Ako efektívne redukovať plytvanie jedlom v domácnosti

Plytvanie potravinami je globálny problém, ktorý ovplyvňuje každého z nás. Tretina jedla na celom svete sa nikdy nedostane na naše taniere, čo predstavuje 1,3 miliardy ton jedla ročne. Toto množstvo by mohlo nasýtiť až 3 miliardy ľudí. Je to obrovská škoda, ktorá má negatívny dopad na životné prostredie. Našťastie, každý z nás môže prispieť k zníženiu tohto čísla malými zmenami v našich každodenných návykoch.

Od začiatku roka sa v mnohých obciach a mestách zaviedol zber kuchynského odpadu. Avšak, do nádob často končia aj potraviny, ktoré by sa tam pri uvedomelom správaní nemuseli dostať. Znižovanie strát a plytvania potravinami je nevyhnutné vo svete, kde milióny ľudí denne hladujú. Keď znižujeme množstvo odpadu, rešpektujeme, že jedlo nie je samozrejmosťou pre milióny ľudí, ktorí každý deň hladujú. Je na nás, aby sme zmenili svoje návyky, aby sa neplytvanie jedlom stalo životným štýlom!

Keď plytváme potravinami, plytváme prácou, energiou, investíciami a vzácnymi zdrojmi, ktoré sú potrebné na ich výrobu a prepravu. V skutočnosti sa na celom svete denne stratia alebo vyhodia tony jedlých potravín. Len medzi zberom a maloobchodným predajom sa stratí približne 14 % všetkých potravín vyrobených na celom svete. Časť potravín, ktorá sa stratí na ceste od zberu na maloobchodnú úroveň, ale nie vrátane, sa nazýva potravinová strata. Časť vyplytvaná na úrovni spotrebiteľov alebo maloobchodu sa označuje ako potravinový odpad.

Medzinárodný deň povedomia o plytvaní potravinami si každoročne pripomíname 29. septembra. Nielen v tento deň by sme si mali uvedomovať potrebu zmeny spôsobu, akým sa naše potraviny vyrábajú a konzumujú.

Potravinami plytvá až 60 % domácností, pričom každý obyvateľ Slovenska vyhodí priemerne 0,44 kilogramu potravín denne. Potraviny sa zväčša vyhadzujú pre nesprávne skladovanie či pre nedostatok plánovania. Alebo skrátka vyhadzujeme jedlo, ktoré „vyzerá zle“, ale je ešte stále jedlé.

Ako teda s potravinami neplytvať a ako udržať ich čerstvosť?

