Ako pestovať uhorky v slame: Podrobný návod
Uhorky sú obľúbenou zeleninou v mnohých záhradách. Ak hľadáte jednoduchý, produktívny a rýchly spôsob, ako vypestovať šťavnaté uhorky, pestovanie uhoriek v balíkoch slamy je pre vás ideálne. Tento spôsob pestovania má niekoľko výhod, vrátane minimalizácie buriny, jednoduchej údržby a zberu úrody.
Pestovanie uhoriek - vylamovanie výhonkov .
Výhody pestovania uhoriek v slame
- Prakticky žiadna burina: Menej buriny znamená menšiu súťaž o živiny z pôdy, čo vedie k zdravším a pevnejším rastlinám.
- Jednoduché zavlažovanie a hnojenie: Zalievanie a hnojenie je hračka.
- Ľahší zber úrody: Zvýšená výška rastlín uhoriek v prepravkách na balíky slamy uľahčuje zber úrody.
- Lepšie prostredie pre rastliny: Výška balíka umožňuje rastlinám, aby boli mimo zeme a mimo dosahu poškodenia. Rastliny zároveň majú priestor, ktorý potrebujú na rozrastanie sa a prosperovanie.
- Udržiavanie vlhkosti: Balíky slamy poskytujú uhorkám vlahu, ktorú potrebujú pre rast a produkciu, pretože dobre udržujú vlhkosť. Keď prší alebo keď rastliny polejete, slama rýchlo vsiakne vlhkosť a odvedie ju ku koreňom rastlín.
Príprava slamených balíkov
Pred samotnou výsadbou treba balíky najskôr pripraviť, aby sa v nich naštartovali rozkladacie procesy ako pri kompostovaní. Procesy rozkladu vnútri balíka budú produkovať teplo, ktoré je prospešné najmä pre mladé sadeničky. Prípravu balíkov treba začať asi 2 týždne pred výsadbou.
Na jeden balík budete potrebovať asi 500 g NPK hnojiva na trávnik, tj. 2,5 kg na 5 balíkov. Pred výsadbou overte, či teplota v balíkoch nie je ešte príliš vysoká.
Podrobný postup prípravy balíkov:
- 1. deň: 100 g hnojiva aplikujte rovnomerne po celom povrchu balíka. Potom balíky celé rovnomerne polejte.
- 2. deň: Balíky musia byť dôkladne mokré. Teplá dažďová voda je lepšia ako studená z vodovodného kohútika.
- 3. deň: Opäť aplikujte 100 g hnojiva na balík a nezabudnite ho dôkladne opäť poliať.
- 4. deň: Opäť len zalievanie do nasýtenia balíkov.
- 5. deň: Opäť aplikujte hnojivo a zalievanie.
- 6. deň: Zalievanie iba teplou vodou. Rukou alebo pomocou teplomera môžete zistiť, či sa teplota vnútri balíka mierne zvýšila. Môže byť cítiť mierne sladkú vôňu, ktorá rýchlo zmizne.
- 7. až 9. deň: Aplikujte 50 g hnojiva na balík a opäť ho výdatne zalejte. Teraz sa baktérie rozmnožujú veľmi rýchlo, v závislosti od teploty vzduchu. Vzniknuté jarky/praskliny po stekajúcej vode vyplňte slamou alebo substrátom.
- 12. až 18. deň: Vnútro balíkov je ľahko rozložené a obsahuje veľa živín, cítiť teplo. Je plné kompostových červov a má dobrú štruktúru.
Výsadba uhoriek do slamy
Do takto pripravených balov slamy nasaďte sadenice, ktorým sa bude nesmierne dariť. Keď potom pozbierate všetku úrodu, slama poslúži aj ako vynikajúca súčasť kompostu. Navyše nemusíte trhať burinu, rýľovať ani okopávať.
Aj keď môžete uhorky zasadiť priamo do balíka slamy, odporúča sa vytvoriť rám, do ktorého slamu umiestnite, aby držala pohromade. Takýto rám vytvoríte jednoducho z paletového dreva alebo odpadového reziva.
Na jeden balík slamy vysádzame tri rastliny. Pred výsadbou vyrežeme do vrchnej časti balu tri otvory v tvare trojuholníka. Otvory vyplníme zmesou zeminy, kompostu, perlitu, trochy kávovej usadeniny a drvených vaječných škrupín. Čím viac živín má, tým lepšie.
Starostlivosť o uhorky v slame
V priebehu sezóny je potrebné pravidelné zalievanie a dopĺňanie živín. Myslite na to, že rastliny pestované vyvýšene v balíkoch slamy vyschnú o niečo rýchlejšie ako tie, ktoré sú zasadené v pôde.
