Ako rozpoznať Božiu vôľu po obrátení

Možno povedať, že základný problém našej existencie sa celý nachádza v tomto bode: Plniť Vôľu Božiu. To znamená byť takými, akými nás chce mať On. Toto prináša potom praktický problém. Ja som povinný odstrániť z môjho života všetko to, čo sa Jemu nepáči a postaviť môj život na absolútnej vernosti plánom, ktoré má so mnou. Je to ťažké dospieť do tohto bodu.

Kajúcna modlitba a čo ju znemožňuje

Dnes budeme hovoriť o kajúcnej modlitbe. Ako sa to dá uskutočniť? Zdá sa mi, že je potrebné, aby sme veľmi dobre a do hĺbky poznali seba samých. Je veľmi dôležité, aby sme sa dopracovali k odstráneniu všetkých masiek ktoré nosíme na tvári. Je dôležité aby sme odkryli a liečili všetky pochabosti prítomné v nás samých podľa vôle Božej.

Jedným slovom povedané: musíme Ho poznať preto, aby sme boli schopní sa obrátiť. Je to požiadavka lásky. Je to konkrétny krok našej lásky k Bohu. Krok, ktorý môžeme a musíme dosiahnuť, ak chceme byť verní jeho vôli. Môžeme povedať, že práve toto je modlitba ľútosti, pokánia - kajania sa. Preto, aby sme sa mohli kajať - potrebujeme sa poznať. Ak sa nepoznáme, nevieme kde máme začať zlepšovať seba samých. A takisto môžeme urobiť pomýlenú prácu. Ak sa chceme poznať a naozaj napraviť potrebujeme sa v pravde pozrieť sami na seba - do svojho vnútra. Existuje veľa miest v našom vnútri v ktorých je tieň, kúty do ktorých nikdy neprenikne náš pohľad, kvôli komplikovanosti, kvôli neúprimnosti, alebo kvôli zvyku, či zlozvyku.

Existuje veľa ľudí čo sa nikdy nepozerajú do svojho vnútra, ktorí kráčajú a kráčajú a nikdy sa nepýtajú sami seba či sú v poriadku, alebo či žijú v zhode s božou vôľou, či je Boh spokojný s nimi, alebo nie, či idú správnym smerom, či je Boh spokojný alebo nespokojný. Je plno takých ľudí ktorí to robia takto. Nikdy sa nepozerajú do zrkadla, nikdy sa nekonfrontujú, nikdy sa neskúšajú vo svetle Božej vôle. Ľudia, ktorí naštartujú a idú bez zastávky, dôležité aby vrčal motor.

Tu je problém kajúcnosti a urgencie kajúcnosti. Je potrebné naučiť sa dobre zachádzať s touto duchovnou silou - schopnosťou - modlitbou kajúcnosti. Ak nepreskúmame všetky kúty v nás samých, môžeme povedať, že robíme zbytočnou akúkoľvek vôľu či túžbu po obrátení. Modlitba by mala byť predovšetkým zmluvou čestnosti so sebou samým, ktorá by nám mala pomôcť vidieť priamo, rovno do tváre, naše chyby, zlo. Keď uvidíme do tváre naše chyby, preverme ich a hľadajme spôsob oslobodiť sa od nich - dostať sa z nich.

Modlitba je intímny a synovský vzťah s Bohom a preto nám dáva príležitosť stať sa takými, akými nás chce mať Boh.

Vďaka psychológii si môžeme vniesť viac svetla do zla, ktoré nesieme v sebe samých: Človek nie je bytie úplne dokonalé - všetci to vedia. Prevláda (dominuje) v nás triarchia - tri princípy, ktoré sa nepretržite miešajú a ovplyvňujú a často sa nepretržite poškodzujú, zatiaľ čo by mali kráčať spoločne a v harmónii kvôli šťastiu človeka.

Predovšetkým je v každom človeku fyzický princíp - telo, biologická sféra. Potom je psyché, ktorá akoby robila most medzi telom a duchom - je to psychická sféra. Potom je Duch - najhlbšia časť človeka, zároveň najvyššia časť človeka, sídlo každého ľudského vnútorného alebo vonkajšieho príkazu. Je to poklad nad ktorým človek žiarlivo bdie. Je to princíp, vďaka ktorému človek myslí, chce, miluje - spirituálna alebo duchovná sféra.

