Ako sa zemiaky volajú v rôznych krajinách: Od tradície po regionálne špecifiká

Zemiaky, základná potravina pre mnohé kultúry po celom svete, majú bohatú históriu a zaujímavé regionálne variácie. Nielenže sa líšia spôsoby ich prípravy, ale aj samotné názvy tejto plodiny sa v rôznych krajinách výrazne odlišujú. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa zemiaky nazývajú v rôznych kútoch sveta, a preskúmame regionálne špecifiká spojené s ich pestovaním a konzumáciou.

Sladké zemiaky, ktoré sú tiež známe pod názvom bataty, sú v mnohých krajinách sveta základnou potravinou. Ide o podlhovastú hľuzu, ktorá má hnedastú až belavú farbu a oranžové vnútro obsahujúce škrob. Dužina sladkého zemiaku má múčnatú konzistenciu a varením postupne mäkne. Uvarené sladké zemiaky sú preto priamo porovnateľné so zemiakmi.

Sladké zemiaky patria do čeľade pupencovitých rastlín a sú úžitkovou rastlinou, ktorej sa ročne vypestuje a zozbiera takmer 100 miliónov ton. Ich hľuzy majú rôzne tvary a farby (najčastejšie červenej s bielou či žltou dužinou). Povojník batatový je poliehavá, vytrvalá, hľuznatá rastlina. V krajinách svojho pôvodu dorastá do dĺžky až 5 metrov, čomu zodpovedá aj bohatá tvorba hľúz pod zemou. Rastlina ľahko zakoreňuje a je celá prestúpená mliečnicami.

Pôvodne pochádzajú z Ameriky, z oblasti mexického polostrova Yucatán a ústi Orinoka vo Venezuele. Sladké zemiaky nie sú botanicky príbuzné pravým zemiakom, ale oboje pochádza zo Strednej Ameriky. Sladké zemiaky dorazili do Európy asi o 100 rokov skôr a boli veľmi oceňované. Najviac sa rozširujú v tropických a subtropických oblastiach. Keďže táto rastlina potrebuje subtropickú až tropickú klímu, na európskom území sa pestuje predovšetkým v Portugalsku, Španielsku alebo Taliansku.

Povojník batatový na pestovanie vyžaduje teploty od 24 do 26 stupňov. Obľubuje slnečné miesto, vlhkú, priepustnú pôdu s pH 5,5 až 6,5. Dôležité je, aby obsahovala strednú až vysokú hladinu dusíka. Sladké zemiaky vysádzame na jar, keď pominie hrozba mrazov - vo forme odrezkov stoniek z dospelých rastlín alebo vo forme sadeníc (z hľuzy by to trvalo pridlho, ale aj to sa dá). Možno vás prekvapí, že na rast potrebujú podstatne viac času ako klasické zemiaky - aspoň 3 - 4 mesiace tepla.

Bataty sa výborne pestujú vo vyvýšených hriadkach, môžete vyskúšať aj pestovanie vo veľkom kontajneri. Zjednodušíte si úporne odburiňovanie. Mesiac pred zberom sa sladké zemiaky už nemajú polievať, pretože by to mohlo spôsobiť praskliny na hľuzách. Na dozretie potrebujú 100 až 120 dní, potom ich môžete zberať - listy ožltnú.

Sladké zemiaky sa dajú pripraviť na mnoho spôsobov a pripravujú sa podobne ako zemiaky. Okrem bežných spôsobov, ako je varenie, pečenie alebo vyprážanie, sa sladké zemiaky používajú napríklad aj na výrobu múky, ktorá je vhodná pre bezlepkovú diétu. Ďalšími výrobkami sú sladké zemiakové lupienky, ktoré sú zdravšou alternatívou klasických zemiakových lupienkov, alebo sladký zemiakový alkoholický nápoj. Sladké zemiaky sú tiež základom mnohých dezertov, ako sú koláče, pudingy a zmrzlina.

Chutné sú upečené na sladko i na slano, ugrilované, plnené, i zpekané. Ideálne sú do polievok, ako hlavé jedlo, príloha, ale aj v dezertoch sa nájde pre batáty miesto.

Sladké zemiaky sa považujú za bohatý zdroj vitamínu E, ktorý slúži na zachytávanie voľných radikálov. Konzumácia týchto hľúz je vhodná ako prevencia rakoviny, degeneratívnych očných chorôb, depresií a srdcovo-cievnych ochorení. Vďaka vysokému zastúpeniu draslíka sú batáty veľmi účinné pri liečbe srdcovocievnych ochorení, pomáha predchádzať infarktom a mŕtvici. Batáty dokážu udržať telo v stresových situáciách.

