Sadenie semien pre materské školy: Význam a praktické tipy
Hlúboviny patria do rozsiahlej čeľade Brassicaceae (kapustovité) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny, s výnimkou karfiolu a brokolice, ktoré sú jednoročné. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Býva ich asi 300 000 v 1 kg.
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly.
V materských školách sa v súčasnosti kladie veľký dôraz na environmentálnu výchovu. Musíme však dbať na vekové i individuálne osobitosti. V rámci environmentálnej výchovy pôsobíme na emocionálnu a vôľovo-aktívnu stránku osobnosti dieťaťa. Enviromentálna výchova je vhodná hlavne z toho dôvodu, že deti získavajú informácie o jednotlivých témach a rovnako aj vzťah k prírode. Začínajú vnímať súvislosti ľudského správania a jeho vplyv na život a životné prostredie. Počas enviromentálnej výchovy sa pracuje zvyčajne spoločne, vyžaduje sa teda kooperácia a komunikácia medzi deťmi.
V materskej škole Felix tiež realizujeme enviromentálnu výchovu. Zameriavame sa hlavne na učenie prostredníctvom zážitku, kedy sú deti priamymi účastníkmi činnosti a ovplyvňujú jej následný dej. Tohto projektu, ktorý sme nazvali „Od semienka k rastlinke“ sa zúčastňuje každá z tried materskej školy: slniečka, žabky, delfíny aj srdiečka.
Deti sú najprv o téme oboznámené teoreticky. Učia sa spoznávať jednotlivé fázy rastu a pestovania rôznych rastlín, kvetov, obilnín a pod. Následne sa svoje teoretické poznatky učia preniesť do praxe. Každá z tried má k dispozícií svoje políčko, na ktorom si sadí rastliny rôzneho druhu: napr. kvety, ovocie, zeleninu… Deti spolu s učiteľkou potom tieto rastliny pozorujú. Témy sú detailne rozpracované po jednotlivých krokoch a sú doplnené pracovnými listami. Okrem pracovných listov sprevádzajú celý projekt aj pestré obrázky, príbehy, rôzne riekanky, či pesničky.
V enviromentálnej výchove sa venujeme nielen témam, ktoré sa zaoberajú ochrane rastlinnej ríši, ale aj ríši živočíšnej. Preto v rámci projektu realizujeme spoznávanie zvierat priamou skúsenosťou a zážitkom. Deti sa môžu dotknúť priamo rôznych zvierat ako napr. zajaca, ježka, chameleóna, hraboša atď.
Cieľom tejto aktivity je zapájať deti do starostlivosti o svoje okolie a vytvárať im pozitívny vzťah k prírode a skultúrňovaniu priestoru, kde trávia svoj deň. Zároveň poukázať na to, že všetko má svoje pre a proti. Nie vždy je to tak ako sa nám na prvý pohľad zdá. Deti sa počas aktivity zoznámia s pojmami - recyklácia, triedenie odpadu a verejný priestor. Skúsia si samé ako a do akých kontajnerov sa triedi odpad. Oboznámia sa s povolaním smetiar a smetiarka. Cieľom tejto aktivity je priblížiť a objasniť deťom, kto je to vedec alebo vedkyňa. Cieľom hodiny „Príroda a jej pozitívny vplyv na krajinu” je deťom poskytnúť predstavu o tom, ako sa príroda sama regeneruje a je sebestačná, aj keď sa o ňu nestarajú ľudia a neskultúrňujú ju. Interpretovať umelecké dielo kladením otázok a zábavnou aktivitou s bublifukom.
22. apríl je svetový Deň Zeme. Aj naše deti vedia, čo tento deň znamená. V našej materskej škole sme oslávili Deň Zeme poldenným pracovným pobytom na školskom dvore. Zapojili sa všetky deti spolu s učiteľkami a tetou kuchárkou , obliekli sa do pracovného oblečenia a vybrali sa upratať náš školský dvor po dlhej zime. Ošetrili ozdobné stromy, ostrihali im suché a dlhé konáriky, pozbierali a pohrabali suché lístie, trávu, konáre a šišky. Deti s radosťou hrabali trávu, ktorú nakladali do detských fúrikov a vyvážali ako odpad. Upravili si záhradku, do ktorej si sadia semienka kvetov, uhoriek a tekvíc. Pohrabali si ihličie pri altánku, vyčistili pieskovisko , kde sa hrávajú a na ktoré sa už veľmi tešili. Všetky deti pracovali ako usilovné včielky, odmenou im bol jedinečný zážitok, radosť z dobre vykonanej práce a pekne vyčisteného prostredia.
