Ako hlboko sadiť paradajky: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. V tomto článku sa dozviete všetko o správnom sadení paradajok, aby ste dosiahli maximálnu úrodu.

Výsadba paradajok - zo semien a z priesad

Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.

Ako a kedy vysievať (predpestovanie zo semienok)

Ideálna doba pre pestovanie paradajok zo semienok je začiatok až polovica marca. Keďže majú semienka paradajok radi teplo, odporúčame ich pestovať na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Na predpestovanie vám stačí kvetináč so zeminou a pol centimetra hlboká jamka, do ktorej vložíte semienko a zasypte hlinou. Pôdu je dôležité udržiavať stále vlhkú napríklad pomocou ručného postrekovača. A ak pestujete semienka paradajok pod poklopom alebo v parenisku, nezabúdajte každý deň otvárať kryt, aby sa k nim dostal čerstvý vzduch.

Hneď ako sa na rastline objavia prvé listy, je potrebné ju presadiť do väčšieho kvetináča. Do pripraveného kvetináča navrstvite zeminu, urobte jamku a opatrne rastlinu presaďte pomocou špajle alebo pikírovacieho kolíka. Na záver stačí už presadené rastliny zaliať odstátou vodou z postrekovača a máte hotovo.

Príprava pôdy na vysádzanie paradajok

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Ako pripraviť pôdu pre paradajky

Paradajky potrebujú dobre priepustnú pôdu, aby zbytočne nezadržiavali vodu, navyše s dostatkom živín. Pred ich vysadením preto odporúčame pridať do pôdy kompost, hnojivo alebo záhradné vápno. Tým sa zlepší zloženie pôdy a jej úrodnosť. Aby sa potrebné živiny dostali do pôdy v dostatočnej miere, je ideálne začať s hnojením pokojne aj niekoľko týždňov pred samotným zasadením. Dôležité je tiež myslieť na neutrálne pH pôdy, ktoré by malo byť okolo 6 až 7. Na kontrolu si môžete zakúpiť pH test v záhradníckych centrách. Nezabudnite tiež pôdu poriadne preliať vodou.

Ako sadiť rajčiaky

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Ako správne zasadiť rajčiaky

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Paradajky sadíme hlboko, až po klíčne listy, a následne udržiavame zem vlhkú. Priesady sadíme šikmo a veľmi hlboko (aj stonku zakopeme až po prvé pravé listy), aby sa rozvinulo viac koreňov. Čím viac koreňov má rastlina, tým je silnejšia a ľahšie bojuje s chorobami.

Do zeme sa odporúča zapustiť až 2/3 rastliny, aby mohla rastlina naplno rozvinúť silný koreň. Ak si nie ste istí, akú hlbokú jamu treba vykopať, rastlinu si predtým zmerajte - pravdepodobne bude hlbšia, ako si myslíte. Najlepší čas na vysádzanie paradajok do voľnej záhrady je vtedy, keď dorastú do výšky asi 15 - 30 cm. Nie je však neskoro zasadiť paradajku, ani keď je už o niečo vyššia - môžete ju prípadne zasadiť ešte hlbšie a bude silnejšia a odolnejšia. Odstránenie spodných listov a stoniek nie je dôležité, môžete ich pokojne zasadiť so zvyškom rastliny. Ak vám to však uľahčí výsadbu, môžete ich pred zasadením odstrániť. Pri výsadbe je dôležitá kvalitná príprava pôdy, uistite sa preto, že zem nie je zhutnená alebo tvrdá. Nový koreňový systém nebude schopný rásť a prenikať do zhutnenej pôdy a preto by bol proces hlbokej výsadby v tomto prípade márny.

Ako hlboko sadiť paradajky

Diera by mala byť hlbšia, než je dĺžka samotných koreňov sadenice. Paradajka zasaďte po jeho prvé listy a zasypte hlinou. Pokiaľ do pôdy ponoríte aj časť stonky, rastlina zapustí nové korene, ktoré budú silnejšie a dokáže nimi prijímať viac živín.