Obsah vitamínov a minerálov v batátoch:

• Vitamíny: A, B, C, E
• Minerály: vápnik, fosfor, horčík, jód, draslík, sodík, železo, molybdén, chróm, zinok, meď

Vedeli ste, že batáty v šupke obsahujú množstvo prospešných látok? Preto keď si ich budete pripravovať, použite ich celé aj so šupkou, aby ste telu dodali potrebné vitamíny i minerály.

Názov sladké zemiaky zavádza: Táto hľuza síce rovnako ako zemiaky pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky, avšak nie sú navzájom príbuzné. Zemiaky patria k ľuľkovitým rastlinám, kým sladké zemiaky patria z botanického hľadiska k pupencovitým rastlinám.

Hoci sa sladké zemiaky javia ako „fancy“ potravina a sú všeobecne považované za „zdravšie“, pravdou je, že nutrične sú na tom veľmi podobne ako zemiaky.

Zemiak vs. Údaj na 100 g

Z vyššie uvedenej tabuľky vidíte, že zemiaky a sladké bataty sú porovnateľné po stránke obsahu energie a makroživín. Čo sa týka mikroživín, sladké zemiaky jednoznačne valcujú zemiaky v obsahu vitamínu A, ktorý pomáha udržať zdravé oči. Obsahujú aj viac vitamínu C. Naopak, klasické zemiaky prevyšujú v obsahu draslíka, ktorý je dôležitým prvkom na správnu funkciu svalov, srdca a nervov. Bataty (hlavne ich červené a fialové varianty) sú bohaté na antioxidanty, ktoré chránia bunky proti voľným radikálom. Zaujímavú farbu dodávajú batátom zdraviu prospešné karotenoidy.

Hoci sú výzorom a farbou odlišné, niektoré výživové hodnoty majú podobné. Treba však podotknúť, že vzhľadom na fakt, že patria do odlišných botanických rodín aj rodu, majú odlišné zloženie živín a tým aj prínos pre naše zdravie.

Zemiaky v slovenskej kuchyni: Tradícia a inovácia

Na Slovensku majú zemiaky dlhú a významnú tradíciu. V minulosti, keď neboli dostupné supermarkety a exotické potraviny, zemiaky zohrávali kľúčovú úlohu v slovenskej kuchyni. Boli lacné, dostupné, výživné a dali sa skladovať počas celej zimy. Pripravovali sa z nich polievky, kaše, knedle a samozrejme, aj zemiakové placky.

Staroslovenské zemiakové placky sú jedným z tých jedál, ktoré v sebe nesú viac než len chuť - skrývajú spomienky, rodinné tradície aj kúsok slovenskej histórie. Existuje nespočet variantov, ale základ zostáva rovnaký: varené alebo surové zemiaky, hladká múka a štipka soli. V niektorých krajoch sa pridáva trochu mlieka, inde vajíčko. Niekto pracuje iba so surovými strúhanými zemiakmi, iný preferuje kombináciu surových a varených. Práve jednoduchosť cesta otvára priestor pre fantáziu. Do placiek sa môže pridať rasca, cesnak alebo majorán, a tým sa chuť výrazne zmení. V niektorých regiónoch sa placky označujú ako "lokše" a pripravujú sa výlučne z varených zemiakov. Dôležitú úlohu hrá aj spôsob pečenia. Tradične sa placky piekli na liatinovej platni alebo priamo na kachliach, čo im dodávalo nezameniteľnú chuť a vôňu.

Zemiakové placky sú ideálnym pokrmom, keď potrebujete lacné a sýte jedlo. Viete však, aká prísada im môže pokaziť chuť?