Praktické tipy, ako znížiť plytvanie potravinami

1. Plánujte si svoje nákupy: Naplánujte si, aké jedlo budete pripravovať počas týždňa a nezabudnite skontrolovať aj domáce zásoby. Na nákupný zoznam si napíšme len potrebné potraviny. Dávajte si pozor na tzv. „super výhodné“ akcie, ktoré supermarkety neustále ponúkajú. Spontánne nakupovanie často vedie k tomu, že nakúpime viac potravín, než skutočne potrebujeme. Ak nakupujeme hladní, tiež väčšinou nakúpime viac vecí, ktoré potom nestihneme spotrebovať a skončia v koši.
2. Všímajte si dátumy: Potraviny s krátkym dátumom spotreby nakupujme iba vtedy, ak ich chceme okamžite spotrebovať. Rozlišujte pojmy dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátumom, dokedy si potravina zachová svoju kvalitu. Týmto termínom sa označujú trvanlivé potraviny: múka, ryža, cestoviny, koreniny, konzervy, olej, mlieka, džúsy. Dátum spotreby, na výrobkoch označovaná ako “Spotrebujte do”, označuje dátum, do ktorého je konzumácia danej potraviny bezpečná.
3. Skladujte potraviny správne: Držme sa pravidla, že dopredu v poličkách si uložme potraviny so starším dátumom spotreby a dozadu s novším, aby sme stihli všetky potraviny včas skonzumovať. Na balených potravinách výrobcovia odporúčajú správny spôsob skladovania. Uložme potraviny v chladničke podľa zón teploty. V chladničke skontrolujme tesnenie a teplotu. Aby potraviny ostali čo najdlhšie čerstvé, uchovávajme ich pri teplote 1 až 5 °C. Využívajme rôzne teplotné zóny v chladničke a riaďme sa návodom od výrobcu. Napríklad jablká produkujú etén, ktorý urýchľuje dozrievanie ostatných plodín. Okrem jabĺk etén riadi aj dozrievanie banánov, paradajok a väčšiny druhov kôstkového ovocia.
4. Naučme sa variť správne veľké porcie jedla: Vyhľadajte si, aké sú tie správne veľké porcie jedla pre vás podľa zdravotného stavu, veku či aktivity.
5. Spotrebujme všetky potraviny: Ak nám po celom týždni zostane viacero načatých potravín a kúskov zeleniny alebo ovocia, urobme guláš, ražniči, ovocný šalát. Starší chlieb sa dá zapiecť, prezreté ovocie je výborné do nepečeného jogurtového dezertu a zvyšky vareného mäsa môžeme pomlieť a použiť do nátierky či omáčky na cestoviny. Fantázii sa v tomto smere medze nekladú.
6. Konzervujme, sušme a mrazme potraviny: Ak nám zostanú potraviny a vieme, že ich nebudeme v najbližšej dobe používať, môžeme ich konzervovať zavarením, sušením alebo mrazením. Chlieb, mäso, ryby, zeleninu, ovocie, vňate, bylinky, mliečne výrobky veľmi dobre znášajú mrazenie.
7. Buďme solidárni: Ak zistíme, že máme doma prebytok nejakých potravín, včas ich ponúknime známym, darujme sociálne slabším ľuďom alebo organizáciám, ktoré varia napr. pre bezdomovcov.
8. Premeňme odpad z potravín na kompost: Šupy zo zeleniny, ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka, ktoré našli mole môžeme skompostovať v domácom kompostovisku. Získame tak kvalitné hnojivo - kompost. Domáci kompostér môžete mať dokonca aj v mestskom byte. Na balkóne tak môžete ľahko kompostovať šupky a zvyšky zeleniny.

Ďalšie užitočné tipy

• Presuňte staršie produkty do prednej časti skrine alebo chladničky a nové dozadu.
• Nesúďte jedlo podľa vzhľadu! Ovocie a zelenina zvláštneho tvaru alebo pomliaždené sa často vyhadzujú, pretože nespĺňajú ľubovoľné kozmetické normy. Nebojte sa - chutia rovnako!
• Ak nezjete všetko, čo si pripravíte, zmrazte to na neskôr alebo zvyšky použite ako prísadu do iného jedla.
• Namiesto vyhadzovania zvyškov ich kompostujte.
• Jedlo nás všetkých spája. Znovu sa spojte s jedlom tým, že poznáte proces, ktorý vedie k jeho výrobe.
• Kúpou miestnych produktov podporujete rodinných farmárov a malé podniky vo vašej komunite.
• Jedzte radšej druhy rýb, ktorých je viac, ako napríklad makrela alebo sleď, ako tie, ktoré ohrozuje nadmerný výlov, ako je treska alebo tuniak.
• Bez vody nedokážeme vyrobiť jedlo! Aj keď je dôležité, aby poľnohospodári používali na pestovanie potravín menej vody, zníženie plytvania potravinami tiež šetrí všetky vodné zdroje, ktoré boli použité na ich výrobu.
• Darujte jedlo, ktoré by ste inak vyhodili.

Znížiť plytvanie s potravinami sa oplatí. Okrem toho, že ušetríme peniaze, predchádzame tak vzniku ďalšieho odpadu z potravín, ktoré by inak skončili na skládkach alebo v spaľovniach odpadov. Ročne vyhodí každý Slovák do koša až 72 kíl potravín!

Reprezentatívny prieskum spoločnosti Munch odhalil nelichotivé dáta zo Slovenska. Až 37 percent Slovákov vyhodí jedlo aspoň raz týždenne a viac než 63 percent minimálne raz mesačne. Najčastejšími dôvodmi sú pokazené potraviny (51 percent) a uplynutý dátum spotreby (takmer 40 percent). Prieskum tiež poukazuje na generačný paradox: mladí dospelí (18 - 35 rokov) deklarujú udržateľnosť, no plytvajú výrazne častejšie ako staršie generácie.

Munch je príkladom inovatívneho biznis konceptu, ktorý prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy tým, že vracia do spotreby kvalitné, no nepredané potraviny, ktoré by inak skončili ako odpad. V roku 2024 sa vďaka Munch podarilo redistribuovať viac ako 26 ton jedla a potravín, čo v prepočte na ušetrené emisie skleníkových plynov dosahuje takmer 234 000 kilogramov.

