Ako Prebieha Pracovný Obed: Etiketa, Účtovanie a Zákonné Povinnosti na Slovensku

Podnikatelia a firmy často riešia otázku, ako správne účtovať náklady na pracovné obedy a iné výdavky spojené s reprezentáciou a stravovaním. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike v slovenskom účtovníctve, ako aj o etikete a zákonných povinnostiach spojených s pracovnými obedmi.

Stravné Lístky a Finančný Príspevok na Stravovanie

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny v súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce. Na zabezpečenie stravovania môže použiť niekoľko spôsobov, a to vo forme stravovacích poukážok (gastrolístkov) a elektronickej stravovacej karty.

Z pohľadu účtovných štandardov sa stravné lístky považujú za ceniny a účtuje sa o nich v skupine 21 - na účte 213. Účtovanie stravných lístkov ako cenín je v súlade s § 47 ods. 2 Opatrenia MF SR č. Zamestnávateľ je povinný poskytovať stravné lístky zamestnancovi vopred, aby bolo zabezpečené, že zamestnanec si za deň, kedy spĺňa podmienky § 152 zákonníka práce zaobstarať stravu.

Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov najmenej 55% z ceny jedla, do daňových výdavkov si tak môže zamestnávateľ zahrnúť 55% z ceny stravného lístka, najviac však 55% zo sumy stravného pre pracovnú cestu trvajúcu 5 až 12 hodín, tj. podľa osobitného predpisu. Príspevok na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.

Príspevok na stravovanie zamestnanca je považovaný za zdaniteľný príjem zamestnanca. Tento zdanený benefit zamestnanca podlieha dani zo závislej činnosti, sociálnym a zdravotným odvodom, je pre zamestnávateľa daňovým výdavkom a môže byť hradený zo sociálnej politiky aj príspevkom zo sociálneho fondu.

Prehľad Platných Hodnôt Stravného

Aká je aktuálna suma stravného pre zamestnancov aj živnostníkov?

Časové pásmo	Suma stravného (EUR)
5 až 12 hodín	5,85
12 až 18 hodín	8,75
nad 18 hodín	13,00

Stravné ako daňový výdavok živnostníka je limitovaný. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov. Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.

Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad.

Účtovanie Gastrolístkov v Podvojnom Účtovníctve

Stravovacie poukážky v papierovej forme predstavujú pre zamestnávateľa z účtovného hľadiska ceniny. Podľa zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú ich menovitou hodnotou, teda cenou, ktorá je na nich uvedená. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, gastrolístky musia byť poskytnuté vopred, aby mal zamestnanec možnosť si za ne kúpiť stravu.

Vopred odovzdané gastrolístky na určitý čas sa účtujú na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom so súvzťažným zápisom v prospech účtu 213 - Ceniny. Tento účtovný zápis sa vykoná v momente odovzdania gastrolístkov zamestnancovi. Pri nákupe stravovacích poukážok zamestnávateľ účtuje na ťarchu účtu 213 - Ceniny a v prospech účtu 321 - Dodávatelia. Zamestnávateľ nakupuje stravné lístky na faktúru.

Zamestnávateľ platí stravné lístky formou zálohovej faktúry. Zamestnancom ich poskytuje vopred za nadchádzajúci mesiac podľa počtu pracovných dní, v ktorých budú pracovať dlhšie ako 4 hodiny. Napríklad, zamestnávateľ nakúpi stravovacie poukážky v počte 100 ks mesačne. Nominálna hodnota 1 gastrolístku je 5,85 eur. Zamestnávateľ dobil novému zamestnancovi stravovaciu kartu na mesiac vopred (v máji na jún).

Je dôležité brať do úvahy reálne odpracované dni zamestnanca. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.

Elektronické Stravovacie Karty

Alternatívou ku gastrolístkom je elektronická stravovacia karta. Zamestnávateľ dohodne so zamestnancom formu zabezpečenia stravovania. Následne zamestnávateľ objedná elektronickú kartu a dobije ju finančnými prostriedkami. Hodnota dobitia elektronickej karty na jeden deň je 5,85 eur.

