Medzibrod: Obec s Bohatou Históriou a Prírodnými Krásami
I. Prírodné Pomery
1.1 Poloha a Povrch
Obec leží východne od mesta Banská Bystrica, na pravom brehu rieky Hron, od ktorej je oddelená násypom železničnej trate. Nachádza sa v nadmorskej výške 390 m. Z územného hľadiska chotár obce patrí do regiónu Horehronia. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky. Od východu je ohraničený svätoondrejským (brusnianskym), od západu hiadeľským chotárom.
Severná, rozsiahlejšia časť chotára obce patrí k južným svahom dumbierskej časti Nízkych Tatier. Reliéf je rozčlenený pravobežnými prítokmi Hrona, potokmi Močiar a Vyvieranica. V Rozšírenej zníženine najzápadnejšieho úseku Horehronského podolia vytvoril Hron dva výrazné meandre. Časť chotára na juh od Hrona patrí do veporskej časti Slovenského rudohoria.
Na úpätí Nízkych Tatier v chotári obce sa od západu na sever nachádzajú hory: Halny, Sokol, Oblaz, Roveň, Horné lúky, Strmé báne, Chochuľa (975 m), Hlinenô, Pod Pohnilou, Uhlište, Za Torysou, Stros, Torysa, Lopata, Máčková, Požarina, Bôrovô, Bánik, Breziny, Prieslop, Kopok, Pod Prielohy, Litofová (951 m).
Na úpatí Slovenského Rudohoria sa tiahnu od juhu na východ: Stráža, Hradište, Žiar, Škliabkovo, Staré lazy, Dolina, Stožková, Pod Tatrami. V nižších polohách sa v okolí obce nachádzajú hony: Pšomlaz, Zábrež, Kamenisté, Galov kút, Skalka, závrat, Kapustniská, Pod Oblazom, Sihiote, Skalie, Pod horou, Záhumnie, Seč, Banišet, Valkovňa, Dúbrava, Za mylnom, Stožok, Pavlen, Za močidlami, Dolehronie, Pod Dolinou, Pod Hradišťom, Dlašťok, Pod mostom, Dúbravky, Pod strážou.
Kataster obce má celkovú rozlohu 1 708 hektárov, z toho role 217, lúky 294, záhrady 10, pasienky 209, lesy 896, iné neúrodné plochy 82 ha.
1.2 Nerastné Bohatstvo
Geologické zloženie hornín v chotári obce je rôznorodé. Prevládajú vápence, dolomity, silikátové horniny a miestami bridlice. Počas geologického vývoja stredného Slovenska sa odohralo viac období magmatickej činnosti, ktorá bola sprevádzaná vznikom rudných ložísk.
Učenec Matej Bel v ´´Notíciách´´ zv. II. Zvolenskej stolice písal o podzemných chodbách v Jasení a Medzibrode. ´´Notície´´ pri údajoch o mineralógii, ktoré preberajú z banského archívu uisťujú, že zlatý piesok sa ryžoval aj z rieky Hron. Na úpätí pohoria Prašivá, v doline Bôrovô, dali banskobystrický úrbárovia pod vodením Antona Juliana Hiraja otvoriť štôlňu. V nej ťažili rudu bohatú na antimón a verili, že nájdu zlato.
Tretia ťažba antimónovej rudy v Borovom a na Rovni bola v rokoch 1963 - 1946. Ťažná šachta siahala do hĺbky vyše 50 metrov. Štôlne boli v troch horizontoch v rôznych smeroch. Vyťažená ruda sa spracúvala vo flotácii. Koncentrát obsahujúci 35 % antimónu sa ďalej spracovával v hutách vo Vajskovej. Okrem antimónu bolo z koncentrátu vyzískané zlato i striebro.
Bane v Máčkovej a v Hušťave boli bohaté na dolomity a vápencový piesok. Využívali ho občania na stavbu domov a organizácie pri úprave ciest a priestrenstiev.
1.3 Podnebie a Vodstvo
Podnebie v Medzibrode je príjemné. Ako píše kronikár Ignác Hrdina ´´Okolie v sebe dosti drsné a predsa príjemné. Ani slnko nespaľuje príliš, ani od dlhotrvajúcej zimy netrpí tak veľmi ako liptovské obce.´´ Z pohľadu priemerných ročných a mesačných teplôt teplými mesiacmi sú apríl-september (15-30 °C), chladnými mesiacmi sú október-marec (6 až -20 °C). najteplejším mesiacom je júl. Veľké mrazy boli v rokoch 1929, 1940, 1959. mesačné maximum zrážok v podobe dažďa sa vyskytuje v mesiacoch máj-júl. Najsuchšie sú zimné mesiace január, február. Zrážky nebývajú výdatne, ale občas sú prudké a zapríčiňujú povodne.
