Ako vypestovať hrušku zo semienka: Podrobný návod

Pestovanie ovocných stromov, ako sú hrušky, môže byť fascinujúci a uspokojujúci proces. Existujú tri hlavné spôsoby, ako rozmnožovať ovocné stromčeky: generatívne (semenami) a vegetatívne (priame a nepriame rozmnožovanie). V tomto článku sa zameriame na generatívne rozmnožovanie, teda pestovanie hrušky zo semienka.

Generatívne rozmnožovanie

V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa generatívne rozmnožovanie využíva prakticky len na získanie podpníkov, a to generatívnym alebo vegetatívnym spôsobom (najčastejšie oddelkami, odrezkami bylinnými a drevnatými alebo metódou in vitro).

Postup pri generatívnom rozmnožovaní:

1. Získanie osiva: Osivo získavame z uznaných materských semenných stromov.
2. Hodnotenie vlastností osiva: Dôležité je posúdiť kvalitu osiva.
3. Úprava osiva: Najčastejšie sa vykonáva stratifikácia. Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch, t.j. tak, aby sa nezhoršili jeho vlastnosti, nebolo poškodené nízkymi teplotami, nevyschlo a nebolo napadnuté chorobami a škodcami.
4. Výsev osiva: Semená sa vysievajú do voľnej pôdy alebo v krytých priestoroch.
5. Podrezávanie semenáčikov: Semenáčiky sa vo fáze 2-3 pravých listov podrezávajú v hĺbke 100-150 mm, aby sa podporil vývin koreňového systému.
6. Rozsadenie semenáčikov: Pred rozsadením skrátime korene pre podporenie zosilnenia koreňového systému.
7. Vybratie podpníkov: Po ukončení vegetácie vyberieme podpníky.
8. Triedenie, zväzkovanie a označenie podpníkov: Podpníky sa triedia podľa normy, zväzkujú a označujú náveskami.
9. Vysadenie alebo skladovanie podpníkov: Podpníky sa vysadia do škôlky alebo sa distribuujú, prípadne skladujú pri teplote do 2-3 °C a 95-97% RVV.

Životnosť osiva

Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka (jadroviny 2 roky, kôstkoviny a škrupinové ovocie 1 rok, drobné ovocie pol roka až jeden rok), preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách (v osive sa výrazne zníži obsah vody a skladuje sa pri nízkych teplotách).

Výsev osiva

Podľa miesta výsevu rozlišujeme výsev do voľnej pôdy a v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov (300-500 mm x 25-100 mm), presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište. Hustota sejby závisí od kvality osiva (najmä klíčivosti a čistoty), sily rastu odrody resp. druhu, pôdnych podmienok.

Hĺbka sejby závisí od klíčnych pomerov osiva, veľkosti osiva (väčšie osivo sa vysieva hlbšie, menšie osivo plytkejšie), pôdnych podmienok (v ľahkej pôde je možný hlbší výsev, v ťažkej pôde sejeme plytkejšie), termínu sejby.

Starostlivosť o výsevy

Starostlivosť o výsevy zahŕňa kyprenie pôdy, likvidáciu burín (mladé rastliny sú citlivejšie na herbicídy), v prípade potreby tienenie, zavlažovanie, hnojenie, ochranu proti mrazom a ochranu pred chorobami a škodcami. Dôkladná predsejbová príprava pôdy je kľúčová - pôda má byť ľahšia, kyprá, s vyšším obsahom humusu, dobre zásobená živinami a odburinená; možnosť zavlažovania je štandardná požiadavka.

Husté porasty semenáčikov (pri hustej sejbe v riadkoch alebo sejbe na široko) je potrebné rozsadiť tak, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj (neboli “vytiahnuté” a mohli vytvoriť bohatý koreňový systém). Podľa termínu rozsádzania poznáme rozsádzanie za zelena a rozsádzanie v zdrevnatenom stave.

Rozsádzanie za zelena

Rozsádzanie za zelena sa vykonáva po vyklíčení semien t.j. vo fáze klíčnych listov alebo 1-2 pravých listov (u nás zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája). Semenisko sa pred výberom semenáčikov dôkladne zavlaží (dávka závlahovej vody 30-45 mm), aby nedošlo k veľkému poškodeniu rastlín, najmä koreňov. Kolový koreň sa skráti asi o tretinu. Odporúča sa ošetrenie koreňového systému vhodným moridlom.