Zemiakové placky: Oblúbené nielen na Slovensku

Aj keď si možno myslíte, že zemiakové placky sú výlučne slovenským jedlom, opak je pravdou! Táto zemiaková pochúťka sa pripravuje v rôznych krajinách Európy. Na Slovensku ich poznáme ako haruľa, v Nemecku ich volajú „Kartoffelpuffer“ a často ich servírujú naslano aj nasladko. Poľsko sa na zemiakové placky pozerá úplne inak - tam ich podávajú na sladko, s cukrom a smotanou. Ich tradičný názov je „placek ziemniaczany“ a určite ich nájdete aj v Maďarsku či Bielorusku. Pozrite si video s rôznymi verziami zemiakových placiek na YouTube:

Hoci sú verzie zemiakových placiek vo svete rôzne, u nás dominuje slaná varianta. Mnohé gazdinky sa snažia cesto odľahčiť a pridávajú rôznu zeleninu, napríklad cuketu. „Ja však preferujem mrkvu,“ hovorí Radka zo Slovenska. Mrkva pridá plackám nielen šťavnatosť, ale aj peknú farbu a jemnejšiu chuť. Ak máte radi experimenty, skúste pridať aj strúhaný zeler, ktorý do placiek dodá jemne aromatický nádych.

Kľúčom k dokonalej chuti je aj výber správneho druhu zemiakov. Na zemiakové placky sa odporúčajú tie s vyšším obsahom škrobu, ako sú odrody Laura, Agria či Longinus. Tieto zemiaky zabezpečia, že cesto bude dobre držať pokope. Aby ste predišli tomu, že zemiaky pustia príliš veľa vody do cesta, je vhodné ich po nastrúhaní jemne vyžmýkať.

Aj keď sa do mnohých tradičných slovenských jedál pridáva kmín, do zemiakových placiek ho radšej vynechajte. Kmín sa totiž pri vyprážaní môže spáliť a výsledná chuť bude nepríjemne horká. Namiesto toho siahnite po čerstvých bylinkách ako tymián alebo saturejka, ktoré dodajú plackám sviežu a príjemnú vôňu.

Ak chcete, aby vaše zemiakové placky boli chutné a bez horkých prekvapení, pamätajte na správny výber zemiakov, šetrné použitie zeleniny a vynechanie kmínu. Takto si zabezpečíte, že každá placka bude dokonalá - krehká, chutná a plná jemných chutí.

Francúzske zemiaky sú tradičné a obľúbené jedlo v mnohých slovenských rodinách. Receptúry sa líšia podľa rodinných tradícií. To ma inšpirovalo, a trochu som pátrala... na tvrdo, klobáska a smotana. nie je to úplne tak. Zemiaky môžu byť varené alebo surové. Vajíčka sa dávajú na kolieska alebo rozdrobené. vajíčko dáva na záver do smotany. každý ten svoj oblúbený druh (vegetariánska verzia). No a nakoniec smotana. A to ešte nie je všetko. Prichádzajú na rad doplnkové ingrediencie (strúhankou alebo múkou).

Jedna z teórií hovorí, že recept na francúzske zemiaky bol inšpirovaný francúzskou kuchyňou. V 19. storočí sa na Slovensku začali šíriť rôzne francúzske recepty, medzi nimi aj recepty na zapečené zemiaky. Je možné, že niektorý z týchto receptov bol inšpiráciou pre vznik francúzskych zemiakov. Ďalšia teória hovorí, že názov "francúzske zemiaky" súvisí s použitím francúzskeho syra v recepte.

Tu je jeden z možných receptov na prípravu francúzskych zemiakov: Zemiaky uvaríme v šupke, necháme ich vychladnúť. Potom ich očistíme a nakrájame na tenké kolieska. Päť vajec uvaríme natvrdo, schladíme a ošúpeme a nakrájame si ich na kolieska. Rúru vyhrejeme na 200 °C. Hlbší plech alebo zapekaciu nádobu vymastíme maslom. Poukladáme do nej polovicu zemiakov, posolíme ich a okoreníme. Na to navrstvíme opečené špekáčiky a plátky vajec. Zakryjeme druhou polovicou zemiakov, opäť osolíme a okoreníme. Smotanu prešľaháme s vajíčkom, osolíme, okoreníme a prelejeme povrch zemiakov. Zakryjeme alobalom a pečieme 20 až 30 minút. Potom alobal odstránime a pridáme nastrúhaný syr. Podávame nakrájané na jednotlivé porcie, napríklad s kyslou uhorkou, čalamádou.

Spišské zemiaky: Kvalita z podtatranskej oblasti

Špecifickým regiónom Slovenska, ktorý je známy pestovaním kvalitných zemiakov, je Spiš. V Spišskej Belej sa nachádzajú polia, kde sa zemiaky pestujú už stovky rokov. Miestna firma AT Tatry sa rozhodla túto tradíciu udržať a zároveň inovovať.

