Ako vyzerá rastlina paprika: Podrobný návod na pestovanie

Paprika (Capsicum) patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajky a zemiaky. Jedlé plody tejto rastliny sú široko využívané v kuchyniach po celom svete. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou, tvarom kríka, farbou, veľkosťou a chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatu (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu.

Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov.

Rôzne druhy paprík.

Výber odrôd papriky

Pri pestovaní papriky je dôležité vybrať si správnu odrodu. Sladká paprika je ideálna, ak nehľadáte nič pikantné, a Kapie sú dobrou voľbou pre začiatočníkov. Na druhej strane, feferónky majú široký rozsah pikantnosti. Pri výbere odrody treba myslieť aj na to, čo vám a vašej rodine najviac chutí.

PCR: Najčastejšie pestovaná odroda paprík. Papriky sú zelenožlté a podlhovasté, sú mierne štipľavé a výborne voňajú.
Zelený baraní roh: Papriky sú zelenkavé, veľkosťou sa približujú 20 cm a sú bohaté na vitamín C.
Slovakia: Jedna z najskorších odrôd papriky typu kápia.

Pestovanie paprík zo semienok

Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku.

Výsev a predpestovanie

Vysejte do malých kvetináčov, kelímkov alebo podnosov naplnených vlhkým kompostom a prikryte tenkou vrstvou vermikulitu. Hneď ako sa objavia prvé klíčky, odstráňte plastové vrecko. Približne po 2 až 3 mesiacoch vnútorného pestovania sadeníc bude paprika pripravená na presun vonku.

Dobrým ukazovateľom, že už je správny čas na vysadenie papriky, je stála teplota nad 10 °C.

Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Pestovanie papriky v kvetináči.

Príprava pôdy

Správna príprava pôdy môže spôsobiť rozdiel v tom, ako sa vám paprika podarí. Na sadenie si vyberte slnečné, dobre odvodnené miesto, kde paprika po minulé roky nerástla. Pôda by mala byť hlboká, bohatá na výživu a taktiež hlinitá. Čo sa hnojiva týka, platí tu pravidlo, organické je dobré.

Treba si dať pozor len na to, či neobsahuje príliš veľa vápnika. Ten by mohol spôsobiť nechcenú zmenu pH pôdy.

Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú.

Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Výsadba a stanovište

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie).

Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu. Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob.

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť.

Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Pestovanie papriky v skleníku.

Zálievka a hnojenie

Paprika rastúca vonku, napríklad vo vyvýšených záhonoch, bude potrebovať oveľa menej vody ako paprika v nádobách. V závislosti od miestneho počasia ich možno nebudete musieť polievať častejšie ako raz za týždeň. Niektorí odborníci odporúčajú zalievať väčším množstvom vody, ale menej často. Príležitostné silné zavlažovanie môže podporiť hlboký rast koreňov.

Závlaha nielenže dodáva rastlinám potrebnú vodu, ale podporuje aj zvýšený príjem živín.

Paprika potrebuje živiny nielen na rast, ale najmä na tvorbu plodov. Riešenie: Od začiatku kvitnutia a nasadzovania plodov začnite s pravidelným prihnojovaním. Používajte ľahko rozpustné dusíkaté hnojivá (napr. síran amónny). Návod, ako používať hnojivo na plodovú zeleninu počas sezóny.

Paprika má vysoké nároky na vodu, no zároveň neznesie premokrenie. Riešenie: Polievajte pravidelne, odstátou vodou ku koreňom, najlepšie ráno alebo večer. Medzi zálievkami nechajte pôdu mierne preschnúť, aby sa ku koreňom dostal vzduch.

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Zalamovanie papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu.

To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.

Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Zber a skladovanie

Paprika bude pripravená na zber približne za 70 až 80 dní pri ideálnych podmienkach na pestovanie. Zvyčajne sa zbiera zelená, nie ešte úplne zrelá. Na dotyk by mala byť pevná a sviežo vyzerajúca.