Prvých pár týždňov zalievajte uhorky v slame každý deň. Potom, keď lístie začne hustnúť, môže byť medzi zavlažovaním jeden deň alebo dva pauza. Dobrou pomôckou je zapichnúť už pri výsadbe malý drevený kolík priamo ku koreňom rastliny.
Po vysadení, počas prvých 6 až 8 týždňov, doprajte rastlinám raz týždenne dávku kompostu alebo kompostového čaju. Potom dávku aplikujte každý druhý týždeň.
Pestovanie uhoriek na slamených balíkoch: Inovatívny prístup
Pestovanie mnohých druhov zeleniny na komposte či kompostovanom hnoji nie je žiadna novinka. Dobre vieme, že pre výnosné a kvalitné pestovanie zeleniny je veľmi dôležitý kompost, ktorým pred výsevom či výsadbou zeleniny obohacujeme pestovateľský pozemok. Lenže takýto postup je vlastne dvojfázový, teda najprv musíme pripraviť kompost a až potom v ním obohatenej pôde pestujeme zeleninu.
U záhradkárov sa tento spôsob pestovania využíva najmä preto, že mnohým pestovania chtivým ľuďom sa nepodarilo získať záhradu s tou najlepšou pôdou a do jej zlepšenia by museli mnoho investovať. A tak sa utiekajú k spôsobu pestovania, ktoré vyžaduje len minimálne náklady a malú prácnosť na prípravu pestovateľského substrátu.
U poľnohospodárov je pre nás slama k dispozícii vo forme slamených balíkov, z ktorých sú na naše pestovateľské účely vhodné predovšetkým tie hranaté. Dôležité je, aby ich viazacie pásky boli pevné, najlepšie z plastu, nepodliehajúce biologickému rozkladu. Sú totiž zábezpekou, že slamený balík udržia v jeho tvare až do konca vegetácie, lebo práve táto jeho tvarová pevnosť vlastne nahrádza kontajner, do ktorého je slama natlačená. Osobitnú skupinu tvoria kvety pestované na slamených balíkoch.
Príprava slamených balíkov
Na balíku slamy musíme rozlíšiť jeho hladkú stranu s nahladko uloženými steblami slamy, kde sa nachádza viazacia páska, a stranu so zrezanými steblami slamy, tzv. ostrú stranu, pretože to má funkčnú dôležitosť a podľa toho ukladáme balíky na zem.
Pri rozmiestňovaní balíkov musí vždy ich ostrá zrezaná strana smerovať nahor, aby sme pri zavlažovaní dostali čo najviac vody aj hnojív do vnútra stebiel slamy.
Veľkou výhodou je, že slamené balíky môžeme klásť na rôzne druhy podkladu. Ak robíme z balíkov položených do radu jeden za druhým záhon, mali by byť orientované v smere sever - juh, aby boli čo najviac oslnené. Taktiež by mali byť uložené v smere dolu po svahu, čo zasa zabezpečí ich lepšiu stabilitu (pokiaľ možno na miernom svahu, aby odtekala prebytočná voda) a na plnom slnku.
Do radov vedľa seba umiestňujeme maximálne dva balíky preto, aby sme mohli z oboch strán na nich pestovanú zeleninu pohodlne ošetrovať. Šírku medziradí volíme aspoň 120 cm, teda tak, aby sme sa medzi balíkmi mohli pohybovať s fúrikom. Bezburinové medziradie je dôležité napríklad pre rast ťahavých zelenín (tekvice).
Ak chceme pestovať ťahavú fazuľu, uhorky, vysoké rajčiny alebo kvety, vytvoríme nad balíkmi stojany, na ktoré natiahneme pletivo.
Kedy je vhodný čas na výsadbu?
Lopatkou urobíme zhora do zúrodneného slameného balíka otvor do hĺbky asi 15 cm a teplomerom alebo rukou zistíme, či teplota nepresahuje 40 °C. Na ruke to pocítime ako hraničnú horúčavu. Pri teplote okolo 40 °C počkáme ešte 1 až 2 dni a môžeme vysádzať zeleninu. Priesady vysádzame balíčkované s neporušeným koreňovým balom.
Pred výsadbou by sme mali mať na vrchu balíkov už položenú priesakovú zavlažovaciu hadicu. Zeleninu vysádzame okolo nej. Vysádzame tak, že lopatku vtlačíme zhora do slameného balíka a kývavým pohybom urobíme v slame otvor, ktorý sčasti vyplníme zrelým preosiatym kompostom alebo zakúpeným záhradným substrátom (nie záhradnou pôdou - môže byť infikovaná).
Pred vysievaním zeleniny nasypeme na hornú plochu balíka asi 5- až 6-centimetrovú vrstvu záhradného substrátu alebo preosiateho kompostu a doň vysievame semiačka.
