Aké ryby sú vhodné pre deti?

Život s bábätkom je plný objavovania a to sa z veľkej časti týka aj výživy. Po prvých mesiacoch, keď dieťa pije iba mlieko, prichádza čas posunúť sa zas o krôčik ďalej. Dojčené deti začínajú s príkrmami najčastejšie okolo 6. mesiaca, deti na náhradnej mliečnej výžive ešte o niečo skôr.

Najlepším ukazovateľom, že je načase ochutnať niečo nové, je chvíľa, keď dieťa začne naťahovať rúčky po vašom jedle a mľaskať, keď vás vidí, ako si na niečom pochutnávate. Na dospelácke jedlo si však ešte chvíľku počká. Začína sa totiž jednodruhovými zeleninovými príkrmami, neskôr sa zaraďuje mäso, ovocie a ďalšie potraviny.

V čase, keď dieťa ochutná zeleninové príkrmy, by ste k nim mali pridať aj mäso. Môžete teda začať už v šiestich mesiacoch, zhruba tri týždne po tom, ako dieťa ochutnalo prvú lyžičku nemliečnej stravy. Mäso je dôležitým zdrojom bielkovín a dieťa ich bude potrebovať, aby sa správne vyvíjalo. Malo by sa v jeho jedálničku objaviť asi 3-krát za týždeň. V prvých mesiacoch je najlepšie siahnuť po kuracom, morčacom a králičom mäse.

Variť môžete aj z bravčového, teľacieho a hovädzieho, ale vyberajte si chudé mäso. Do stravy môžete približne od ukončeného 7. mesiaca pridať aj ryby. Najprv sladkovodné, napríklad pstruha. Neskôr zaraďte aj morské ryby, ako je treska alebo makrela. Môžete variť z čerstvých aj mrazených rýb, ale vyhýbajte sa spracovaným polotovarom.

Niektoré ryby sú pre malé deti nevhodné, pretože obsahujú toxické látky; patria sem napríklad zubáč, šťuka, mečiar a niekedy sa neodporúča ani tuniak. Ryby patria medzi alergény, preto ich zozačiatku servírujte iba v malom množstve a sledujte, či sa u dieťatka neobjaví nežiaduca reakcia. Vždy je potrebné mäso dostatočne tepelne upraviť. Je taktiež potrebné podávať ho v takej konzistencii, akú je dieťatko schopné jesť vzhľadom na počet svojich zúbkov.

Kusy mäsa ešte nebude vedieť dostatočne rozžuvať, ani keď budú perfektne uvarené. Preto zozačiatku mäso do príkrmov jemne rozmixujte. Mäso môžete mixovať s vývarom a zeleninou, a keď ho budete chcieť dochutiť, môžete primiešať čerstvé alebo sušené bylinky. Ak ste sa rozhodli pre metódu BLW (Baby Led Weaning), teda nechávate dieťa postupne samo ochutnávať a nechcete mäso mixovať do kašovitých príkrmov, môžete ho napríklad rozmixovať, pridať do cesta a urobiť placky.

Zozačiatku je pre niektorých rodičov zaradiť mäso náročné. Majú obavy, aby bolo dostatočne kvalitné, čerstvé a vhodne pripravené vzhľadom na vek bábätka. V takej chvíli sa nebojte siahnuť po hotových príkmoch v pohároch pre danú vekovú kategóriu. Ich zloženie aj spôsob prípravy majú vysoké štandardy, a preto sú pre najmenších stravníkov úplne bezpečné.

Začnite jesť ryby každý deň a uvidíte, čo sa stane s vaším telom

Ryby majú povesť výživnej potraviny, ktorá určite patrí do zdravého jedálnička. Nie je náhoda, že napríklad stredomorská strava bohatá na ryby, je považovaná za jednu z najzdravších. Ryby sú totiž plné esenciálnych živín a ich pravidelná konzumácia sa môže odraziť na lepšej kondícii mozgu či srdca, pričom má mnoho ďalších benefitov. Ryby sú známe najmä kvôli svojmu vysokému podielu bielkovín a zdravých tukov. Už menej ľudí však vie, že okrem toho by sme si ich mali ceniť aj kvôli množstvu mikroživín, ktoré v sebe skrývajú.