Pri zbere by sme ju nemali ťahať, ale odrezať ostrým nožom, či na to určenými nožnicami. Ak paprika zostane na rastline dlhšie, dozrieva do červena a dužina je sladšia a obsahuje viac vitamínov.

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Najlepšie je skladovať čerstvú papriku v chladničke. Vložte ju do plastového vrecka a uložte ich do zásuvky v chladničke určenej na zeleninu. Optimálna teplota je medzi 4-5 ° C. Papriku pred skladovaním nemusíte umývať.

Je to tak dokonca najlepšie, pretože voda môže proces hniloby len urýchliť. Ak skladujete papriku pri správnej teplote, vydrží vám 2 až 3 týždne. Hrubostenné papriky vydržia dlhšie ako papriky tenkostenné. Taktiež vám paprika vydrží dlhšie čerstvá v celku než nakrájaná. Čerstvá paprika by mala byť lesklá a pevná na dotyk.

4 tipy pre obrovskú úrodu PAPRÍK

Problémy s plodnosťou paprík

Každý rok sa tešíme na prvé farebné plody paprík v záhrade. Investujeme čas, starostlivosť a energiu, no namiesto bohatej úrody vidíme len bujné listy a kvety, ktoré opadnú. Tento článok vám ponúkne kompletný prehľad najčastejších príčin a praktické riešenia, ako vaše rastliny prebudiť k plodivosti.

Opadávanie kvetov: Teplotný šok (teploty pod 15 °C alebo nad 32 °C), nedostatok vlahy, nedostatočné opelenie, prebytok dusíka.
Nedostatočná výživa: Nedostatok draslíka a fosforu, prebytok dusíka.
Nadmerná zálievka: Nedostatok kyslíka v koreňovej zóne, hniloba koreňov.

Ako často a čím hnojiť papriky, aby rodili?

Pre bohatú úrodu je kľúčové správne hnojenie. Papriky sú náročné na živiny, no dôležitý je ich správny pomer. V počiatočnej fáze rastu potrebujú dusík pre silné listy a stonky. Avšak akonáhle začnú kvitnúť, je potrebné prejsť na hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu. Tieto dva prvky priamo podporujú tvorbu kvetov a vývoj plodov. Ideálne sú organické hnojivá ako slepačince, kompost alebo guáno. Hnojiť by sa malo približne každé 2-3 týždne. Dôležité je sledovať rastlinu a neprehnojiť ju, čo by mohlo viesť k spáleniu koreňov a opačnému efektu.

Aká pôda je najlepšia pre bohatú úrodu paprík?

Papriky potrebujú pre zdravý rast a bohatú úrodu výživnú, dobre priepustnú a kyprú pôdu. Ideálna je pôda s vysokým obsahom humusu, ktorá dokáže dobre zadržiavať vlahu, ale zároveň nie je premočená. Dôležité je tiež správne pH pôdy, ktoré by sa malo pohybovať v rozmedzí 6,0 až 6,8. V príliš kyslej alebo naopak príliš zásaditej pôde nedokáže rastlina efektívne prijímať živiny. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapracovať dobre vyzretý kompost alebo maštaľný hnoj, ktoré jej dodajú potrebné živiny a zlepšia jej štruktúru.

Ako polievať papriky počas letných horúčav?

V období vysokých teplôt je pre papriky kľúčová pravidelná a dostatočná zálievka. Najlepšie je polievať ráno alebo večer, keď slnko nepáli, aby sa zabránilo rýchlemu odparovaniu vody. Pôda by mala medzi polievaniami mierne preschnúť, čo podporuje zdravý vývoj koreňového systému a zabraňuje hnilobe. Voda by mala smerovať priamo ku koreňom, nie na listy, aby sa predišlo hubovým chorobám. Vhodná je aj kvapková závlaha, ktorá zabezpečí rovnomerné zásobovanie rastlín vodou.

Ako chrániť papriky pred úpalom a spálením listov?

