Ako Zistiť Alergiu na Jedlo u Dojčiat: Podrobný Sprievodca

Mnoho ľudí to dobre pozná. Stačí pár zahryznutí, prípadne ochutnanie zakázanej potraviny a nepríjemné prejavy sú na svete. Potravinové alergie sú vo svete čoraz viac rozšírené a pozorné študovanie alergénov v jedálnych lístkoch reštaurácií stále častejšie.

Alergia na potraviny je nežiaduca odpoveď imunitného systému na prijaté potraviny. Jej výskyt sa každým rokom zvyšuje a označuje sa ako druhá vlna epidémie alergie. Aj napriek tomuto trendu sa odhaduje, že ňou v Európe a USA trpí len 3 - 6 % populácie.

Potravinová alergia býva často zamieňaná s potravinovou intoleranciou, ktorá ale nie je spôsobená imunitnou odpoveďou organizmu, a nespôsobuje bezprostredné ohrozenie na živote. Intolerancia potravín je nežiaduca reakcia organizmu zväčša zapríčinená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov.

Riziko vzniku potravinovej alergie je vyššie u detí alergikov. V prípade, že trpia obaja rodičia potravinovou alergiou, je až 80 % pravdepodobnosť rozvoja PA u dieťaťa. Pokiaľ PA trpí iba jeden z rodičov, šanca na rozvoj potravinovej alergie u dieťaťa klesá na 40 - 50 %. U detí, ktoré v rodinnej anamnéze potravinovú alergiu nemajú, je takéto riziko v rozmedzí 20 - 30 %.

Pri PA naše telo reaguje na nevyhovujúce potraviny tak, že zburcuje imunitný systém na obranu pred nimi. Pomocou IgE protilátok dochádza k vylučovaniu histamínu a iných obranných látok, čo sa prejavuje alergickými reakciami, ako je nádcha, slzenie očí, tráviace ťažkosti, svrbenie a iné. Známe sú tiež ako alergie včasného typu a prejavujú sa bezprostredne po konzumácii problémových potravín.

Poznáme však aj non IgE alergie (oneskoreného typu), kedy je alergén rozpoznaný ako potenciálna hrozba až v priebehu tráviaceho procesu.

Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie. Anafylaxia je reakcia organizmu, ktorá vzniká nečakane, a môže končiť smrťou postihnutého. Prejavy a celkový priebeh alergickej reakcie sa vekom menia.

Podľa Výskumu a vzdelávania o potravinovej alergii je asi 1 z každých 13 detí alergické na najmenej jedno jedlo. Veľkým problémom je to, že väčšina rodičov nemá potuchy, či ich deti majú alergiu na jedlo, až kým jedlo prvýkrát nevyskúšajú a nemajú reakciu.

Dobrou správou je, že z potravinových alergií deti často vyrastú už v ranom detstve. Odhaduje sa, že 80% až 90% alergií na vajcia, mlieko, pšenicu a sóju zmizne do veku 5 rokov. Niektoré alergie ale pretrvávajú. Napríklad 1 z 5 malých detí vyrastie z alergie na arašidy a menej z nich vyrastie z alergie na orechy alebo morské plody.

Príznaky Potravinovej Alergie u Dojčiat

Malé deti nedokážu vždy jasne vysvetliť svoje príznaky, takže rodičia niekedy musia interpretovať, čo ich dieťa cíti. Skutočná potravinová alergia môže ovplyvniť dýchanie dieťaťa, črevný trakt, srdce a pokožku.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Zlé trávenie: Hnačka s prímesou hlienov alebo krvi, vracanie, kolika alebo zápcha.
• Problémy s dýchaním: Dušnosť alebo nádcha.
• Vyrážka na koži: Objavuje sa okolo úst alebo na končatinách, často svrbí a je suchá alebo mokvajúca.
• Opuch: Opuchy pier, tváre, očí, jazyka.
• Žihľavka: Červené, svrbiace, vyvýšené škvrny na pokožke.
• Kýchanie a upchatý nos: Príznaky alergickej nádchy ako vodnatý výtok z nosa, kýchanie, slzenie očí, červené oči, nádcha alebo upchatý nos.
• Svrbenie úst, hrdla: Dieťa môže pociťovať mierne podráždenie v ústach alebo hrdle po konzumácii niektorých potravín ako čerstvé ovocie alebo orechy.
• Žalúdočné problémy: Nevoľnosť a vracanie, hnačky alebo naopak zápcha ako oneskorený príznak.
• Závraty alebo mdloby: V závažných prípadoch môže poklesnúť krvný tlak, čo spôsobí slabosť, únavu, ale aj kolaps.
• Oneskorené príznaky: Ekzémy, vyrážky, reflux, zlý rast, bolesti brucha, nadúvanie, zápcha alebo hnačky, časté trápenie a plač, vracanie.

