Ako sadiť cuketu a uhorky: Podrobný sprievodca pre začiatočníkov

Cukety, uhorky, tekvice a patizóny patria k obľúbeným druhom zeleniny, keďže produkujú bohatú a v kuchyni všestranne spracovateľnú úrodu. S ich pestovaním si hravo poradia aj začiatočníci. Plazivú zeleninu zdarne dopestujete aj zo semien vložených do pôdy.

Cuketa - nenáročná letná zelenina

Cuketa je bežnou letnou zeleninou, ktorá je pomerne nenáročná na pestovanie. Cuketa je druh letnej zeleniny a patrí do čeľade rastlín Cucurbita pepo, kam patria aj tekvice a uhorky. Moderné odrody cukiet boli vyšľachtené tak, aby produkovali množstvo malých a chutných plodov.

Typická cuketa pestovaná u nás má dlhé a tmavo zelené plody. Vypestovať si však môžete aj žlté odrody cukiet, ktoré majú zaujímavejšiu chuť, krehkejšiu konzistenciu a v šupke majú vyšší obsah betakaroténu ako zelené odrody. Obľuba cukety u nás vzrastá, čo je dobrá správa, pretože má mnohoraké využitie v kuchyni a navyše je neskutočne zdravá a prospešná pre náš organizmus.

Výsadba cukety

Túto teplomilnú zeleninu môžete pestovať na hriadke, vo vyvýšenom záhone, dokonca aj vo väčšom kvetináči na balkóne a terase. Cuketa je letná plodina, ktorá neznáša mráz alebo mrazivé teploty, takže najlepšie je zasadiť ju na začiatku leta, keď sú teploty najmenej 21 °C alebo viac. Cuketa rastie rýchlo a hojne - približne 2,5 až 5 cm za deň a môže vyprodukovať až 4,5 kg plodov na rastlinu. Cuketa rastie najlepšie pri množstve priameho slnečného žiarenia. Ideálny pomer pôdy je približne 40% piesku, 40% bahna a 20% íl. Cukety sú primerane veľké rastliny, takže potrebujú dostatok miesta. Ak máte malú záhradu sú k dispozícii niektoré kompaktnejšie odrody.

Koncom jari bývajú v záhradníctvach v predaji mladé priesady cukiet, jednoducho si ich však vypestujete aj zo semien. Vysejte ich začiatkom apríla do kvetináčov s výsevným substrátom. Von si ich budete môcť vysadiť až v máji, keď pominie nebezpečenstvo neskorých mrazov. Ak sa rozhodnete pre výsev priamo do pripraveného záhona, môžete tak urobiť koncom apríla (v teplejších lokalitách) alebo od mája do júna.

Najlepšie je cukety pestovať zo semien, pretože nemá rada presádzanie. Semená preto sejte priamo na konečné pestovateľské miesto. Asi 2 až 3 týždne pred výsevom si vykopte jamu a naplňte ju zmesou kompostu alebo prípravku na zlepšenie pôdy zmiešanej so zeminou. Vytvorte si kopčeky vzdialené od seba 1 m, vysoké asi 15-20 cm s priemerom cca 30-35 cm. Do kopčeka si urobte jamku hlbokú cca 2,5 cm a vložte do nej 3-4 semiačka.

Slnečné miesto: Pripravte si chránené miesto na plnom slnku s bohatou, hlinitou pôdou, ktorá má dostatok vlahy.
Výsev semien: Semená zasejte priamo do rovnej pôdy 2,5 cm hlboko a 5 až 7 cm od seba. Alebo zasejte 3 alebo 4 semená blízko seba v malých kopčekoch (pôda je teplejšia na úrovňou od zeme) do riadkov vzdialených 1 až 1,8 m.
Zavlažovanie: Po výsadbe dôkladne zalejte.
Mulčovanie: Pridajte na vrch vrstvu mulča (napr. záhradný kompost), aby sa uzatvorila pôdna vlhkosť.

Keďže cukety potrebujú veľa vody, pri sejbe alebo vysádzaní zapustite vedľa každej rastliny 15 cm kvetináč. Zalievanie do kvetináča zaisťuje, že vlhkosť ide dole ku koreňom a nezostane okolo hrdla rastliny, čo môže viesť k hnitiu. Kríčkovým odrodám cukety sa dobre darí v nádobách. Vyberte si veľký kvetináč široký 45 cm alebo väčší, aby mali rastliny dostatok miesta pre korene. Naplňte nádobu obohatenou zeminou a zasaďte jedno až tri semená do stredu kvetináča, asi do hĺbky 2 cm.

