Ako Rýchlo Žerie Šváb Zemiakov v Teráriu: Využitie Pôdnych Organizmov

Žijeme v dobe, kedy sa sterilita nášho životného prostredia stala vítanou samozrejmosťou. Čisté anglické trávniky, kde je nežiadaný jediný lúčny kvet, lesné porasty, kde je smreková monokultúra odrazom ideálu až po vybetónované riečne korytá akoby ukážkou čistej a upratane vyzerajúcej „prírody“.

I navzdory základným princípom ekológie a výsledkov tisícov vedeckých publikácií popredných biológov sa miestami až prehnaná starosť o čistotu prejavila aj v chovateľstve. Samozrejme, hygiena v chove je prvoradá a to najmä v prípade chovu živočíchov v neprírodne zariadených ubikáciách.

Problém však nastáva, ak v teráriu zvýšime vlhkosť substrátu a vložíme dostatok rozkladania sa schopného materiálu. Myslím tým lesnú opadanku a iné podobné substráty, kusy tlejúceho dreva, živé rastliny a živočícha, po ktorom zbytky potravy a fekálie nie je možné poľahky komplexne odstrániť. Na živiny chudobný lignocel a vrchovisková rašelina sa v tomto prípade stanú živnou pôdou pre rôzne kultúry mikroorganizmov a húb (plesní).

Vo všetkých prípadoch - od pola, cez intenzívny hospodársky les až po terárium, ide o určitý typ ekosystému závislom na starostlivosti človekom.

Muchy hrbáčky (Megaselia scalaris) často nemajú v chove pri rozkladaní zbytkov konkurenciu. a úrovni dekompozičného potravového reťazca detritofágy postupne mechanicky rozmieľajú odpad na čoraz menšie častice, ktoré sú tak následne so zvyšovaním svojho povrchu vhodnejšie pre vývoj mikrobiálnej aktivity.

Neustále prebieha aj k zjednodušovaniu chemickej štruktúry detritu až po vznik zmesi humusu a pôdy, čím sa zaisťuje uvoľňovanie minerálnych látok k opätovnej recyklácií. Cieľom tejto teoretickej vsuvky je prispieť k pochopeniu dôležitosti rozkladných potravových reťazcov, ktoré sú dominantnou súčasťou biologických procesov v prírode, na čo by sme mali prihliadať aj v prírodne zariadených teráriách.

Poškodené vajíčko gekona Lepidodactylus lugubris bolo v paludáriu ihneď zneškodnené mnohonôžkami druhu Poratia digitata, žižiavkami Armadilidium nasatum a inými organizmami. Nechcené muchy a roztoče v potravovej konkurencií nedostali šancu.

Hoci aktívne využitie pôdnych organizmov v teráriach nie je veľmi rozšírené, mnoho chovateľov tieto spôsoby začína postupne čoraz viac propagovať. Samozrejme, tieto metódy nie sú vhodné pre každého a všetci chovatelia, ktorí nad touto možnosťou uvažujú, musia dobre ovládať zákonitosti a možnosti v chove ich konkrétneho chovanca.

Všeobecne sa dá povedať, že pridávanie rôznych „čističov terária“ sa presadzuje v chove vlhkomilných pavúkovcov, plazov a obojživelníkov. Naopak zvážiť ich použitie by mali chovatelia mnohonôžok, švábov a chrobákov. V tomto prípade síce komunálny chov nezvykne byť prekážkou, no dochádza tak k zvyšovaniu potravovej konkurencie práve voči živočíchom, ktoré v ubikácií považujeme za prioritné - napr. žižiavky budú odoberať vhodnú potravu mnohonôžkam a podobne.

Pri ich chove, tak ako aj pri chove chrobákov, môže taktiež dojsť k zničeniu vajíčok a larválnych štádií.

Existuje aj množstvo atraktívne vyzerajúcich pôdnych organizmov. Tie sa však pre svoje väčšie nároky na chov zvyknú chovať samostatne a v bioaktívnych teráriách sa nevyužívajú.