Účtovanie prebieha nasledovne: zamestnávateľ uhradí faktúru od poskytovateľa elektronických stravovacích kariet. Následne zamestnávateľ zaúčtuje príspevok na stravovanie zamestnanca na ťarchu účtu 527 - Ostatné sociálne náklady a v prospech účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom.

Ak zamestnávateľ na začiatku, resp. v priebehu mesiaca dobije zamestnancovi elektronickú stravovaciu kartu v určitej hodnote, ale suma sa neodvíja od reálne odpracovaných dní zamestnanca v danom mesiaci (napr. kvôli neprítomnosti zamestnanca), môže nastať nesúlad. Zamestnávateľ bude účtovať o spotrebe „kreditu“ na základe vyúčtovania od poskytovateľa elektronickej stravovacej karty.

Ak by zamestnanec neminul celú dobitú sumu na elektronickej stravovacej karte, suma nevyčerpaného dobitého „kreditu“ určeného na stravovanie sa prenesie do ďalšieho mesiaca.

Pracovný Obed s Klientom a Daňová Uznateľnosť

Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Pracovný obed s klientom je charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka.

To, že podnikateľ pozve klientov „napr. spoločnosti“, je v poriadku. Tieto výdavky neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. gastrolístky).

Daňovo uznateľné a neuznateľné náklady Podnikatelia si svoj základ dane môžu znížiť o tzv. daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje tiež daňovo neuznateľné náklady. Rovnako nesmie ísť o náklady, ktoré zákon výslovne označuje ako daňovo neuznateľné náklady, aj keď inak splňujú všetky podmienky. Všeobecne platí, že by ste si do účtovníctva či daňovej evidencie mali zahrnúť iba tie náklady, ktoré si obhájite pred správcom dane.

Medzi daňovo neuznateľné náklady patria napríklad výdavky na reprezentáciu a dary. Výnimkou je drobný majetok, ktorý podnikateľ využíva viac než jeden rok, ale jeho cena neprevyšuje čiastku 1 700 €.

Výdavky na reprezentáciu Z hľadiska účtovania a uplatňovania daňových a nedaňových výdavkov (nákladov) musíme rozlišovať medzi výdavkami na reprezentáciu, výdavkami na reklamu, na reklamné predmety a osobitné postavenie má aj obchodná vzorka. Všeobecne ich môžeme charakterizovať ako výdavky, ktoré zvyšujú prestíž a imidž podnikateľského subjektu, ich cieľom je propagácia spoločnosti a budovanie vzťahov s obchodnými partnermi.

Patria sem napríklad: pohostenie - patria tu napr. občerstvenie - patrí tu napr. nákup kávy, alko aj nealko nápojov, čaju, ovocia a pod. dary - napr. pri obchodných rokovaniach a firemných oslavách výdavky na vecné dary (výnimkou sú reklamné predmety), na kvety a i. výdavky spojené s návštevou a rokovaním obchodného partnera - napr. reklamné predmety, ktorých hodnota prevyšuje 17 eur za jeden predmet.

V praxi nastávajú prípady, kedy v súvislosti s jednou firemnou akciou sa vynaložia viaceré druhy veľmi podobných výdavkov ale s rôznou daňovou uznateľnosťou. Napr. vecné dary, ktorých hodnota prevyšuje 17 eur na jeden predmet (napr. v darčekových taškách svojim dodávateľom a odberateľom).

Náklady tzv. reprezentačného na úhradu útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje) patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, t. j. do ustanovenia § 21 zák. č. 595/2003 Z. z. Ak firma dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru - je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok.

