Alergická reakcia na jedlo u dojčiat: Príznaky a liečba
Alergia na potraviny predstavuje jedinečný a závažný zdravotný problém, ktorý postihuje rastúci počet ľudí po celom svete. Táto porucha imunitného systému je vyvolaná neadekvátnou reakciou tela na určitú potravinu, ktorá je pre väčšinu ľudí bezpečná. Alergia na potraviny môže mať rôzne prejavy - od miernych kožných reakcií po závažné anafylaktické reakcie, ktoré môžu ohroziť život.
V tomto článku sa zameriame na mechanizmy vzniku alergií na potraviny, ich diagnostiku, príznaky, liečbu a rozdelenie podľa rôznych druhov potravín. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad tejto problematiky, aby čitateľ získať dostatočné znalosti o alergiách na potraviny, ich diagnostike a liečbe.
Súčasné údaje hovoria, že pravá potravinová alergia postihuje 6 až 8 percent dojčiat, pričom tento počet stále narastá. Netýka sa to však len detí. Ide o to, že imunitný systém dojčaťa mylne považuje určitú potravinu za škodlivú. Citlivosťou na potraviny trpí približne dve až päť percent detí.
Medzi najčastejšie potravinové alergie u detí patrí alergia na mlieko, vajcia, sóju a múku.
Lekár vysvetľuje potravinové alergie pri odstavovaní bábätiek
O alergii neraz svedčia aj opakované zápaly stredného ucha u dojčaťa, ale môže sa prejaviť aj zmenou správania, nepokojom či bolesťami hlavy. Počet alergických problémov prudko stúpa. Zachytávame aj alergie na roztoče, plesne, ale aj na pele či potravinové reakcie na u nás netypické potraviny, napríklad na arašidy.
Vznik a príčiny
Alergia na potraviny je imunologická reakcia, pri ktorej imunitný systém nesprávne identifikuje neškodnú látku z potravy ako hrozbu. Telo následne reaguje nadmerne a produkuje protilátky, ktoré sa snažia "bojovať" proti tejto látke, čo vedie k vzniku príznakov. Základným mechanizmom alergie na potraviny je interakcia medzi antigénom (potravinovým proteínom) a protilátkami typu IgE (imunoglobulín E), ktoré vyvolávajú alergickú reakciu.
Alergia na potraviny môže byť dedičná alebo sa môže vyvinúť v priebehu života. Medzi najbežnejšie potraviny, ktoré spôsobujú alergie, patrí mlieko, vajcia, orechy, ryby, kôrovce, lepok, sója a citrusy.
Prečo? Na to, aby sa alergické reakcie začali naplno prejavovať, je nutné vystaviť organizmus pôsobeniu alergénu nejaký čas. Alergie sa preto obvykle začínajú prejavovať trochu neskôr, spravidla medzi 3. až 12. mesiacom života dieťaťa. Typické sú potravinové alergie a atopický ekzém.
Áno a je to logické, keďže vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa, ktoré bolo v tele matky akoby chránené pred vonkajším svetom, je náhle vystavené novým podnetom, potravinám a vonkajšiemu prostrediu. Neskôr, v predškolskom veku, sa mnohé z týchto ochorení zmiernia.
U časti geneticky predisponovaných detí môže mať dlhé dojčenie dokonca aj negatívny efekt. Áno, pretože okrem genetiky sa na vzniku alergií podieľajú aj faktory prostredia, stravovanie, spôsob života, stresy a infekcie. A práve nárast počtu alergikov nám hovorí o výraznom vplyve nášho spôsobu života, prílišnej chemizácii a tiež o zmenách v životnom štýle.
Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja alergie na potraviny, patrí genetická predispozícia, histórie alergických ochorení v rodine, chronické ochorenia ako astma alebo ekzém a vystavenie určitým environmentálnym faktorom v detstve. Rovnako sa predpokladá, že zmeny v životnom štýle, ako je zmena stravovania a zníženie vystavenia mikroorganizmom v ranom veku, môžu ovplyvniť vznik potravinových alergií.
Príznaky alergie na potraviny
Alergia na potraviny sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Príznaky sa líšia od osoby k osobe a závisia od závažnosti alergickej reakcie. Môžu sa objaviť krátko po požití alergénnej potraviny alebo aj neskôr.
- Kožné prejavy:
- Vyrážky: Červené, svrbivé škvrny, ktoré sa môžu objaviť na rôznych častiach tela.
- Ekzém: Suchá, svrbiaca pokožka, ktorá sa môže poškriabať a zapáliť.
- Angioedém: Opuch podkožného tkaniva, najčastejšie na perách, očných viečkach alebo v oblasti hrdla.