Kým jedni vyhadzujú, iní si kvalitné jedlo dovoliť nemôžu. Na Slovensku má problém s plnohodnotným jedlom každý druhý deň približne každý šiesty človek - 17,1 percenta populácie, teda odhadom okolo 920-tisíc ľudí. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou je situácia ešte horšia - plnohodnotné jedlo si nemôže dovoliť 39,8 percenta, najviac v EÚ.

7 tipov, ako zabrániť plytvaniu:

1. Zmena sa začína mapovaním. Urobte si prehľad o zásobách a nastavte jednoduchý systém v chladničke, špajzi a mrazničke (napr. polica „Zjesť tento týždeň“, štítky s dátumami).
2. Pri ukladaní potravín sa držte pravidla FIFO (first in - first out): staršie potraviny dopredu a nahor, novšie dozadu a nadol. Podľa toho plánujte aj varenie. Možno to znie zbytočne komplikovane a ako zbytočná práca, ale vo výsledku to reálne ušetrí ako čas, tak následne aj peniaze - a zníženie zbytočného plytvania je len čerešnička na torte.
3. Pred každým väčším nákupom spravte rýchlu kontrolu - často stačí fotografia zo skrinky či z chladničky. Na nákup nechoďte hladní.
4. Rozpočet 50-30-20 pomáha udržať rovnováhu: 50 percent na bežné denné jedlá, 30 percent na týždenné doplnky, 20 percent na „zážitky“.
5. V mrazničke porciujte a označujte, aby sa jedlo nestrácalo.
6. Sledujte a zapisujte, čo vyhadzujete - rýchlo tak odhalíte slabé miesta.
7. Digitálne platformy vedia zladiť plán s ponukou. Spotrebitelia na Slovensku majú v súčasnosti k dispozícii aplikáciu Munch, vďaka ktorej vedia do plánovaného jedálnička zakomponovať za veľmi priaznivú cenu chutné a pestré denné menu, hotové raňajky či poobedné snacky, nedeľné sladké pohostenie alebo aj časť denného nákupu v podobe bežných potravín a pod.

Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste). Ide o zníženie množstva, respektíve zníženie kvality potravín v dôsledku rôznych rozhodnutí a krokov, ktoré vykonajú dodávatelia. Patrí sem potravinový odpad, ktorý vzniká pri produkcii (zhnité kusy ovocia, skazené potraviny pri preprave,…).

Food loss, teda vo voľnom preklade strata potravy, je problém spojený najmä s veľkými potravinovými reťazcami, ktoré dodržiavajú vládnej nariadenia najjednoduchšími spôsobmi a takéto jedlo okamžite vyhadzujú.

Food waste sem patrí všetok odpad, ktorý vzniká v dôsledku rozhodnutí maloobchodníkov, poskytovateľov stravovacích služieb a konečných spotrebiteľov. Napríklad ak príde do obchodu dodávka s ovocím a obchodníci si vyberajú, ktoré kusy ovocia chcú predať a ktoré nie (napríklad pre “horší” vzhľad alebo farbu), ide o food waste. Taktiež sem patrí všetko jedlo, ktoré vyhodíme v domácnostiach alebo ktoré vyhodia či nespracujú reštauračné reťazce.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si, našťastie, taktiež uvedomuje závažnosť tejto situácie. Ministerstvo si dalo za cieľ zvyšovať povedomie o tejto problematike a taktiež hľadať možné riešenia, ako znížiť potravinový odpad.

Čím neskôr sa potravinami v potravinovom reťazci plytvá, tým väčší je dopad na životné prostredie. Väčšina (50 - 60 %) potravinového odpadu končí na skládkach.

Veľkým problémom pri plytvaní potravinami je aj plytvanie pitnej vody. Existuje predpoklad, že ročne sa na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera, najväčšieho alpského jazera. Napríklad ak vyhodíte 1 kilogram hovädzieho mäsa (napríklad odrezky alebo nedojedené zvyšky), vyhodí sa s ním aj 50 000 litrov vody, ktorá bola použitá na jeho výrobu.

Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd €. ¼ vyhodeného jedla by dokázala nakŕmiť všetkých ľudí trpiacich hladom, ktorí sa nachádzajú na Zemi. Územie veľké ako Čína sa využíva na produkciu jedla, ktoré sa vyhodí. 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje.

