Parazity u rýb pleskáčov: Riziká a dopady na populáciu

Ryby, kraby a mušle predstavujú rozmanitú skupinu vodných živočíchov, ktoré obývajú rôzne typy vodných prostredí. Tieto živočíchy zohrávajú kľúčovú úlohu v ekosystémoch a zároveň sú dôležitým zdrojom potravy pre ľudí a zvieratá.

Pleskáč vysoký (Abramis brama)

Pleskáče a parazity

Oravská priehrada je známa úhynom rýb, najmä pleskáčov, spôsobeným inváznym parazitickým napadnutím pásomnicou vtáčou (Schistocephalus solidus), inak nazývanou škaravcom vtáčím. Pleskáče sú dnové ryby, ktoré v dôsledku parazitickej nákazy hynú na hladine.

Podľa rybára a zoológa Vladimíra Migru ide o invázne parazitické napadnutie pleskáčov. Pásomnicu tu majú ryby stále. Pred tromi - štyrmi rokmi bola podobne napadnutá plotica, no teraz to má charakter invázie.

Túto parazitickú chorobu rozširujú rybožravé vtáky. Na priehrade sa z nich vyskytujú hlavne čajky, ale aj volavky či kormorány. Rybožravé vtáky sú konečným hostiteľom v životnom cykle pásomnice vtáčej. S ich trusom sa do vody dostávajú vajíčka tohto parazita. Nimi sa potom živia vodné kôrovce, ktoré sú súčasťou vodného planktónu. Tým sa potom živia ryby, v ktorých sa z vajíčok vyvinú larvy pásomnice.

Tie neparazitujú v črevách rýb, ale v ich brušnej dutine, čo spôsobuje rybám zväčšenie a nadutie brucha, čo ich vynáša na povrch hladiny.

Podľa V. Migru na chorobu hynú hlavne mladšie, asi 4-ročné pleskáče. Tie staršie sú tiež napadnuté, ale sú ťažšie, udržia sa pri dne, kde majú viac živín.

Pleskáč nie je na Oravskej priehrade pôvodná ryba. Dostala sa sem zarybňovaním, podobne ako kapor. No fakt, že tu nie je pôvodná, môže byť príčinou jej slabšieho imunitného systému, a preto sa choroba prejavila práve na nej. Aj ostatné ryby majú parazity, ale tie nehynú.

Ligulóza

Ligulóza je ochorenie, ktoré sa vyskytuje na rôznych typoch stojatých vôd. Ale prečo sa v takej miere rozšírila práve na jednej z našich najkrajších vodných nádrží? Pomaly som to začínal tušiť… Stačilo sa pozrieť na obrovské kŕdle čajok vznášajúcich sa nad Vtáčím ostrovom a bolo to celkom jasné.

Ligulóza nie je ochorením, ktoré by bolo prenosné alebo nebezpečné pre človeka. Ale jednoznačne si táto parazitóza zaslúži hlbšiu pozornosť a podrobnejší výskum. Rovnako stojí za zváženie opodstatnenosť podpory výskytu ich definitívnych hostiteľov, hoci aj budovaním nových vtáčích ostrovov. A napokon, je tu okrem ligulózy ešte množstvo ďalších ochorení, ktoré rybožravé vtáctvo prenáša a tie už môžu predstavovať reálne riziko aj pre ľudí.

Okrem toho ryby napadnuté larvami liguly nevyzerajú vôbec "vábne", rovnako ako množstvo nakazených pleskáčov bezmocne krúžiacich po hladine alebo uhynutých v zátokách.

Životný cyklus liguly

Vývoj tejto pásomnice je pomerne zložitý a prebieha cez dvoch medzihostiteľov. Dospelé pásomnice cudzopasia v črevách rybožravých vtákov. Tie sú definitívnymi hostiteľmi liguly. Z vajíčok sa uvoľňujú mikroskopické voľne plávajúce larvy, označované ako coracidium. Vo vode sa stávajú potravou pre prvého medzihostiteľa, malého kôrovca - napríklad cyklopa. Cyklopy sú bežnou súčasťou planktónu, ktorým sa ryby živia.

Druhým medzihostiteľom sa stáva nedravá kaprovitá ryba, živiaca sa planktónom. Okrem pleskáča to môžu byť aj belička, plotica, podustva, hrúz alebo iné druhy. Larvy liguly cudzopasia v čreve týchto rýb, z ktorého postupne prerastajú do telovej dutiny. V rybe sa larva (plerocerkoid) vyvíja niekoľko mesiacov, rok, ba niekedy aj dlhšie. Za ten čas dosiahne väčšinou veľkosť dvadsať až štyridsať centimetrov.

V jednej rybe môže byť aj niekoľko lariev, ktoré rastú, a tak brucho napadnutej ryby postupne abnormálne vydúvajú. Plynový mechúr prestáva plniť funkciu, je extrémne nafúknutý a rybu ťahá k hladine. Po čase sa ryba už ani nedokáže ponoriť, len bezbranne krúži na hladine, takže láka predátora - definitívneho hostiteľa. A tým je rybožravý vták, najčastejšie čajka alebo volavka.