Do rieky Hron, pretekajúcej vo východo-južnej strane obce, sa vlieva potok Vyvieranica a potok Močiar. Potok Vyvieranica je odnožou potoka Sopotnica, prameniaceho pod Veľkou Chochuľou vo výške 1 402 m. v Sopotnickej doline sa v polovici toku časť potoka oddeľuje a tratí sa vo Farskom lese. Na povrch vychádza v chotári obce Medzibrod v Baništiach, kde vyviera zo zeme a mení sa na mohutný potok. Podla tohto prírodného potoka je pomenovaný potok i dolina, ktorou preteká - Vyvieranica. Potok Močiar (Borovská voda) pramení v Borovom pod Kopkom. Celou dolinou je dopĺňaný vodou zo stuničiek, ktorých je značné množstvo.
1.4 Fauna a Flóra
Územie Medzibrodu patrí do oblasti Západokarpatskej flóry. Lesy zaberajú takmer 60 % katastra obce. Porasty vytvárajú tie isté dreviny z ktorých sa skladali za pradávna. Lesy sa na mnohých miestach zachovali až po samý breh Hrona a to preto, lebo výbežky pohorí so strmými svahmi a plytkou pôdou neboli vhodné na poľnohospodárske účely.
Hlavnými drevinami sú smrek, buk a borovica. V menšom množstve vyskytujú jedľa, dub, javor, jaseň, breza,, brest a jarabina.V nižších polohách (Halny) sa vyskytuje hrab. Vedla Hrona, v blízkosti potokov a na močaristých miestach rastie vŕba, jelša, klen a tŕpka. Popri cestách a na stráňach sa vyskytuje agát a lipa. Po medziach a nasvahoch možno nájssť mnohé druhy krovinatých porastov, najrozšírenejšia sú drienky, šípky, trnky, liesky, nájsť tu možno i bazu, botrievku, atd..
Na lúkach kvitnú rozličné druhy kvetov (zvonce, králiky, prvosienky, šalvia, horce, prasličky, materina dúška, podbeľ, ...). V Doline sa v menšom množstve vyskytuje konvalinka, papučka a na úbočí Máčkovej a Oblazu vzácne i poniklec. Báne a rúbaniská sú porastené rôznou, zväčša krovinatou, vegetáciou. Najužitočnejšie sú maliny, černice. Na lúkach a v lesoch v Borovom a na Strose a Toryse rastú v lete vo veľkom počte jedlé (i nejedlé) huby. V hojnom počte sa tu vyskytuje dubák, hríb kráľovský, brezák, kuriatka, masliaky, plávky, rýdziky, pečiarky, bedle, májovky, hlivy. Z nejedlých húb sú tu satany a muchotrávky.
Vlhké klimatické podmienky poskytujú vhodné životné podmienky pre rôzne druhy živočíchov. V lesoch žijú jelenice a srnčia zver, diviaky, medvede, jazvece, líšky, zajace, kuny a lasice. Občas sa v chotári objavia vlky a rysy.Z plazov sa u nás vyskytuje užovka, vretenica, jašterica. Z obojživelníkov sú to vo väčšej miere najmä žaby, aj keď zriedkavejšie, ale objavujú sa i mloky. Lesné vtáctvo je zastúpené asi najväčším počrom druhov. Možme tu najsť kukučku, datľa, orešnicu, sojku, hlucháňa, ... . Z drobného vtáctva je to lastovička, vrabec, drozd, vrana, stehlík, škovrávnok, sýkorka, žltochvost, rybárik, straka, pinka, holub, ... . V posledných rokoch sa rozšírili populácie kormoránov, ktoré sa usadili na brehoch Hrona a robia starosti najmä rybárom.
II. Osídľovanie Obce
2.1 Názov Obce
Je viac ako isté, že rieka Hron, na brehu ktorej obec Medzibrod leží, tiekla kedysi v úplne inom - v oveľa širšom - koryte. Cez toto široké koryto rieka pretekala pokojne a na mnohých miestach sa dala prebrodiť. Poloha obce a etymologický rozbor jej názvu potvrdzuje pôvod názvu obce Medzibrod za dostatočne odôvodnený.
Ako každé mesto a dedina i obec Medzibrod nútená pod tlakom maďarizácie vzdať sa svojho starodávneho mena. Dostala pomenovanie Mezőkőz. Po oslobodení Slovenska z maďarského panstva vrátil sa obci pôvodný názov obce Medzibrodie nad Hronom. Dňa 15. apríla 1923 úradné noviny Župy č.8 uviedli, že názov Medzibrodie nad Hronom sa mení na Medzibrod.