Plytvanie potravinami a jednotlivé kroky, ako mu zabrániť, budeme podrobne rozoberať v nasledujúcich týždňoch. Prinesieme vám konkrétne tipy a triky, ako odľahčiť svoju domácnosť a planétu od biologického odpadu.

Bohužiaľ, častokrát nepomôžu ani vyčíslené dopady na spoločnosť a životné prostredie, aby sme si uvedomili vážnosť daného problému. Hlavnou príčinou vzniku potravinového odpadu je to, že nakupujeme viac potravín, ako dokážeme reálne spotrebovať a druhou príčinou je nesprávne skladovanie.

V obchodoch to pred sviatkami a blížiacim sa víkendom častokrát vyzerá akoby mal prísť koniec sveta.

„Na Slovensku sa ročne vyprodukuje odhadom 0,86 mil. ton potravinového odpadu, čo predstavuje asi 163 kg na obyvateľa, pričom takmer milión ľudí žije na hranici chudoby. Až 9 % domácností vyhadzuje potraviny na dennej báze. Najčastejšie končia ako odpad ovocie a zelenina, chlieb a pečivo a tiež varené jedlo a mliečne výrobky.

Ako si s tým poradiť?

1. To neznamená, že si musíte do detailov naplánovať každú jednu vec, ktorú uvaríte alebo zjete.
2. Existujú prípady, keď sú čerstvé produkty skutočne najlepšie. Mrazené jahody by boli v ovocnom šaláte kašovité. A nemusíte sa báť, že by ste stratili na výživovej hodnote, keď ide o mrazené ovocie alebo zeleninu. Mrazenie je proces uchovania potravín.
3. Čím dlhšie môžete udržiavať jedlo čerstvé, tým je menej pravdepodobné, že sa pokazí a vyhodíte ho skôr, ako ho budete môcť zjesť. Ale je to aj o tom, aby ste boli rozumní vo svojich stravovacích návykoch.
4. Siahnite po potravinách, ktoré sú už dlhšie v chladničke, aby ste ich mohli použiť skôr, ako sa pokazia. V chladničke odložte na predné a stredové miesto práve tie jedlá a potraviny, ktoré vydržia iba niekoľko ďalších dní, aby ste nestratili prehľad.
5. Narazíte na niečo v chladničke alebo v špajzi, čo je ešte čerstvé, ale viete, že to nebudete môcť spotrebovať? Možno ste si kúpili nové ovocie alebo zeleninu, aby ste ich vyskúšali, a nakoniec sa vám nepáčili, nestíhate dané množstvo skonzumovať. To však ešte neznamená, že jedlo musí byť nakoniec vyhodené do koša.
6. Dajte prioritu veciam, ktoré by ste mali použiť ihneď. Experimentujte a buďte kreatívni.
7. Veľa produktov sa vyhodí na farmách alebo v supermarkete len kvôli tomu, že sú zdeformované alebo fyzicky nedokonalé - aj keď je ich konzumácia úplne bezpečná (a chutná). Odkúpenie týchto “škaredých” potravín je jednoduchý spôsob, ako ich udržať mimo skládky.

Vyhadzovať jedlo je ako vyhadzovať peniaze do odpadu! Našťastie existuje niekoľko jednoduchých vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste znížili plytvanie potravinami a začali šetriť.

Vedeli ste, že priemerná štvorčlenná slovenská rodina vyhodí každý rok jedlo v priemere 160 kíl? To je šialené! Koľko to môže byť peňazí? V jednom článku to premenili do peňazí a údajne je to výška minimálnej mzdy. Samozrejme, ak vyhadzujeme odpad, nejde o skutočné peniaze, ale v prenesenom význame by to tak mohlo byť. Boli to peniaze vo forme približne jednej šálky šošovice a dvoch plátkov šunky, jednej fašírky a jednej rajčiny.

Ako teda môžeme obmedziť plytvanie potravinami na minimum?

