Akú pôdu potrebuje zelenina pre optimálny rast?
Pestovanie zeleniny v neutrálnej pôde je základom pre zdravý rast a bohatú úrodu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o typoch pôdy, ich vlastnostiach, o tom, ako zistiť pH pôdy a ako ju prípadne upraviť, aby ste dosiahli optimálne podmienky pre vaše rastliny.
Prečo je dôležité poznať pH pôdy?
Hodnota pH pôdy je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravý vývoj rastlín. PH pôdy ovplyvňuje pestované rastliny viacerými spôsobmi. Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Väčšine rastlín pestovaných na záhradke najlepšie vyhovuje neutrálna až slabo-kyslá zem.
Samotná pôdna reakcia závisí od množstva voľného vodíka v pôde, preto sa v chemických rozboroch označuje tzv. vodíkovým číslom a značkou pH. Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá(alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.
Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.
Aké druhy pôdy existujú?
Pôda v záhrade sa skladá z minerálnych častíc ako piesok, spraš a íl, a tiež humus, teda rozložené organické látky. Pri práci v záhrade a pre zdravý rast rastlín rozlišujeme tri druhy pôd - ľahké piesčité pôdy, stredne ťažké sprašové a hlinité pôdy a ťažké ílovité pôdy. Pôda vo vašej záhrade poskytuje podporu koreňom rastlín.
Indikačné rastliny, ktoré sa sami od seba udomácnili vo vašej záhrade, a burina v záhonoch vám poskytujú informácie o tom, akú pôdu máte vo vašej záhrade. Nevšímajte si len rastliny, ktoré rastú vo vašej vlastnej záhrade, ale aj tie, ktoré sú v záhrade v susedstve.
- žihľava, lipkavec syridlový, loboda, hviezdica prostredná, iskierník prudký, púpava lekárska - pôda bohatá na dusík
- rozchodník prudký - pôda chudobná na dusík
- štiav kyslý - kyslá pôda
Vlastnosti pôdy:
| Druh pôdy | Vlastnosti |
|---|---|
| Piesčitá pôda | ľahká, prepúšťa vodu, rýchlo vysychá, rýchlo sa zohrieva, zlá schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín |
| Hlinitá pôda | ideálna záhradná pôda, skladá sa približne z rovnakého podielu piesku, spraše a ílu, dobrá schopnosť zhromažďovania vody a ukladania živín |
| Ílovitá pôda | ťažká, vysoký potenciál zhromažďovania vody a ukladania živín, ľahko sa utlačí, nebezpečenstvo trvalého zamokrenia |
Ako zistiť pH pôdy?
Vzorka pôdy má zmysel predovšetkým vtedy, ak chcete pestovať zeleninu. Rozbor pôdy poskytne informácie o všetkých vlastnostiach pôdy v záhrade. Potrebujete na to odobrať na sklonku jesene alebo na začiatku jari asi na 10 až 20 miestach obrábanej pôdy malé vzorky na hĺbku rýľa. Na rozbor stačí zmes vzoriek s hmotnosťou asi 250 až 500 g. Zeminu zo záhrady môžete odovzdať v ústave pôdoznalectva. Rozbor záhradnej zeminy by sa mal opakovať každých tri až päť rokov.