Ryby sú skvelým zdrojom plnohodnotných bielkovín. Obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, čiže tie, ktoré si naše telo nedokáže vyrobiť samo a musí ich prijímať v potrave. Vďaka tomu poskytujú všetky potrebné stavebné bloky pre tvorbu svalov, hormónov, enzýmov a ďalších telových bielkovín. V priemere obsahujú 20 g bielkovín na 100 g surovej ryby, čo znamená, že sú na tom prakticky rovnako ako mäso.

Ryby sú vo svete potravín celkom unikát, čo sa týka obsahu tuku. Sú totiž výnimočne bohaté na zdravé tuky v podobe polynenasýtených mastných kyselín (PUFA), ktoré sú preslávené hlavne kvôli svojim pozitívnym účinkom na naše srdce alebo napríklad mozog. U niektorých druhov rýb tvoria PUFA až 30 - 40 % podiel tuku. Také zloženie má napríklad atlantický losos alebo makrela. Je to výnimočné oproti iným živočíšnym potravinám, napríklad mäsu, pretože v nich typicky tvoria väčšinu nasýtené tuky.

Ryby, najmä tie morské, si najviac ceníme kvôli ich obsahu omega-3 mastných kyselín, a to konkrétne tých s dlhým reťazcom - kyselina eikosapentaenová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). Sú to polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré majú mnoho dokázaných zdravotných benefitov. EPA a DHA nenájdeme vo významnom množstve prakticky nikde inde, iba v rybách. Presne to z nich robí tak výnimočné potraviny a často tak o rybách budete počuť práve v súvislosti s omega-3.

Delenie rýb podľa obsahu tuku:

  • extra tučné ryby (obsah tuku >10 %) - makrela atlantická, úhor, losos čínsky atď.

Najlepším zdrojom omega-3 MK sú najmä tučné morské ryby. Sladkovodné ryby ich majú omnoho menej. Rozdiel medzi kaprom a napríklad makrelou atlantickou, čiže morskou rybou, tkvie v ich rozdielnej výžive. Morské ryby sa bežne živia planktónom, ktorý je prirodzene bohatý na omega-3 MK, najmä EPA a DHA.

Aj sladkovodné ryby sú skvelým zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Dokonca v sebe majú aj tie omega-3 MK, len zďaleka nie v takom množstve, ako morské ryby.

Ryby nie sú bohaté len na zdravé tuky a bielkoviny, ale majú aj mnoho mikroživín, vrátane vitamínov. Vitamín D si zaslúži prvé miesto, pretože všeobecne ho nájdeme vo veľmi málo potravinách. Je ťažké získať ho zo stravy, a pritom je tak dôležitý pre našu imunitu, kosti aj celkové zdravie. Najmä v zimných mesiacoch, kedy nám ho nedodáva slnečné žiarenie, by sme nemali zanedbávať príjem zo stravy. Tučné ryby (makrela, losos, sleď, atď.), ako jeho najlepší potravinový zdroj, tu tak majú nezastupiteľnú úlohu.

Vitamín B12 je originálny tým, že sa nachádza takmer výhradne v živočíšnych potravinách. Ryby nie sú výnimkou a môžu byť tým najlepším zdrojom napríklad pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú mäsu. Vitamín B6 je dôležitý pre funkciu imunity, psychiky aj nervovej sústavy. V jeho obsahu vyniká napríklad losos. Vitamín B3, čiže niacín, podporuje činnosť nervovej sústavy aj zdravie pokožky. Ryby sú tak dôležité aj vtedy, keď poctivo dbáme o svoju krásu. Vitamín A nájdeme hlavne v tučnejších rybách, pretože ide o vitamín rozpustný v tuku. Je dôležitý pre zrak aj imunitný systém.

Ryby obsahujú aj mnoho ďalších vitamínov, ktorých podiel sa môže líšiť od druhu ryby. Ešte viac ako na vitamíny sú ryby bohaté na minerálne látky. Jód je nutný pre normálnu funkciu štítnej žľazy a v strave je dôležitý obzvlášť v dobe tehotenstva, pretože sa podieľa na správnom vývoji mozgu plodu. 100 g niektorých morských rýb, napríklad makrely, vie poskytnúť celodennú dávku jódu.