Veľakrát predtým i potom sa názov obce menil a tak môžeme v rôznych písomnostiach o Medzibrode nájsť názvy ako Megywbrodye (1455), Medybrody (1464), Mezybroth (1528), Meczybrody (1545), Mezibrogya (1629), Medzibrod (1722), Medzibrod nad Hronom, Medzibrodie, Medzibrodie nad Hronom, ...
2.2 Obdobie Poddanstva. Urbár
Obyvatelia lesnatého Horehronia sa od začiatku osídľovania zaoberali chovom dobytka. Na trávnatých pasienkoch a v lese chovali kozy a ovce. Prvé počiatky osídlenia na území Medzibrodu siahajú do roku 1 062, kdey kráľ Belo I. osadil v Medzibrode Poliakov po ženbe s Poľkou Rischou (známou ako Alžbeta).
Rozvojom pastierskeho chocu kôz, oviec a chovom dobytka a rozvojom banskej činnosti a taktiež remesiel začalo trvalejšie a intenzívnejšie osídľovanie územia Medzibrodu. Na valašskom osídľovaní malo záujem i panstvo v Slovenskej Ľupči.
O začiatku osídlenie obce kronikár Ignác Hrdina píše: ´´V krajoch ležiacich medzi Hronom a Váhom bývali Slováci. Títo povzbudení rozvojom baníctva na Horehroní, sťahovali sa do nových sídlisk v blízkosti baní v domnienke, že sa tu lepšie povedie ich nožiarskemu remeslu. Takýmto spôsobom tu osadení prví osadníci, zaoberali sa nielen pasením kôz a oviec, ale aj výrobou nožov, k čomu potrebný materiál im hojne poskytovali železné bane v Ľubietovej a v Moštenici. Dvoje domov zvaných až po dne ´´do Kováčov´´, zdajú sa byť upomienkami na týchto remeselníkov, hoci ich obyvatelia už dávno zabudli na kladivko a kovadlinu.´´
V roku 1424 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský daroval kráľovnej Barbore na udržiavanie jej dvora aj hradné panstvo v Slovenskej Ľupči. Spolu s ním dostala do daru aj poddanské obce: Šalková, Selce, Podkonice, Lučatín, Hiadeľ, Medzibrod, Brusno, Sv. Ondrej, Ráztoke, Nemecká, Dubová, Zámostie, Jasanie, Predajná, Dolná a Horná Lehota, Lopej, Štiavnička a Hronec.
Prvá overená písomná zmienka o Medzibrode pochádza z roku 1455. v urbárskom súpise sa uvádza, že v roku 1535 bolo v Medzibrode 10 poddanských usadlostí. V roku 1678 bolo 12 usadlostí a 5 želiarov. V roku 1663 museli poddanské obce platiť panstvu v Slovenskej Ľupči naturálne dávky za pastvu poddanských oviec. Namáhavý zber sena a jeho nedostatok mnohých prinútil putovať za zárobkom do dolnej zeme uhorskej, oslobodenej od Turkov.
V 18. storočí začal a j v našej obci rozvoj podomových obchodníkov. Väčšinou predávali typické výrobky pohronského obyvateľstva, ako napríklad obrusy, čipky, výšivky, ručníky, alebo výrobky miestneho železiarskeho priemyslu - nože, nožíky, kladivá, kosáky a mnohé iné. Chudobné začiatky našej obce boli zavŕšené osudným požiarom v roku 1745, ktorý zničil značnú časť usadlostí. Po tomto požiari bolo treba zabezpečiť prístrešie postihnutým rodinám. Ďalšia pohroma postihla obec približne o 50 rokov neskôr, v roku 1797. Veľká časť obyvateľov ochorela i umrela na choleru.
K zmene hospodárskych pomerov v celom Uhorsku prispela aj úprava práv a povinností poddaných voči zemepánom, ktorá bola v roku 1767 nariadená kráľovnou Máriou Teréziou. Tzv. tereziánsky urbár obcí tvoril po osobitnom pojednaní pevný podklad poddanského pomeru. Táto urbárska regulácia zmierňovala dávky a platby, ktoré poddaní museli odovzdávať podľa rozhodnutia zemepánov. Každá z obcí mala svoj vlastný urbár. V urbáre boli povinnosti voči panstvu presne stanovené.
Podľa urbárskeho súpisu z roku 1771 bolo v Medzibrode 68 ´´kolónov´´ (hostí), vlastniacich okolo 12 želiarskych usadlostí a 10 hofferov (podnájomníkov). , ktorí spolu obhospodarovali 16 a 2/8 sedliackych usadlostí s výmerou 347 jutár polí a 149 jutár lúk. V roku 1818 mala obec už 82 domov. Podľa sčítania ľudí z tohto obdobia žilo v Medzibrode 971 osôb. K najstarším rodinám, ktoré sa usadili na území medzibrodského chotára patria Hraškovci a Jančiarovci (Piscatorci).