Nechajme však teraz stranou fyzický princíp, alebo fyzické podmienenosti - to znamená prekážky ktoré pôsobia na vonkajšiu stránku človeka. Nechajme ich stranou, nie preto že by neboli dôležité, ale preto že nie sú nikdy tak zjavným a dôležitým zlom, ktoré by poškodilo morálne správanie človeka vo vzťahu pred Bohom. Podrobme však preskúmaniu zlá, ktoré napádajú psyché, tie ktoré robia úklady na sféru ducha. Možno povedať že dokým tieto zlá nebudeme veľmi dobre poznať, naša modlitba nebude mať nikdy dobré základy. Pretože nebudú vyriešené problémy, ktoré driemu niekde v hĺbke nášho vnútra. Sú to zlá, do ktorých veľmi ľahko vstúpime a ony blokujú našu slobodu a bránia našej vernosti, vernosti Bohu. Tieto zlá by sa mali stať našimi prvými predmetmi modlitby.

Sú to zlá, ktoré sa zahniezďujú vo všetkých našich mizériách, biedach, neúspechoch, zradách, preto by sme si ich mali byť dobre vedomí, ak chceme dobre poznať seba samých, ak sa chceme stať takými, akými nás chce mať Boh. Na tieto zlá by sme sa mali sústrediť, pretože a sa nám podarí tu začať - teda od nich - môžeme autenticky spirituálne - duchovne dozrieť, obrátiť sa.

Začnime teda zlami, ktoré zvyčajne robia úklady našej psyché. Americký psychológ Parker tvrdí, že naša psyché je obťažená, zavalená piatimi démonmi - my ich môžeme nazvať aj ložiskami infekcie. Sú veľmi nepríjemné. Človek najčastejšie proti nim používa raz vedome, inokedy nevedome obranné mechanizmy. Prvé víťazstvo nad nimi je prijať ich. Druhé víťazstvo je prijať obranné mechanizmy.

Obranné mechanizmy, ktoré my použijeme v takomto prípade, často sú neadekvátne. Ak ale objavíme správne mechanizmy obrany na týchto päť ziel NENÁVISŤ, STRACH, POCIT VINY, POCIT MENEJCENNOSTI A SEBAĽÚTOSŤ, máme možnosť zablokovať ich, alebo ich jednoducho paralyzovať.

Podľa Parkera sú tieto zlá piatimi démonmi našej psyché, proti ktorým sa má obrátiť naša modlitba, pretože sú to zlá, ktoré neprestajne robia úklady našej slobode a nenechávajú jej miesto. Je to päť ziel ktoré prekážajú Božej vôli!

William Parker by povedal, že takmer všetky zlá, ktoré trápia našu psyché a spôsobujú jej vážne problémy, sa zredukujú na týchto päť. Keď ste podráždení, skúste sa spýtať seba samých vo svojom vnútri na to, čo vás znepokojuje, spýtajte sa, či tam nie je prítomné niektoré z týchto piatich ziel, alebo či stav, v ktorom sa nachádzate, nie je spôsobený nimi, po tom ako sa dve tri zlá zlúčili dovedna. Prirodzene, že my reagujeme proti nim. Je to pud sebazáchovy, ktorý nás núti reagovať. Avšak obrana proti nim býva neadekvátna, ako aj prostriedky tejto obrany. Obranný aparát sa často zredukuje na odstránenie predstavivosti zla, ale zlo neodstráni. Napríklad toto sú základné obranné mechanizmy: proti strachu, pocitu viny… - negujeme zlo, ospravedlňujeme ho, alebo ho prenášame - premietame na iných, alebo reagujeme násilnícky, často iracionálnym násilím. Zvyčajne sú tieto obranné mechanizmy tak neadekvátne, že tieto zlá majú dopad i na našu fyzickú kondíciu, teda sužujú aj naše telo. Aj na našom tele ich Parker analyzoval takto: psychická depresia, úzkosť, psychosomatické poruchy a na svojich pacientoch objavil vďaka týmto psychosomatickým poruchám také efekty, ako sú žalúdočné vredy, astma, migréna, akné, zažívacie ťažkosti, cievne a srdcové problémy…

Ak nepôjdeme ku koreňom týchto ziel je neužitočné a nedostačujúce zaoberať sa liečením symptómov. Modlitba má silu blokovať hlboké zlá samotnej psyché. Parker to dokázal aj vedecky s veľkou jasnosťou, nielen spirituálne, liečiac tieto zlá práve modlitbou.

