Ako správne zalievať papriku pre bohatú úrodu

Paprika (Capsicum annuum) je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Na celom svete sa pestuje množstvo odrôd, ktoré sa od seba odlišujú svojimi vlastnosťami. Najrozšírenejšie sú papriky veľkoplodé, svetlozelené, špicatého tvaru. Žiadané a obľúbené sú taktiež papriky s ostrou a pálivou chuťou, ako napríklad feferónky, baranie rohy a kapie.

Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najbohatší zdroj je červená paprika, ale aj zelená ho obsahuje veľké množstvo. Plody obsahujú aj zinok, ktorý spevňuje väzivové tkanivá, stimuluje sexualitu, produkciu hormónov či mozgovú činnosť. Kapsaicín spôsobujúci pálivú chuť a podobné účinné látky obsiahnuté v semenách a žilkách v kombinácii s vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu.

Vysádzanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie ak im doprajete vhodné podmienky na rast a práve tomu sa v tejto téme budeme venovať.

Papriky pochádzajú z teplých oblastí Ameriky, v našich podmienkach potrebujú dôkladnú starostlivosť. Dlhodobo sa u nás pestuje paprika ročná (Capsicum annum) so širokým spektrom odrôd. V posledných rokoch k nej pribudli extra štipľavé odrody druhov, ako sú paprika čínska (C. chinense) a iné, ktorých pestovanie sa od pestovania papriky ročnej trochu líši.

V najbližších dňoch, keď to už počasie umožní, môžete vysádzať teplomilnú papriku na záhony. Niektorí záhradkári už v priebehu februára a marca začali s predpestovaním priesad, kto to však nestihol, nemusí zúfať. V záhradníctvach či na trhoch ich kúpite za pár eur.

Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo.

Príprava na výsadbu

Na pestovanie zeleninovej papriky je potrebná kvalitná pôda, bohatá na humus a živiny. Ak sme v jeseni plochu určenú na sadenie papriky pohnojili maštaľným hnojom, aplikovali superfosfát či síran draselný, máme vyhrané. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.

V druhej polovici mája vysádzame priesady do pripravenej pôdy do sponu 50 až 60 x 30 až 50 cm. Pri skoršom termíne môžu rastliny poškodiť posledné jarné mrazy. Naopak pri neskoršom sa oneskoruje kvitnutie a dozrievanie plodov.

Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti. Väčšina typov pôdy je vhodná na pestovanie papriky, pokiaľ je zabezpečená správna drenáž. Paprike sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne bohaté na rastlinné živiny a obohatené o organický kompost. Pôda by mala byť neutrálna s pH 6 až 8.

Pri paprike sa osvedčilo nastielanie fóliou alebo netkanou textíliou, ktoré sú výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín. Nastieľanie fóliou je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha a predchádza zaburineniu.

Pamätajte, že paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách.

Kedy prihnojovať?

Priesady veľmi dobre reagujú na prihnojovanie dusíkom. Potrebná polovičná dávka dusíka sa odporúča aplikovať vo forme síranu amónneho približne 14 dní pred vysádzaním, druhá polovica v liadkovej forme počas vegetácie.

Zavlažovanie papriky

Paprika je plodina s vysokými požiadavkami na vodu. Spotreba vody pri paprike závisí predovšetkým od klimatických podmienok, ako napr. intenzita slnečného žiarenia, teplota a relatívna vlhkosť vzduchu. Požiadavky na vodu pri pestovaní papriky sú blízke požiadavkám paradajok. Odrody papriky s mäsitými plodmi značnej veľkosti sú veľmi citlivé na nedostatok vody v pôde počas kvitnutia a sadenia.

Prvé zavlažovanie papriky by sa malo vykonať ihneď po výsadbe do zeme a potom by sa malo zalievanie pozastaviť na približne na 2 týždne, počas ktorých bude rastlina prijímať vodu uloženú v zemi. Prvá dávka vody má byť približne 10 l/m². Počas intenzívneho kvitnutia je potrebne sa vrátiť k pravidelnému zavlažovaniu plodiny dávkou približne 10 - 15 l/m² až do zberu úrody.

Zalievanie pôdy by sa nemalo vykonávať studenou vodou, pretože paprika je mimoriadne citlivá na účinky nízkych teplôt. Voda na zalievanie papriky môže pochádzať z nádrží, v ktorých bude mať šancu zahriať sa skôr, ako sa po inštalácii rozšíri.

Pravidelné zavlažovanie a prekyprenie pôdy je dôležité na lepšie zapracovanie dusíkatého hnojiva - liadku, ako aj na samotný rast a tvorbu plodov. Jedna závlahová dávka vody by sa mala dostať do celého pôdneho horizontu, v ktorom sa nachádzajú korene. Rastliny zavlažujeme v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 ºC.

Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách. Paprika je, predovšetkým v období svojho rastu, pomerne náročnou rastlinou na príjem vody. Zálievku jej preto doprajte pravidelne. Sadenice polievajte vždy ku koreňom, nikdy nie na listy a stonky, v opačnom prípade totiž riskujete ich poškodenie. Rastliny polievajte vždy ráno alebo večer, keď nie je teplota pôdy príliš vysoká. Papriku je potrebné zalievať vodou, ktorej teplota je približne rovnaká, ako teplota pôdy. Maximálna možná odchýlka sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6 stupňov celzia.