2.3 Správne, Súdne a Poplatné Pomery Obce v Roku 1818
Na spracovanie obecných vecí bol v našej obci oddávna zvolený človek, ktorý vynikal nad ostatnými zvaný sudca, čiže richtár. Každý rok sa 1. novembra konali voľby, na ktorých bol zvolený richtár na nasledujúci rok. K nemu boli zvolení ešte dvaja muži primeraní vekom a skúsenosťami, tzv. ´´prísažní´´. Za richtára bol zvolený ten, ktorého vybralo urodzené panstvo z troch uchádzačov predložených obcou. Tak ako každá obec, i naša mala obecného notára. Bol to muž, ktorý vedel čítať a písať, zaznamenával úradné udalosti a zúčtovával príjmy. Notárske povinnosti zväčša vykonával učiteľ.
Okrem uvedených vykonávateľov správy obce, bol nariadením slávnej župy od roku 1815 v každej obci stanovený aj cestár - človek starajúci sa o uľahčenie prepravy. Zákony, podľa ktorých boli záležitosti Medzibrodanov vybavované veľmi jasné, známe a zrozumiteľné každému, aj keď nemali písomnú podobu.
Okrem ´´vnútorných´´ zákonov platili samozrejme aj rozkazy panstva. Ich presné plnenie zabezpečoval richtár. Poplatky boli dvojaké: jedny určené pre potreby Zvolenskej župy, druhé pre súkromné potreby panstva. Podľa svojho určenia sa platil buď do domovej alebo do ´´válečne´´ pokladne. Odvádzali sa v podobe rozličných daní, ručnými robotami, ´´záprahom´´ alebo desiatkami z úrody.
III. Obyvateľstvo
3.1 Zamestnanie
Prisťahovalci, povolaní zemepánmi do Medzibrodu, po vyklčovaní lesov uprostred ktorých ležala obec začali obrábať zem, chovať dobytok a doma si obstarávať chlieb. Pritom sa zaoberali remeslami, v prvom rade výrobou nožov, čo im poskytovalo dobrý zárobok. Podnet k rozvoju tohto remesla dali železné bane, nachádzajúce sa v okolitých obciach.
Túžba po ľahšom zárobku ich viedla koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia k tomu, že zanechali poľnohospodárstvo a začali sa venovať kupčeniu s tovarom. Spočiatku obchodovali v susedných obciach, kde s akým-takým ziskom predávali domácky zo železa vyrobený tovar.
Spoločníci postupne nadobudli väčšie zisky a a sprostriedku k tomu, aby sa osamostatnili. Väčšina podomkárov nosila svoj tovar v batohoch na chrbte, nazývali ich ´´drobiskári´´, pretože predávali zväčša drobné predmety, ako bolo ponožky, čipky, pančuchy, nože, šatky, kosáky, hrebene, zrkadlá a iné drobnosti. Odznakom čipkárstva bol biely pásik na klobúku, ktorý majitelia nosili so sebavedomím a hrdosťou ako odznak svetaskúsených ľudí. V roku 1818 bolo v z 971 obyvateľov Medzibrodu až 200 podomových obchodníkov.
V súčasnej dobe žije v Medzibrode 1320 obyvateľov.
3.2 Bývanie
Obydlia pozostávali z obytnej a hospodárskej časti. Domy boli stavané z drevených trámov, trámy boli na vonkajšej i vnútornej strane otesané, a boli spojené hlinou. Ako strešná krytina sa používali šindle. Domy boli zväčša bez komínov. Pozostávali z jednej väčšej izby, kuchyne z osobitných komôr a spální pre každý manželský pár. V hospodárskej časti boli maštale, humno, ktorá sa používala na uskladňovanie slamy a obilia a kôlňa.
Pôvodný obyvatelia získavali drevo na stavbu domov z blízkeho okolia dediny, hlavne z lesov na Dúbrave. Po vyťažení dobov v tejto časti Medzibrodu sa začalo vo väčšej miere používať smrekové drevo. Koncom 18. storočia, v roku 1790, sa k stavbe domov začal používať kameň, ktorý sa miešal s hlinou zmiešanou s vápnom. Domy boli väčš...
Tabuľka: Prehľad rozlohy katastra obce Medzibrod
| Druh pozemku | Rozloha (ha) |
|---|---|
| Role | 217 |
| Lúky | 294 |
| Záhrady | 10 |
| Pasienky | 209 |
| Lesy | 896 |
| Iné neúrodné plochy | 82 |
| Celková rozloha | 1 708 |
tags: #ako #upiect #oferu #recept