Najčastejšie sa v chovaných kultúrach za týmto účelom vyskytujú rôzne druhy chvostoskokov, žižiaviek a mnohonôžok. Niektoré sa dajú využiť aj ako krmivo. Používajú sa druhy, ktoré sú tolerantné k širokej škále podmienok (euryvalentné) a ktoré sa rýchlo rozmnožujú. Samozrejme, nie je možné do každých podmienok použiť všetky dostupné druhy a preto ich využitie je sprevádzané aj istými skúsenosťami chovateľa.

Aby sme udržali kultúru pôdnych organizmov v teráriu v optimálnej forme, nemôžeme sa spoliehať na to, že prežijú iba zo vzniknutého odpadu terária. Odporúča sa aktívne prikrmovať tieto organizmy, aby nedošlo k redukcií ich počtu hladom. Dá sa povedať, že čím väčšia kultúra v teráriu žije, tým je jej účinnosť väčšia.

Z hľadiska chovu teráriového živočícha to však nemusí byť veľmi optimálne a preto kultúry udržujeme v početnosti, ktorá sa skúsenosťami chovateľa ukáže byť najvhodnejšia. Pôdne organizmy sú najaktívnejšie v noci a preto ich činnosť pozorujeme najmä za pomoci baterky.

Je potrebné, aby mali dostatok úkrytov vo forme kúskov dreva, kôry, listov či skalných štrbín. Terárium nesmie preschnúť! V premočených substrátoch sa taktiež nezvykne pôdnym živočíchom dariť. V optimálnom prípade je ich využitie v dobre vetranom teráriu, kde substrát obsahuje aj vlhké aj suchšie časti. Niektoré druhy ako napr. tropické žižiavky Trichorhina tomentosa úkryty nevyžadujú, nakoľko žijú zahrabané v pôde.

Prikrmujeme rastlinnou stravou. Azda najobľúbenejšou sa zdá byť šalátová uhorka, neskôr mrkva, zemiaky a nahnité listy hlávkového šalátu. Vynikajúcou voľbou je klasické vločkové krmivo pre rybičky. V oddelenom chove sa taktiež odporúča použiť aj kúsky sépiovej kosti do namiešaného substrátu.

Nižšie sú uvedené krátke opisy niektorých druhov, ktoré sa stabilne držia v kultúre.

Druhy pôdnych organizmov

Trichorhina tomentosa - tropická stínka, tropická žižiavka

Je bielej farby a dosahuje veľkosť približne do 3-4 mm. Je ideálnym čistiacim organizmom pre terária a boxy, ktoré neobsahujú dekorácie. Žije zahrabane v substráte a vychádza na povrch iba za účelom konzumácie potravy. Preferuje rastlinné zbytky, no v prípade hladu nepohrdne ani živočíšnym odpadom. Má enormnú reprodukčnú schopnosť.

Nie je vhodná na použitie do terárií a boxov, kde sa živočíchy živia rastlinnou potravou (mnohonôžky, šváby, chrobáky) nakoľko jej konkurencieschopnosť je vysoká a môže dané živočíchy obmedziť. Je vhodným krmivom pre menšie žaby.

Trichorhina tomentosa

„Dwarf micropods“ - bližšie nedeterminovaný druh žižiavky

Dosahuje podobnú veľkosť ako Trichorhina tomentosa a teda maximálne 3-4 mm. Jej pohyb je však obmedzený len na chodenie po povrchu a teda nemá tendenciu sa zahrabávať. Taktiež nie je schopná dosahovať tak vysokú reprodukčnú schopnosť. Žije v menších skupinách a je špecifická rýchlym pohybom.

