Ryby Žijúce v Rieke Orava: Výzvy a Ochrana

Slovenské horské toky sú domovom pre rozmanité druhy rýb. Tieto ryby sú dôležitou súčasťou ekosystému a zároveň indikátormi čistoty vody. Zoogeograficky patrí toto územie do západokarpatského úseku podprovincie karpatských pohorí. Žijú tu takmer všetky západokarpatské horské a vysokohorské druhy, z ktorých viaceré sú endemické a reliktné.

Charakteristika Horských Tokov

Horský potok alebo rieka je charakterizovaná rýchlym prúdom vody, nízkou teplotou a vysokým obsahom kyslíka. Tieto faktory ovplyvňujú zloženie a adaptácie rýb, ktoré v nich žijú. Ryby v horských tokoch sú často menšie, majú torpédovitý tvar tela pre ľahšie prekonávanie prúdu a prispôsobené ústa na zber potravy zo dna alebo z vodného stĺpca.

Druhy Rýb v Horských Tokoch Slovenska

Ryby Nízkych Tatier sú viazané na rieky a potoky horského (pstruhového) a podhorského (lipňového) pásma. Medzi najbežnejšie druhy patrí pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), ktorý sa vyskytuje prevažne v horskej a podhorskej zóne. Sprievodným druhom pásma pstruha je hlaváč pásoplutvý (Cottus poescilopus). Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd. Z ostatných druhov rýb žijú v tokoch Nízkych Tatier hlavátka podunajská (Hucho hucho), slíž severný (Noemacheilus barbatulus), čerebľa obyčajná (Phoxinus phoxinus), hrúz obyčajný (Gobio gobio), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), jalec maloústy (Leuciscus leuciscus) a podustva severná (Chondrostoma nasus).

Pstruh Potočný (Salmo trutta morpha fario)

Pstruh potočný je jednou z najznámejších rýb horských tokov. Je to pôvodný druh, ktorý preferuje čisté, chladné a dobre prekysličené vody. Pstruh potočný sa vyskytuje v pstruhovom a lipňovom pásme riek a potokov. Jeho telo je vretenovité, s typickým mramorovaním na bokoch. Pstruh potočný je dravá ryba, ktorá sa živí hmyzom, larvami a menšími rybami. Pre sústavné doplňovanie jeho populácie sa pstruh odchováva umele i v tunajšej liahni a odrastený plôdik alebo mlaď (do veľkosti 4 cm) sa vysadzuje do vodných tokov.

Najlepšie životné prostredie nachádza pstruh potočný v potokoch a riekach s čistou, prúdiacou a chladnejšou vodou s vysokým obsahom kyslíka (6-8 cm3.l-1). Za optimum počas vegetačného obdobia sa považuje teplota vody 10-16 °C, v prudkých vodách znesie 18-20 °C. Pri vyšších teplotách sa znižuje obsah kyslíka vo vode a pri teplote vody 25 °C hynie. Pstruh je rozšírený až do nadmorskej výšky 1550 m. U nás sa dožíva 3-5 (7) rokov, jazerné populácie do 20. V horských potokoch dosahuje hmotnosť okolo 1-2 kg, ale v jazerách a údolných priehradách aj 15 kg. Najväčší známy exemplár pstruha potočného bol ulovený v Taliansku r. Pstruh má výrazne teritoriálne správanie a osídľuje len úseky s dobrými úkrytovými možnosťami. V čase neresenia podniká dlhšie migrácie proti prúdu menších prítokov.

Pri ťahu dokážu pstruhy prekonať až 1,5 m vysoké prekážky. Neresenie prebieha v jeseni až do príchodu zimy. Po trojmesačnej inkubácii sa začiatkom jari liahne plôdik. Najprv sa živí planktónom, potom drobnými bentickými živočíchmi a larvami vodného hmyzu, prípadne aj imágami. Postupne s dospievaním prejdú na dravý spôsob života. V treťom roku sú to už aj ryby, hlavne čereble a hlaváče.