- Gastrointestinálne prejavy:
- Zvracanie: Náhla nevoľnosť a vyprázdnenie obsahu žalúdka.
- Hnačka: Uvoľnené a časté stolice.
- Bolesť brucha: Kŕče alebo nafúknuté brucho po konzumácii určitej potraviny.
- Respiračné príznaky:
- Sípavý kašeľ: Zvýšená produkcia hlienu a zúženie dýchacích ciest.
- Ťažkosti s dýchaním: Opuch v dýchacích cestách, ktorý môže viesť k ťažkostiam s dýchaním.
- Anafylaxia: Závažná, život ohrozujúca reakcia, ktorá spôsobuje rýchly pokles krvného tlaku, opuch hrdla a dýchacích ciest.
V detskom veku prevládajú príznaky týkajúce sa tráviaceho systému. Ďalšie sa preukážu najmä na koži a u tretiny detí v dýchacej sústave. V tom prípade ide o kašeľ, sťažené dýchanie, hvízdanie či nepriechodnosť nošteka. Platí však, že u detí musíme ihneď spozornieť pri žihľavke, začervenaniach kože, vracaní, náhlom zhoršení ekzému, opuchu pier, hnačke a bolestivosti bruška.
Medzi najčastejšie patrí alergia na mlieko, vajcia, sóju a múku. Ak sa alergická reakcia objaví do pár minút alebo hodín potom, čo dieťa zje napríklad niektorý druh ovocia alebo zeleniny, alergén v strave pravdepodobne objavíte jednoducho. Stačí si len spomenúť, čo iné než obvykle dieťa naposledy jedlo. Reakcia v podobe ekzému sa však môže objaviť aj niekoľko dní po užití alergénu, a to už je spomínanie ťažšie.
Malí alergici musia byť pod častým dohľadom odborníkov. Ich potravinové alergie sa totiž s vekom vyvíjajú, a tak nie je výnimkou, že je trojročné dieťa alergické na vajcia a v škole potom na mak, orechy alebo napríklad koreňovú zeleninu. Častá tiež býva alergia na ryby, kôrovce, rôzne druhy korenia alebo ovocia a zeleniny.
Ak sa stane, že dieťa rizikovú potravinu zje, následná miera reakcie bude úmerná množstvu zjedeného jedla a stupňu alergie. Môže ísť iba o žihľavku okolo úst, ale tiež o anafylaktický šok s fatálnymi následkami. V tomto prípade konajte rýchlo, zavolajte záchrannú službu na číslo 155 a, ak bude treba, poskytnite prvú pomoc. Ak sa dieťaťu už niekedy niečo také stalo, bude so sebou musieť všade nosiť aplikátor s adrenalínom.
Ak sa u vášho dieťaťa objavia príznaky potravinovej alergie, nevešajte hlavu. Nejde o obmedzenia, ktoré by mali akokoľvek ovplyvniť kvalitu života. Možno vám občas bude znepríjemňovať materstvo, ale je tu aj veľká šanca, že jedného dňa snáď úplne zmizne.
Diagnostika alergie na potraviny
Diagnostika alergie na potraviny je proces, ktorý zahŕňa niekoľko krokov na určenie presnej príčiny alergickej reakcie. Medzi základné metódy patrí:
- Kožný prick test: Tento test zahŕňa aplikáciu malého množstva alergénu na pokožku, ktorá je následne jemne poškodená. Ak je osoba alergická, v mieste aplikácie sa vytvorí malé opuchnuté miesto.
- Krvné testy: Testy na IgE protilátky môžu pomôcť určiť, či imunitný systém reaguje na konkrétne potraviny. Tieto testy môžu poskytnúť rýchle výsledky a sú bežne používané na diagnostiku potravinových alergií.
- Eliminačná diéta: Pri eliminačnej diéte sa vylúči podozrivá potravina z jedálnička a sleduje sa, či sa príznaky zlepšia. Po uplynutí určitého času sa potravina znovu zavádza, aby sa zistil jej vplyv.
- Provokačný test: Provokačný test je najpresnejší spôsob diagnostiky, pri ktorom sa pacientovi podáva pod dohľadom lekára malé množstvo podozrivej potraviny, aby sa zistilo, či sa vyvolá alergická reakcia.
V prvom rade musíme na možnú alergiu myslieť. Je to úloha pediatra, ktorý spolu s rodičmi vysloví podozrenie na alergické ochorenie. Tu sa ale stretávame s nešvárom mnohých lekárov. A to, že na potvrdenie alergie im stačí iba stanovenie špecifických IgE protilátok z krvi. Nie je to dostatočný údaj a je veľkou chybou len na základe jedného laboratórneho výsledku dieťaťu vyradiť z jedálnička problémovú potravinu na dlhý čas.