Semenáčiky sa následne presádzajú do dobre prekyprenej pôdy (hĺbka kyprenia 50-200 mm) pomocou výsadbového kolíka do vyznačených riadkov na vzdialenosť 80-100 mm (vzdialenosť medzi riadkami je zvyčajne 0,50 m) tak hlboko, aby klíčne listy boli tesne nad povrchom pôdy alebo do pripravených rýh. Pri rozsádzaní väčšieho počtu semenáčikov na väčšie plochy sa vopred na novej ploche pripravia rady vzdialené obyčajne 0,50 m od seba. Na menších plochách sa môžu semenáčiky rozsádzať na vzdialenosť 0,30-0,40 m, na záhony široké 1,20-1,30 m.

Rozsádzanie v zdrevnatenom stave

Rozsádzanie v zdrevnatenom stave sa vykonáva v období vegetačného kľudu na jeseň alebo na jar. Semenáčiky sa vyberú zo semeniska, roztriedia sa na rastliny vhodné pre škôlkovanie a slabé rastliny, ktoré je potrebné kvôli zosilneniu ešte jeden rok pestovať. Korienky sadeníc sa skrátia na dĺžku asi 100-120 mm a slabé nadzemné časti vo výške 0,25-0,30 m nad koreňovým kŕčkom. Nadzemná časť orechov a čerešní sa neskracuje (t.j. neskracujú sa výhony končiace vrcholovým pukom) - rozsadia sa na vzdialenosť 200-500 mm. Semenáče ostatných druhov sa podľa ich mohutnosti vysádzajú na vzdialenosť 0,10-0,50 m.

Semenáčiky sa po presadení dostatočne zavlažia (závlahová dávka 30-40 mm). Pri výbere a presádzaní dbáme na to, aby koreňový systém neobschol (rýchla výsadba a ochrana pred priamym slnečným žiarením). Koreňový systém semenáčikov je možné skrátiť na semenisku aj podrezávaním pomocou špeciálnej radličky.

Dopestovanie podpníka a zber

Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok (ak je podpník slabý t.j. nevyhovuje norme môže sa pestovať ešte ďalší rok). Zber zvyčajne na jeseň najčastejšie vyorávacími pluhmi alebo zrezávačmi (pri oddelkoch). Podpníky musia byť bez listov (po prirodzenom opadnutí listov, ručnom odlistení alebo defoliácii). Po zbere sa podpníky zväzkujú a triedia podľa normy.

Po vytriedení sa opäť zväzkujú, označia náveskami a následne expedujú alebo uskladnia (následne sa v zime vykoná zimné štepenie za stolom alebo sa skladujú až do jari keď sa vysadia do ovocnej škôlky) alebo vysadia do ovocnej škôlky (na jeseň alebo v podmienkach SR prakticky vždy na jar). Konečnú úpravu podpníkov zvyčajne robí odberateľ.

Ďalšie spôsoby rozmnožovania hrušiek

Okrem generatívneho rozmnožovania existujú aj vegetatívne spôsoby, ako vypestovať hrušku:

• Očkovanie: Prenáša sa jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu na vhodný podpník.
• Vrúbľovanie: Prenáša sa časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so sredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi resp. očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník.
• Pridávanie - Ablaktácia: Materská rastlina (vrúbeľ) pri tomto spôsobe ostáva na vlastných koreňoch spojená s podpníkom až do zrastenia.
• Kopulácia - Spojkovanie: Podmienkou pre použitie spojkovania je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa.

Pestovanie hrušky v záhrade

Vypestovať si svoje hrušky v záhrade získava znova na obľube a ovocné stromy hrušiek sa zaraďujú medzi klasiky našich záhrad. Ideálne podmienky pre pestovanie hrušiek sú v nadmorských výškach do 350 m.n.m. Pre stromy hrušiek vyberáme teplé a slnečné stanovište, najlepšie s južnou orientáciou a chránené proti vetru.

Pôda by mala byť stredne ťažká, dobre priepustná, bez vysokej podzemnej vody. Pri výsadbe väčšieho množstva hrušiek doporučujeme spon od 3,5m x 3,5m až 8m x 8m (podľa podpníka = výšky dospelého stromu). Pred výsadbou je dôležité si upraviť toto miesto tak, že vykopeme k výsadbe hrušky jamu cca 60cm x 60cm x 100cm. Vykopanú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú. Pridávame do nej tiež odležaný maštaľný hnoj alebo kvalitný záhradný substrát.

Pred výsadbou upravíme korene stromu tak, že odstránime poškodené a príliš dlhé korene. Následne takto upravený koreňový systém namočíme do vody na minimálne 2h ( ale nie viac ako 24h). Pri jesennej výsadbe stromček nestriháme a odložíme rez až na jar, kedy vykonáme základný jarný rez ovocných stromov. Väčšina mladých ovocných stromčekov potrebuje v prvých rokoch svojho rastu aj primeranú oporu. Kôl alebo drôtenku si pripravíme už k vyhĺbenej výsadbovej jame.