Migrénou trpí najmenej 5% ľudí, z ktorých dve tretiny sú ženy. Štúdia o efektoch migrény na vybraných ľuďoch dáva tieto výsledky: títo pacienti sú často perfekcionisti, netolerantný voči iným, vystresovaný, bez potrieb, bažiaci po úspechu. Tí ktorí nie sú postihnutí, mali by sa pýtať, či ich neovláda komplex vládnuť nad inými. Fakt zostáva a ťaží.

My so všetkými obrannými mechanizmami ostávame v moci zla a ak si neporadíme a nezačneme pracovať účinne proti týmto piatim zlám, oberú nás o šťastie a ukradnú nám radosť. Kto by nevedel že NENÁVISŤ, STRACH, POCIT VINY, POCIT MENEJCENNOSTI A SEBAĽÚTOSŤ, nám odoberajú hodiny radosti, spôsobujú nám veľké pocity ťažoby a predovšetkým nám blokujú cestu k Bohu - naše napredovanie.

Ak ste zmätení ohľadom Božej vôle, nie ste sami. Jedným z dôvodov tohto zmätku je, že o Božej vôli hovoríme tromi rôznymi spôsobmi. Musíme rozlišovať medzi tromi oblasťami Božej vôle, pretože na každú z nich sme povolaní reagovať osobitným a odlišným spôsobom.

Tri spôsoby Božej vôle

Pozrime sa bližšie na tieto tri spôsoby:

1. Skrytá Božia vôľa

Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu... Biblia hovorí o rozhodnutiach „toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle“ (Ef 1:11). Všetko, čo sa deje, je vpletené do Božieho zámeru. A nič, čo sa deje, nie je mimo jeho vôle. Boh je zvrchovaný, takže Jeho plány vždy zvíťazia. Vyvrcholenie vidíme na kríži. Satan rozvíril udalosti, ktoré viedli k Ježišovmu ukrižovaniu.

Božia vôľa, ktorou Boh všetko uskutočňuje podľa svojho zámeru, je pre veriacich kresťanov úžasnou útechou. Nič vo vašom živote nie je mimo Božieho zámeru alebo mimo jeho kontroly. Ako presne sú udalosti nášho života votkané do Otcovho plánu, teraz nevieme povedať. Tieto veci sú „skryté“ a skryté veci patria Hospodinovi. Sú pre nás tajomstvom a často sa nám stáva, že sa pýtame prečo? Prečo si to dopustil v mojom živote, Pane? Prečo si zachránil ju a nie jeho? Čo sleduješ pandémiou? Musíme dôverovať Bohu v tom, čo si ponechal v tajnosti. Keď ho uvidíme, zjaví sa to, čo bolo skryté.

Skrytú Božiu vôľu nemôžeme poznať a na tajomstvá života musíme reagovať s vierou.

2. Zjavená Božia vôľa

...ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona! Božia vôľa pre nás dnes zahŕňa Desatoro. Božou vôľou je, aby ste nescudzoložili ani vo svojom srdci. Božia vôľa je, aby ste boli spokojní. Božia vôľa je, aby ste hovorili pravdu. Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou a voči všetkým. Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite.

Samozrejme, že zjavená Božia vôľa sa neobmedzuje len na verše, v ktorých sa používajú slová „Božia vôľa“. To je dobrá správa, najmä ak ste sa obávali, že ste sa možno „minuli Božej vôli“ kvôli zlému rozhodnutiu vo vašom živote. Boh vám v posledný deň nepovie: „Išiel si žiť do Alabamy, keď si mal ísť do Michiganu.“ Boh nezjavil, či ste mali žiť v Alabame, Michigane, Illinois alebo kdekoľvek inde. Ale zjavil, ako by ste mali žiť v Alabame, Michigane, Illinois alebo kdekoľvek inde. Poslúchli ste Veľké prikázanie a Veľké poverenie? Musíme poslúchať Boha v tom, čo zjavil. A svet sa pomíňa aj so svojou žiadostivosťou. Kto však plní Božiu vôľu, zostáva naveky.

Zjavenú Božiu vôľu môžeme poznať s istotou a v nej musíme byť poslušní.

3. Božia vôľa, ktorú možno rozpoznať

Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premieňajte sa obnovou svojej mysle, aby ste skúšaním rozpoznali, čo je Božia vôľa, čo je dobré, príjemné a dokonalé. Existuje Božia vôľa, ktorú možno rozpoznať. Každý z nás robí životné rozhodnutia a zápasí s životnými otázkami: Na akú vysokú školu mám ísť? Kde by som mal bývať? Mal by som sa oženiť, a ak áno, s kým? Akú prácu by som mal vykonávať? Aké peniaze by som mal minúť, aké ušetriť a čo by som mal darovať? Do akej cirkvi by som mal vstúpiť?