Živiny v pôde
Na základe testu pôdy môžete vo vzorke pôdy zistiť prítomnosť nasledujúcich živín:
| Živina | Prečo sú potrebné? | Ako sa prejaví nedostatok v rastlinách | Ako sa prejaví nadbytok v rastlinách |
|---|---|---|---|
| Bór | vytvára sodík a vápnik | slabý rast, povrch rastlín praská a korkovatie | nedostatočná tvorba listového farbiva, odumierajúce listy |
| Železo | základný enzymatický prvok, sfarbuje pôdu do červena/červeno-hneda, zabezpečuje drobivú štruktúru pôdy | žily listov sú zelené alebo dokonca biele, odumierajúce listy | vedie k nedostatku horčíka |
| Draslík | posilňuje rastlinné tkanivo a odolnosť proti mrazu, reguluje hospodárenie s vodou | ochabnuté listy aj napriek polievaniu, vysychanie zvonku dovnútra | obmedzený rast, rastlina môže odumrieť |
| Meď | dôležitá pre tvorbu bielkovín a enzymatických procesov, má fungicídny účinok | spôsobuje prebytok dusíka, ktorý prispieva k vzniku chorôb; nižšia úroda | spôsobuje nedostatok železa, molybdénu a zinku, a tiež žlté listy a narušený rast koreňov |
| Horčík | najdôležitejšia zložka listového farbiva, dôležitý pre tvorbu bielkovín | malé plody, svetlé listy | vedie k nedostatku vápnika |
| Molybdén | dôležitý pre tvorbu enzýmov | slabý rast, sfarbené listy | - |
| Fosfor | dôležitý pre stavbu bunkového jadra, tvorbu semien, kvetov a plodov | slabý rast; sfarbené, odumierajúce listy; neúrodnosť | narušený rast, blokáda prísunu železa, následný nedostatok živín |
| Hodnota pH | kyslosť pôdy, pre väčšinu rastlín neutrálna až mierne kyslá | zelené až biele žily listov, odumieranie listov | spôsobuje nedostatok horčíka |
| Zinok | dôležitý stopový prvok | narušená tvorba bielkovín a metabolizmus fosfátov, hromadenie dusičnanov, zlý rast | poškodzuje rastliny a pôdne mikroorganizmy |
Čo hovorí o pôde hodnota pH?
Hodnota pH pôdy podáva informáciu o takzvanej reakcii pôdy: kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Stupnica siaha od 0 (extréme kyslá) cez 7 (neutrálna) až po 14 (veľmi zásaditá). Vzorky záhradnej zeminy odoberajte na rôznych miestach záhonu. Ideálna hodnota pH je v rozmedzí 6 a 7. Pre kapustu by mala byť hodnota ešte o niečo vyššia, ako prevencia choroby „nádorovky kapustovej“.
Opatrenia na skvalitnenie pôdy
Pri výsadbe nových záhradných rastlín sa rozhodujte nielen podľa miesta na slnku, v polotieni alebo tieni, ale treba zohľadniť aj druh pôdy.
Materiály na skvalitnenie pôdy
- Piesok - zvyšuje priepustnosť, ťažká pôda
- Štrk - zvyšuje priepustnosť, ťažká pôda
- Lávová drvina - zvyšuje priepustnosť, ťažká pôda
- Kamenná múčka, bentonit - zvyšuje kapacitu zhromažďovania vody
- Kompost - zvyšuje obsah humusu, ľahká pôda
- Kôrový humus - zvyšuje obsah humusu, ľahká pôda
- Hnoj (skompostovaný) - zvyšuje obsah humusu, ľahká pôda
- Záhradné vápno - reguluje hodnotu pH v pôde (proti kyslím pôdam)
Aby ste dodali záhradnej zemine ďalšie živiny a podporili rast rastlín, môžete použiť hnojivo, napríklad biohnojivo. Výraz mykoríza sa používa na označenie určitej symbiózy húb a koreňov rastlín. Huba zväčšuje koreňovú plochu a umožňuje rastline lepšie vstrebať vodu a živiny.
Ako udržať ovocie a zeleninu čo najdlhšie čerstvé? 22 tipov na skladovanie potravín v chladničke.
Pestovanie vybraných druhov zeleniny
Čemerica (Heleborus)
Čemerica (Heleborus) patrí v poslednom období medzi vyhľadávané trvalky. Chceli by ste aj vy pestovať túto krásku na záhone? Najzaujímavejšie sú počas kvitnutia. Prekvapia často aj z pod snehu už v zimných mesiacoch. Medzi najznámejšie druhy tejto rastliny možno zaradiť čemericu čiernu (Helleborus niger), ktorá napriek svojmu menu kvitne bielymi kvetmi. Zaujímavým variantom je ďalej čemerica východná (Helleborus orientalis), ktorá sa môže sfarbovať do rôznych odtieňov a kvitne spravidla od marca do mája. Kvety sú väčšinou ružové, rôznych odtieňov, dokonca aj plnokveté. Nemenej krásnym druhom je čemerica purpurová (Helleborus purpurascens), ktorej kvety zaujímavo vyrastajú pred tmavo zelenými listami. Zaujímavá je aj čemerica smradľavá (Heleborus foetidus). Nech vás neodradí tento nevľúdny názov. Výborná je do trvalkových záhonov a už v januári až februári vás poteší množstvom malých zelených kvietkov s ružovým lemom okolo. Veľmi často práve v období Vianoc kvitne práve H. niger.
