Ako ďaleko od seba pestovať paradajky: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

V máji, keď už pominie nebezpečenstvo posledných mrazíkov, sa záhradkári sústredia na výsadbu teplomilných druhov zeleniny do svojich hriadok. K najčastejšie pestovaným patria paradajky a papriky. Prajete si, aby pestovanie paradajok bolo zábavou a vami vynaložená práca vám prinášala dostatočnú radosť? Predsa len, čo je potrebné dodržať a na čo nezabudnúť, aby výsledok vo forme dozretých paradajok stál za to?

Záhradkárska pestovateľská sezóna je tu a keďže s mužom máme radi výzvy, rozhodli sme sa, že si tento rok na terase vypestujeme naše vlastné paradajky. Obaja sme úplní laici, nikdy predtým sme paradajky nepestovali a obaja sme vyrastali v paneláku. Túžba po vlastnej úrode bola však veľká, tak sme sa rozhodli, že do toho pôjdeme a vysadíme si na terase naše prvé paradajky. Začali sme sa tomu postupne venovať, pripravovať si, čo všetko na ich pestovanie budeme potrebovať. Zistili sme, že pestovanie paradajok si vyžaduje trpezlivosť, ale aj čas. Človek sa im musí venovať, či už pri samotnom začiatku - vybrať správny črepník, zeminu, aj správne miesto, rastlinky sa musia pravidelne polievať, či vylamovať zálistky.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne pestovať paradajky, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody.

Výber sadeníc a správny čas na výsadbu

Kedy presádzať paradajky - Rýchla záhradná návnada, epizóda 130

Podľa dlhoročnej tradície by sa po troch zamrznutých už nemali vyskytovať nočné mrazy. Po 15. máji nastáva teda obdobie, kedy by sme sa už nemali obávať vysádzať na vonkajšie záhony predovšetkým teplomilné rastliny, medzi ktoré patrí paprika, paradajky, uhorky a tekvicovité plodiny.

Pri výbere priesad nejde o to, aká je vysoká. Dôležitá je mohutne vyvinutá koreňová sústava. Rastlina môže mať kľudne 20 - 30 cm, nemusí mať pol metra.

Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája.Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.

Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať.

Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“).

Pokiaľ chcete paradajky vysádzať vonku v záhonoch, úplne stačí, keď začnete s výsadbou sadeníc až na sklonku marca.

V tomto období existuje ešte možnosť výsadby priesad, ktoré si pripravíme z odlomených bočných výhonkov. Dôrazne upozorňujem, že výhonky musia byť odlomené iba zo zdravých paradajok, ktoré neboli napadnuté plesňou. Môžeme ich nechať zakoreniť vo vode alebo rovno zapichnúť do pôdy a pravidelne polievať.

Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok.

Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.

Ako správne sadiť paradajky

Riadim sa spôsobom sadenia rajčín a paprík, ktorý sa odborne nazýva "vysádzanie na vodu" a zaručí úspešné ujatie priesady a predpoklad pre jej ďalší kvalitný rast a bohatú úrodu. Vyhĺbime jamku do hĺbky motyky. Do jamky vložíme kvalitnú priesadu bez ohýbania až po prvé pravé listy (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy). Po urovnaní zeminy povrch pôdy zavlažíme asi 1L vody a potom týždeň priesady nepolievame, aby sa korene ťahali smerom nadol za vodou.

Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.

Paradajkám sa darí na slnečnom stanovišti v neutrálnej až mierne kyslej pôde bohatej na potrebné živiny ako je práve vápnik, draslík a fosfor. Priesady sadíme do približne 20 cm hlbokej jamy vo vzdialenosti 40 cm od seba a doprajeme im výdatnú zálievku, ktorú následne pred ďalším poliatím necháme vyschnúť. Tým sa vzduch dostane ku koreňom a podporí ich stabilitu.

Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.

Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Starostlivosť o paradajky

V čase vytvárania plodov už sadeniciam treba dopriať zálievku. Ideálne je to ráno, ja svoje rastliny polievam s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Každopádne treba minimalizovať kontakt vody s rastlinou, polievame iba ku koreňom a nie studenou vodou. Používam vlažnú vodu. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako keby ste seba ráno obliali studenou vodou. Pre rastliny je to šok a dlho sa z toho spamätávajú.

Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.

Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, nikdy nevylamujeme. Plnia dôležité funkcie počas rastu paradajok a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť.

Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila.

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá.