AT Tatry: Od pestovania po spracovanie

Spoločnosť AT Tatry patrí pod Tatrami medzi najväčších pestovateľov zemiakov. V roku 2016 vybudovala výrobnú prevádzku s technologickou linkou na spracovanie zemiakov a začala ponúkať aj zemiakové výrobky. Vyrába ich priamo na farme v Spišskej Belej a medzi najobľúbenejšie patria pirohy plnené stopercentnou ovčou bryndzou alebo domácim lekvárom či haruľa a zemiakové lokše pripravené podľa tradičných receptov. Základnou zložkou všetkých výrobkov je spišský zemiak, pričom aj ostatné ingrediencie pochádzajú z lokálnych zdrojov. Firma sa hrdí, že pri výrobe nepoužíva žiadne „éčka“.

Medzi zákazníkmi sú veľmi obľúbené aj klasické zemiakové lokše a haruľa. Robia ich bez pridania akéhokoľvek umelého dochucovadla na zlepšenie chuti, alebo akejkoľvek konzervačnej látky. „Je to poctivá ručná práca, ženy si pripravia cesto, naškriabu zemiaky, s čím im pomôže technológia, ale každú jednu vytvarujú ručne a opekajú ich na platniach. Aj preto chutia ako od starej mamy,“ opisuje Sebeš. O kvalite domácich lokší z tatranských zemiakov zasa hovorí fakt, že si ich obľúbili aj na západe Slovenska pri kačacích a husacích hodoch. „Výborné sú aj na sladko.

Inovatívne spracovanie: Zemiakové lupienky smažené vo vákuu

Špeciálnym výrobkom sú zemiakové, mrkvové alebo zelerové lupienky. Aj tieto výrobky pochádzajú z produkcie miestnej farmy. „Unikátna je ich príprava v špeciálnej vákuovej fritéze. Bežne sa lupienky smažia v oleji pri 180 až 200 stupňoch, u nás smaženie prebieha pri maximálne 90 stupňoch, takže pri tom nevznikajú žiadne potenciálne škodlivé látky. Ja hovorím, že to nie je smaženie, ale skôr sušenie, zemiak zbavíme vody a vytvoríme chrumkavý lupienok,“ vysvetľuje Sebeš.

Zemiaky spod Tatier sa od tých z juhu Slovenska alebo zahraničia odlišujú v dvoch nenapodobiteľných zložkách. V miestnej pôde a podtatranskej klíme. Vyššia nadmorská výška spolu s nižšou priemernou dennou teplotou a častejšími zrážkami vytvárajú ideálne pestovateľské podmienky. Vybrané odrody zo Spiša sa vyznačujú typickou vôňou, chuťou, farbou dužiny a textúrou. Pestovatelia zemiakov, ktorí sú v združení Spišské zemiaky spolu s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym ich podrobili testom. V obchodných reťazcoch kúpili rovnakú odrodu zemiakov, len pôvodom z iných lokalít. „Zemiaky zo Spiša mali neporovnateľne lepšiu chuť a vlastnosti pred aj po uvarení,“ hovorí konateľ AT Tatry Milan Krajanec mladší. Ďalšou výhodou oproti zemiakom z iných lokalít je ich lepšia trvanlivosť.

Dlhé desaťročia zásobovali slovenské kuchyne zemiaky spod Tatier, príchodom zahraničných obchodných reťazcov sa to však zmenilo. Pred dvadsiatimi rokmi na Spiši produkovali okolo 2 500 ton zemiakov ročne, dnes sa pohybujú na úrovni 500 ton. S menšou výmerou zemiakov dnes dbajú najmä na kvalitu. Pestujú tri najobľúbenejšie odrody, sústredia sa na lokálny trh a malých odberateľov ako sú školské jedálne, hotely a reštaurácie v Tatrách a tiež na predaj z dvora. Pestovanie zemiakov má pritom svoje špecifiká. Mnohí ich prirovnávajú k časovanej bombe. „Obilie môžete mať na sklade aj dva, tri roky, ak ho viete udržať v suchu. Zemiak sa skladá z 90 percent vody, ktorú počas skladovania ,vydýchava', takže nám stále bežia stopky. Máme limitovaný čas na to, aby sme úrodu predali. Najneskôr do konca mája musí byť preč,“ tvrdí Krajanec mladší.