Pracovný Čas a Prestávky

Zákonník práce na Slovensku upravuje pracovný čas a prestávky zamestnancov, aby zabezpečil ich práva a povinnosti, a zároveň chránil ich zdravie a bezpečnosť pri práci. Dôkladná úprava pracovného času a doby odpočinku je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky a v medzinárodných dohovoroch, ktoré majú za cieľ chrániť zamestnancov a zabezpečiť im primerané podmienky pre výkon práce.

Pracovný Čas a Jeho Limity

Zákonník práce stanovuje maximálny pracovný čas u zamestnávateľa na 40 hodín týždenne. S prípadnou prácou nadčas nesmie tento čas presiahnuť 48 hodín. V závislosti od typu prevádzky sa tento čas môže líšiť:

Dvojzmenná prevádzka: maximálne 38 a 3/4 hodiny týždenne.
Trojzmenná alebo nepretržitá prevádzka: maximálne 37 a 1/2 hodiny týždenne.
Práca s chemickými karcinogénmi: maximálne 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Mladiství zamestnanci: maximálne 30 hodín týždenne (do 16 rokov) alebo 37 a 1/2 hodiny týždenne (nad 16 rokov).

Dôležité je zdôrazniť, že do uvedeného zákonného pracovného času sa nezapočítavajú prestávky na odpočinok a jedenie.

Prestávka na Odpočinok a Jedenie

Každý zamestnanec, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. U mladistvého zamestnanca je táto hranica stanovená na štyri a pol hodiny. Zamestnanec s kratším pracovným časom nemá nárok na túto prestávku, aj keď mu vznikne nárok na zabezpečenie stravovania, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako štyri hodiny.

Čerpanie 30 minút na oddych je nielen právom zamestnanca, ale vlastne aj jeho povinnosťou.

Stravovanie a Cestovné Náhrady

Zákon o cestovných náhradách upravuje nárok na stravné pre zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu. Ak pracovná cesta trvá menej ako 5 hodín, zamestnanec má nárok na stravné len v prípade, že mu zamestnávateľ neumožní stravovať sa zvyčajným spôsobom. Ak sa zamestnanec v čase obeda zdržuje aspoň 30 minút na pracovisku a môže sa naobedovať v závodnej jedálni, má nárok len na stravovanie v tejto jedálni.

Ak by mal čas medzi dvoma pracovnými cestami napríklad len 20 minút, tento čas nezodpovedá zákonnej dĺžke prestávky, preto v takomto prípade má nárok na stravné podľa zákona o cestovných náhradách.

Pracovné Režimy a Rozvrhnutie Pracovného Času

Zamestnávateľ rozhoduje o rozvrhnutí pracovného času (začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien) po dohode so zástupcami zamestnancov. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Pracovné režimy sa delia na:

Dvojzmenný: pracovný čas je rozvrhnutý do dvoch pracovných zmien.
Trojzmenný: pracovný čas je rozvrhnutý do troch pracovných zmien.
Nepretržitý: pracovná činnosť prebieha súvislo po všetky dni v týždni.

Zmeny sa definujú nasledovne:

Ranná zmena: prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou.
Odpoludňajšia zmena: prevažná časť spadá do času medzi 14. hodinou a 22. hodinou.
Nočná zmena: prevažná časť spadá do času medzi 22. hodinou a 6.

Vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky nie je vždy možné, aby bol pracovný čas rozvrhnutý na jednotlivé týždne rovnomerne. V takom prípade môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne nerovnomerne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas v období najviac štyroch mesiacov, prípadne až 12 mesiacov.

Odpočinok Medzi Zmenami a Dni Pracovného Pokoja

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny odpočinok v trvaní najmenej 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín (mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín). Tento odpočinok je možné skrátiť až na osem hodín zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov v nepretržitých prevádzkach a pri turnusovej práci, pri naliehavých opravárskych prácach, ak ide o odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život alebo zdravie zamestnancov, a pri mimoriadnych udalostiach.