Ak chcete, aby sa rastliny cukety ťahali po vertikálnej mriežke, vyberte si pevnú podperu alebo plotový materiál, ktorý unesie hmotnosť tekvice. Semená zasaďte do zeme (podľa návodu vyššie) pred mriežku. Keď sa cukety tvarujú a zväčšujú, uistite sa, že majú dostatočnú oporu.

Starostlivosť o cukety

Cuketu a všetku tekvicovú zeleninu je potrebné dobre zaliať, aby rástli. Každý týždeň doprajte rastlinám hlbokú zálievku, zalievajte pôdu pri koreni rastlín a udržujte listy suché. Keď sú sadenice vysoké 5-10 cm, aplikujte hnojivo s pomalým uvoľňovaním. Aplikujte tiež tekuté hnojivo v odporúčanej miere a frekvencii, kým rastliny rodia alebo kvitnú. Odburinenie záhrady je nevyhnutným krokom pre správnu údržbu rastlín. Burinu odstraňujte hneď ráno, keď je pôda vlhká a burina sa dá ľahko odstrániť.

Cukety prosperujú na slnečnom a teplejšom mieste, v priepustnej a výživnej pôde a ocenia pravidelné prihnojovanie aj počas celého pestovania. Pri výsadbe dbajte na to, aby mali sadenice cukiet správnu veľkosť. Menšie rastlinky môžu zlikvidovať slizniaky a slimáky. Po vysadení rastliny výdatne zavlažte, podporíte rýchle ujatie.

Ak je opeľovačov málo a kvety odumierajú skôr, ako stihnú priniesť plody, skúste si ich opeliť ručne. Musíte však ale vedieť identifikovať samčie a samičie kvety - samčie kvety majú jedinú stonku, obsahujú peľ a neprodukujú plody, zatiaľ čo samičie kvety majú viac stoniek a hrubšiu základňu v tvare cukety. Po určení pohlavia jemne votrite peľ zo samčieho kvetu na blizny samičieho kvetu.

Zbierať môžete plody, ale aj kvety cukety. Samčie kvety sa vo väčšom počte objavia najmä na začiatku sezóny. Vyplatí sa ich vyskúšať. Na zber plodov použite ostrý nôž. Ich vylamovaním by ste mohli poškodiť rastlinu. Pamätajte na to, že plody môžu veľmi rýchlo narásť do väčších rozmerov. Cuketu pri zbere nevylamujte.

Problémy pri pestovaní cukety

Hniloba kvetov: Je spôsobená nedostatočným príjmom vápnika, často v dôsledku nedôsledného zalievania.
Rastliny nekvitnú: Nenasadzovanie plodov je problém spôsobený nedostatkom opelenia.
Vtáky a iné zvieratá: Môžu cez noc zničiť veľké percento vašej úrody.
Múčnatka: Rozmnožujú na listoch rastlín. Aj keď je múčnatka zriedka smrteľná, môže znížiť výnosy.

Správny čas na zber cukety je, keď sú dlhé 20 až 25 cm, pretože sú jemné a v tejto fáze majú najlepšiu chuť. Cukety môžete skladovať sedem až desať dní v chladničke. Ak ich budete udržiavať v suchu, vydržia dlhšie, preto ich skladujte neumyté. Kvety cukety sú tiež jedlé. Odtrhnite si prvé kvety, ktoré sa objavia, pretože ide o samčie kvety a ak ich odtrhnete, neovplyvnia výnosy rastlín neskôr v sezóne.

Cuketa je dobrá sprievodná rastlina, čo znamená, že ju môžete pestovať v tesnej blízkosti inej zeleniny, ako je cesnak, hrášok, mäta.

Múčnatka patrí medzi problémy, ktoré pri pestovaní cukety musíme riešiť. Prenášačom infekcie je savý hmyz, hlavne vošky. Je dôležité čo najrýchlejšie podniknúť kroky na odstránenie jej škodcov. Používame rôzne prípravkov.

Uhorky - osviežujúca zelenina pre každú záhradu

S príchodom teplých májových dní sa o slovo hlási výsadba semien plazivej zeleniny. Uhorky, tekvice, cukety a patizóny patria k priestorovo náročnejších druhom zeleniny. Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina s plazivou stonkou a ovíjavými úponkami. Kvety sa tvoria v pazuchách listových stopiek. Zvlášť sa tvoria samčie a samičie kvety, ktoré sa vyskytujú buď v rovnakom pomere, alebo prevládajú samičie.