1. To hovorí zdravý rozum, ale je veľmi ľahké na to zabúdať! Len preto, že šalát sa predáva za neuveriteľnú cenu, neznamená to, že by ste si mali kúpiť 3 hlavy.
2. Zvyšky pre mňa zvyčajne nie sú veľkým problémom - je to jedlo, na ktoré nakoniec zabudnem. Používanie priehľadných nádob na skladovanie zvyškov nesmierne pomáha! Ale ak už musíte použiť nádobu, ktorá nie je priehľadná, vždy sa ju snažte aspoň označiť, aby ste vedeli, čo v nej je. Použijem kúsok lepiaceho štítka a napíšem naň názov potraviny.
3. Deti vedia byť veľmi nedôslední jedáci. Jedno jedlo jedia ako blázni a ďalšie ich len ťažko prinútite zjesť čo len sústo. Aj keď si uvedomujem, že deti sú jednoducho také, neznášam vyhadzovať jedlo pre ich vrtkavosť. Pokúsila som sa teda problém vyriešiť tak, že som im naservírovala malé množstvá. Je zrejmé, že vždy môžu mať viac, ak chcú!
4. Mať dobre zorganizované veci vám môže ušetriť peniaze v mnohých oblastiach a jedlo nie je výnimkou! Keď prídete domov z obchodu a odložíte jedlo, umiestnite nové veci za staršie. Veľmi pomáha aj to, keď budete mať svoje skrine, chladničku a mrazničku úhľadne usporiadané, aby ste videli, čo máte! Umiestnite podobné predmety dohromady a väčšie nádoby umiestnite za menšie. Tip pre profesionálov: Zistila som tiež, že je užitočné viesť si priebežný zoznam vecí, ktoré treba spotrebovať. Keď si potom naplánujem naše menu, pozriem si svoj zoznam a podľa toho sa snažím robiť recepty.
5. Keď už hovoríme o zvyškoch, tu je ďalšia možnosť. Ak máte zvyšky alebo jedlo, o ktorom si myslíte, že ho nestihnete spotrebovať skôr, ako sa pokazí, ihneď ho vložte do mrazničky. Pamätáte si na fašírku, o ktorej som povedala, že som ju vyhodila? Mala som v pláne ju dať do mrazničky, kým sa nepokazia, ale vždy som si pomyslela, že to urobím „neskôr“. Mraznička je tiež skvelá na veci ako sušienky a chlieb. A ak máte ovocie, ktoré sa obávate, že sa pokazí, zamrazte ho a hoďte do smoothies.
6. Zistila som, že ovocie a zelenina zvyčajne zostanú dlhšie čerstvé, ak ich necháte v pôvodnom stave, kým ich nebudete pripravení použiť. Inými slovami, nechajte ich na stonke, v trse a všetko v jednom kuse. A ak si všimnete „zlé vajce“ vo zväzku, okamžite ho vyhoďte. Taktiež vrelo odporúčam investovať do priedušných nádob. Umožňujú ponechať si potraviny oveľa dlhšie, ako by som ich inak mohla mať.
7. Umiestnite krabičku od zmrzliny (alebo akúkoľvek nádobu, ktorú chcete použiť) do mrazničky a vždy, keď máte zvyšky, ako je mäso, syr, vývar alebo zelenina, ktoré by sa hodili na polievku, jednoducho ich vysypte do krabičky.

V EÚ sa každoročne vyhodí takmer 59 miliónov ton potravín, čo je približne 131 kg odpadu na osobu. Najväčší podiel na tomto probléme majú práve domácnosti. Na jednej strane plytváme potravinami a na druhej si zase viac ako 37 miliónov ľudí v EÚ nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Dobrou správou je, že s tým môžeme niečo urobiť. Aj malé kroky u nás doma môžu mať obrovský vplyv.