Okrem toho je treba zohľadňovať aj potrebu nepretržitého odpočinku v týždni, ktorý musí byť dva dni po sebe, a to sobota - nedeľa alebo nedeľa - pondelok, v nevyhnutnom prípade aj iné dva po sebe idúce dni v týždni. Zákon nehovorí o tom, že tieto dni musia byť od 00,00 hod do 24,00 hod.

Pri nariaďovaní práce musí zamestnávateľ akceptovať, že dni, kedy má zamestnanec nepretržitý odpočinok v týždni a sviatky sú dňami jeho pracovného pokoja. Vo sviatok nemožno nariadiť prácu vôbec, pričom prípadný súhlas zamestnanca na tomto nič nemení. V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tie nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch.

Etiketa pracovného obeda

Etiketa Stolovania

Minule sme si povedali, ako zorganizovať pracovný obed alebo večeru. Moderná kultúra stolovania priniesla mnoho zmien: čo bolo donedávna tabu, je dovolené, niektoré strnulé pravidlá etikety sa uvoľnili. Napriek tomu však zostal dostatok klzkých miest, na ktorých sa môžete ľahko pošmyknúť - od príchodu do reštaurácie až po zaplatenie účtu.

Kultivované správanie pri stole svedčí o dobrej výchove. Kto navyše pozná exotické jedlá a vie ich bezchybne jesť, pôsobí pri dôležitom pracovnom obede dobrým dojmom. V prípade, že je na pracovný obed (večeru) pozvaný väčší počet účastníkov, hostiteľ (alebo jeho asistent či protokolista) by mal prísť do reštaurácie o niečo skôr, aby mohol skontrolovať prestretý stôl, dekoráciu, ak je určené rozsadenie - správnosť menoviek a s obslužným personálom spresniť podrobnosti. Prichádzajúci by sa podľa možnosti mali zhromažďovať v inej miestnosti, kde ich hostiteľ privíta a prípadne navzájom zoznámi. K stolu sa odchádza spoločne na pokyn hostiteľa. V prípade menšieho počtu účastníkov sa zvykne do reštaurácie prichádzať spoločne.

Doterajšie "železné" pravidlo, že do reštaurácie vstupuje vždy ako prvý hostiteľ (muž), neplatí. Keď je hostiteľkou žena (riaditeľka, manažérka a pod.), vchádza ako prvá! Ak sa aperitív podáva pri stole, čo je v reštaurácii najobvyklejší spôsob, mali by ste ho vypiť skôr, než prinesú nasledujúci nápoj. Nesluší sa dopíjať aperitív, keď ostatní už pijú víno. Niekedy sa aperitív podáva hneď po príchode tam, kde sa hostia po privítaní zhromažďujú.

Ak počet účastníkov pracovného jedla neprevýši šesť osôb, môžete (ale nemusíte) výber jedla ponechať na každého osobitne; pritom však ako hostiteľ musíte "držať nitky" pevne v rukách, aby ste zostali v hraniciach prideleného rozpočtu. Čo sa týka cien, hostia sú zväčša pri výbere jedla zdržanliví. Zbavte ich neistoty tým, že im naznačíte určitý rámec. Ale čo robiť, ak takýto signál nepríde? Mali by ste sa ako hosť najdrahším jedlám vyhnúť? Alebo sa pri výbere zdvorilo pohybovať v strednej cenovej hladine?

Pri objednávaní jedla by ste mali ovládať "tajomnú reč" jedálneho lístka, ktorá funguje takto: keď ste s výberom jedál skončili, obal zatvorte alebo jedálny lístok položte na stôl. Je to znamenie pre obsluhu, že by ste si chceli objednať. Kým ste tak neurobili, znamená to, že ste si ešte nevybrali. Nápoje k jedlu, objednávanému jednotlivo, si každý hosť vyberá a objednáva podľa vlastnej chuti. Pokiaľ ide o odporúčanie výberu, pre hostiteľa platí to isté čo pri jedlách.