Pri dlhodobých horúčavách môžu listy paprík utrpieť spálenie od priameho slnka. Riešením je vytvoriť im dočasný tieň. Použiť môžete netkanú textíliu alebo tieniacu sieť, ktorá prepustí dostatok svetla pre fotosyntézu, no zároveň ochráni rastliny pred priamymi lúčmi.

Škodcovia a choroby papriky

V porovnaní s inými rastlinami má paprika spravidla menej problémov so škodcami, ale predsa len sa nejaké nájdu.

Vošky na paprike.

Škodcovia

Vošky: Malý hmyz, ktorý sa rád prilepí na spodnú stranu listov a stonky rastlín. Odrežte časti rastliny s najväčším počtom vošiek a použite neemový olej na postrek listov a akéhokoľvek vznikajúceho ovocia.
Fúzatka zemiaková: Živia sa listami a pri silnom napadnutí rastlinu úplne odlistia. Posypanie kávovou usadeninou, vaječnými škrupinami a kremelinou pomáha odrádzať týchto škodcov.
Blchy: V listoch spôsobujú malé dierky, kvôli čomu listy vyzerajú ako švajčiarsky syr. Niekoľko aplikácií kremeliny spolu s neemovým olejom sa účinne postará o týchto škodcov.

Choroby

Antraknóza: Plesňová infekcia, ktorá prebieha poväčšine u zeleniny a v prípade neliečenia spôsobuje veľké škody na úrode.
Mozaika: Vírusová infekcia rastlín a akonáhle je rastlina infikovaná, nemôžete urobiť nič, aby ste sa jej zbavili.
Pleseň Phytophthora: Niektoré zo symptómov, ktoré spôsobuje táto pleseň, sú veľké hnedé škvrny na listoch, ktoré vedú k ich vädnutiu. Bohužiaľ, neexistuje žiadna účinná liečba plesne Phytophthora.

Nutričné vlastnosti papriky

Paprika je výdatným zdrojom výživy. Ostrá pálivá paprika rýchlo postaví na nohy lenivý metabolizmus. Množstvo kvalitných účinných látok má priam štartovací účinok.

Vitamíny a minerály

Paprika obsahuje množstvo karoténov (vitamín A), vitamíny B, C a mix rôznych minerálnych látok, ako je kremík, železo, meď, mangán, draslík, horčík, zinok, jód a vápnik. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej. Už tri papriky vám pokryjú celodennú potrebu tohto vitamínu, ktorý je nevyhnutný nielen v tehotenstve na zdravý vývoj dieťatka, ale má pozitívne účinky aj na krvotvorbu, chráni srdce, upokojuje a zlepšuje náladu. V zelených plodoch je viac vitamínu E, silného antioxidantu, ktorý sa často nazýva vitamín mladosti. Červená paprika zas obsahuje extra porciu betakaroténu - asi 150 g zabezpečí potrebnú dennú dávku.

Účinky na zdravie

Zdravie očí: Luteín a zeaxantín, karotenoidy nachádzajúce sa v pomerne vysokých množstvách v paprikách, môžu výrazne zlepšiť zdravie očí pri konzumácii v primeraných množstvách.
Prevencia anémie: Nielen červené papriky sú slušným zdrojom železa, ale sú mimoriadne bohaté na vitamín C, čo zvyšuje vstrebávanie železa z čriev.
Tráviaci systém: Odborníci na výživu odporúčajú začlenenie papriky do našej dennej stravy kvôli vysokému obsahu niacínu, ktorý sa v nich nachádza.
Imunita: Paprika svojím vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu a spolu s vitamínom A chránia bunky a tým aj celý organizmus pred rozmanitými infekciami.
Prekrvenie: Kapsaicín, ktorý paprika obsahuje, oddávna používali na liečenie problémov spôsobených nedostatočným prekrvením.
Pokožka a vlasy: Paprika je dobrým zdrojom vitamínu E, ktorý je známy tým, že hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní mladosti pokožky a vlasov.

tags: #ako #vyzerá #rastlina #paprika #pestovanie