Uhorky, tekvice, cukety aj patizóny sú priestorovo náročnejšie - plazia sa do šírky a ich listy sú výraznejšie, preto môžu tieniť nižším druhom zeleniny. Nároky na pravidelnú dávku vlahy sú vyššie - ako v období rastu, tak i v čase tvorby plodov. Odporúčaný rozostup semien nájdete uvedený na balení konkrétnej odrody. Pri uhorkách nakladačkách to môže byť napríklad spon 30 × 90 cm, pri cuketách spon 100 × 100 cm, pri tekvici Hokkaido spon 200 × 80 cm.

Výsadba uhoriek

S výsadbou priamo do pôdy počkajte minimálne do druhej polovice mája. Základom úspechu je slnkom prehriata pôda s teplotou aspoň 15 °C a minimálne riziko mrazov. Má význam predpestovať si priesady plazivej zeleniny vopred? Jasnou výhodou je náskok v zbere úrody približne o 2 - 3 týždne.

Na pestovanie oboch druhov uhoriek myslíme už na jeseň a záhon hlboko zrýľujeme, zapracujeme doň maštaľný hnoj alebo kompost, aby sa do jari dobre rozložil. Dávka na 10 m2 je 40 až 60 kg. Zároveň zapracujeme fosforečné hnojivo a polovičnú dávku draselného hnojiva v síranovej forme (K2SO4 - síran draselný, lebo uhorka neznáša prípravky na báze chlóru). Na jar pôdu jemne spracujeme a zapravíme zvyšok draselného hnojiva.

Tieto priesady sú už po niekoľkých týždňoch pomerne veľké, preto je vhodné vysadiť semená do sadbových kvetináčov s priemerom aspoň 8 cm. Záhradkárom sa osvedčilo pestovanie týchto priesad v záhradnom parenisku, kde majú viac priestoru pre rast a kde je jednoduchšie dosiahnuť väčší teplotný rozdiel medzi dňom a nocou. Zároveň myslite na pravidelnú kontrolu koreňov priesad. Akonáhle začnú biele korienky hnednúť, vyžadujú si rýchle vysadenie do pôdy.

V ponuke nájdeme väčšinou takzvané hybridné F1 osivo. Získava každoročným krížením vybraných rodičovských rastlín. Získaný hybrid prekonáva v sledovaných vlastnostiach, ako sú skorosť, rezistencia voči chorobám, farba, tvar či dĺžka vegetácie, oboch rodičov. Semená sú ploché, podlhovasté, žltobiele. Osivo morené fungicídmi je farebné - ružové, sivé i modré.

I keď väčšinou platí, že klíčivosť semien s postupujúcim časom klesá, uhorka predstavuje výnimku. Najlepšiu klíčivosť má trojročné osivo uhoriek.

Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame koncom apríla do hĺbky cca 3 cm a sponu 100 - 120 x 30 - 60 cm. S výsevom môžeme pokračovať v nižších polohách do začiatku júna. Kvalitnú sadenicu s 2 - 3 pravými listami možno dopestovať za približne 30 dní. Predpestujeme ich najmä v chladnom či nepriaznivom období.

Naklíčené alebo nenaklíčené osivo vysievame vo vnútri (skleník, okno bytu či domu) koncom marca, začiatkom apríla do debničky na vzdialenosť 5 x 3 cm alebo priamo po 1 semienku do téglikov alebo zakoreňovačov. Udržiavame teplotu 20 °C. Priesady 10 až 14 dní pred výsadbou otužujeme.

Termín výsadby na vonkajší záhon závisí od priebehu počasia, obvykle je to koncom apríla. Vysádzame ich do dobre poliatych jamiek v čase, keď je pôda v hĺbke výsadby, čo je 10 - 12 cm, prehriata nad 13 - 14 °C. Odporúčaný spon pri horizontálnom pestovaní na pôde je 100 - 120 x 50 - 60 cm, pri vertikálnom vedení na opore (sieť, motúzy) sadíme rastliny v riadku na vzdialenosť cca 30 cm.

Starostlivosť o uhorky

Porast odburiňujeme a pôdu plytko kypríme. Prihnojujeme hnojivami s obsahom mikroelementov, najmä horčíka a medi. Odstraňujeme suché listy a choré rastliny. Pri pestovaní na vedení rastliny namotávame na oporu.