Diagnostika Potravinovej Alergie

Prvým krokom je dôkladná anamnéza, a teda poskytnutie údajov o stravovaní spolu s údajmi o následných ťažkostiach. Dôležité je, po akom čase od kontaktu s potravinou sa ťažkosti objavili, či sa jednalo o surovú alebo tepelne spracovanú potravinu, či došlo k požitiu alebo len ku kontaktu s potravinou.

Dôležité sú ale aj ďalšie faktory, ako fyzická záťaž v danom období, stres, užívané lieky, vírusové ochorenia, výskyt alergie v rodine a podobne. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má potravinovú alergiu, navštívte detského lekára alebo alergológa.

Ďalším krokom je pri pochybnostiach návšteva špecializovaného pracoviska. Tu sa môžete stretnúť s kožnými testami, kde sa na vnútornú stranu predlaktia pomocou sterilnej ihly vpraví do kože alergén (látka, ktorá môže potenciálne spôsobovať alergickú reakciu). Po približne 15 minútach sa na základe veľkosti pupenca vyhodnotí reakcia.

K testovaniu sa môžu použiť surové potraviny, tepelne spracované alebo extrakty potravín.

Lekár môže zistiť, ktoré jedlo dieťaťu spôsobuje problém, a pomôže vám vypracovať plán liečby.

Typy testov na alergiu:

• Kožné testy (prick testy): Aplikácia potravinového alergénu na kožu a prepichnutie lancetou.
• Náplasťové testy: Aplikácia náplasti s obsahom potraviny na chrbát a odčítanie výsledkov po 48 hodinách.
• Vyšetrenie špecifických IgE z krvi: Testovanie na mlieko a jeho bielkoviny, vajce a jeho komponenty.
• Eliminačný a expozičný test: Vylúčenie potraviny na lekárom určený čas s ústupom ťažkostí a následné opätovné vystavenie danej potravine.

Pre čo najobjektívnejšie výsledky sa používa dvojito zaslepený expozičný test (lekár ani pacient nevedia, či má pacient potravinu s alergénom alebo placebo). Test sa realizuje nalačno, kedy je pacientovi podávaná podozrivá potravina v postupne sa zvyšujúcich dávkach, až do prípadnej reakcie. Cieľom je určiť tolerované množstvo danej potraviny.

Liečba a Prevencia Potravinovej Alergie

Základným pilierom liečby PA je vyhýbanie sa spúšťačom reakcie. V prípade potvrdenia potravinovej alergie podľa jej závažnosti liečbu nastavuje lekár.

Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch (surový, tepelne upravený, prípadne v práškovej podobe). Najčastejšie testovanou potravinou je arašid. Výsledky imunoterapie sú sľubné.

V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup, kedy sa preventívne nevynechávajú žiadne potraviny u matky, ani dieťaťa (zavádzanie vaječného bielka po 1. roku, ani rýb po 2. roku nemá význam).

Tuhá strava by sa mala zavádzať súčasne s dojčením. Na druhej strane sú odporúčajú postupy, ktoré môžu eliminovať prepuknutie alergických ochorení. U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv.

U niektorých detí sa môže vyskytnúť ťažká alergická reakcia na jedlo, napríklad arašidy alebo mäkkýše. Deti s ťažkou potravinovou alergiou by mali mať vždy "po ruke" autoinjektor epinefrínu (adrenalínu) v prípade, že majú alergickú reakciu.

Ak sa u vášho dieťaťa objavia príznaky potravinovej alergie, nevešajte hlavu. Možno vám občas bude znepríjemňovať materstvo, ale je tu aj veľká šanca, že jedného dňa snáď úplne zmizne.