Alergiológ vie, že na diagnostiku alergie, a to najmä potravinovej, nestačí použiť len vyšetrenia. Často majú falošne pozitívne, ale aj negatívne výsledky. Niekedy sa dokonca používajú nesprávne diagnostické metódy. Napríklad určenie hladiny IgG protilátky na potraviny vedie u mnohých pacientov k stanoveniu nesprávnej diagnózy.
Určenie diagnózy musí byť postavené na fyzikálnom vyšetrení, čiže dieťa musíme vidieť, skontrolovať stav kože, slizníc a popočúvať ho. Dôležitá je tiež anamnéza, čo znamená zber informácií, pri ktorých pátrame po súvislostiach, genetickej predispozícii, priebehu gravidity, okolnostiach pôrodu. Dôležité sú pre nás aj potravinové denníky, ktoré rodičia môžu dieťaťu pri ťažkostiach viesť. Až potom pristupujeme ku kožným testom.
Diagnostické vyšetrenie, či už kožné alebo laboratórne testy nám ale vyslovia len podozrenie. Nikdy neurčia diagnózu. Sú potrebné aj eliminačné testy, pri ktorých vylučujeme podozrivú potravinu zo stravy na určité obdobie. Tiež expozičné testy, čo je znovuzavedenie potraviny do jedálnička s odsledovaním reakcie dieťaťa. Veľa alergií totiž uniká pred súčasnými diagnostickými možnosťami, keďže nie sú v praxi bežné dostupné spoľahlivé diagnostické metódy.
Veľmi dôležitá a nenahraditeľná je anamnéza. Z laboratórnych vyšetrení sa používa vyšetrenie krvi a to: vyšetrenie celkového imunoglobulínu E, špecifických potravinových imunoglobulínov E na jednotlivé potraviny a kožné testy. Tieto metódy sú však pomerne málo citlivé. Ale najlepšia diagnostická metóda je, ak si pacient vedie potravinový denník, kde udáva všetky potraviny, ktoré zjedol a ťažkosti, ktoré má.
Liečba alergie na potraviny
Liečba alergie na potraviny sa zameriava na minimalizovanie rizika kontaktu s alergénmi a na liečbu akútnych reakcií.
- Predchádzanie alergénom: Najúčinnejšou formou liečby je prevencia, t.j. vyhýbanie sa konzumácii potravín, ktoré spôsobujú alergie. Dôležité je čítať etikety na potravinách a informovať sa o možných kontamináciách, ktoré môžu byť prítomné aj v malých množstvách.
- Farmakologická liečba: Pri menších alergických reakciách sa používajú antihistaminiká na zmiernenie príznakov. Pri závažnejších reakciách je nevyhnutné použitie adrenalínu (epinefrínu), ktorý okamžite zvyšuje krvný tlak a uvoľňuje dýchacie cesty.
- Imunoterapia: Imunoterapia je liečba, pri ktorej sa pacientovi podáva malé množstvo alergénu s cieľom znížiť citlivosť imunitného systému na tento alergén.
Roky platí staré známe, poznaj svoj alergén a uteč pred ním. Preto pri potravinovej alergii odporúčame eliminačnú diétu s vynechaním alergénu. Našťastie je u mnohých detí táto diéta len dočasná a z alergií, najmä tých potravinových, často vyrastú.
Hovorili ste, že z niektorých alergií deti vyrastú, ale existujú aj celoživotné alergie, pri ktorých je potrebné vyhýbať sa konkrétnej potravine už navždy. Je to pravda. Niektoré formy alergií na ryby či určité alergény orechov majú tendenciu pretrvávať celoživotne. Iné alergény, konkrétne laktoglobulíny mlieka, majú tendenciu pomerne rýchlo vyhasnúť. Alergiológ už vie aj podľa zložky alergénu, na ktorý je dieťa alergické, vysloviť aj prognózu ochorenia. Zároveň musí prehodnocovať a zisťovať možné nové senzibilizácie. V našom centre je preto do tohto procesu zaangažovaná aj nutričná špecialistka, ktorá deťom s potravinovými alergiami vypracuje jedálniček.
Okrem diéty je potrebná aj komplexná liečba, čiže detský pacient dostáva antihistaminiká, kromoglykát sodný, biologickú liečbu, prípravky na kožu a probiotiká. Mnoho alergikov, ktorí sú dobre vedení a včas dostanú modernú liečbu, napríklad vo forme špecifickej imunoterapie, má prognózu lepšiu ako neliečené deti. Lenže mnoho rodičov nevyhľadá lekára včas. Pri alergiách vždy ide o čas.