Hlaváč Pásoplutvý (Cottus poecilopus)

Hlaváč pásoplutvý je menšia ryba, ktorá obýva dno horských potokov a riek. Preferuje chladné a čisté vody s kamenistým dnom, kde sa ukrýva. Hlaváč má zavalité telo s veľkou hlavou a výraznými prsnými plutvami. Živí sa drobnými bezstavovcami.

Hlavátka Podunajská (Hucho hucho)

Hlavátka podunajská je vzácna a ohrozená lososovitá ryba, ktorá sa vyskytuje v niektorých riekach Slovenska. Je to dravá ryba, ktorá dorastá do veľkých rozmerov a vyžaduje čisté a prúdivé vody. Populácia Hlavátky na Slovensku je ohrozená. Na našom územi bola Hlavátka rozšírená pomerne hojne. Ich domov bol považovaný Dunaj, odkiaľ sa postupne rozrástli do ostatných prítokov. Dnes ju môžeme nájsť napríkad : Dunaj, Váh, Turiec, Hron, Hornád, Nitra.

Slíž Severný (Barbatula barbatula)

Slíž severný je drobná ryba, ktorá sa vyskytuje v potokoch a menších riekach. Má valcovité telo s fúzikmi okolo úst. Slíž obľubuje dno s jemným substrátom, kde sa zahrabáva a hľadá potravu.

Čerebľa Obyčajná (Phoxinus phoxinus)

Čerebľa obyčajná je malá, húfne žijúca rybka, ktorá sa vyskytuje v rôznych typoch vôd, vrátane horských potokov.

Hrúz Obyčajný (Gobio gobio)

Hrúz obyčajný je ryba s vretenovitým telom a dvoma fúzikmi okolo úst. Obýva dno riek a potokov, kde hľadá potravu. Je to nenáročná ryba, ktorá sa prispôsobuje rôznym podmienkam.

Jalec Hlavatý (Squalius cephalus) a Jalec Maloústy (Leuciscus leuciscus)

Jalce sú stredne veľké ryby, ktoré sa vyskytujú v riekach a potokoch. Jalec hlavatý má robustnejšie telo a väčšiu hlavu ako jalec maloústy. Sú to všežravé ryby, ktoré sa živia rastlinami, bezstavovcami a drobnými rybami.

Podustva Severná (Chondrostoma nasus)

Podustva severná sa vyskytuje v riekách lipňového a mrenového pásma so skalnatým dnom až po prúdiace podhate nížinatých riek a prítokov údolných nádrži. V nie častých prípadoch sa udrží v nádržiach(Orava). Podustva je veľmi spoločenská ryba, ktorá tvorí početné húfy. Podustva severná je ryba s typickým spodným postavením úst, ktoré sú prispôsobené na zoškrabávanie rias z kameňov. Obýva prúdivé vody riek a živí sa riasami a drobnými bezstavovcami.

Ďalšie Druhy Rýb Vysktujúce sa na Slovensku

Okrem vyššie spomenutých druhov sa v slovenských vodách vyskytuje množstvo ďalších rýb.

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Lipeň tymianový (Thymallus thymallus)
Šťuka severná (Esox lucius)
Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
Sumec veľký (Silurus glanis)
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
Pleskáč vysoký (Abramis brama)
Tolstolobik pestrý (Hypophthalmichthys nobilis)
Lieň sliznatý (Tinca tinca)
Mrena severná (Barbus barbus)
Nosáľ sťahovavý (Vimba vimba)
Síh maréna (Coregonus maraena)
Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
Červenica ostrobruchá (Scardinius erythrophthalmus)

Ohrozenie Rýb v Horských Tokoch

Populácie rýb v horských tokoch sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú:

Znečistenie vody: Znečistenie vody z priemyslu, poľnohospodárstva a komunálneho odpadu môže negatívne ovplyvniť kvalitu vody a tým aj život rýb. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.
Regulácia tokov: Úpravy tokov, ako sú napríklad prehrádzanie a kanalizácia, môžu narušiť prirodzené prostredie rýb a obmedziť ich migráciu.