Prevencia:

• Dojčenie počas prvých 6 mesiacov.
• Postupné zavádzanie príkrmov medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom.
• Skúšanie nových potravín postupne, s odstupom 1-2 týždňov.
• Nevyhýbanie sa potenciálne alergénnym potravinám.

Ako vidíte, výživa je pre rozvoj imunitného systému dieťatka jedným z najdôležitejších faktorov. Alergické ochorenia predstavujú najvýznamnejšiu skupinu civilizačných ochorení s narastajúcou prevalenciou vo svete.

Potravinová Alergia vs. Intolerancia

Reakcia na konkrétne jedlo nemusí nevyhnutne znamenať, že vaše dieťa má potravinovú alergiu. Niektoré deti neznášajú určité potraviny. Rozdiel je v tom, že potravinová alergia zahŕňa imunitný systém dieťaťa, zatiaľ čo potravinová intolerancia je zvyčajne založená na zažívacom trakte. Potravinové alergie bývajú nebezpečnejšie. Dieťa sa zvyčajne bude musieť úplne vyhnúť konzumujúcim potravinám.

Potravinová intolerancia často nie je taká vážna. K tomu dochádza, keď telo dieťaťa nemá enzým potrebný na rozklad cukru v mlieku. Keď telo dieťaťa reaguje na bielkoviny nazývané lepok v zrnách ako pšenica. Medzi príznaky patrí bolesť hlavy, žalúdočná nevoľnosť a nadúvanie. Aj keď celiakia - najzávažnejšia forma citlivosti na lepok - zahŕňa imunitný systém, jej príznaky sa zvyčajne sústreďujú v čreve. Keď telo dieťaťa reaguje na farbivá, chemikálie ako siričitany alebo iné prídavné látky v potravinách. Medzi príznaky patrí vyrážka, nevoľnosť a hnačka.

Vznik alergie u dojčiat je strašiak, ktorý robí vrásky nie jednej mamičke. Nie ste v tom samy. S nejakou formou alergie sa v súčasnosti stretáva 20-30 % dojčiat a alergia u jedného člena rodiny predstavuje 20-40% šanci, že prepukne aj u vašeho dieťatka.

Rozhodujúcim faktorom pri vzniku alergií je najčastejšie mliečna bielkovina a potom kondícia črevnej mikroflóry dojčaťa. Alergické a nealergické deti majú rozdielne zloženie črevných baktérií, a tak sa aj rozdielne bránia alergénom a inak štiepia mliečnu bielkovinu. Tým alergickým môže prospieť výživa s hydrolyzovanou, na malú kúsky štiepenú, bielkovinou.

Lepok patrí k najčastejším potravinovým alergénom. Vaše dieťatko by na neho mohlo mať alergiu alebo neznášanlivosť, pokiaľ má bolesti bruška, hnačku alebo naopak zápchu, stráca na váhe, málo rastie alebo má nafúknuté brucho. V tom prípade kontaktujte svojho pediatra.

Príroda vám dala do rúk tú najúčinnejšiu zbraň proti alergiám - materské mlieko. To je nie len plné živín, ale i cenných obranných látok. Preto je dôležité počas prvých 6 mesiacov bábätko dojčiť.

Dovoľte vášmu dieťatku vyskúšať všetko a potenciálne alergénnym potravinám sa nevyhýbajte. Keď sa s nimi vaše dieťatko nestretne, nemôže si na nich zvyknúť.

Správna doba tiež hrá rolu - predovšetkým pri zoznamovaní s pevnou stravou. Všeobecne sa odporúča začať s príkrmami ideálne medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom.

Najlepšie vám poradí váš pediater, ale neurobíte chybu, keď nové potraviny skúsite postupne, s odstupom 1-2 týždňov.

Tabuľka najčastejších potravinových alergií u detí:

tags: #ako #zistiť #alergia #na #jedlo #u

Populárne príspevky:

• Instantná kukuričná polenta
• Sójové rezance po čínsky
• Recept na Falošnú Koložvársku Kapustu
• Prevencia Salmonelózy u Kuracieho Mäsa
• Slané muffiny pre každú príležitosť