V prípade potvrdenia potravinovej alergie podľa jej závažnosti liečbu nastavuje lekár. Liečba sa realizuje imunoterapiou pod dohľadom lekára, kedy sa dlhodobo podáva daný alergén v určených dávkach a intervaloch (surový, tepelne upravený, prípadne v práškovej podobe). Najčastejšie testovanou potravinou je arašid. Výsledky imunoterapie sú sľubné.
Prevencia
Dojčenie po dobu prvých 6 mesiacov predstavuje u všetkých detí ochranný účinok pre rozvoj kožného ekzému a astmy u detí v prvých 5-10 rokoch života, hlavne u tých, ktorých rodičia sú alergici. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou sa podávajú hypoalergénne prípravky. Pevné jedlá podávať dieťaťu od 4-6 mesiacov, najlepšie súčasne s dojčením a pridávať postupne vždy len jeden druh potraviny.
V minulosti sa za prevenciu potravinových alergií považovalo vyhýbanie sa alergénom u matky a neskoršie zavedenie potenciálnych alergénov do stravy dieťaťa. V posledných rokoch sa ako správnejší ukazuje opačný prístup, kedy sa preventívne nevynechávajú žiadne potraviny u matky, ani dieťaťa (zavádzanie vaječného bielka po 1. roku, ani rýb po 2. roku nemá význam). Tuhá strava by sa mala zavádzať súčasne s dojčením.
Na druhej strane sú odporúčajú postupy, ktoré môžu eliminovať prepuknutie alergických ochorení. U detí s prvostupňovým príbuzným, ktorý je alergik sa odporúča v prípade nemožnosti dojčenia používanie tzv.
Sú to tiež práve potravinové alergie, ktoré dali zavádzaniu príkrmov jasné pravidlá. Novú potravinu je vždy nutné podávať po dobu troch dní, ktoré slúžia na odhalenie prípadnej reakcie. Až potom môžete k potravine primiešať ďalšiu, už predtým otestovanú, alebo podať novú.
Ak neviete, čím vynechanú potravinu nahradiť, neváhajte sa poradiť s výživovým poradcom tak, aby vám ani vášmu dieťatku nič nechýbalo.
Prehľad najčastejších potravinových alergií
Alergia na potraviny predstavuje rastúci problém, ktorý postihuje čoraz viac ľudí po celom svete. Od bežných alergií na mlieko, orechy, ryby alebo lepok, až po menej známe alergie na citrusy, čokoládu, semienka či morskú riasu - každá z týchto potravín môže spôsobiť nežiaduce imunitné reakcie.
Nižšie uvádzame prehľad najčastejších potravinových alergií:
| Potravina | Štatistiky | Príznaky |
|---|---|---|
| Ryby | 0,2 % populácie v USA, bežnejšia v dospelosti | Kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, gastrointestinálne problémy, respiračné problémy, anafylaxia |
| Kôrovce | Približne 2 % populácie vo vyspelých krajinách, častejšia u dospelých | Hnačka, zvracanie, svrbenie, opuchy, závraty, respiračné problémy, anafylaxia |
| Sója | 0,4-0,5 % detí v USA, väčšina detí ju prerastie | Kožné vyrážky, svrbenie, opuchy, bolesti brucha, plynatosť, hnačka, zvracanie, anafylaxia |
| Pšenica | Približne 0,2 % dospelých a 0,4-0,6 % detí v USA, znižuje sa s vekom | Kožné reakcie, tráviace problémy, respiračné príznaky, anafylaxia |
| Citrusy | Približne 1-2 % populácie, bežnejšia v tropických oblastiach | Kožné vyrážky, svrbenie, tráviace problémy, pálenie v ústach a hrdle, anafylaxia |
| Zeler | Pomerne zriedkavá, 0,5-1 % populácie v krajinách s častou konzumáciou zeleru | Svrbenie v ústach, opuchy, vyrážky, dýchacie problémy, anafylaxia |
| Paradajky | Menej častá, menej než 1 % populácie, často spojená s orálnym alergickým syndrómom | Svrbenie alebo pálenie v ústach a hrdle, kožné vyrážky, opuch pier alebo jazyka, gastrointestinálne problémy |
| Čokoláda | Veľmi zriedkavá, menej ako 1 % populácie, často alergia na zložky čokolády | Kožné vyrážky, svrbenie, gastrointestinálne problémy, respiračné problémy, anafylaxia |
| Semienka | 0,1-0,3 % populácie v USA, alergia na sezamové semienka čoraz častejšia | Kožné vyrážky, opuchy pier a tváre, tráviace ťažkosti, respiračné problémy, anafylaxia |
| Káva a čaj | Veľmi zriedkavá, menej než 0,1 % populácie, často reakcia na prísady | Zriedkavé, často reakcia na prísady ako mlieko alebo cukor |
tags: #alergicka #reakcia #na #jedlo #u #dojciat