Vždy, keď prídete na rázcestie svojho života, zistíte, že sa pýtate: „Aká je Božia vôľa?“. V Biblii však nie je verš, ktorý by odpovedal na niektorú z týchto otázok. Na druhej strane, Božia vôľa v týchto veciach nie je ani skrytá alebo nepoznateľná. Neprichádzame k tomu, čo Boh zjavil v Písme, a nehovoríme: „Tak to vyskúšajme: Čo si myslia ostatní ľudia? Ako sa to zhoduje s mojou skúsenosťou? Otvárame Bibliu, aby sme videli, čo Boh zjavil, a potom vylučujeme to, čo Boh zakazuje, a zvažujeme, čo Boh prikazuje.

Nemôžeme skúšať to, čo Boh skryl. Musíme rozlišovať medzi tromi oblasťami Božej vôle, pretože na každú z nich sme povolaní reagovať osobitným a odlišným spôsobom.

Svedectvá

Nižšie sú uvedené svedectvá ľudí, ktorí sa stretli s Božou vôľou v rôznych životných situáciách:

Svedectvo Ivana

Môj príbeh nezapadá do bežných svedectiev o obrátení. Ja som totiž o Ježišovi počul ešte predtým, než si dokážem spomenúť. Narodil som sa do kresťanskej rodiny, moji rodičia sú pastormi zboru Kristova Duchovná Cirkev v mestečku Bačsky Petrovec vo Vojvodine na severe Srbska. V našom dome sa vždy vzývalo meno Božie, modlilo sa, čítala sa Biblia, a tak môžem povedať, že môj život bez Ježiša v podstate ani neexistoval. Nechal som sa pokrstiť, prijal som dar Svätého Ducha ešte ako malý chlapec. Vedel som, že Boh existuje, videl som Jeho zázraky, bol som si vedomý, že sa ma dotýka a žije vo mne.

Mal som 11 rokov a môjho mladšieho brata zasiahol elektrický prúd. Zomrel. Bolo to v období, keď bola v Srbsku najväčšia kríza, žilo sa z viery… Môjmu otcovi sa podarilo dostať sa do Nemecka pracovať. No zlá správa ho prinútila vrátiť sa ihneď späť a pochovať vlastného syna. To, čo povedal na pohrebe, som nevedel pochopiť: „Boh dal, Boh vzal, nech je posvätené Jeho meno.“ Nahneval som sa na Boha. Ako môže byť taký nespravodlivý? Ako môže dovoliť, aby sa takéto niečo stalo práve takému zbožnému a nevinnému stvoreniu, akým bol môj otec? Nahlodávalo to moje vnútro a všetko, čomu som odmalička veril, sa rúcalo.

Nedávno som počul jednu vetu od kresťana, ktorý podobne ako ja, vyrastal vo veriacej rodine. Presne popisovala aj moju situáciu: „Obrátiť sa o 180 stupňov by pre mňa znamenalo odvrátiť sa od Ježiša!“ A práve toto sa vo mne odohrávalo. Odvrátil som sa od Pána, nechcel som mať nič spoločné s ľuďmi, ktorí mu veria, svojich rodičov som ignoroval, prestal som sa modliť a do zboru som chodil len zo zvyku. Všetci asi poznáme príbeh márnotratného syna, ja obzvlášť, pretože som to prežil na vlastnej koži. Neskončil som síce na mizine medzi sviňami, práve naopak - svet mi ponúkol rešpekt medzi kamarátmi, popularitu v hudobnej branži, dobré známosti, ale prázdnota, ktorá ma napĺňala, bola neznesiteľná. Alkohol, ľahké drogy, cigarety, hudba, nemravný život a násilie nenaplnili moje očakávania, akurát mi zanechali jazvy na srdci a negatívne ovplyvnili myseľ a telo.

Rodičia sa ma snažili priviesť na správnu cestu, ale ja som sa im čoraz viac vzďaľoval. Dodnes si spomínam, ako mi mama vravela, že ak bude treba, tak ma vlastnými rukami vytrhne z pekla. Nemal som odtiaľ ďaleko, môj život tam smeroval… Celý čas som si uvedomoval, ako moje vnútro kričí a túži po zmene, po niečom inom. Ako keby som bol smädný, ale nevedel sa napiť, chcel som sa zhlboka nadýchnuť, ale nedokázal som to. Nevedel som poriadne spať, výbuchy nálady sa stali každodennou záležitosťou. Vedel som, že zarmucujem Ducha Svätého svojimi skutkami.