Metódy hlbokej výsadby paradajok

Existujú 2 spôsoby hlbokej výsadby paradajok:

• Metóda hlbokých jám: Táto metóda je najbežnejšia, ale na zhutnenej pôde môže byť náročná. Jama by mala byť dostatočne hlboká, aby sme mohli zahrabať väčšinu stonky, tesne pod hornou líniou listov.
• Výsadba nabok: Táto výsadba je ideálna, ak máte pôdu trochu utuženú alebo ak nemôžete vykopať jamu dostatočne hlbokú. Vykopte si brázdu asi 15 cm hlbokú, položte sadenice paradajok nabok v miernom uhle tak, aby boli horné listy odkryté a vyplňte pôdu okolo stonky.

Do týchto jarkov môžete pri výsadbe pridať kompost, maštaľný hnoj alebo vhodné peletované hnojivo, aby mala rastlina všetko, čo potrebuje pre zdravý štart. Po výsadbe paradajky dôkladne zalejte a uistite sa, že ich správne zalievate počas celého vegetačného obdobia, aby ste udržali silný a zdravý koreňový systém. Dôležité je len to, aby podiel fosforu bol vyšší, ako podiel dusíka a draslíka, pretože fosfor je nevyhnutný pre dobrý rozvoj koreňov.

Polievanie a starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok

1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.

6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Najchutnejšie odrody paradajok

Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody. Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.

Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.

Výber odrody paradajok

Pred samotným nákupom sadeníc paradajok je dôležité odpovedať si na otázku, kde chcete paradajky pestovať. Nie všetky odrody sú totiž vhodné napríklad na balkón. Variantov je ale hneď niekoľko a záleží, aké máte možnosti. Pestovať ich môžete vonku na záhone, prípadne v záhradnom skleníku. Ďalším variantom je pestovanie paradajok doma, či už na balkóne v kvetináči, v debničke alebo napríklad vo vedierku.

Tie si môžete kúpiť v záhradníctve alebo si vypestovať svoje vlastné zo semena. Začiatočníkom ale odporúčame začať s už hotovými sadenicami, ktoré sú silnejšie a odolnejšie. Pri výbere sadeníc si dajte pozor na to, aby boli zdravé a nejavili žiadne známky poškodenia od škodcov. Zdravé sadenice spoznáte tak, že majú silné stonky, pekné listy a farbu. Sadenice by zároveň mali byť asi 15 až 20 cm vysoké.

Ďalším rozhodujúcim faktorom môže byť aj to, ako chcete paradajky spracovať po vypestovaní. Niektoré druhy sú ideálne na grilovanie alebo konzervovanie, iné na varenie a ďalšie len tak na priamu konzumáciu. Paradajky môžete vyberať ešte podľa veľkosti plodov, tvaru, farby alebo chuti.

Základné odrody paradajok

Medzi základné odrody patria paradajky kríčkové, balkónové a tyčkové:

• Kríčkové a balkónové paradajky - Obe odrody sa pestujú podobne, na malých záhradách, terasách alebo balkónoch. Ani jeden z týchto druhov väčšinou nevyžaduje podporné tyče a konštrukciu. S ohľadom na menší vzrast počítajte aj s menšími plodmi a váhou približne 15 až 20 gramov.
• Tyčkové paradajky - Hodia sa predovšetkým na záhradu alebo pestovanie v skleníku. Keďže sa jedná o vyššiu rastlinu, je potrebné použiť podporný systém, ktorý ju udrží vzpriamenú. Tiež väčšinou počítajte s väčšími plodmi, ktoré majú rôzne využitie.

Ďalšie odrody, ktoré môžete pestovať na záhone, v skleníku alebo na balkóne, sme pre vás spísali do tabuľky nižšie:

Tipy pre bohatú úrodu

• Kontrolujte zálievku.
• Aby paradajky rástli pekne vzpriamene, poskytnite im vhodnú oporu - počkajte, kým rastlina trochu sama podrastie vzpriamene, čo môže trvať asi 24 hodín a potom ju uviažte.
• Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.
• Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.
• Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou.

tags: #ako #hlboko #sadiť #paradajky

Populárne príspevky:

• Použitie Erős Pista
• Tradičné recepty na zemiakovú kašu
• Recepty pre Zdravý Vývoj Dieťaťa
• Recenzia AEG BPE742320B
• Domáci recept na jablkovú výživu bez cukru