Oživenie slamy a aktivácia mikroorganizmov
Slama je vlastne odumretý rastlinný produkt. Preto ak chceme na „mŕtvej“ slame pestovať zeleninu, musíme ju oživiť organizmami. Môžeme ich do nej pridať, naočkovať ju nimi, prípadne ich oživiť, pretože určitým zdrojom je aj samotná slama, na ktorej sa vyskytujú zárodky týchto organizmov.
Oživujúce podmienky vytvoríme zvlhčením a zohriatím prostredia. Dôležitou živinou na množenie mikroorganizmov je dusík a aj určité množstvo fosforu a minerálov. Dusík by sme mali pridať predovšetkým vo forme amoniakálnych hnojív s rýchlym účinkom, ako je síran amónny, močovina alebo organické dusíkaté hnojivá.
Podstatný je pomer uhlíka a dusíka v slame. Pôvodný pomer C : N je 125 : 1, čo je veľmi málo dusíka na podporu mikroorganizmov, takže rozklad prebieha veľmi pomaly. Naopak, ak bude dusíka veľa, mikroorganizmy ho premenia na plynný čpavok, ktorý bez úžitku unikne do ovzdušia (slama bude mastná a začne hniť, priláka muchy a červy).
Aktivátormi zúrodňovania môžu byť čisto chemické, biologické alebo zmiešané látky. Spoločným a najdôležitejším aktivátorom je voda, ktorá primerane prevlhčí slamu a vytvorí základný predpoklad na rozvoj zúrodňujúcich mikroorganizmov.
Ako chemické aktivátory najčastejšie využívame komplexné trávnaté hnojivo bohaté na dusík, ktoré však v žiadnom prípade nesmie obsahovať herbicídy. Z chemických hnojív sú najvhodnejšie tzv. bezbalastné, ktoré nezasoľujú substrát (sú to vlastne čisté chemikálie, ktoré rastliny či organizmy skonzumujú bezo zvyšku).
Tento spôsob používa chemické hnojivo na trávniky, ktoré je bohaté na dusík. Dôležité je navrch každého balíka slamy rovnomerne rozprestrieť dávku tohto hnojiva. Najlepšie sa nám to podarí, ak použijeme napríklad väčší pevnejší plastový pohár s priliehajúcim viečkom, do ktorého urobíme viac dierok.
Ďalšou našou úlohou je dostať hnojivo do celej hmoty slameného balíka. Toto zaistí vodná sprcha. Používame odstátu dažďovú vodu. Zavlažovanie balíkov realizujeme pomocou koncového rozprašovača vody na závlahovej hadici. Balíky rovnomerne zalievame strednou intenzitou, aby sa hnojivo stačilo rozpustiť a spláchnuť dovnútra. Skončíme, keď začne zospodu balíka vytekať voda.
Dávkovanie hnojiva a vody (chemická aktivácia)
- 1. - 3. - 5. deň zúrodňovania každý balík posypeme 1/2 pohára (120 g) trávového hnojiva, balík zavlažujeme, až kým nezačne z neho vytekať voda.
- 2. - 4. - 6. deň každý balík len zavlažíme, hnojivo nepridávame.
- Pri dostatočnej teplote môžeme 4. až 5. deň cítiť sladkú vôňu vychádzajúcu zo „zobudeného“ balíka.
- 7. - 8. - 9. deň zúrodňovania posypeme balíky vždy 1/4 pohára (60 g) trávového hnojiva a balíky zavlažíme odstátou vodou.
- V 10. deň každý balík posypeme 1 pohárom (240 g) komplexného hnojiva NPK v pomere prvkov 10 : 10 : 10 a zavlažíme ich.
Aktivácia organickým zdrojom dusíka
Pri tomto spôsobe zúrodňovania slamených balíkov používame na aktiváciu mikroorganizmov na slame organický zdroj dusíka. Na to je vhodný dobre skompostovaný slepačí trus, ktorý zmiešame v pomere 1 : 1 so zakúpeným práškovým organickým hnojivom. Touto zmesou potom aktivujeme slamené balíky podľa schémy:
- 1. - 3. - 5. deň zúrodňovania rozsypeme na každý balík 3 poháre hnojivej zmesi a dobre ich navlhčíme vodou (až kým nevyteká zo spodku balíkov).
- 2. - 4. - 6. deň balíky len zavlažujeme a hnojenie vynecháme.
- 7. - 8. - 9. deň zúrodňovania každý balík posypeme zmesovým hnojivom (1,5 pohára) a balíky podľa potreby zavlažíme.
Ďalšie tipy pre pestovanie na slame
- Keď už nepestujeme priamo na slame, môžeme slamu využiť ako mulč, napríklad pri pestovaní tekvíc.
- Počas aktivácie slama zväčšuje svoj objem, preto sa v balíkoch môžu vytvoriť trhliny, ktorými voda rýchlo stečie dospodu balíka. Zabránime tomu tak, že trhliny vyplníme slamou alebo dobre rozloženým kompostom.