Zmenilo sa však prísne pravidlo týkajúce sa červeného vína, ktoré sa zásadne podávalo iba k tmavému mäsu. Jeho konzumácia k rybe sa považovala za vážny prehrešok proti kultúre stolovania. Dnes je situácia iná: uprednostňujú sa individuálne chute, osobné záľuby a červené víno si k rybe môžete pokojne objednať. Niekedy pri pracovnom obede (ale, žiaľ, aj pri oficiálnych príležitostiach) si hostia zvyknú žiadať namiesto vína pivo. Je to faux pas? Odpoveď znie: áno aj nie, závisí to od situácie. Ak si hosť objednáva nápoje k jedlu sám, je to v poriadku. Ak je však menu jednotné a hostiteľ ho doplnil vopred vybranými vhodnými vínami, mali by ste pri nich zostať a pivo nepožadovať. Ak sa chcete vínu vyhnúť, najštýlovejšie tak urobíte minerálkou. Jestvuje tretia, menej elegantná možnosť, že hostiteľ s touto alternatívou ráta a v prestieraní je aj pivový pohár.

Zvyčajným kameňom úrazu býva platenie za účet v reštaurácii. Vzájomnému predbiehaniu sa pri platení (alebo, naopak, okúňaniu sa s platením) možno predísť, keď sa vopred dohodneme, kto účet zaplatí. Ak nie sme dohodnutí, účet platí hostiteľ, teda ten, kto druhého do reštaurácie pozval, prípade ten, kto je služobne starší (a má lepší plat). V časoch emancipácie nezáleží na tom, či účet platí žena, alebo muž. Ďalšou otázkou je výška prepitného. Odborník na etiketu Anton Bódis radí na prepitnom nešetriť, ak sme s obsluhou spokojní. Ak však spokojní nie sme, nie je žiadnou hanbou prepitné nedať vôbec alebo ho výrazne znížiť.

Zasadací Poriadok pri Spoločnom Stolovaní

Pri spoločnom stolovaní viacerých osôb môže byť zasadací poriadok poriadny rébus. Etiketa hovorí, že treba dodržať rebríček spoločenskej významnosti, ale zároveň každý hostiteľ chce, aby sa jeho hostia cítili dobre. Pri rozsádzaní viacerých hostí platí, že najlepšie miesto zaujme hostiteľka. Najčestnejšie miesto spomedzi hostí je po pravici hostiteľky a patrí spoločensky najvýznamnejšiemu hosťovi - mužovi. Po pravici hostiteľa je miesto pre najvýznamnejšiu ženu spomedzi hostí. Čím dôležitejší hosť, tým je bližšie k hostiteľom. Muži a ženy by sa v zasadacom poriadku mali striedať. Hostitelia pritom môžu sedieť vedľa seba, ale aj oproti sebe za vrchstolom, záleží aj na dĺžke stola, ako ďaleko chcú byť od seba vzdialení. Hostitelia môžu tiež sedieť oproti sebe po dlhších stranách stola približne v polovici, v tom prípade môžu pokojne konverzovať s tými najdôležitejšími hosťami oboch pohlaví, a menej významní hostia sedia na oboch koncoch stola.

Keď pozveme hostí do reštaurácie, nemali by sme vyberať jedlo za nich. Ak pozývame hostí k sebe domov, platí to tiež. Nikoho predsa nemôžeme nútiť, aby konzumoval niečo, čo mu nechutí, čo mu môže spôsobiť zdravotné ťažkosti alebo čo sa prieči jeho zvyklostiam. Starých priateľov máme zvyčajne prečítaných, dobre poznáme ich vkus aj v jedle. Vegetariánovi predsa nenúkame rezne ani gurmánovi ľadový šalát.

