo je vždy tou najlepšou voľbou.
Výber dreva
Väčšina rezbárov s obľubou odporúča drevo lipové. To je dokonale poddajné, zároveň dostatočne tvrdé. Začiatočníci však pokojne môžu siahnuť po dostupnom smrekovom dreve, ktoré je cenovo najprijateľnejšie.
Odporúčame začať s mäkkým drevom s ktorým sa jednoduchšie pracuje a je vhodné na získavanie skúsenosti s rezbárstvom. Tvrdé drevo je niečo, s čím môžu skúsenejší rezbári experimentovať. Naším najobľúbenejším druhom mäkkého dreva je lipové drevo pretože je cenovo dostupné, je dostatočne tvárne na prácu s akoukoľvek úrovňou zručností a má neutrálnu farbu. Ak hľadáte drevo v lese vyhýbajte sa drevu s dierami alebo hrčami ak si nechcete skomplikovať proces vyrezávania.
Agátové drevo
Agát je veľmi tvrdé drevo, ktoré sa využíva nielen v interiéri, ale vďaka svojej dobrej odolnosti voči vode a škodcom aj v exteriéri. Má veľmi dobré technické a biologické vlastnosti, kvôli ktorým ho majstri tesári radi využívajú predovšetkým pri realizácii vonkajších terás, na výrobu záhradného nábytku, detských hojdačiek a ihrísk, ale aj ako obklad fasád domov.
Drevo agáta vydrží neimpregnované a nechránené asi 40 rokov. V interiéri dokonca až sto. Keď bude pod vodou, zachová sa aj 300 rokov. Pokiaľ ostane suché, dokáže nás prežiť poriadne dlho, údajne aj 500 rokov. Agátové drevo je v našich končinách najpevnejšie a mimoriadne trvanlivé, je to jedna z najstabilnejších drevín. Na Slovensku je to snáď jediný strom, ktorý má vo svojom dreve prirodzene zelenú farbu. Pozorné oko však objaví aj zlatú, bielu, žltú, okrovú, hnedú či dokonca čiernu. Okrem toho má agátové drevo výraznú kresbu.
Agát však pôvodom nie je slovenská drevina. Do Európy sa dostal zo Severnej Ameriky v roku 1601, keď ho sem doviezol vtedajší riaditeľ parížskej botanickej záhrady. Ako okrasná drevina sa stal postupne súčasťou mnohých európskych záhrad. Pretože sa vie mimoriadne dobre adaptovať na nové prostredie a ujať sa aj na zdegradovaných pôdach, zaraďuje sa medzi takzvané invázne dreviny. Na Slovensku sa prvé agáty začali pestovať v rokoch 1710 - 1720. Lesníci začali túto drevinu využívať začiatkom 19. storočia. So zalesňovaním našich území agátom sa začalo v roku 1801 v okolí Banskej Bystrice, neskôr v oblastiach južného Gemera.
Tvar, farba a žilkovanie odlišujú agátové drevo aj po spracovaní. Strom agátu nerastie úplne rovno, má rôzne hrče, pukliny a variácie vo sfarbení, ktoré dotvárajú jeho vzhľad a krásu. To všetko sa prejavuje aj v jeho dreve po spracovaní. Na juhu Slovenska rastú vďaka francúzskym záhradníkom a slovenským lesníkom bohaté, krásne agátové háje. Pohľad na ne počas kvitnutia vyráža dych. Agát kvitne nádhernými bielymi súkvetiami. Dlhé, mimoriadne voňavé strapce lákajú včely od mája do júna. Aj odtiaľ pochádza kvalitný agátový med. Má svetlú farbu a je bez vône, chutí jemne a lahodne. Používať ho môžete pri ochoreniach horných dýchacích ciest, je vhodný aj do čaju, na varenie alebo pečenie. Agátový med poznajú v celej Európe a tiež v Spojených štátoch. Pokiaľ včely vyrobia med len z agátových kvetov, bude vyzerať ako tekuté sklo, je totiž veľmi číry.
Agátová guľatina zvykne byť veľmi náchylná na tvorbu prasklín. Pri dobrom vyhotovení výrobkov z guľatiny však žiadna prasklina - dokonca ani veľká - neohrozí funkčnosť celej konštrukcie. Výrobky je ale potrebné pravidelne kontrolovať.
Detské ihrisko a altánok z agátového dreva.
Povrchovú úpravu agátového dreva si môžete zvoliť, akú chcete. Určite je vhodné ošetriť ho základným impregnačným náterom, najmä ak výrobok bude umiestnený v exteriéri. Ochráni drevo pred drevokaznými hubami a hmyzom. Ako povrchový náter sú vhodné lazúry, akrylové aj syntetické nátery alebo olej. Agátové drevo môžete ošetriť napríklad kombináciou Bori impregnácie W a Bori tenkovrstvovej lazúry či Bori lakovej lazúry. Vhodný bude aj tandem impregnácie Belinka Base SE a Belinka Lasur. Pozor, impregnácie sú biocídne výrobky. Používajte biocídy bezpečným spôsobom.
Výber noža
Je dobré začať s jedným, univerzálnym rezbárskym nožom a zistiť, ako vyrezávanie funguje a čo potrebujete k tomu, aby ste váš projekt doviedli k dokonalosti. Pri výbere noža treba myslieť na niekoľko dôležitých vecí. Je lepšie zaplatiť viac a zadovážiť si nôž lepšej kvality, ako byť sklamaný po niekoľkých týždňoch práce s lacným nožom. Hľadajte čepeľ z ocele s vysokým obsahom uhlíka - brúsi sa ľahšie ako iné alternatívy ocele, navyše lepšie drží ostrie. Rukoväť vášho rezbárskeho noža by mala byť ergonomická a dobre sedieť v ruke. Nemala by byť šmykľavá ani príliš ľahká. Musí mať pohodlný úchop, keďže vyrezávanie môže trvať aj niekoľko hodín vkuse. Tiež môže byť dobrý nápad zaobstarať si súpravu na vyrezávanie dreva pre začiatočníkov, ak si nie ste istí, aký nástroj si vybrať.
Japonský nôž na drevorezbu Kogatana PC
Nôž na drevorezbu PC typ Kogatana je ideálny pre prácu s drevom, výrobu z bambusu a ďalšie rezacie úlohy spojené s drevom. Disponuje protišmykovou mäkkou rukoväťou, ktorá pohodlne padne do ruky a zaručuje presnosť a kontrolu. Čepeľ obsahuje Higo štýl skosenia a bezpečnostný kryt pre bezpečné uskladnenie.
Postup pri vyrezávaní z dreva
Postup pri vyrezávaní z dreva nie je až taký zložitý, ako sa môže zdať. Najdôležitejšia je samotná príprava. Pozornosť by ste teda zo začiatku mali venovať najmä výberu dreva a vhodných pomôcok. Na kus požadovaného dreva (napríklad klát, alebo už vopred pripravený hranatý kus) odporúčame zo začiatku ceruzkou nakresliť obrysy požadovaného výrobku.
Pokiaľ chcete vyrezať reliéf (napríklad na už hotový výrobok - lipovú dosku, drevenú varešku alebo misku) tak si vystačíme s malým pologuľatým dlátom, alebo tzv. Následný obrobok by sa mal ešte opracovať a doladiť - na to poslúži šmirgľový papier. Zrnitosť si volíte podľa požadovaného efektu. Na hrubšie brúsenie (napríklad drevených misiek, lyžíc a korýtok) používame šmirgľový papier s nižšou zrnitosťou.
Len tak pre zaujímavosť tu spomíname aj rezbárstvo určené už pre špecialistov. Majstri rezbári dokážu z obrovského kmeňa stromu vyrezať motorovou pílou nádherné sochy všetkých možných tvarov a veľkostí. Je skutočne obdivuhodné, aké krásne záležitosti pod rukami týchto umelcov vznikajú. Najčastejšie sa touto metódou opracováva naozaj veľký kus dreva. Vznikajú potom najrôznejšie masívne ozdobné lavice, kreslá či stoly a sochy väčších rozmerov.
Bezpečnostné pravidlá
V prvom rade musíme spomenúť bezpečnostné pravidlá. Pri vyrezávaní nikdy nesmerujte nôž smerom k sebe a nikdy nerežte smerom k sebe, nôž iba odtláčajte od seba. Vyrezávajte smerom dole, od najvyššieho bodu dreva po nižší. Ak urobíte opak, môžete drevo ľahko zlomiť pomocou nástroja. Keď vyrezávate smerom dole, drevo je podopreté vlastnou váhou o stôl alebo inú podložku a neláme sa. Posledné vlákna môžete vyrezať nakrájaním. Je to zvyčajne najtvrdšia časť dreva a vyžaduje si veľmi ostré nástroje. Buďte opatrní, keď to robíte!
Tvorba z drevenej preglejky
"Drevenú preglejku považujeme za vhodnú alternatívu a ideálne riešenie, ak by ste radi tvorili s prírodným materiálom, ale na masívne drevo si netrúfate," radí Tomáš Kruczek, konateľ ČistéDrevo.sk. Kreatívni jedinci sa na tvorenie v tomto duchu doslova vybláznia. Pod rukami vám budú prekvitať samé skvosty. Môžete sa vrhnúť na krásne závesné obrazy, ktoré teraz čoraz častejšie vídate v umeleckých galériách. Rovnako dobre, ale môžete vyrezať drevené rámiky, krabičky, podložky alebo napríklad vizitky.
S povrchovou úpravou si lámať hlavu nemusíte, na dekorácie poslúži kvalitné štetce, akrylové farby, bezfarebný lak a šmirgľový papier s čo najväčšou zrnitosťou (ľahko ním prebrúsite "drevený chĺpok", ktorý po natretí môže vyliezť na povrch). Do preglejky sa dá rezať mnohými spôsobmi. Najlacnejším variantom sú samozrejme ručné pílky všetkých možných veľkostí. Vášnivých "vyrezávačov" však doslova nadchne elektrický variant klasickej lupienkovej pílky.
Možnosti využitia dreva
Môžete si vytvoriť krásne dekoratívne svietniky. Pomerne jednoduché je aj vyrezávanie priamočiarou pílou.
5 vecí, ktoré by som si prial vedieť, keď som začal s rezbárstvom
Škandinávske nože
Stali sa kultom v radoch zálesákov, prerazili medzi poľovníkov a rybárov, očarili svojim vzhľadom i náročných zberateľov. Ak príde na škandinávske nože, vždy svojim spôsobom vytŕčajú spomedzi ostatných. Neznamená to však, že by boli jednotvárne, fádne a predvídateľné. Nožiari, kováči, šperkári, rezbári a umeleckí remeselníci ich od dávna dokázali vyzdobiť do najjemnejších detailov - s noblesou kráľovských klenotov.
Nenájdete ich v drevených chyžiach pri peci, zbytočne by ste ich hľadali v zásuvke stola či zapichnuté do trámu. Škandinávske nože patria od nepamäti na opasok. Na miesto kde sú pri práci, v pohybe, pri love či pasení pripravené pomáhať. Severania nikdy neboli gazdovia, ktorí držia statok vo dvore a na pole vychádzajú iba za dom, či v záprahu. Od nepamäti sú spätí s krajinou, v ktorej sa pohybujú. Pridajte k tomu remeslá pri ktorých treba spracovávať prírodné materiály a ste v obraze. Každý z nožov môže mať trošku odlišnú výšku výbrusu a tvar špičky pre svoju špecializáciu, každý z nich je však všestranný, aby naplnil svoje poslanie.
Malý škandinávsky nôž puukko pre malé práce, veľký nôž leuku pre veľké výzvy. Ak prebehnete z Fínska cez Švédsko až do Nórska, všade sa stretnete s týmito dvomi formátmi. Pukkoo má čepeľ s dĺžkou 10 až 12 centimetrov, od ktorej sa neočakáva iba dokonalá ostrosť, ale aj húževnatosť. Leuku má čepeľ s dĺžkou od 20 centimetrov nahor a je to všestranný "sekáč" na väčšie práce. Nie je nezvyčajné, ak sú nože vyrobené v zladených pároch, pre ktoré je ušité spoločné, zdieľané puzdro. Jeden a ten istý, dôsledne naučený ťah rukou raz siahne po menšom, inokedy po veľkom noži. Podľa potreby.
Ako zistiť, či škandinávsky nôž skutočne stojí za to? Musí dokázať štiepať sobie kosti bez toho, aby sa jeho ostrie vyštrbilo. Dnes sú na špici uhlíkové ocele z rôznych kútov sveta a umenie ich vrstvenia do sendvičov. Nie opakovaným prehýbaním a skutím ako pri japonských zbraniach, alebo v trojvrstvovej zostave, ktorá sa sobáši pieskom, plameňom vyhne a údermi kladiva. Nečakajte však, že vrstvená čepeľ je štandardom, ktorý patrí ku každému nožu z tejto kategórie.
Ak za polárnym kruhom klesajú teploty i pod - 30 °C, rukoväť noža nesmie v žiadnom prípade ohroziť dlaň. Nenájdete tu kovové záštity a hlavice, nestretnete sa s lankovými opletmi alebo minerálnymi ozdobami. Základom je vrstvená brezová kôra alebo drevo s typickou, kučeravou kresbou. Nôž musí sadnúť do ruky bez toho aby sa pokĺzol. Jednoduchý, takmer súdkovitý tvar rúčky je zárukou dokonalého úchopu. Na prvý pohľad jednoduchá rúčka je vyladená pre silový rez, ale i jemnú, citlivú manévrovateľnosť. Ak vám dnes podajú slovenskí nožiari do rúk fínku s rúčkou zo stabilizovaného dreva, vedzte že ide o nôž, po ktorom by Severania pravdepodobne nesiahli.
Škandinávsky výbrus ide do nuly - práve tak ako ostrie britvy. Musí bez veľkej námahy prechádzať cez vlákna dreva, musí sa bez námahy dostať pozdĺžne i priečne zmrznutým mäsom diviny. I napriek tomu jej náznak nájdete na každej, sériovo vyrábanej čepeli. Ak chcete aby predviedla svoje vlastnosti naplno, čaká vás ručné dobrusovanie, aby ste sa dostali k vysnívanej dokonalosti. Pri vysokom výbruse nepotrebujete pomôcky, aby ste udržali rovinu a uhol. Kopírujete plochu kameňom a sledujete iba to, aby ste jednu stranu neobrúsili viac ako druhú.
Pre žiadne iné nože nie je osadenie v rúčke na tŕň tak typické ako pre škandinávske. Je za tým kus striedmosti, ale aj predvídavosti. Takto osadenú rukoväť možno pri poškodení vymeniť za druhú kdekoľvek v teréne. Zaklepaním konca možno vyriešiť akékoľvek uvoľnenie rúčky, podobratím konca zasa pristúpiť k jej rozobratiu a výmene.
tags: #ako #a #prečo #variť #drevorezbu