V prípade potreby zasiahneme proti živočíšnym škodcom -voškám, roztočcom, bzdôškam či moliciam, a to najmä v skleníkoch a fóliovníkoch. Proti strapkám sa chemická ochrana nerobí. Keď rastliny dorastú do výšky 70 - 100 cm, odtrhneme spodné listy, ktoré sa už dotýkajú pôdy.

Osivo začína klíčiť pri 12 až 13 °C. Optimálna teplota pôdy na klíčenie v hĺbke výsevu je 25 až 30 °C. Plody nasadzuje najlepšie pri optimálnej nočnej teplote nad 15 °C v noci, pri jej poklese pod 10 °C prestane. Na teploty pod 10 °C spomaľuje rastlina rast a žltnú jej listy. Neznáša náhle zmeny teploty. Náročná je i na svetlo. Pestujeme ju na slnečnom mieste, chránenom pred vetrom. Korení plytko, a tak nemôže využívať vodu z nižších vrstiev, preto ju v suchých dňoch často zavlažujeme. Pestuje sa v I. trati.

V prípade, že sa vyskytujú len samičie kvety, ide o špeciálne šľachtené, takzvané partenokarpické odrody, ktoré vytvárajú plody bez opelenia, a preto ani netvoria semená. Ich cena je trochu vyššia, no ich výhodou je, že plody rastú aj počas horšieho počasia, keď nelieta hmyz. Vhodné sú i do uzavretého priestoru skleníka či fóliovníka.

Semená vyberáme podľa toho, či plánujeme dopestovať iba uhorky na šalát alebo na zaváranie, či oboje. Uhorku šalátovú (C. sativus var. longus) pestujeme skôr v skleníkoch a fóliovníkoch, uhorku nakladačku (C. sativus var. V závislosti od odrody je dĺžka plodov nakladačiek v čase zberu 5 - 15 cm, v prípade šalátových uhoriek 15 - 30 cm i viac. Na šalát pritom môžeme využiť i trochu prerastené nakladačky. Robíme tak iba výnimočne, pretože ak plody včas neoberieme, obmedzí sa tvorba nových.

Horkosť uhoriek

Horkosť plodov spôsobujú tri-terpénové zlúčeniny, ktoré sa vyskytujú vo všetkých rastlinách z čeľade tekvicovitých. Staršie pestované odrody obsahovali horké látky počas celého obdobia vývoja rastliny. Horkosť tých dnešných spôsobujú najmä stresujúce faktory počas pestovania, napríklad neharmonická výživa, nedostatok či nadbytok vody, vysoké rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou. Aj prerastené plody bývajú horké, no niekedy iba z jednej strany. Zistíme to ochutnaním. Horkú časť odrežeme a vyhodíme. Istou možnosťou, ako menej intenzívnu horkosť odstrániť, je uhorku postrúhať a dobre nasoliť. Necháme postáť jednu či dve hodiny a následne v rukách dobre vyžmýkame.

Mladé plody sú zelené, na povrchu hladké alebo porastené hrubšími či jemnejšími ostňami. Taká je uhorka.

Vedeli ste, že...

uhorka siata pochádza z Indie?
pestovala sa už 3000 rokov pred n. l. a pochutnávali si na nej už aj v starovekom Egypte.
samčie kvety kvitnú skôr ako samičie?
plody sa zberajú vlastne nedozreté za zelena?

Praktické a jednoduché opory pre rastlinky každého druhu.

Vhodné kombinácie rastlín pri pestovaní

Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môžu mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín.

Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické) ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov. Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín.

Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradky je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka). Pri príprave záhona na pestovanie zdravej biozeleniny do škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá ma za účelom unavenú pôdu ozdraviť.

Pri pestovaní jednotlivých druhov zeleniny je dôležité vedieť čo s čím sadiť. Pripravili sme pre vás praktickú tabuľku, vďaka ktorej bude vaše sadenie prinášať úžitok. Červenou farbou sú označené rastliny, pri ktorých vzájomné spolunažívanie nefunguje, a naopak, zelenou farbou sú rastliny, ktoré si navzájom pomáhajú a sú pre seba prospešné.

Vzájomná ochrana rastlín je postavená na synergických interakciách medzi rôznymi druhmi rastlín a ich schopnosťou pomáhať si navzájom v boji proti škodcom a chorobám. Cesnak zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami. Silno aromatický zeler buľvový vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky. Mäta pieporná podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.