Pod výhovorkou, že si idem nájsť lepšiu prácu, som vycestoval na Slovensko. Nebola to pravda, pretože aj v Srbsku som mal dobré zamestnanie. Unikal som. Hlboko vo vnútri som vnímal, ako mi Boh dáva poslednú šancu. V Bratislave som našiel iných ľudí, inú kultúru. Konečne som mal slobodu robiť to, čo sa mi chcelo. Napriek tomu sa nedala potlačiť túžba po niečom správnom, novom a čistom. Zostal som úplne sám, bez známostí, bez kamarátov, bez negatívnych vplyvov okolia.

Jedného dňa som sa ocitol na zhromaždení v Slove života. Práve mali konferenciu, môj duch sa v okamihu prebudil a priam splynul s Duchom Božím, ktorý napĺňal tú miestnosť. Pastora Petra a Martina som poznal ešte z ich návštev v Srbsku, vedel som, že sú to kazatelia živého slova. Moje srdce znova zmäklo, konečne som cítil, ako sa ma opäť dotýka Duch Svätý, ako usmerňuje moju myseľ. Zrazu mi bolo jasné, že v dome Otcovom sa sluhovia majú oveľa lepšie, ako by som sa mal ja vo svete.

Ubehol nejaký čas, pretože Duch Svätý mi musel uzdraviť srdce, zmeniť moju myseľ a znovu ma povolať, aby som mu slúžil. Povedal mi, že sám poznám cestu späť, a sľúbil mi, že bude so mnou po celý čas. Cesta späť nebola ľahká, mal som veľa prekážok (a niektoré z nich tam stále sú), ale už sa nevyhýbam pohľadu na Ježiša Krista, na Toho, ktorý spôsobil v mojom živote ten najväčší div. Pán napravil moje vzťahy s rodičmi a ostatnými príbuznými, okresáva môj charakter. Popritom sa splnila ďalšia túžba môjho srdca. Keď som študoval za drevárskeho technika, chcel som sa naučiť vyrábať hudobné nástroje. Podarilo sa mi nájsť si prácu vo firme, ktorá ich vyrába, naučil som sa ich aj opravovať a stal som sa vedúcim výroby.

Svedectvo manželky Ivana

Pochádzam z Kulpína - malej dedinky vo Vojvodine. Vyrastala som v kresťanskej rodine, moji rodičia mne a mojim dvom bratom už od malička vštepovali do srdca Božie slovo. Milovala som tráviť chvíle v zbore spolu s bratmi a sestrami. Môj otec je pastorom zboru Kristovej Duchovnej Cirkvi v Kulpíne. Vyrastala som ako dieťa pastora, často to nebolo ľahké. Už ako trinásťročná som bola naplnená Svätým Duchom, ale naplno som sa ešte nerozhodla odovzdať svoj život Bohu.

Počas strednej školy ma začal lákať svet, istý čas som bola zmätená. Vždy som sa vrátila späť k Bohu, ale vo svojom srdci som si odnášala zranenia od ľudí. Bola som tínedžerka, v období, keď sú deti akosi citlivejšie a ľahšie zraniteľnejšie. Ťažko som niesla každý konflikt, každé nedorozumenie. Tušila som, že musí existovať niečo, čo ma uspokojí a naplní viac. Dospela som a vedela, že niečo musím so svojím životom spraviť. Chýbal mi smer, Boh ešte stále nekormidloval moju loď. Až ako osemnásťročnú ma Pán povolal, aby som prišla k Nemu a zložila pri Jeho nohách všetky zranenia. Poslúchla som a všetko mu odovzdala.

Ešte ako dieťa som počula o tom, že existuje akási Kniha Života, v ktorej sú zapísané mená tých, čo odovzdali svoj život Bohu. Vždy som túžila, aby tam bolo aj moje meno. Konečne prišiel ten deň - viem, že tam už som zapísaná aj ja. Pán zobral z môjho srdca všetky zranenia, konečne som znova mohla úprimne milovať svojich bratov a sestry. V našom zbore som sa zapojila do chvál a začala pomáhať v nedeľnej škole.