Vo štvrtok dňa 22. Aktivity boli zamerané na praktické uplatňovanie základných pravidiel bezpečnosti na ceste, správanie sa na ceste, zásady jazdy na bicykli, povinné vybavenie bicyklov, dodržiavanie ochranných prvkov pri jazde na bicykli ( reflexné prvky, prilba... ). V tento deň prišli škôlkari do MŠ na bicykloch i kolobežkách, priniesli si prilby. Miestom realizácie dopravných aktivít sa stalo priestranné parkovisko pred budovou MŠ, ktoré si príslušníci mestskej polície pripravili a prispôsobili tak, aby mohli deti bezpečne jazdiť. Aktivita sa deťom páčila, dráhu jazdy postupne zdolávali samostatne, vzájomne si medzi kamarátmi vymieňali bicykle, kolobežky, jazdili disciplinovane, bezpečne a s radosťou. Všetky deti bezpečne zdolali cieľ niekoľkokrát, prežili príjemné dopoludnie jazdením na bicykloch, škoda len že nastal čas obeda a bicykle sa museli odložiť. Príslušníci mestskej polície aktivitu vyhodnotili, obdarovali deti sladkosťou i malým darčekom - reflexným medvedíkom.
Dňa 27. septembra 2012 v jeden krásny slnečný deň sa uskutočnila prednáška v MŠ Pšurnovice v triede ,,Usilovné včielky“. Medzi deti prišli policajti Mestskej polície z Bytče, preventisti J. Repkovský a R. Pistovčák. Prednáška bola zameraná na dopravnú výchovu a bezpečnosť s ukážkami policajtov. Zaujímavé boli ich vlastné skúsenosti, o ktorých deťom rozprávali vhodnou a zaujímavou motiváciou. Vo voľnom rozhovore deti komunikovali s policajtmi o všetkom, čo ich zaujímalo. Zamerali sa na zásady slušného správania na ceste, na chodníku, v aute, pri jazde na bicykli, na pravidlá a nebezpečenstvo kontaktu s cudzími osobami a zvieratami. Deti boli poučené o tom ako sa majú správať ako chodci, cyklisti a korčuliari. Deťom ukázali policajnú výzbroj a výstroj, ktorú v skutočnosti používajú vo svojej činnosti. S radosťou si vyskúšali reflexnú a nepriestrelnú vestu, čiapku, putá, obušky a zariadenie na odchytenie voľne pohybujúcich zvierat. V obhliadke služobného motorového vozidla za ich účasti si vyskúšali vysielačku, maják a terčík. Beseda zanechala u detí dlhodobé zážitky a poučenie z oblasti dopravy. Na túto aktivitu deti radi spomínajú a už sa tešia na ďalšiu. Aktivita bola zrealizovaná v rámci plánu práce a v rámci dobrej spolupráce.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu: Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužinatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
Význam, použitie a konzumná hodnota: V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.) je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov.
Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov). Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku: Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy. Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.
Sejba, vysádzanie: Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie. Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Ošetrovanie v období rastu: Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.
Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Zber, triedenie a expedícia: Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.
Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.
Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou. Ak má poľnohospodársky podnik, alebo družstvo vlastnú spracovateľskú linku na kyslú alebo marinovanú kapustu, plánuje a organizuje termíny i množstvo zobranej úrody v závislosti od nej. Tu sa vypláca aj komplexný mechanizovaný zber kapusty.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu: Kel hlávkový je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Má však podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.
Význam, použitie a konzumná hodnota: Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum, je však menej rozšírená než kapusta. Je dôležitou trhovou hlúbovou zeleninou. Pre ľudský organizmus je cenný obsahom vitamínov a minerálnych látok.
Kultivary kelu hlávkového rozdeľujeme na skoré, neskoré a ozimné. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody: Arkita, Langedijská, Szentesi korai, Vertus.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku: Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu: Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zber, triedenie a expedícia: Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej. Úrody kelu hlávkového (skorých až neskorých kultivarov) sa pohybujú od 15 do 50 t/ha.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu: Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Význam, použitie a konzumná hodnota: Kel ružičkový sa svojím významom zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pre vysokú nutričnú hodnotu sa pestuje na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel. Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku: Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Ako predplodiny sa odporúčajú ďatelinoviny, obilniny a strukovinoobilné miešanky. Nevhodné sú ako pri ostatných hlúbovinách, všetky kapustovité.
Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Sejba, vysádzame a ošetrovanie v období rastu: Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu (Nibex a pod.) asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10-20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20-25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Touto technológiou sa zníži spotreba osiva na 0,3-0,4 kg.ha1. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste.
Zber, triedenie a expedícia: Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberať musíme skôr než sa väčší počet spodných ružičiek začína rozvíjať. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Čeľaď: kapustovité - Brassicaceae
Biologická charakteristika druhu: Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 neeviduje žiadne odrody.
Význam, použitie a konzumná hodnota: Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ju môžu zberať na priamy konzum počas celej zimy. Používa sa na zdobenie jedál, ale aj na priamy konzum, podobne ako kel hlávkový v zimnom období.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku: Sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.
Sledujte klíčenie semienka! | Pišťanky pestujú záhradu! | SciShow Kids
tags: #sadia #semienka #pre #ms
