Ako správne ohrnúť zemiaky pre bohatú úrodu

Zemiaky patria k často pestovaným záhradným rastlinám. Nie vždy nám však za vynaložené úsilie prinesú očakávanú odmenu. Ak máme záhradu a v nej pestujeme zemiaky, musíme ich ohrnúť do riadkov. V prípade, že zemiaky sú nasadené na malej ploche, vystačíme si motykou. Ak je to veľká plocha na ohŕňanie použijeme motorové mechanizmy ako malotraktor.

Okolo zemiakov je pri skoršej výsadbe v jarných mesiacoch veľa práce. Treba ich chrániť pred mrazom, zalievať a včas ohrnúť zeminou. Už krátkodobý pokles teplôt pod 0 °C vie na mladej vňati napáchať nemalé škody.

Výber a príprava sadby

Február je ideálny mesiac, kedy je vhodné zaoberať sa výberom sadbových zemiakov. Zemiaky vysádzame až v apríli. Na sadenie používame certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám.

Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých.

Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.

Varné typy zemiakov:

Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.

Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Príprava pôdy a výsadba

Zemiaky potrebujú na pestovanie kyprú pôdu, ktorú zrýľujeme na jeseň a pred výsadbou na jar. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť aby sme predišli výskytu mandoliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny. Záhon je potrebné riadne pohnojiť. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Na jar použijeme pred výsadbou umelé hnojivá. Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania. Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky. Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Dodržiavame optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba. Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme.

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.

Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Zemiaky sadíme naklíčenou časťou hore do pripravených riadkov do hĺbky 8 - 10 cm, 25 - 30 cm od seba. Šírka riadkov by mala byť zhruba 50 - 60 cm.

Postup pri výsadbe zemiakov:

Včas si zabezpečíme sadbu zemiakov. Vybrať si môžeme zo skorých, stredne skorých aj neskorých odrôd.
Hľuzy vložíme do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote najviac 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky.
Vysádzať by sme nemali scvrknuté hľuzy s tenkými bielymi výhonkami.
Pred výsadbou si pripravíme kompost.
Miesto výsadby si dôkladne pripravíme. Pôda musí byť kyprá, priepustná a má mať drobnohrudkovitú štruktúru.
Pomocou špagáta naznačíme a motykou vyhĺbime jarky. Nemusia byť hlboké, stačí 10 - 15 cm.
Na dno vyhĺbeného jarku nasypeme preosiaty kompost, pokojne aj hrubšiu vrstvu.
Teraz máme všetko pripravené na vysádzanie. Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor.
Snažíme sa dodržať optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami. Ideálne aspoň 60 - 70 cm od seba.
Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme, ideálne z jednej strany.
Nakoniec miesta výsadby nakopcujeme. Niektorí pestovatelia tento krok vynechávajú a nakopcujú až vyrastajúce rastliny.

Kedy a ako sadiť zemiaky – klasicky aj bez rýľovania (návod krok za krokom)

Ohŕňanie zemiakov

Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.

Starostlivosť počas rastu

Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať. Úrodu nových zemiakov zbierame v čase, keď vňať začne jemne poliehať.

Zemiakom sa darí na slnečných aj polotienistých miestach. Pôda by mala byť výživná a drobnohrudkovitá. Pred výsadbou hľúz plochu dôkladne pripravíme. Plochu s vysadenými zemiakmi pravidelne zavlažujeme, sucho zemiakom neprospieva. Od závlahy závisí bohatá úroda. Množstvo vlahy vyžadujú zemiaky najmä v prvých týždňoch pestovania, v čase intenzívnej tvorby zelenej hmoty. Ale pozor, čo najmenej zalievajme na listy, vodu skôr lejme ku koreňom. Ideálna doba na zavlažovanie je ráno. Vo vývojovom období, ideálne po vyrastení listov, zemiaky môžeme prihnojiť špeciálnym granulovaným hnojivom na zemiaky. Opäť to prispeje k vyššej úrode.

Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.

Obávaná skaza zemiakovej úrody - pleseň zemiaková - sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje a oslabuje zemiakovú vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (na začiatok typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Pleseň zemiaková však nezostáva len pri nadzemnej časti.

Asi najznámejším škodcov zemiakov je pásavka, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka.

Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne.
Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.

Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.

Zber a skladovanie

Zemiaky je najlepšie vysádzať v apríli, zberať ich môžeme v júni. Je to vtedy, keď vňať začne jemne poliehať. Vyberáme ich opatrne a vždy radšej postupne pomocou vidiel, pretože sa ľahko poškodia.

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.

tags: #ako #správne #ohrnúť #zemiaky