Dôležitosť Obeda a Stravovací Systém

Práca niekedy cez deň človeka pohltí, ale nemali by ste jej obetovať iné dôležité veci. Napríklad svoj stravovací režim. Z pohľadu výživy je obed veľmi podstatný. Počas pracovného dňa má pre zamestnanca najväčší význam kvôli doplneniu energie, ktorú bude potrebovať ďalších niekoľko hodín. „Z pohľadu výživy je obed veľmi podstatný. Neuspokojte sa so „suchým“ obedom, ktorý vybavíte rýchlo za pracovným stolom. „Dať si na obed rožok s nejakou treskou, šalátom alebo so salámou a dať si teplé jedlo je veľký rozdiel,“ hovorí výživová poradkyňa. Okrem samotnej výživy ide aj o psychohygienu. Obed v reštaurácii prináša aj sekundárne výhody. Podľa výživovej poradkyne Trebulovej je plusom aj prechádzka spojená s presunom na miesto obeda a potom zasa späť.

Mnohí pociťujú, že im stravovanie v reštaurácii či kantíne ide čoraz viac do peňazí. Ceny obedových menu narástli. Do určitej miery tu pomáhajú príspevky pre zamestnancov napríklad v podobe stravných poukážok či gastrokariet, ktoré pozitívne hodnotí aj Janka Trebulová. „Príspevok na konkrétny účel stravovania je jednou z motivácií zamestnanca, aby si dal teplý obed,“ konštatuje. Dobrou správou pre zamestnancov je nedávne zvýšenie na (maximálne) 6 eur.

Stravovací Systém

Školské jedálne, podnikové kantíny či iné jedálenské zariadenia majú jednu spoločnú vlastnosť. Na to, aby sa zabránilo chaosu a proces vydávania jedla bol plynulý, potrebujú kvalitný stravovací systém. Ten so sebou okrem prehľadnosti prináša aj množstvo ďalších výhod. K nim sa radí napríklad zvýšenie produktivity či zlepšenie zdravia u zamestnancov. Ako získať všetky tieto benefity?

Fungovanie Stravovacieho Systému

Na to, aby ste pochopili, ako dokáže stravovací systém zvýšiť produktivitu alebo zdravie zamestnancov, je dôležité zistiť, ako pracuje. Stravovací systém je praktický nástroj, ktorý zamestnancom umožňuje nahlásiť alebo odhlásiť obedy. Okrem toho taktiež dovoľuje vybrať si z viacerých alternatív jedál (ak sú k dispozícii). Takto má osoba väčšiu kontrolu nad tým, čo bude počas dňa jesť.

Ovládanie stravovacích systémov sa odvíja od značky a modelu zariadenia, ktorý si zvolíte. Stravovací systém od Biometricu ponúka dva spôsoby, a to:

Ovládanie cez KIOSK - zamestnanec si prostredníctvom objednávacieho terminálu vyberie a objedná obed, prípadne ho zruší. Prihlásenie do vlastného účtu prebieha prostredníctvom kartičky alebo odtlačku prsta.
Ovládanie cez mobilnú aplikáciu - prehľadná aplikácia dovoľuje zamestnancovi prihlásiť sa alebo odhlásiť z obeda kedykoľvek a odkiaľkoľvek. Výhodná je hlavne pre tých, ktorí pracujú z terénu alebo home office.

Systém jednotlivé údaje od zamestnancov spracuje a poskytne ich pracovníkom v kuchyni a na výdaji v prehľadnej forme. Znižuje tak riziko vzniku zbytočných chýb a komplikácií.

Výhody Stravovacieho Systému

Stravovací systém má viacero výhod, vďaka ktorým by ste nad ním mali aspoň porozmýšľať. K tým hlavným patria:

jednoduché a intuitívne rozhranie,
bezproblémové prihlásenie cez zamestnaneckú kartu alebo odtlačok prsta,
možnosť prihlasovať a odhlasovať obedy cez aplikáciu,
prepojenie na dochádzkový systém,
podrobné a prehľadné spracovanie objednávok,
jednoduchá správa stravníkov.

tags: #ako #prebieha #pracovný #obed