Jazyková rôznorodosť Slovenska: Nárečia a ich vplyv na názvy zemiakov

Slovenský jazyk sa učíme dlhé roky v škole, no napriek tomu sa môže stať, že pri návšteve niektorých kútov Slovenska zostaneme zaskočení. Naraziť na neznáme slová či celé vety, ktorým nerozumieme, nie je nič neobvyklé. Každý región si totiž vytvoril svoje vlastné nárečie prispôsobené okoliu, historickému vývoju a vplyvom susedných krajín. Výsledkom sú zaujímavé a jedinečné jazykové výrazy, ktoré sa v niektorých oblastiach zachovali dodnes.

Čo dedina, to reč iná: Rozdiely medzi slovenskými nárečiami

Viac ako 20 regiónov, vyše 30 dialektov, niekoľko stoviek slov. Každý kút Slovenska má svoje vlastné nárečie, ktoré vyzdvihuje jeho jedinečnosť. Na základe osobného pozorovania zovšeobecnil náš ľud zistenú skutočnosť o diferencovaní slovenských nárečí v prísloví „Čo dedina, to reč iná“. Pravda, nejde tu o rozdiely natoľko závažné, že by sa pre ne nemohli dorozumieť obyvatelia susedných či vzdialenejších obcí. Ide skôr o jednotlivosti, na základe ktorých vznikajú aj prezývky obyvateľov obcí.

Vývin a diferenciácia slovenských nárečí

Na otázku, prečo sú medzi nárečiami jednotlivých krajov, ba aj jednotlivých obcí väčšie či menšie rozdiely, nemožno dať v plnom rozsahu uspokojivú odpoveď. Predsa však možno nájsť viaceré súvislosti medzi vývinom reči a osudmi predkov našich Slovákov. Nazrieť do zákulisia vývinu a diferenciácie slovenských nárečí nám pomáhajú aj výsledky súčasnej dialektológie, najmä jej osobitnej disciplíny, tzv. lingvistickej geografie. Zmapovanie základných osobitostí slovenských nárečí v štyroch zväzkoch Atlasu slovenského jazyka (I. 1968, II. 1978, III. 1978, IV. 1986) nielenže názorne - priam ako na dlani - dokumentuje súčasnú členitosť slovenských nárečí, ale zároveň aj naznačuje isté možnosti interpretácie nárečovej diferenciácie.

Dva nárečové makroareály: Juhozápad a severovýchod

Na mapách upútava napríklad členenie slovenského jazyka na dva väčšie územné celky: na oblasť juhozápadoslovenskú a severovýchodoslovenskú. Do juhozápadnej skupiny patria nárečia bývalej Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice, väčšia časť Trenčianskej stolice (okrem Horehronia). Severovýchodoslovenskú skupinu tvoria nárečia bývalej Hontianskej a Novohradskej stolice, často Zvolenskej stolice a východoslovenské nárečia. Tieto dva nárečové makroareály sú charakterizované dvojicami slov ako žito/pšenica (Triticum), raž/žito (Secale), jačmeň/jarec (Hordeum), borovica/sosna (Pinus sylvestris), praslica/kúdeľ, sliepka/kura, prst/palec, plešina/lysina, naspäť/nazad a ďalšími.

Praslovanský pôvod lexikálnych rozdielov

Pri interpretácii lexikálnych rozdielov v týchto slovenských nárečových makroareáloch možno hľadať korene tejto diferencovanosti ešte v praslovanskej pravlasti našich predkov. Príčiny týchto lexikálnych rozdielov v slovenských nárečiach súvisia s nejednotnosťou, vnútornou (i lexikálnou) členitosťou praslovančiny. V súčasnosti už slavisti pripúšťajú, že praslovančina nebola celkom jednotná, ale vyznačovala sa aj istými (hoci nie mnohými) krajovými osobitosťami. Lexikálna diferencovanosť praslovančiny sa odzrkadlila aj v naznačovanej dichotomickej nárečovej diferencovanosti slovenčiny a súvisí s postupným osídľovaním Slovenska (najmä juhozápadoslovenskej a východoslovenskej nížiny zo severu, resp. severovýchodu dvoma prúdmi Praslovanov v 4. storočí a začiatkom 5. storočia).