1. Spontánne nakupovanie často vedie k tomu, že nakúpime viac potravín, než skutočne potrebujeme. Ak nakupujeme hladní, tiež väčšinou nakúpime viac vecí, ktoré potom nestihneme spotrebovať a skončia v koši. Naplánujte si jedlo na celý týždeň. Urobte si jednoduchý plán toho, čo budete variť, a podľa toho si pripravte nákupný zoznam. Nepodľahnite lákavým ponukám typu „kúp dva, tretí dostaneš zadarmo“, ak viete, že dané potraviny nestihnete zjesť.
2. Ako a čo nakupujeme, má priamy vplyv na plytvanie potravinami a životné prostredie. Predtým, ako pôjdete do obchodu, prejdite si chladničku, špajzu a pivnicu aby ste zistili, čo vám chýba a čo naozaj potrebujete kúpiť. Dajte šancu nedokonalým potravinám. Krivá mrkva alebo príliš malá cibuľa chutia rovnako dobre ako tie dokonalé.
3. Veľa potravín sa pokazí len preto, že sú zle skladované. Uchovávajte potraviny dlhšie čerstvé, napríklad v našom Zembagu. Vďaka viacvrstvovému dizajnu a náplniam z prírodných silíc chráni Zembag potraviny pred svetlom a udržiava okolo zemiakov a zeleniny ochrannú atmosféru a ideálnu vlhkosť. Napríklad zemiaky uložené v Zembagu neklíčia, nezelenejú a zostávajú pevné aj niekoľko mesiacov. Potraviny rozdeľte podľa druhu. Napríklad jablká produkujú etén, ktorý urýchľuje dozrievanie ostatných plodín. Okrem jabĺk etén riadi aj dozrievanie banánov, paradajok a väčšiny druhov kôstkového ovocia.
4. Zvyšky môžete doma využiť aj naďalej. Ošúpte klíčiace zemiaky, odstráňte klíčky a spracujte ich na pyré, knedle alebo hranolky.
5. Ani zvyšky jedla nemusia skončiť v koši. Domáci kompostér môžete mať dokonca aj v mestskom byte. Na balkóne tak môžete ľahko kompostovať šupky a zvyšky zeleniny. Správna recyklácia je základ! Aj malé kroky môžu mať veľký vplyv. Každá maličkosť, ktorú urobíme pre zníženie množstva potravinového odpadu, zníži našu záťaž pre planétu. Plánujte si nákupy, skladujte zemiaky a zeleninu v Zembagu a recyklujte odpad. Aj jedna malá zmena vedie k veľkému rozdielu. Vyskúšajte niektoré z našich tipov a staňte sa súčasťou pozitívnej zmeny.

Jedným z najčastejších dôvodov, prečo ľudia vyhadzujú jedlo, hoci by mohli byť schopní ho skonzumovať alebo využiť, je prebytok. Ľudia sú zvyknutí nakupovať viac potravín, ako skutočne potrebujú, a následne zistia, že to nebudú môcť spotrebovať pred ich dátumom exspirácie. V iných prípadoch sa jedlo môže pokaziť alebo znehodnotiť kvôli nevhodnému skladovaniu alebo nedostatočnému zachladeniu.

Napriek inflácii jeden Slovák vyhodí ročne priemerne 100 kilogramov nespotrebovaných zvyškov a potravín, ktorým vypršala spotreba, pričom ich hodnota predstavuje okolo 100 až 150 eur, píše Forbes.

Ľudia majú zlé návyky

Niektorí ľudia môžu mať tiež zlé návyky týkajúce sa varenia jedla. Napríklad môžu variť príliš veľa jedla a nechať ho potom stáť v chladničke, až kým nie je skysnuté. Mnohí tiež majú rozmaznané jazýčky a radšej zvyšky jedla vyhodia, ako by mali jesť dva dni to isté, uvádza EPA. Ďalším dôvodom sú nezmyselne veľké porcie v reštauráciách. Zákazníci dostanú porcie väčšie, než sú schopní skutočne skonzumovať.

Čo môžeme urobiť?

• Plánovať si nákupy a varenia: Plánovanie nákupov potravín a plánovanie jedál môže pomôcť znížiť množstvo jedla, ktoré sa zbytočne vyhadzuje.
• Využívať zvyšky: Použitie zvyškov jedla na ďalšie jedlá môže byť užitočné pre zníženie vyhadzovania.
• Všímať si dátum exspirácie: Venuj pozornosť dátumu spotreby na potravinách, aby si sa uistil, že ich spotrebuješ včas.
• Podporovať miestne zdroje: Podpora miestnych zdrojov môže pomôcť znížiť plytvanie, pretože miestne potraviny často nie sú prepravované na veľké vzdialenosti a sú spracované na objednávku.
• Zdieľať jedlo s ostatnými: Zdieľanie jedla môže byť užitočné na zníženie množstva jedla, ktoré sa zbytočne vyhadzuje.

Existuje mnoho kreatívnych spôsobov, ako využiť zvyšky potravín na prípravu chutných a zdravých jedál.

tags: #ako #redukovať #plytvanie #jedlom

Populárne príspevky:

• Účinky tekvicového oleja na zdravie
• Podmienky pre príspevok na obed
• Údená kosť v polievke
• Recepty na bezlepkové cookies
• Tescoma Presto 6 l: Podrobná recenzia