Je dôležite si uvedomiť že zalievanie zeleniny zhora môže podporiť rozvoj plesňových chorôb a preto na zalievanie sa odporúča použiť kvapkovú hadicu. Papriky sa zvyčajne zavlažujú malými dávkami vody (3-4 l na rastlinu). Rozmiestnenie kvapkačov a frekvencia zavlažovania závisí od typu a absorpčných schopností pôdy. Papriky je možné zavlažovať dažďovou sprchou alebo kvapkovou zzávlahou. Je dôležite poznamenať, že zalievanie zeleniny zhora a stojatej vody môže podporiť rozvoj plesňových chorôb a zamorenia rastlín. Z tohoto dôvodu sa odporúča použiť kvapkovú hadicu. Papriky sa zvyčajne zavlažujú malými dávkami vody (3-4 l na rastlinu). Rozmiestnenie kvapkačov a frekvencia zavlažovania závisí od typu a absorpčných schopností pôdy. Zvyčajne sú kvapkače rozmiestnené každých približne 20-40 cm.

5 chýb pri kvapkovej závlahe, ktorým sa treba vyhnúť

Rôzne spôsoby zavlažovania papriky

V závislosti od potrieb sa používa kvapková hadica so zabudovanými otvormi z ktorých voda kvapká alebo LDPE hadica s externe pripojenými kvapkačmi. Kvapková hadica by mala byť vedená popod rastliny resp.

Existujú rôzne spôsoby zavlažovania papriky:

Postrekovač - zavlažovanie postrekovačom je najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Systém pozostáva z vhodne umiestnených poľných postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami a preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
Kvapková závlaha - Kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému. Pre optimalizáciu systému a vysokú presnosť sa odporúča použiť kvapkovú hadicu s kvapkacími otvormi každých 20 až 40 cm, v závislosti od gravitácie pôdy (čím ľahšia pôda, tým bližšie by mali byť kvapkacie otvory. Prietok z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 1,00 l/h a stena potrubia by nemala byť tenšia ako 30 mil. Plocha kvapková hadica tzv. Prietok kvapkovej hadice z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 0,75 l/h a stena pásky by nemala byť tenšia ako 8 mil. Jednotlivé kvapkadla dávajú možnosť presného podávania vody do koreňovej zóny rastliny. Jedno kvapkadlo zvládne pomocou súpravy so 4-hadicou zavlažovať až 4 rastliny. K kvapkadlu je pripojený 5 mm konektor, za ktorým nasleduje jednoduchá, dvojitá alebo štvornásobná hadica zakončená kvapkadlom (ihlou) zapichnutým do zeme.

Čo spôsobuje nedostatok vody v pôde pri pestovaní?

Podobne ako u paradajok nedostatok vody v pôde počas vývojovej fázy papriky môže spôsobiť pád kvetov. Primeraná pôdna vlhkosť je potrebná najmä počas intenzívneho rastu. Nedostatočná úroveň vlhkosti v tejto fáze môže spôsobiť suchú hnilobu. Suchá hniloba napadá plody, zatiaľ čo listy rastliny zostávajú v dobrom stave čo je spôsobené v dôsledku ťažkého príjmu dusíka zo suchej pôdy.

Ako vykonať hnojenie pomocou závlahy?

Dôležitou výhodou použitia kvapkovej závlahy pri pestovaní je možnosť použitia tekutého hnojenia. Pri pestovaní papriky je možné hnojenie rastlín tekutým prípravkom na hnojenie.

Pestovanie papriky v kvetináči

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka.

Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.

Dôležité je dopriať jej správne hnojenú pôdu. Papriku môžete pestovať vo veľkom kvetináči, ale aj vedre. Dôležité však je, aby mala nádoba na svojej spodnej strane vytvorené odvodňovacie otvory, v opačnom prípade hrozí rastlinám podmočenie a vyhynutie.

Choroby a škodcovia papriky

Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.

Z vírusových ochorení medzi najvýznamnejšie patria ružicovitosť, tabaková mozaika a pestrolistosť papriky. Ochrana proti vírusovým chorobám je založená na prevencii. Proti voškám môžeme použiť viacero prípravkov, ako napríklad Actara 25 WG, Actellic 50 EC, Calypso 480 SC.

Druhá významná skupina škodcov sú molice, škodiace podobne ako vošky znečisťovaním rastlín medovicou a prenosom vírusových chorôb. Proti moliciam môžeme použiť podobne ako pri voškách prípravky Actara 25 WG alebo Calypso 480 SC.

Stolbur papriky - ide o vírusové ochorenie papriky, ktoré je prenášané rôznymi druhmi cikádok. Prejavuje sa postupným žltnutím rastlín, a to vrátane nedozretých plodov. Výsledkom stolburu je odumretie celej rastliny.

Vädnutie papriky - rozdeliť ho môžeme do dvoch kategórií. V prípade fuzáriového vädnutia papriky preniká ku koreňom rastliny huba, a to v dôsledku prílišného prehnojenia pôdy. Spoznáte ho podľa hnednúcich cievnych zväzkov. Sklerocíniové vädnutie papriky je zasa spôsobené nedostatočnými odstupmi medzi rastlinami, nesprávnym spôsobom zavlažovania alebo nedostatočnýn vetraním priestorov rýchliarní. Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na stonkách rastlín a je potrebné uvedomiť si, že v pôde môže zotrvať aj niekoľko rastlín.

Tipy pre úspešné pestovanie papriky

Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.

Ďalšie zaujímavosti o paprike

Viete, že štipľavá paprika posilňuje pocit sýtosti, čím pomáha pri chudnutí?
Viete, že paprika zlepšuje koncentráciu, ako aj ostrosť zraku?
Viete, že ostrá paprika zabíja okolo 75 % všetkých mikróbov?
Viete, že paprika má protirakovinový a protisklerotický účinok?

Pestovanie papriky je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť zdravú a chutnú zeleninu priamo z vlastnej záhrady.

tags: #ako #zalievat #paprika #pestovanie