Vplyv stredoslovenského obyvateľstva a juhoslovanské prvky

Toto najstaršie členenie slovenských nárečí na oblasť juhozápadoslovenskú (susediacu aj s južnými Slovanmi) a oblasť severovýchodnú, podmienené lexikálnou členitosťou praslovanského východiska slovenčiny, bolo v 9. až 10. storočí čiastočne prekryté vysunutím „Prastredoslovákov“ zo Zadunajska na sever a porušené ich vklinením medzi oblasť západoslovenskú a východoslovenskú. Toto slovenské obyvateľstvo pochádzalo z juhovýchodnej praslovanskej prabázy (prišlo z juhovýchodu) a malo aj niektoré znaky južnoslovanského typu (v staršej literatúre sa hodnotili ako tzv. juhoslavizmy v slovenčine). Presun predkov stredoslovenského obyvateľstva z juhu na sever výstižne znázorňujú kartografické elaboráty, na ktorých sa zobrazujú nárečové osobitosti charakteristické pre stredoslovenské nárečie na jednej strane a pre západoslovenské a východoslovenské nárečie na druhej strane. Ide tu najmä o rozdiely v slovnej zásobe.

Lexikálne rozdiely medzi nárečiami a ich historické korene

Oproti stredoslovenským výrazom skala, píliť, ťekvica, krútňava, stará mať, starí otec, varovať (dieťa), tuční a iné je v západoslovenských a východoslovenských nárečiach kameň, rezať, diňa (dziňa), vír, dedo (dzedo; na Záhorí stareček), baba/bapka, pestovať, tlastí/tlustí, tustí a pod. Slová takto jazykovo-zemepisne diferencované tvoria jednu z charakteristických, ale nie najvýznamnejších vrstiev slovenskej nárečovej slovnej zásoby. Vyskytujú sa medzi nimi najmä slová staršej vrstvy; nie sú však zriedkavé ani slová novšieho pôvodu. Z vývojového hľadiska mladšie paralely k tejto lexikálnej členitosti slovenských nárečí možno nájsť aj v hláskosloví (napr. stredoslovenské ešte, šťepiť, ďedina, ďeťi oproti západoslovenskému a východoslovenskému ešče, ščepic, dzedzina, dzeci) a v tvárosloví (porovnanie stredoslovenské s tou dobrou ženou oproti západoslovenskému a východoslovenskému s tú dobrú ženú/ s tu dobru ženu). Lexikálne rozdiely medzi slovenskými nárečiami sú neraz dozvukmi starých stredoslovensko-juhoslovenských kontaktov na jednej strane a starých vzťahov slovenčiny k západoslovenským i východoslovenským jazykom. Zároveň však sú dokladom o pozoruhodnom (akoby centrálnom) postavení slovenčiny v rámci slovanských jazykov.

Integračné tendencie a rozpad Veľkomoravskej ríše

Lexikálne (a iné) rozdiely medzi slovenskými nárečiami podmienené rozdielmi pravoslovanskej prabáze slovenčiny (najmä skutočnosťou, že západná a východná časť Slovenska boli osídlené od severu a severovýchodu, kým centrálna časť od juhu či juhovýchodu) boli v priebehu 8. až 9. storočia stlmené integračnými tendenciami, ktoré sa začali prejavovať v praslovanskom základe slovenčiny. Tieto integračné tendencie boli podporované hospodársko-spoločenskými a politickými činiteľmi, ako bolo hnutie podunajských Slovanov proti nadvláde Avarov (v tzv. Odrazom týchto (i neskorších) integračných tendencií v lexike slovenských nárečí je vzájomná väzba tak medzi stredoslovenskými a západoslovenskými nárečiami, ako aj medzi stredoslovenskými a východoslovenskými nárečiami. Nadobudol samostatný smer po rozpade Veľkomoravskej ríše a včlenení „územia nad Dunajom“ do uhorského štátu. Vtedy dochádza k výraznejšej diferenciácii slovenčiny v pomere k susedným slovanským jazykom a k postupnému dotváraniu troch základných nárečových skupín: západoslovenskej, stredoslovenskej a východoslovenskej.

Faktory ovplyvňujúce rozdrobenosť slovenských nárečí

Popri naznačenej diferencovanosti slovenských nárečí na dva či tri areály v prebiehalo v dôsledku pôsobenia vnútorných jazykových vývinových zákonitostí a čiastočne aj niektorých mimojazykových činiteľov ďalšie vnútorné členenie slovenských nárečí.

tags: #ako #sa #zemiaky #volajú #v #rôznych

Populárne príspevky:

• Skúsenosti s kúrou na vlasy v ampulkách
• Inšpirácie pre tortu na 40. výročie
• Ázijský obed
• Typy čiernych šálok
• Koláč plný vlákniny