Selén nesmieme vynechať, pretože ho je v potravinách všeobecne málo. Ryby sú tak skvelým spôsobom, ako prirodzene získať tento antioxidant. Zinok potrebujeme pre syntézu DNA aj zaistenie normálnej plodnosti a reprodukcie. Železo je nutné napríklad na to, aby naše telo dokázalo tvoriť červené krvinky a prenášať kyslík. Vápnik získame z tých rýb, ktoré jedávame aj s kosťami.

Pravidelná konzumácia rýb je jednou z tých vecí, ktoré môžeme robiť, keď sa chceme vyhnúť srdcovo-cievnym problémom. Zo štúdií však vieme, že práve ľudia, ktorí pravidelne jedia ryby aspoň 1 - 2 týždenne, a to najmä druhy bohaté na omega-3 MK, majú až o zhruba 36 % nižšie riziko úmrtia na srdcové choroby. Tieto zdravé tuky v rybách totiž pomáhajú znižovať zápalové procesy aj napríklad hladinu cholesterolu. Okrem toho sa na tomto priaznivom účinku rýb podieľajú aj ďalšie látky, ako je vitamín D alebo napríklad selén.

Ryby obsahujú látky, ktoré pomáhajú naše telo chrániť pred oxidačným stresom a voľnými radikálmi. Tento účinok môže byť potom spojený s nižším rizikom vzniku chronických ochorení, ako sú metabolické poruchy (napr. diabetes 2. typu) alebo neurodegeneratívne ochorenia (napr. Alzheimerova choroba). Antioxidačné účinky rýb sa môžu prejaviť prakticky na zdraví celého tela.

Ochrana nervového systému je jedným z top benefitov rýb v jedálničku. Hlavnú úlohu tu hrá omega-3 mastná kyselina DHA, ktorá je nutnou stavebnou časťou membrán nervových buniek (neurónov). Tvorí dokonca až 30 % ich celkovej štruktúry. Vďaka tomu pomáha chrániť mozog a nervový systém, ale zároveň ju telo nutne potrebuje pre ich vývoj. Aj preto by mali o jej príjem dbať aj tehotné ženy, aby zabezpečili čo najlepší vývoj mozgu svojho potomka. Okrem omega-3 MK však nemôžeme zabudnúť ani na rybí kolagén (marine collagen). Podľa vedcov totiž jeho peptidy tiež pomáhajú chrániť a zachovávať zdravý nervový systém. Ukazuje sa totiž, že môžu pomôcť zvýšiť hladinu acetylcholínu - neurotransmiteru, ktorý zaisťuje prenos signálov medzi neurónmi. Jeho vyššia koncentrácia medzi nimi podporuje bezproblémovú komunikáciu. Tieto benefity rýb sa môžu ukázať na nižšom riziku neurodegeneratívnych ochorení (napr. Parkinsonova choroba) a môžu pomôcť zlepšiť výkonnosť nášho mozgu. Vďaka tomu tak budeme mať napríklad lepšiu pamäť či sa nám bude ľahšie učiť alebo sústrediť.

Ryby sa hodí jesť aj vtedy, keď chceme žiť čo najdlhšie a pritom si udržať dobré zdravie. Vedci si dnes myslia, že práve omega-3 MK by mohli mať tieto účinky. No nie je skvelé, že pár rýb týždenne môže prispieť k tomu, že budeme žiť dlhšie a zdravšie?

Ryby môžu byť skvelým pomocníkom aj pri chudnutí. Ich veľkou výhodou je totiž schopnosť dobre zasýtiť a aj udržať pocit sýtosti na dlhší čas. Za tento efekt môže v prvom rade vysoký podiel bielkovín, ktoré zasýtia najlepšie zo všetkých živín.

Ryby nezanedbávajú ani naše kosti, a to najmä vďaka obsahu vitamínu D. Ten totiž podporuje vstrebávanie vápnika. Navyše, vápnik získame aj z rýb, ktoré jedávame spolu s kosťami, napríklad sardinky. Ryby tak môžu byť jedným z dielikov puzzle, ktoré nám pomôžu udržať zdravšie kosti po dlhšiu dobu. Vďaka obsahu omega-3 MK môžu mať protizápalové účinky.