- Niekedy na bokoch balíkov vyrastú malé huby, to je znak toho, že aktivácia slamy prebieha dobre.
Kombinácie zeleniny na slamených balíkoch
Na jednom balíku slamy môžeme počas vegetácie za sebou dopestovať tri, niekedy i viac druhov zelenín. Možnými kombináciami sú napríklad:
- šalát - karfiol - pekinská kapusta: koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm; v polovici mája za každou druhou hlávkou šalátu (teda v spone 50 × 40 cm) vysadíme priesadu karfiolu; koncom mája pozbierame šalát a v polovici augusta karfiol; následne vysadíme pekinskú kapustu.
- cibuľa - karotka - kaleráb: začiatkom marca vysadíme cibuľku sadzačku a na vzdialenosť riadku 20 cm od nej vysejeme riadok karotky, a tak striedavo pokračujeme; v polovici augusta pozbierame cibuľu a karotku a do sponu 20 × 30 cm vysadíme priesady kalerábu.
- šalát - cibuľa - reďkovka (vodnica): v marci vysadíme priesady šalátu, v apríli za každý šalát vysadíme sadzačku cibule; v máji pozbierame šalát a cibuľu; v polovici augusta vysejeme reďkovku alebo vodnicu.
Starostlivosť o zeleninu na slamených balíkoch
Aby zelenina dobre prosperovala na balíkoch, nesmie byť vysadená husto. Medzi tie najzákladnejšie potreby rastlín patrí zavlažovanie a občasné prihnojenie. Zavlažovanie si môžeme zautomatizovať pomocou priesakových hadíc alebo kvapkovej závlahy a s nastaviteľným časovačom závlah. Táto závlaha podmokom uchráni rastliny pred zbytočným zvlhčovaním ich listov, ktoré pomáha rozvoju najmä hubových chorôb.
Prihnojovanie roztokmi robíme celú vegetáciu, zvyčajne raz za 2 až 4 týždne podľa náročnosti zelenín. Vňať žihľavy alebo kostihoja je bohatá na dusíkaté látky a tiež stopové prvky, tieto sa najčastejšie používajú na prípravu hnojivých zákvasov. Zákvasy robíme v nekovových sudoch. Na 1 kg čerstvej nasekanej vňate (alebo 150 g sušenej) nalejeme 10 l najlepšie dažďovej vody a zakryté v odľahlom kúte záhrady (kvas pení a smrdí) necháme 2 až 4 týždne kvasiť.
Tabuľka dávkovania hnojiva a vody
| Deň zúrodňovania | Hnojivo | Zavlažovanie |
|---|---|---|
| 1, 3, 5 | 1/2 pohára (120 g) trávového hnojiva | Až kým nezačne vytekať voda |
| 2, 4, 6 | Žiadne | Len zavlažovanie |
| 7, 8, 9 | 1/4 pohára (60 g) trávového hnojiva | Odstátou vodou |
| 10 | 1 pohár (240 g) komplexného hnojiva NPK (10:10:10) | Zavlažiť |
Výhody pestovania na slame
- Čerstvá slama je pomerne čistý materiál bez väčšej prítomnosti zárodkov zeleninových chorôb (na rozdiel od pôdy), teda aj zelenina bude menej napádaná.
- Na vyvýšených balíkoch má zelenina dostatok vzduchu aj slnka.
- Slamený substrát je veľmi vzdušný, čo prispieva k vyššej aktivite koreňovej sústavy zeleniny.
- Slama obyčajne nebýva zaburinená.
- Slamené balíky sú ako vyvýšený záhon, teda ošetrovanie slameného záhona je pre nás pohodlnejšie a šetrí chrbát.
- Záhon nemusíme plieť, ba ani okopávať.
- Zavlažovanie priesakovými hadicami alebo kvapkovou závlahou môžeme časovačmi zautomatizovať, takže nám stačí automatiku len nastaviť a tá zavlažuje za nás.
- Výhodou je aj dobrá drenáž, keď náhodou automatiku zle nastavíme alebo nám do toho ešte aj naprší, prebytočná voda môže ľahko odtiecť zo slameného záhona.
Jednou z najväčších výhod pestovania na slame je, že predpoklad napadnutia rastlín chorobami a škodcami zo substrátu je skoro nulový. Ak sa aj vyskytnú nejaké choroby, tak mnoho ich dokážeme eliminovať ručným zásahom - odstránením poškodenej časti rastliny. Občas sa vyskytne problém s inváziou slimákov, najmä vo vlhšom období.
Jedna vec je istá, pestovanie uhoriek či cukiet v slame funguje ako mágia - produkuje obrovské výnosy a pri minimálnej námahe.
tags: #ako #pestovať #uhorky #v #slame #pestovanie