Žižiavky Armadilidium nasatum

Väčší druh, ktorý dosahuje veľkosť približne 1 cm. Získal som ho z kultúry z tropického skleníka, kde obľubuje pomerne vlhké podmienky. Je vhodným obyvateľom vlhkých tropických terárií s dostatkom úkrytov. Aktívne žerie rastlinné aj živočíšne zbytky. Jeho reprodukčná schopnosť je výrazne obmedzená teplotou a dobre prosperuje iba v teplejších vlhkých teráriách s aspoň 24°C.

Armadilidium nasatum

Žižiavky Porcellionides pruinosus

Je ekvivalentom k Armadilidium nasatum s tým rozdielom, že jeho reprodukčná schopnosť je vyššia. Aj preto našiel uplatnenie ako doplnkové krmivo pre mnohé organizmy. Mláďatá majú približne 2 mm a do 2 mesiacov v optimálnych podmienkach dosahujú dospelosť.

Sú špecifické rýchlym pohybom a schopnosťou prijímať rôznorodú potravu, najradšej rastlinné zbytky. Vo väčšom množstve však konzumujú prakticky všetko. Pre rýchlejší reprodukčný cyklus je vhodné ich udržovať v teplejších podmienkach. Aj preto je na našom území nachádzaný najmä na pareniskách a kompostoviskách.

Sú farebne variabilné a v chove existujú už aj pomerne stabilné oranžovo sfarbené kultúry.

Mnohonôžky Glomeris sp.

Žižiavkám podobné mnohonôžky, často krát označované aj ako „pill bugs“. Ich praktické využitie v bioaktívnych teráriách je diskutabilné, no zvyknú byť príjemným spestrením najmä vďaka svojmu často atraktívnemu vzhľadu. Rôzne druhy sa od seba líšia variabilným sfarbením. Dosahujú približne 1 cm a živia sa prevažne rozkladajúcim sa rastlinným materiálom, prípadne tlejúcim drevom.

Ich rast je oproti predchádzajúcim druhom relatívne pomalý a behom roka zvyknú v chove vytvoriť len 1 až 2 generácie. Nie sú významným potravovým konkurentom pre iné druhy „teráriových čističov“ a preto sú vhodné na využitie do komunálnych terárií s viacerými druhmi pôdnych organizmov.

Glomeris marginata

Collembola sp. - chvostoskoky

Majú širokospektrálne využitie. Sú najvhodnejším pomocníkom pre čistenie väčšiny druhov chovných ubikácií. Dajú sa využiť v malých plastových krabičkách, ale aj vo veľkých teráriách.

V chove sa vyskytujú rôzne druhy v kultúre, najčastejšie však Folsomia candida, ktorá sa využíva aj v laboratóriách ako testovací organizmus. Najčastejšie ich chovajú chovatelia tropických žiab. Dá sa pomerne jednoducho chovať v rôznych typoch vlhkších terárií, kde ich počet je veľmi dobre regulovaný množstvom dostupnej potravy.

Ide o absolútne neškodný druh organizmu a preto ich môžeme využiť aj na hygienu citlivejších chovných zariadeniach. Dobre prijímajú aj živočíšne zbytky, no ich početnosť udržujeme dodatočným pridávaním rastlinných zbytkov potravy - uhorka, šalát, mrkva, zemiak, jablko, prípadne vločkové krmivo pre rybičky.

Analogicky podobne je možné chovať aj iné druhy chvostoskokov.

Predložené informácie a obsah článku pojednáva samozrejme môj subjektívny pohľad a zohľadňuje moje doterajšie skúsenosti v chove. Netvrdím, že všetky popísané javy platia vo všetkých prípadoch, no môžu byť vodítkom vo vašom ďalšom experimentovaní s teráriami a spoznávaní tajomstiev prírody ako takej.

tags: #ako #rýchlo #žerie #šváb #zemiakov

Populárne príspevky:

• Recyklácia obalov na Slovensku
• Lieskové oriešky v kuchyni
• Nutričné hodnoty ovocia a sladkostí
• Tradičná Pochúťka Oštiepok
• Ako skladovať kuracie mäso v mrazničke