Odborníci sa zhodujú na tom, že za týždeň by sme si mali dať 1 - 2 porcie rýb, a to ideálne tučné morské ryby. Také množstvo je ideálne napríklad podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a rovnaké stanovisko nájdeme aj vo výživových odporúčaniach pre jednotlivé európske krajiny či americké obyvateľstvo. Podľa EFSA by mal zdravý dospelý človek denne prijať 250 mg EPA a DHA. V priemere má v sebe také množstvo napríklad 20 g lososa. Aby sme teda splnili túto dávku, bohato nám stačí riadiť sa odporúčaním jesť 1 - 2 porcie tučným morských rýb za týždeň. A ako je to s príjmom sladkovodných a menej tučných rýb? Tie sú skvelým zdrojom bielkovín a mnohých vitamínov a minerálnych látok, preto do jedálnička určite patria.

Rybí olej nám už svojim názvom hovorí, čím vlastne je - nie je to žiadna veda, ide jednoducho o olej z rýb. Ale nie len tak hocijaký olej, ale práve bohatý na vzácne EPA a DHA. Môže ísť o dobrý spôsob, ako obohatiť vašu výživu o tieto mastné kyseliny, keď nekonzumujete dostatočné množstvo rýb. Ale aj keď máte ryby na tanieri pravidelne, suplementácia rybím olejom môže byť len prospešná. Môžete ho užívať na lyžičke vo forme oleja, ale dá sa siahnuť aj po kapsulách. Záleží na tom, čo vám vyhovuje.

Určite ste sa už stretli s tým, že niekto sa rybám vyhýba kvôli tomu, že obsahujú ťažké kovy a ďalšie škodlivé látky, ktoré sa do nich dostali z okolitého prostredia. Pravdou je, že v rybách ich naozaj môžeme nájsť. Ortuť je určite na prvej priečke, keď hovoríme o obsahu ťažkých kovov v rybách. A oprávnene, pretože pri jej nadmernom príjme môže mať podstatne negatívny vplyv na celkové zdravie. Je preukázané jej škodlivé pôsobenie na neurologický vývoj detí vo fetálnom období, preto by mali byť tehotné ženy opatrné v tom, aké ryby majú vo svojej strave.

Ortuť sa hromadí v rybách vo forme metylortute. Tá sa dostáva do mora v dôsledku činností, ako je spaľovanie uhlia a fosílnych palív, ale aj napríklad prostredníctvom sopečnej aktivity. Potom sa ukladá v planktóne a iných drobných organizmoch, ktorými sa živia ryby. Na malých rybách sa zase kŕmia tie väčšie, a tak sa ortuť rozširuje ďalej do oceánskeho potravinového reťazca. Všeobecne platí, že čím je ryba väčšia, staršia a je vyššie v potravinovom reťazci, tým viac ortuti sa v nej môže počas jej života nahromadiť. Najviac tohto ťažkého kovu obsahujú predátorské druhy rýb.

Bežná populácia sa ortuti v bežných rybích potravinách nemusí báť, pokiaľ dodržiava odporúčania na konzumáciu rýb. Omnoho cennejší je zo zdravotného hľadiska obsah omega-3 MK. Ryby s vysokým obsahom ortuti je vhodné mať na tanieri len občas, ideálne tak dvakrát mesačne.

Možno vás prekvapil tuniak, keďže to je ryba, ktorú si mnohí bežne kupujeme ako steak či v konzervách. Nemusíte sa však báť, je totiž niekoľko druhov tuniaka. Najmenší tuniak pruhovaný (Katsuwonus pelamis), ktorého nájdeme bežne v konzervách, má v sebe typicky tohto ťažkého kovu najmenej a bez problémov ho môžu jesť pravidelne napríklad aj deti alebo tehotné ženy.

Ide o chemikálie, ktoré sa dostávajú do vody napríklad zo spaľovania odpadu alebo priemyselných procesov. Tieto látky s karcinogénnymi účinkami sa hromadia v tuku a tým pádom môžu byť prítomné v tučných rybách. Dnešné výskumy nám však hovoria, že kvôli týmto látkam nám z konzumácie rýb nehrozí nejaké významné riziko. Navyše sa odporúča konzumovať len maximálne dve porcie tučných rýb týždenne, čo je množstvo, ktoré je z pohľadu týchto prípadných kontaminantov bezpečné.