Vplyv Manipulácie s Vodou na Rieke Orava

Na rieke Orava pod VVN Tvrdošín sa v období od mája do septembra prioritne prihliada na požiadavky pltníkov a takmer každý deň sa pre ich potreby vytvára vhodná manipulácia. Tá má však veľmi negatívny vplyv na obsádku lososovitých rýb. Koniec jarných mesiacov a začiatok letných mesiacov je obdobím prirodzeného neresu mnohých druhov rýb, liahnutie sa plôdika a rozplavovanie sa mlade rýb. Pre všetky tieto štádiá sú vyššie uvedené zmeny smrtonosné.

Nakladené ikry sú postupne zanášané jemným sedimentom, čo im zamedzuje prístup kyslíka, dusia sa a hynú. Uhynuté napádajú plesne, ktoré sa postupne šíria aj na zdravé ikry. Naopak pri znížení hladín vody ikry zostanú na suchu, oschnú a uhynú. Vyliahnutý plôdik aj rozplávané malé rybky dýchajú žiabrami, ktoré majú na dýchacom povrchu iba jemnú jednu vrstvu buniek na veľkej ploche žiabrových lístkov a lamiel. Znečisťujúce látky v sedimente sa usadzujú na tomto jemnom ústrojenstve, znižujú respiračnú plochu, rybkám sa nedostáva do krvi rozpustený kyslík vo vode a dusia sa, alebo ak je sediment organického pôvodu usadzujú sa a množia na ňom baktérie, vytvárajú zápal žiabier, následné zrastanie lamiel a lístkov, znižovanie respiračného povrchu a zníženie možnosti prijímania kyslíka, prípadne hrozia nekrózy a odumieranie časti žiabier. To všetko má za následok zníženie životaschopnosti až úhyn.

Naopak, mladé rybky sa často ukrývajú čo najviac pri brehu, na plytčinách, kde nedosiahnu väčšie dravé druhy rýb a je tu viac prehriata voda a viac potravy vo forme planktónu, ktorý je hlavnou zložkou ich potravy v raných štádiách vývoja a rastu. Potom sa stáva, že pri rýchlom poklese vody zostanú uväznené v mláčkach, kde sa zadusia alebo vysušia.

Ďalším ovplyvňujúcim faktorom je teplota vody. Ryby sú anizotermné živočíchy, to znamená, že ich teplota tela je závislá od teploty okolitého prostredia. Majú ju len o nejakú desatinku vyššiu, ako je okolité vodné prostredie. Teplota vody má veľký význam pre organizmy žijúce vo vodách. Nepriamo pôsobí na organizmy, pretože má vplyv na abiotické parametre, ako napr. nasýtenie kyslíkom. Pre lososovité ryby je najvhodnejšia teplota vody 8 - 16 °C, pre kaprovité ryby je rozpätie vyššie. V rozmedzí týchto teplôt sa pri dostatku potravy ryby udržiavajú v dobrej kondícii, dobre rastú. Ich obranné reakcie a tvorba protilátok sú na dobrej úrovni. Náhle zmeny teploty, hlavne jej zníženie, vyvolá nepriaznivú reakciu rybieho organizmu označovanú ako teplotný šok.

Negatívne zmeny teplotného režimu sú spôsobené napríklad vypúšťaním spodnej vody z priehrad. Chladnejšia voda do +4 °C je ťažšia ako voda teplejšia, preto klesá do nižších vrstiev. Vyššie vekové kategórie rýb znášajú náhle zníženie teploty vody lepšie a u kaprovitých rýb až do 10 °C, lososovitité ryby maximálne o 5 °C. Chúlostivé sú plôdik a mladé rybky, kde stačí náhla zmena aj menšia ako 2 °C.

Na teplote vody je závislé dozrievanie pohlavných produktov (ikry, mlieč), prirodzený neres, doba liahnutia ikier a na to všetko negatívne vplývajú náhle zmeny teploty, ku ktorým dochádza vypúšťaním spodnej vody na „vylepšovanie“ prietokov pre plte.

Takto vzniká rybárom škoda na úlovkoch ročne od 153 875,- EUR v roku 2007 po 175 010,- EUR v roku 2017, teda so stúpajúcou tendenciou.

Slovenský rybársky zväz a jeho organizačné zložky, ktoré sú užívateľmi väčšiny manipuláciou dotknutých revírov, môžu si uplatniť škody spôsobené manipuláciou vodných hladín nádrží a z nich vytekajúcich tokov. Podkladom pre vyčíslenie takejto škody je znalecký posudok, ktorý môže vypracovať len oprávnená osoba.

Ako príklad uvediem znalecký posudok „Stanovenie a vyčíslenie škody na hydrobiontoch vrátane ichtyofauny, ktorá vzniká kolísaním vodnej hladiny a pravidelným zákalom na rieke Orava od jej ústia až po VVN Tvrdošín“, ktorý si v roku 2018 dal vypracovať SRZ.

Náležitosti Manipulačných Poriadkov

Náležitosti Manipulačných poriadkov upravuje Vyhláška č. 457/2005 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o náležitostiach manipulačného poriadku vodnej stavby.

(1) Manipulačný poriadok vodnej stavby (ďalej len „manipulačný poriadok“) obsahuje zásady a postupy manipulácie s vodou na vodných stavbách pri všetkých prietokových situáciách tak, aby sa zaistila bezpečnosť a spoľahlivosť vodnej stavby, bezpečnosť územia ovplyvňovaného vodnou stavbou, účelné a hospodárne využitie vody, zabezpečila ochrana a zlepšovanie kvality vody a aby sa znížili škodlivé účinky povodní, sucha a ľadových javov.

(2) Vzor manipulačného poriadku je uvedený v prílohe.

(3) Pre vodnú stavbu sa vypracúva jeden manipulačný poriadok.

(4) Vlastník vodnej stavby vypracúva manipulačný poriadok po uvedení vodnej stavby do trvalej prevádzky.

(5) Vlastník vodnej stavby vypracuje manipulačný poriadok, aj aka) sa s vodou manipuluje už počas realizácie vodnej stavby,b) sa vodná stavba uvádza do prevádzky po častiach,c) je vodná stavba v skúšobnej prevádzke alebo v overovacej prevádzke,d) sa vodná stavba uvedie do predčasného užívania,e) nie je vodná stavba v trvalej prevádzke alebo jej prevádzka je dočasne obmedzená alebo zmenená,f) sa vykonáva na vodnej stavbe rekonštrukcia alebo oprava, ktorá si vyžaduje dočasnú zmenu manipulácie s vodou, ktorá nie je riešená v schválenom manipulačnom poriadku.

Revízia manipulačných poriadkov vodných stavieb sa vykonáva každých 5 rokov. Jednými z účastníkov konania pri schvaľovaní a revízii manipulačných poriadkov sú aj zástupcovia SRZ, ŠOP a OÚŽP.

Najmä v spolupráci s nimi môžeme vznášať požiadavky, pripomienky a námietky, ktorých presadzovanie až po schválenie nie je jednoduché. Na presadenie záujmov ochrany rýb a iných vodných živočíchov je potrebná dlhá príprava, vedomosti a dokumentácia negatívnych stavov.

V manipulačných poriadkoch je potrebné presadzovať najmä:

aby sa v čase neresu a vysádzania rýb vykonávali len minimálne zmeny prietokov a minimálne kolísanie hladín vodných nádrží,
aby minimálny odtok z vodnej stavby bol vhodný pre druhové zloženie rýb,
aby sa nevykonávali časté a objemovo veľké zmeny prietoku, len v prípade mimoriadnych udalostí (povodne, topenie snehu, odstránenie ľadu a pod.),
aby minimálna prevádzková hladina vodnej nádrže zabezpečovala vhodné podmienky pre život rýb,
aby prevádzkovateľ čo najmenej vykonával preplachové manipulácie,
aby prevádzkovateľ informoval užívateľa rybárskeho revíru vopred o mimoriadnych prietokoch,
aby obsah rozpustného kyslíka pod vodnou stavbou nepoklesol pod stanovenú hodnotu.

Naše ryby a najmä tie pôvodné druhy si to zaslúžia.

Tabuľka: Príklad škôd na úlovkoch spôsobených manipuláciou s vodou

Rok	Škoda na úlovkoch (EUR)
2007	153 875
2017	175 010

Nefunkčný rybovod trápi ryby

tags: #ryby #žijúce #v #rieke #orava