Následne stromček zvisle vložíme do jamy a prihadzujeme zeminu, tak aby sa dostala dobre aj pod korene a zaplnila postupne celú jamu. Po prešliapaní jamy ešte prihodíme zeminu a nakoniec prelejeme jamu zhruba 20 litrami vody. (miesto výsadby môžeme zamulčovať kôrou alebo lístím). Dôležité pre správny rast stromu hrušky je dodávanie potrebných živín, ako je dusík, vápnik, fosfor, draslík a horčík.

Draslík a fosfor môžeme pridať do zeminy už pred samotnou výsadbou a potom pridávať s ďalšími živinami v priebehu vegetácie. Dusík aplikujeme hlavne na jar. (na jeseň sa rýchlo a ľahko splavuje do pôdy). Najjednoduchšie pre bežného spotrebiteľa je pridanie trochu NPK na jeseň, a potom znovu na jar. Rovnako sa snažíme dopĺňať humus do pôdy. V čase zakoreňovania stromčeka venujeme zálievke zvýšenú pozornosť a tiež pri výsadbe do príliš piesčitých pôd - tu je pravidelná zálievka nutnosťou.

Rez hrušiek

Korunu hrušiek je najvhodnejšie tvarovať do pyramídového tvaru a preto je dobré ako prvé zvoliť rez tak, že necháme hlavný terminál a základné 4 bočné výhony (2 na každej strane) a tie skrátime na 4-6 očiek, aby posledné očko vždy smerovalo z koruny von. Terminál prispôsobíme bočným výhonom tak, aby ich presahoval asi o 10 cm.

• Letný rez: vykonáva sa zakracovanie alebo zaštipovanie letorostov, ktoré podporí lepšiu tvorbu púčikov.
• Výchovný rez: jeho cieľ je predovšetkým založiť a tvarovať novo vznikajúcu korunu.
• Udržovací rez: udržujeme ním strom v dobrej kondícií, tak že zmladzujeme základné výhony.
• Zmladzovací rez: vykonávame predovšetkým u polokmeňov a vysokokmeňov, kde skracujeme základné vetvy podľa veku stromu.

Podpníky pre hrušky

Výber správneho podpníka ovplyvňuje rast, veľkosť, úrodnosť aj životnosť hrušky. Do väčších záhrad a horších pôd je ideálny hruškový semenáč (hruška planá) - rastie silno, znáša sucho a plodí neskôr, ale je dlhoveký. Do menších záhrad a teplých oblastí je vhodná dula - zabezpečí skorý zber a menší vzrast stromu, no vyžaduje kvalitnú pôdu a oporu.

Niektoré z najpoužívanejších podpníkov:

• Hruška planá: dožíva sa až 100 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva trochu neskôr. Poskytuje vysoké úrody po celú dobu rastu a dobre odoláva mrazom. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 5m.
• Dula Adams: je slabšie rastúci podpník. Pri výsadbe odporúčame spon 4m x 2,5m. Rodia skoro a to už do 4 roku od výsadby.

Ochrana hrušiek

Záleží na vybranom podpníku hrušky, niektoré sú plne mrazuvzdorné a tak nie je potreba sa im toľko venovať počas proti mrazovej ochrane. Ale aj takýmto stromov vieme pomôcť natretím tzv. Vápenným mliekom; jedná sa o 20% zmes haseného vápna s vodou. Pred samotným náterom je vhodné odstrániť starú a odumretú kôru kmeňa a až potom ju aplikovať. Takto ošetrený strom je chránený nielen pred mrazíkmi, ale aj pred slnkom.

Choroby a škodcovia

Hrušky najčastejšie napáda hrdza hrušková. Ak má vaša hruška pokrútené listy s hrbolkami rôznych farieb (zelené, hnedé), s najväčšou pravdepodobnosťou je napadnutá roztočom - vlnovník hruškový, ktorý obvykle prezimuje v kôre. Hrušky môže napadnúť aj moniliová choroba plodov, ktorá sa prejavuje vytváraním žlto sfarbených prepadlín na plodoch.

Tabuľka: Prehľad chorôb a škodcov hrušiek

S trochou trpezlivosti a správnou starostlivosťou si môžete vypestovať vlastný hruškový strom zo semienka a tešiť sa z vlastnej úrody.

tags: #ako #vypestovať #hrušku #zo #semienka #návod

Populárne príspevky:

• Podpora imunity detí
• Jednoduchý Krtkova Torta
• Zábavné omaľovánky pre deti
• Korytnačky a šalát
• Zábavné Pečenie