Základnou podmienkou výskytu ligulózy je dostatok rybožravého vtáctva. A toho je na Oravskej priehrade viac než dosť!

Pleskáč napadnutý ligulózou

Riešenia a prevencia

Podľa názoru V. Migru, ktorý je aj zástupcom Slovenského rybárskeho zväzu, by sa mali uhynuté ryby zbierať a likvidovať v kafilérii. Už ich je veľmi veľa a nie je to dobré ani z estetického, ani veterinárneho hľadiska. Uhynuté ryby sa stávajú potravou čajok, ktoré sa znova infikujú a takto sa reťazec nákazy obnovuje. Zber rýb je podľa V. Migru úlohou pre Slovenský rybársky zväz.

Opatrenia na Oravskej priehrade

Napriek tomu, že sa na Oravskej priehrade nachádza už jeden chránený vtáčí ostrov, ktorý, zdá sa ani zďaleka, neplní funkciu, pre ktorú bol prioritne vyhlásený, plánuje sa výstavba ďalšieho! Nie len ako rybár, ale najmä ako amatérsky ornitológ sa tejto problematike už dlhšie venujem (aj na stránkach Slovenského rybára č. 8/2019 - Umelý ostrov na Orave?), ale doposiaľ som sa nikde nedočítal o kvalifikovanom zdôvodnení opodstatnenosti jeho výstavby. Projekt za 2 milióny eur by si to predsa zaslúžil?!

Výstavba tejto novodobej „vtáčej pyramídy“ - ak sa skutočne zrealizuje - prispeje len k ďalšiemu šíreniu nepôvodných agresívnych čajok, k rozširovaniu ligulózy a ďalších ochorení prenášaných vodným vtáctvom.

ICK, ZABÍJAČ AKVÁRIA alebo nie? Sprievodca pre figuríny po Ick

Opisthorchiáza

Opisthorchiáza je parazitárne ochorenie spôsobené motolicou Opisthorchis felineus (mačacia motolica), ktorá patrí do skupiny plochých červov (trematód), triedy motolíc. Pôvodca opisthorchiázy má zložitý vývojový cyklus. Okrem konečných hostiteľov má dvoch medzihostiteľov a jedného ďalšieho hostiteľa. V konečných (hlavných) hostiteľoch helmint parazituje v pohlavne dospelom štádiu svojho vývoja.

Vývojový cyklus

Z čriev konečných hostiteľov sa do životného prostredia uvoľňujú plne zrelé vajíčka opisthorchis. Vajíčka parazita, ktoré padnú do vodnej plochy, môžu zostať životaschopné 5 - 6 mesiacov. Vo vode vajíčko prehltne mäkkýš rodu Codiella, z ktorého sa vytvorí miracidium, ktoré sa potom zmení na sporocystu. Doba vývoja parazitov v mäkkýšoch sa v závislosti od teploty vody môže pohybovať od 2 do 10-12 mesiacov.

Po dosiahnutí invázneho štádia cerkárie opúšťajú mäkkýš do vody a pomocou sekrétov špeciálnych žliaz sa prichytávajú na kožu rýb z čeľade kaprovitých (lieň, jalec, kapor, pleskáč, mrena, šváb atď.). Potom aktívne prenikajú do podkožného tkaniva a svalov, strácajú chvost a po dni sa encystujú, pričom sa menia na metacerkárie, ktorých rozmery sú 0,23-0,37 x 0,18-0,28 mm.

V čreve definitívneho hostiteľa sa pod vplyvom dvanástnikovej šťavy larvy uvoľnia z membrán cýst a migrujú do pečene cez spoločný žlčovod. Niekedy sa môžu dostať aj do pankreasu. Po 3-4 týždňoch od začiatku infekcie definitívnych hostiteľov parazity dosiahnu pohlavnú dospelosť a po oplodnení začnú uvoľňovať vajíčka.

Patogenéza

Po zjedení napadnutej ryby sa metacerkárie dostanú do žalúdka a dvanástnika a po 3 - 5 hodinách dosiahnu intrahepatálne žlčovody - ich hlavné biotopy v tele konečného hostiteľa. U 20 - 40 % infikovaných jedincov sa opisthorchiáza nachádza v pankreatických vývodoch a žlčníku.

Patogenéza skorého štádia je založená na toxicko-alergických reakciách tela na metabolity vylučované larvami počas ich migrácie a dozrievania, ako aj na ich antigény. V tomto štádiu sa zvyšuje priepustnosť ciev pečene a pankreasu; dochádza k produktívnej vaskulitíde; eozinofilnej infiltrácii strómy orgánov, ich edému; proliferácii a deskvamácii epitelu žlčovodov.

V chronickom štádiu pretrvávajú toxicko-alergické reakcie, ale hlavné patologické zmeny sú spôsobené aktivitou opisthorchiózy, ktorá svojimi prísavkami a ostňami dráždivo a poškodzuje stenu žlčovodov a pankreatických vývodov, žlčníka, čo spôsobuje zápalovú a regeneratívno-hyperplastickú reakciu s rozvojom cholangitídy a pericholangitídy, čo vedie k fibróze orgánov. Zhluky parazitov a ich vajíčok spomaľujú tok žlče a pankreatickej šťavy.

Dlhodobá invázia môže viesť k cirhóze pečene. Proliferatívne procesy pri opisthorchiáze, ktorá sa považuje za prekancerózu, v kombinácii s pôsobením exogénnych karcinogénov môžu viesť k rozvoju cholangiokarcinómu.

Diagnostika

Medzi laboratórnymi metódami výskumu v diagnostike opisthorchiázy sa za prioritné považujú koprologické vyšetrenie, údaje z duodenálnej sondáže a imunologické reakcie. Pri imunologických testoch sa vykonáva precipitačná reakcia v géli, ale táto reakcia môže byť pozitívna aj pri iných helmintiázach. Koprologické vyšetrenie odhalí prítomnosť vajíčok opisthorchisu v stolici. V tomto prípade by sa malo koprologické vyšetrenie vykonať niekoľkokrát. Pri duodenálnej sondáži sa vajíčka parazitov detegujú v získanej žlči pomocou mikroskopie.

Ultrazvuk odhalí veľký žlčník a striktúru cystického vývodu. Toto je zvyčajne kombinované s dilatáciou intrahepatálnych žlčovodov a periduktálnou fibrózou. Pri striktúre spoločného žlčovodu sa zaznamená jeho dilatácia a zistí sa cholangioektázia. Ultrazvukom sa tiež pomerne jasne určia cysty opisthorchiázy a pečeňové abscesy.

Liečba

Cieľom liečby je odčervenie a odstránenie porúch spôsobených komplikáciami opisthorchiázy. Na odčervenie pri opisthorchiáze sa používa jednodňová kúra s biltricidom (praziquantelom). Liečebný cyklus vyžaduje dávku 60 mg lieku na kilogram telesnej hmotnosti pacienta. Účinnosť takéhoto odčervenia dosahuje 80 - 90 %.

Ďalšie parazity a ochorenia rýb

Okrem spomínaných parazitov existuje mnoho ďalších, ktoré môžu napádať ryby. Medzi ne patria:

Háčatko Anguillicola crassus: Parazitické háďatko, ktoré infikuje a poškodzuje plávací mechúr úhorov, čím nepriaznivo ovplyvňuje ich schopnosť plávania a migráciu.
Ektoparazity: Morské kliešte, ktoré sa prichytia na rybu a môžu jej spôsobiť vážne problémy s imunitným systémom.

Ryby a ich význam vo výžive

Ryby sú často podceňovanou surovinou v jedálničku ľudí, ale aj vo výžive psov. Sú bohatým zdrojom živín, podporujú srdcovo-cievny systém, posilňujú imunitu a vitalitu a sú ľahko stráviteľné.

Výhody rýb pre psov:

Bohatý zdroj živín: Ryby, ako pstruh a kapor, sú zdrojom vápnika a fosforu, vitamínov A, B (B3, B9, B12) a D, ktoré napomáhajú správnemu vývoju kostrového systému a predchádzajú ochoreniam ako osteoporóza či artritída.
Podpora srdcovo-cievneho systému: Morské ryby znižujú výskyt srdcovo-cievnych chorôb u ľudí i zvierat.
Posilnenie imunity a vitality: Ryby posilňujú imunitu, dodávajú vitalitu, energiu a zlepšujú kvalitu kože, srsti a pazúrikov.
Ľahká stráviteľnosť: Ryby sú ľahko stráviteľné (až 85 %), čo z nich robí ideálnu potravinu pri snahe znížiť hmotnosť psa. Pre psy s nadváhou sú vhodnejšie ryby s bielym mäsom.

Ako podávať ryby psom:

Ryby by sa mali do stravy pridávať postupne, aby sa sledovala reakcia psa.
Surové ryby podávajte maximálne raz za týždeň kvôli enzýmu tiamináze, ktorý odbúrava vitamín B1.
Vyhnite sa údeným a vyprážaným rybám. Odporúča sa varenie.
Varené ryby môžu psy konzumovať 2 až 3-krát za týždeň.
Sladkovodné ryby pred úpravou zamrazte, aby ste zničili prípadné parazity.
Ideálne je rybie menu ponúkať v pomletej podobe, alebo ryby pred varením kompletne vykostite.
Odporúčaná denná dávka rýb je 120 až 150 gramov na každých 10 kilogramov živej hmotnosti psa.

Záver

Parazity predstavujú významnú hrozbu pre populácie rýb, vrátane pleskáčov. Je dôležité monitorovať výskyt parazitov a prijímať opatrenia na zníženie ich šírenia, ako aj zabezpečiť bezpečnú konzumáciu rýb. Zároveň je potrebné zvážiť dopad ľudských aktivít na vodné ekosystémy a podporovať ochranu prírody.

tags: #môže #mať #pleskáč #ryba #parazity