Nastal čas, keď vo mne rástla túžba po životnom partnerovi, začala som sa za neho modliť. Chcela som, aby mi Boh požehnal muža, s ktorým budeme môcť spolu slúžiť. S Ivanom sme sa v podstate poznali od malička. Jedného krásneho dňa ma oslovil a začali sme sa viac spoznávať. Hneď sme vedeli, že patríme k sebe. Som Bohu za neho veľmi vďačná.

Keď sme spoločne plánovali našu budúcnosť, museli sme riešiť, kde budeme bývať. Ja som si nikdy nepripúšťala, že by som niekedy zo Srbska odišla. Po presťahovaní do Bratislavy mi bolo veľmi ťažko, všetko bolo iné, noví ľudia a náročné výzvy. Aj v tomto ma Boh naučil spoliehať sa na Neho a dôverovať mu. Požehnal ma nad moje očakávanie, pracujem v jednej americkej biofarmaceutickej firme a minulý rok sa nám podarilo kúpiť byt pri Senci.

Už od malička veľmi rada spievam, milujem tráviť chvíle uctievaním nášho Boha, a preto je pre mňa cťou, že takto môžem slúžiť aj v zbore a viesť ľudí spolu s celým tímom bližšie do Božej prítomnosti. Pán nás požehnal mnohými skutočnými priateľmi v zbore Slova života, kde sa cítime ako doma.

Tieto svedectvá ukazujú, ako Boh zasahuje do životov ľudí a vedie ich na ceste viery a poslušnosti. Každý z nás má svoj vlastný príbeh a Boh má pre každého z nás nádherný plán.

Tri aspekty Božej vôle

Tri aspekty Božej vôle:

Veríme, že tento článok vám pomohol lepšie pochopiť, čo znamená, že Boh má pre Slovensko nádherný plán.

„Prosme Boha o pomoc, aby sme spoznali a dovolili mu uzdraviť tie miesta v nás, kde odmietame život. Hriech je vždy isté odmietanie žiť… nedostatok nádeje, pripútanosť k plánom či uspokojovaniam, ktoré sú priveľmi obmedzené, neprijatie utrpenia, uzavretosť voči Bohu a voči druhým ľuďom, nedostatok dôvery v jedinečnú milosť, ktorá spočíva na našom živote… Milujme a prijmime svoj život - nie vysnívaný a iluzórny - ale ten, čo nám Boh deň čo deň ponúka, a tak objavíme všetky skryté bohatstvá.“ (J. Ži! Chcem, aby si žil! Toto je prvé a základné povolanie, ktoré ti Boh adresuje. Keď sa ti život vidí priťažký, je dobré, aby si sa o tieto slová zachytil, odpovedal… tak, že sa rozhodneš pre život, prijmeš ho taký, aký je, aj s ťarchou námah a bolesti. Ak život prijmeš s dôverou, napokon sa ukáže ako nesmierny dar. A až potom budeš pripravený svedčiť o kráse a zmysluplnosti života vo všetkých situáciách. Musíš dôverovať v život. Nie (len) v svoje plány a v svoju predstavu šťastia (často nezaloženú na realite…!). „V poslednom čase čoraz silnejšie zakúšam, že sa mi do najnepatrnejších každodenných činností a pocitov prikráda tušenie večnosti. Ja nie som jediná unavená, chorá, smutná či ustráchaná… To všetko je život. Život je krásny a plný zmyslu vo svojej absurdite, ak v ňom dokážeme pre všetko urobiť miesto a niesť ho celý, aký je… Život tvorí jeden dokonalý celok. Ak človek odmietne alebo chce vylúčiť niektoré veci, ak ide za vlastným potešením alebo chúťkami, ak niečo v živote prijíma, ale iné odmieta, život sa hneď stane naozaj nezmyselným…“ (E. Život skutočne nie je tým, čo si predstavuješ, keď máš 15-20 rokov. Život je oveľa zložitejší, ako si myslíš. Ale v konečnom dôsledku prináša množstvo nádherných darov. „Aj uprostred najhorších situácií nás Boh vždy k čomusi volá. Volá nás k životu a to nám umožní v konečnom dôsledku vyťažiť úžitok zo všetkého, ak to prijmeme…“ (J.

tags: #ako #rozpoznať #Božiu #vôľu #po #obrátení

Populárne príspevky:

• Bohatá úroda zemiakov
• Jedálny lístok Hladný Vlk
• Kedy dochádza k uhniezdeniu?
• Všetko o zemiakoch Belarossa
• Výber tlakového hrnca na indukciu