Čemeřice vyžadujú polotienisté stanovište, úrodné, mierne vlhké pôdy. Nevhodné prostredie je príliš tienisté, príliš vlhké, kde trpí hubovým ochorením a tiež im nevyhovuje kyslé prostredie. Dôvodom môže byť to, že ste čemericu presadili na nové miesto. Táto rastlina totiž presádzanie nemá rada a pokiaľ k nemu dôjde, nemusí kvitnúť aj niekoľko rokov. Pokiaľ čemericu pestujete zo semien, spravidla si na prvé kvety počkáte niekoľko rokov. Kvitnutie samozrejme môže ovplyvniť aj nedostatok živín.
Plamienky (Clematis)
Plamienky (Clematis) patria medzi typické popínavé rastliny. V záhrade sú veľmi obľúbené, nakoľko tu môžeme obdivovať ich divoký i ušľachtilý rast, drobné i veľké hybridné kvety rôznych farieb. Darí sa im na plotoch, treláži, pergole i v nádobe s oporou. Nikdy ho nevysádzajte v blízkosti múru, kde je príliš sucho a na južné steny, kde celodenne páli slnko. Korene musia byť v tieni. A to zabezpečíte po výsadbe doplňujúcou výsadbou nízkych trvaliek, mulčom alebo kameňmi. Na jej dno vysypte štrk ako drenáž, zasypte kvalitným substrátom, pridajte kompost, prípadne hnoj a vysádzajte kolmo na oporu.
Plamienky sú všeobecne náchylné na vymŕzanie. Preto je potrebné rastlinu na toto obdobie vhodne pripraviť. Pokiaľ pestujete clematis v nádobe, môžete ho preniesť na chránené stanovište. Clematis pestovaný v záhrade zateplite pomocou čečiny, sena alebo lístia. Dajú sa rovnako pestovať aj v nádobe, kde nezabudnite na oporu. Sú vhodným doplnkom terasy alebo balkóna. Ako pri takmer každej rastline aj plamienok vyžaduje po vysadení starostlivosť v podobe pravidelnej bohatej zálievky, ktorú je v horúcich letných dňoch potrebné primerane zvýšiť. Pestovanie plamienka nie je pri dodržasní základných zásad náročné.
Egreše
Egreše sa radia medzi obľúbené a predovšetkým chutné bobuľoviny. Ich pestovateľské nároky sú v mnohom podobné ako v prípade ríbezlí. Egreše sa právom radia medzi obľúbené plodiny a mnohokrát ich môžete nájsť v tradičných vidieckych záhradách. Medzi populárne žlté druhy egrešu sa radí odroda 'Hinnonmaki Gelb' s vysokou odolnosťou a veľmi chutnými plodmi.
Pokiaľ vás lákajú skôr biele egreše, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Invicta', ktorá sa radí medzi najnovšie a zároveň najprogresívnejšie odrody na trhu.Zo zelených egrešov stojí za zmienku variant 'Mucurines' s atraktívnym vzhľadom a chutnými plodmi. Tešiť sa môžete na plody úctyhodnej veľkosti. Skvelou voľbou je aj egreš ´Prima´.Pokiaľ dávate prednosť červenému egrešu, môžete sa pustiť do pestovania odrody 'Hinnonmaki Rot', ktorá sa radí medzi stredne skoré odrody. Nemenej chutné plody vám ponúkne aj červený egreš 'Kamenar' so sladkou chuťou.
Kríkový egreš sa vysádza do sponu 2×2 metre, a to ideálne na jeseň, najmä voľnokorenné kríky. Kontajnerované kríky je možné vysádzať na jar aj jeseň. Egreše na kmienku - voľnokorenné, odporúčame vysadiť tiež na jeseň. Ak chcete vysadiť viac stromčekov, sadte ich do sponu 2×1 metra. Mladé stromčeky pripevnite ku kolíku, aby sa nezlomili alebo nevyvrátili v dôsledku vetra. V oboch prípadoch platí, že egreš vyžaduje teplé a slnečné stanovište. Vyhnite sa premokreniu aj veľkému suchu. Čo sa pôdy týka, voľte humózny variant. Egreš sa vyžíva v neutrálnej či slabo kyslej pôde.
tags: #akú #pôdu #potrebuje #zelenina