Sushi či napríklad sashimi, ktorých súčasťou sú surové ryby, mnohí z nás považujeme za gurmánsky zážitok. Nemali by sme však zabúdať na to, že so sebou nesú aj nejaké zdravotné riziká. Ryby totiž môžu obsahovať parazity, vírusy alebo baktérie, ako napríklad salmonelu alebo listériu. Dbajte však o to, aby boli ryby z overených zdrojov. V reštaurácii si objednávajte pokrmy zo surových rýb iba v podnikoch, ktorým dôverujete, že sa starajú o kvalitné skladovanie a hygienu pri príprave.

Panuje taká predstava, že ryby v konzerve sú škodlivé. Nemusíte sa však báť, žiadne nebezpečné látky sa do ryby z plechovky nedostanú. Čo sa týka obsahu ortuti, platí to, čo sme spomínali vyššie. Ryby v konzerve tak práveže môžu byť skvelým spôsobom, ako dostať túto potravinu do nášho jedálnička.

Ryby sú zdravé, ale predsa len niektoré osoby by si mali dávať pozor, aké ryby vyberajú, a to hlavne kvôli spomínaným toxickým látkam, ktoré môžu obsahovať. Tehotné a dojčiace ženy by sa mali vyhýbať rybám, ktoré môžu mať vysoké hladiny ortuti. Ostatné druhy sú vhodné aj pre tehotné a mali by ich jesť ideálne 1 - 2x týždenne, pretože obsahujú živiny dôležité pre vývoj dieťaťa. Deťom do 6 rokov by sa tiež nemali dávať ryby na vrchole potravinového reťazca.

Ryba by sa na našich tanieroch mala objavovať viac ako len raz do roka (nehovoriac o vyprážanej úprave), jej zaradenie do jedálnička si zaslúži pravidelné opakovanie. Ryby sú totiž nielen chuťovo zaujímavé, ale aj výživovo, a každý druh po svojom.

Pokrmy z rýb rozhodne patria do nutrične hodnotného jedálnička, ale platí to predovšetkým v prípade, keď sú čerstvé a ničím nekontaminované. A to pri rybách nie je vždy úplne samozrejmé.

Pri výbere čerstvých rýb existuje niekoľko poznávacích znamení, podľa ktorých sa môžete orientovať:

  • Pozrite sa rybe do očí, mali by ste vidieť jasné, čisté a zreteľne ohraničené oči.
  • Skontrolujte žiabre, mali by mať ružový až červenkastý odtieň.
  • Stlačte kožu prstom, teda aspoň v prípade, že vám to predajca za hygienických podmienok dovolí. Svalovina by sa mala ihneď elasticky vrátiť do svojej pôvodnej polohy.

Preferujte skôr menšie ryby (pstruh, losos alebo kapor) a znížte konzumáciu veľkých dravcov (žralok alebo tuniak), ktorí v sebe spravidla mávajú vyšší obsah ortuti oproti menším rybám. Všeobecne tak stačí kvalitná ryba na tanieri zhruba 2x týždenne. Vyberajte ryby od overených predajcov, ktorí pri predaji zabezpečujú vhodné podmienky na uchovávanie rýb. Patrí tam napríklad uchovávanie na ľade alebo zmrazenie bez opakovaného rozmrazovania.

6+1 najobľúbenejších druhov rýb - čo obsahujú a čím vynikajú?