Odporúčam prírodné hnojivo na paradajky - ovčie. Môžeme ho použiť aj na papriku. V súčasnosti je prelomovým hnojivom, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a zaručuje kvalitnú a bohatú úrodu. Robím z neho kvas, a to tak, že 1 kg granulovaného ovčieho hnojiva rozpustím v 10 litroch vody. Nechám to za občasného premiešania kvasiť 10 dní. Vznikne koncentrát, ktorý treba pred použitím riediť vodou v pomere 1:10. Čiže jeden deciliter kvasu treba riediť s 10 decilitrami vody. Predtým, ako hnojivo nalejeme na korene rastliny, ju dobre polejeme vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie paradajok týmto spôsobom odporúčam raz za 10 dní.

Pestovanie paradajok v nádobách

Pestovanie paradajok v nádobách vôbec nie je náročné a patrí k jednému z naobľúbenejších spôsobov pestovania tejto zeleniny. Aby pestovanie paradjok v nádobách bolo úspešné je potrebné dodržať päť základných pravidiel. Veľkou výhodou pestovania paradajok v nádobách je to že ich môžeme podľa potreby presúvať a zabezpečiť rastlinám ideálne podmienky na ich rast a neskôr aj bohatú úrodu.

Kontajnery alebo väčšie kvetináče sú často jediným riešením, ak nemáte k dispozícií záhradu. Môžete ich pestovať na balkónoch, terasách, vetraných zimných záhradách alebo všade tam, kde by ste ich za štandardných okolností nemohli pestovať. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre zabezpečenie úspechu, je použitie dostatočne veľkého kvetináča - čím väčší, tým lepší. Pre jednu rastlinu potrebujete nádobu, ktorá má objem 25 - 30 litrov, ale ani väčšia nie je na škodu. Naplňte kvetináč kvalitnou zeminou a skontrolujte, či má nádoba dobrý odtok na prebytočnú vodu.

Paradajky sú náročné na pravidelný prísun živín. Keď sa sadia do nádob, vyžadujú si hnojenie asi každé dva týždne. Uistite sa, že že rastliny zásobujete základnými živinami, ktoré potrebujú - dusíkom, fosforom a draslíkom. Tieto tri prvky sú všetko čo je potrebné na pestovanie takmer všetkých druhov rastlín.

Rastliny paradajok vyžadujú plné slnko, ideálne najmenej 6 až 8 hodín denne medzi 10. a 16. hodinou. Pri rozhodovaní o tom, kam umiestniť nádoby s paradajkami, vyhľadajte miesto s dostatkom slnečných lúčov. Ak vaše rastliny nemajú dostatok slnka je výhodou práve pestovanie v kvetináčoch, pretože ich môžete podľa potreby presúvať.

Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane.

Okrem takzvaných nehybridných odrôd paradajok, ktoré pestujeme za pomoci oporných kolíkov, poznáme aj kríčkové paradajky, ktoré dorastajú do výšky 0,5 až 1 meter. V tomto prípade opora nie je nevyhnutná a tento typ paradajok môžeme vypestovať aj v kvetináči na balkóne.

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.

V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Hlavne si všímame, či nám nežltnú na paprikách listy, alebo či sa divne neskrúcajú. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn, alebo akýchkoľvek fľakov. Všímame si hlavne spodnú stranu listu, tam je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, tie však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, lebo môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Dnes už máme širokú škálu prípravkov na chemickej alebo biologickej báze. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu. Postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

Paradajky: pestovanie môže skomplikovať pleseň. Treba voči nej zakročiť preventívne? Alebo treba siahať po odolnejších odrodách? V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim. Odporúčam napríklad odrodu Orkádo F1,Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok s účinnými a hlavne overenými prostriedkami. Odporúčam prostriedok Magnicur Energy. V prípade, že sú plesňou zasiahnuté iba spodné rady listov, je ešte pri použití postreku nádej na záchranu rastlín. V prípade rozsiahlejšieho výskytu plesne sú šance na záchranu minimálne.

Mnohí záhradkári sa na mňa obracajú s prosbou, ako zachrániť paradajky, ktoré sú poškodené plesňou. Väčšina z nich však odmieta akýkoľvek chemický postrek. Žiaľ, použitie biologických prípravkov pri silnom poškodení rastlín je neefektívne.

Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Tabuľka najčastejších chorôb a škodcov paradajok

Choroba/Škodca	Príznaky	Ochrana
Pleseň zemiaková	Agresívna hubová choroba listov	Preventívne postreky, opatrné zavlažovanie
Bakteriálna bodkovitosť	Drobné škvrny na listoch, stonkách a plodoch	Mednaté prípravky
Strapka západná	Drobné bodkovité škvrny na listoch	Ochranné siete, chemické prípravky
Pásavka zemiaková	Larvy vyhrýzajú listy	Inhibítory tvorby chitínu
Vošky	Žltnutie a opadávanie listov	Špecifické prípravky pre daný druh vošky

Odrody paradajok

Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).

Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.

tags: #ako #daleko #od #seba #pestovat #rajciny