  1. Losos je ryba s najvyšším obsahom omega‑3 mastných kyselín. Nájdeme v ňom vitamín D a omega‑3 mastné kyseliny v takých množstvách, že aj jeden menší filet výrazne pomôže s dosiahnutím odporúčaných denných dávok.
  2. Tuniak je ryba s najvyšším obsahom bielkovín. Kvoli nízkemu obsahu tuku je tuniak aj chudobnejší na obsah omega‑3 mastných kyselín a vitamínu D.
  3. Pstruh obyčajný potočný je prirodzený indikátor kvality vody. Pstruh obyčajný je z pohľadu obsiahnutých omega‑3 mastných kyselín najlepšou voľbou zo sladkovodných rýb, pretože má priaznivý pomer medzi omega 3 a omega 6 mastnými kyselinami.
  4. Pstruh „lososovitý“ je vlastne pstruh dúhový. Pstruh dúhový z pultov našich tuzemských supermarketov je kŕmený špeciálnym typom stravy bohatej na obsah karotenoidov prírodného pôvodu, ktoré dáva mäsu charakteristické sfarbenie.
  5. Kapor je klasika, ktorá však tiež obsahuje zdravé tuky. Mäso z kapra býva niekedy neprávom zaraďované do kategórie „menejcenného“, v skutočnosti je však tiež plné bielkovín, a dokonca obsahuje aj omega‑3 mastné kyseliny v relatívne vysokom množstve.
  6. Treska nemusí byť len „zmrazená drvina“ bez chuti. Pokiaľ si však kúpime kvalitné mäso z tresky (či už zmrazené, alebo chladené), dostaneme výbornú rybu, ktorá podobne ako mäso z tuniaka takmer neobsahuje tuk. Má preto síce nízky obsah omega‑3 mastných kyselín, ale zdroj bielkovín je to stále vynikajúci.
  7. Špeciálny tip na záver: Sumček africký. Na našich stoloch nemá takú tradíciu ako iné sladkovodné ryby a to aj napriek tomu, že sa na Slovensku nachádza jeho najväčšia chovňa v Európe. Sumček africký obsahuje vysoké množstvo bielkovín a vďaka vyššiemu obsahu tukov chutí výborne aj po tepelnej úprave.

Veľká časť z omega‑3 mastných kyselín v rybom tuku je tvorená dvoma mastnými kyselinami - EPA (eikosapentaenová kyselina) a DHA (dokosahexaenová kyselina). Práve tieto dve mastné kyseliny sa spájajú s hlavnými zdravotnými benefitmi, a preto aj svetové výživové autority vzťahujú odporúčania na príjem omega‑3 mastných kyselín práve k nim (najčastejšie 250 - 500 mg EPA+DHA denne, teda 1750 - 3500 mg týždenne).

V porovnaní s čerstvými rybami na tom ryby z konzervy budú vždy o trochu horšie. Na druhej strane ide o spôsob, ako uchovať ryby na dlhší čas, čo sa vo vnútrozemských krajinách, ako je tá naša, pomerne hodí. Z hľadiska výživy však konzervované ryby ponúkajú veľmi podobné nutričné vlastnosti ako tie čerstvé. O vysoko kvalitné bielkoviny ani omega‑3 mastné kyseliny tak strach mať nemusíte, v konzerve ich totiž spoľahlivo nájdete.

Tuniak je ryba, ktorá obsahuje vôbec najvyššie zastúpenie kvalitných bielkovín. Navyše obsahuje len zanedbateľné množstvo tuku, a tak sa skvelo hodí aj do prísnych diét.

Sardinky sú malé ryby, ktoré patria medzi bohaté zdroje omega‑3 mastných kyselín. Na 100 g sardiniek pripadá asi 1400 mg omega‑3 mastných kyselín, čo je viac ako päťnásobok toho, čo nám denne odporúča zjesť WHO. Pozor dajte len na vysoké množstvo pridaného oleja, v ktorom sa sardinky bežne predávajú.

Losos patrí medzi prirodzene tučnejšie ryby. Obsahuje na 100 g ešte viac omega‑3 mastných kyselín v porovnaní so sardinkami, bohatý je aj na často nedostatkový vitamín D.

Ryby patria medzi najzdravšie potraviny, ktoré si môžeme na svojom stole pravidelne dopriať. Obsahujú množstvo nenahraditeľných látok, ktorých máme v strave často nedostatok (bielkoviny, omega‑3 mastné kyseliny, vitamín D a pri morských druhoch rýb aj jód). Pri výbere sa zamerajte na čerstvosť, ktorú najlepšie odhalíte pri pohľade na oči, žiabre alebo vyskúšaním elasticity kože. Vyberajte od overených dodávateľov a zamerajte sa na predajcov, ktorí dbajú na správny spôsob skladovania rýb. Medzi živinami nabité ryby patrí losos, ďalej pstruh a kapor a ak hľadáte nízkotučné varianty, najlepšie vám poslúžia filety z tresky, ktoré obsahujú menej ako 1 g tuku na 100 g. Skvelé výživové predpoklady však majú všetky ryby, a tak možno najlepším kritériom na výber sú chuťové a cenové preferencie konzumentov.

tags: #akú #rybu #vziať #dieťa

Populárne príspevky: